← Slovensko

o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov

Najvyšší súd Slovenskej republiky 3 Cdo 111/2016 U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne Mgr. M. B., bývajúcej v P., zastúpenej JUDr. V. K., advokátom so sídlom v B., proti ţalovanému M. B., bývajúcemu v P., t.č. bývajúcemu vo V., zastúpenému A., s.r.o. so sídlom v B., o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, vedenej na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. pod sp. zn. 4 C 69/2009, o dovolaní ţalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z

  1. septembra 2013 pod sp. zn. 6 Co 402/2013, takto r o z h o d o l : Dovolanie o d m i e t a . Ţalovaný má nárok na náhradu trov dovolacieho konania. O d ô v o d n e n i e
  2. Okresný súd Pezinok rozsudkom z
  3. apríla 2013 č.k. 4 C 69/2009-347 v spojení s opravným uznesením z
  4. januára 2014 č.k. 4 C 69/2009-501 vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo manţelov (ďalej len „BSM“) tak, ţe do výlučného vlastníctva ţalovaného prikázal osobný automobil Škoda Fabia, EVČ: P. a do výlučného vlastníctva ţalobkyne prikázal nehnuteľnosť – byt č. X. na ul. X. a všetky ostatné hnuteľné veci špecifikované vo výroku rozsudku. Ţalobkyni uloţil povinnosť zaplatiť ţalovanému z titulu vyrovnania podielov sumu 65 330,80 € do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Ţiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Obom účastníkom uloţil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť na účet súdu prvej inštancie súdny poplatok vo výške 3 442,35 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Súd priznal účastníkom vrátenie nespotrebovaných 2 3 Cdo 111/2016 preddavkov na odmenu znalca, ţalobkyni vo výške 142,63 € a ţalovanému vo výške 292,64 €, ktorého vrátenie vykoná učtáreň Okresného súdu Pezinok z depozitných účtov vedených v Štátnej pokladnici pod poloţkou registra D14a 96/2010 pod účtovným dokladom 05-07- 2010, pod poloţkou registra D 14a 99/2010 pod účtovným dokladom 08-07-2010 a pod poloţkou registra D 14a 54/11 pod účtovným dokladom 18-06-2011, po právoplatnosti tohto rozsudku. V odôvodnení uviedol, ţe pri vyporiadaní BSM vychádzal z § 150 Občianskeho zákonníka a zásady rovnosti podielov účastníkov. Hodnotu masy BSM vyčíslil sumou 88 190 €, z ktorej do výlučného vlastníctva ţalobkyne prikázal nehnuteľnosť v hodnote 81 000 € a hnuteľné veci v hodnote 5 190 €, a do výlučného vlastníctva ţalovaného hnuteľnú vec v hodnote 2 000 €. Ţalovanému vznikol nárok na vyrovnací podiel vo výške 42 095 €. Pri vyporiadaní BSM započítal v prospech ţalobkyne náhradu sumy 1 659,70 € (t.j. 50 000 Sk z výlučných prostriedkov ţalobkyne vnesených do BSM) na ťarchu ţalovaného, a v prospech ţalovaného započítal náhradu sumy 24 859,50 € (t.j. 750 000 Sk z výlučných prostriedkov ţalovaného vznesených do BSM). Týmto spôsobom vyčíslil výšku podielu sumou 65 330,80 €, ktorú je ţalobkyňa povinná ţalovanému zaplatiť na vyrovnanie podielov. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., o povinnosti účastníkov zaplatiť súdny poplatok rozhodol podľa zákona č. 71/1992 Zb.
  5. Na odvolanie ţalobkyne Krajský súd v Bratislave rozsudkom z
  6. septembra 2013 sp. zn. 6 Co 402/2013 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej potvrdil. V časti, ktorou bola účastníkom konania uloţená povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť na účet súdu prvého stupňa súdny poplatok 3 442,35 €, napadnutý rozsudok zmenil tak, ţe účastníkom uloţil povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne na účet súdu prvej inštancie súdny poplatok 2 645,70 € do 3 dní. Ţalovanému nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. Na odôvodnenie rozhodnutia uviedol, ţe medzi účastníkmi konania nebolo sporné, ţe do BSM patrí nehnuteľná vec - byt a hnuteľné veci uvedené vo výroku napadnutého rozsudku, sporná medzi nimi nebola ani hodnota vecí patriacich do BSM a ani výška vnosov (t.j. výlučné prostriedky účastníkov vnesené do BSM) do BSM, a to do výlučného vlastníctva ktorého z účastníkov konania má pripadnúť aká vec z BSM. Sporným zostal iba výpočet vyrovnacieho podielu, ktorý má ţalobkyňa zaplatiť ţalovanému. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotoţnil so správnym vyčíslením vyrovnacieho podielu súdom prvej inštancie, a preto rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil ako 3 3 Cdo 111/2016 vecne správny. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 2 O.s.p.
  7. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie ţalobkyňa, prípustnosť ktorého odôvodnila § 237 písm. f/ O.s.p. Uviedla, ţe skutkové zistenia súdov nenamieta, ale právne závery súdov povaţuje za neudrţateľné, prijaté v zjavnom omyle, čím jej bolo odopreté právo na spravodlivý proces. Podľa jej názoru rozhodnutia súdov sú arbitrárne a arbitrárnosť vidí v tom, ţe zákon priamo neupravuje výpočet hodnoty masy BSM a najmä spôsob zápočtu vnosov jednotlivých spoluvlastníkov, a je teda na vôli súdu, ako výpočet vykoná. V danej veci súdy pouţili matematicky nelogický výpočet v tom, ţe zvýšili hodnotu celkovej masy BSM o vnosy jednotlivých spoluvlastníkov. V obdobnej veci je minimálne rovnocenná konkurencia protichodných právnych názorov na zápočet vnosov do hodnoty masy BSM, v danej veci sa súd zaoberal len jednou z moţností, ktorú povaţuje za logicky chybnú. Z uvedených dôvodov ţiadala napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
  8. Ţalovaný vo vyjadrení k dovolaniu navrhol dovolanie ako nedôvodné zamietnuť a priznať náhradu trov dovolacieho konania. Právne závery vyslovené súdmi oboch inštancií a ich rozhodnutia sú vecne správne, v dovolaní nie je uvedený ani jeden zo zákonných dôvodov zakladajúcich prípustnosť dovolania.
  9. Ţalobkyňa podala dovolanie proti rozsudku krajského súdu
  10. decembra
  11. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ktorý nadobudol účinnosť
  12. júla 2016 platí, ţe ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP (ale) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
  13. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) zistil, ţe dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie 4 3 Cdo 111/2016 vydané (§ 424 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, ţe dovolanie treba odmietnuť. Na stručné odôvodnenie (§ 451 ods. 3 veta prvá CSP) dovolací súd uvádza nasledovné:
  14. Dovolanie je procesný úkon strany adresovaný súdu, ktorým dovolateľ prejavuje vôľu, aby bol uskutočnený dovolací prieskum. 7.
  15. Dovolanie podané do
  16. júna 2016, v prípade ktorého podľa vtedy platnej právnej úpravy nebol daný dôvod ani pre zastavenie konania (napr. pre nesplnenie osobitnej podmienky dovolacieho konania uvedenej v § 241 ods. 1 veta druhá O.s.p.) ani pre odmietnutie dovolania (napr. z niektorého dôvodu vyplývajúceho z ustanovenia § 243c v spojení s § 218 ods. 1 písm. a/ aţ d/ O.s.p.), vyvolalo procesný účinok umoţňujúci a zároveň prikazujúci dovolaciemu súdu uskutočniť meritórny dovolací prieskum. 7.
  17. Tie dovolania podané do
  18. júna 2016, v prípade ktorých podľa vtedy účinnej právnej úpravy bol daný dôvod na zastavenie dovolacieho konania alebo odmietnutie dovolania, tento procesný účinok nemali (porovnaj tieţ I. ÚS 4/2011 a II. ÚS 172/03).
  19. Zohľadňujúc vzájomnú koreláciu ustanovení § 470 ods. 1 CSP a § 470 ods. 2 CSP dovolací súd konštatuje, ţe nová právna úprava vychádza síce z princípu okamţitej aplikability procesnoprávnych noriem (viď § 470 ods. 1 CSP), rešpektuje ale procesný účinok tých dovolaní uvedených v bode 7.1., ktorý zostal zachovaný aj po
  20. júni 2016 (viď § 470 ods. 2 CSP). V dôsledku toho platí, ţe ustanovenia novej, od
  21. júla 2016 účinnej právnej úpravy o dovolaní a dovolacom konaní, sa v prípade týchto dovolaní nemôţe uplatniť v plnom rozsahu hneď od uvedeného dňa v celej šírke a so všetkými dôsledkami. Úplná aplikatibilita týchto ustanovení novej právnej úpravy sa uplatní aţ pri dovolaniach podaných od uvedeného dňa. Opačný záver by bol porušením právnej istoty a legitímnych očakávaní strán, lebo ten, kto konal na základe dôvery v platný a účinný zákon, nemôţe byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný (viď tieţ závery prijaté v rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 36/1995).
  22. Podľa právneho stavu účinného do
  23. júna 2016 bolo dovolaním moţné napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu iba vtedy, pokiaľ to zákon pripúšťal (§ 236 ods. 1 O.s.p.). Dôvody prípustnosti dovolania proti rozsudku vymedzoval § 238 O.s.p. a proti 5 3 Cdo 111/2016 uzneseniu § 239 O.s.p. Dovolanie bolo prípustné proti kaţdému rozhodnutiu tieţ vtedy, ak v konaní došlo k závaţnejším procesným vadám uvedeným v § 237 O.s.p. v znení do
  24. decembra 2014 [dovolanie bolo podané
  25. decembra 2013 (ďalej len „O.s.p“)]. 9.
  26. V danom prípade je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, dovolanie ale nesmeruje proti rozsudku so znakmi rozsudku, proti ktorému bolo dovolanie prípustné podľa § 238 O.s.p.
  27. Dovolanie ţalobkyne by vzhľadom na vyššie uvedené vyvolalo ňou sledovaný procesný účinok iba vtedy, ak v konaní došlo k procesným vadám uvedeným v § 237 ods. 1 písm. a/ aţ g/ O.s.p. 10.
  28. Dovolateľka procesné vady konania v zmysle § 237 ods. 1 písm. a/ aţ e/ a g/ O.s.p. nenamietala a vady tejto povahy ani nevyšli v dovolacom konaní najavo. 10.
  29. Ţalobkyňa tvrdí, ţe jej bola odňatá moţnosť pred súdom konať v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. Za právneho stavu do
  30. júna 2016 sa odňatím moţnosti konať pred súdom rozumel procesne nesprávny postup súdu, ktorý mal za následok znemoţnenie realizácie procesných oprávnení účastníka konania [v zmysle § 18 O.s.p. mali účastníci v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie a súd bol povinný zabezpečiť im rovnaké moţnosti na uplatnenie ich práv – viď napríklad právo účastníka vykonávať procesné úkony vo formách stanovených zákonom (§ 41 O.s.p.), nazerať do spisu a robiť si z neho výpisy (§ 44 O.s.p.), vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým vykonaným dôkazom (§ 123 O.s.p.), byť predvolaný na súdne pojednávanie (§ 115 O.s.p.), na to, aby mu bol rozsudok doručený do vlastných rúk (§ 158 ods. 2 O.s.p.)]. 10.
  31. Z obsahu dovolania ţalobkyne vyplýva, ţe nenamieta správnosť skutkových zistení súdu, ale namieta konkrétne správnosť výpočtu hodnoty celkovej masy bezpodielového spoluvlastníctva manţelov súdom a následné určenie hodnoty podielov účastníkov po vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva. Z hľadiska obsahového a argumentácie dovolateľky, dovolateľka zastáva názor, ţe napadnutý rozsudok spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci v zmysle § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p. 10.
  32. Do
  33. júna 2016 prípustnosť dovolania nezakladalo (a účinky umoţňujúce meritórny dovolací prieskum nevyvolávalo) to, ţe napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu (prípadne) spočívalo na nesprávnom právnom posúdení veci. Právnym posúdením je činnosť 6 3 Cdo 111/2016 súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepouţil správny (náleţitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Na zásade, ţe nesprávne právne závery nezakladali prípustnosť dovolania, zotrvával najvyšší súd konštantne a jednotne (viď najmä judikát R 54/2012, ale aj viaceré rozhodnutia najvyššieho súdu, napríklad sp. zn. 1 Cdo 62/2010, 2 Cdo 97/2010, 3 Cdo 53/2011, 4 Cdo 68/2011, 5 Cdo 44/2011, 6 Cdo 41/2011, 7 Cdo 26/2010 a 8 ECdo 170/2014). 10.
  34. Ţalobkyňa tvrdí, ţe jej bola odňatá moţnosť pred súdom konať v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. aj tým, ţe rozhodnutia súdov oboch inštancií sú arbitrárne, pretoţe zákon priamo neupravuje výpočet hodnoty masy BSM a spôsob zápočtu vnosov jednotlivých spoluvlastníkov je na vôli súdu. Uviedla, ţe existujú rovnocenné protichodné právne názory na zápočet vnosov do hodnoty masy BSM a v danej veci sa súd zaoberal len jednou z moţností, ktorú povaţuje za logicky chybnú a z rozhodnutí súdov tieţ nie je zrejmé, či sa vôbec zaoberali jej výpočtom alebo nie.
  35. Dovolateľkou namietaná nepreskúmateľnosť rozhodnutia bola uţ dávnejšou judikatúrou povaţovaná nie za procesnú vadu konania v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p., ale za tzv. inú vadu konania, ktorá prípustnosť dovolania nezakladá (viď R 111/1998). Na tom zotrvalo aj neskoršie zjednocujúce stanovisko R 2/2016; v predmetnej veci sú v dovolaním napadnutom rozhodnutí zreteľne vysvetlené jeho podstatné dôvody, preto uplatnenie druhej vety tohto stanoviska neprichádza do úvahy. Treba tieţ uviesť, ţe najvyšší súd uţ v minulosti dospel k záveru, ţe ak je niektoré rozhodnutie (prípadne) nepreskúmateľné, neznemoţňuje sa tým účastníkovi konania uskutočňovanie jemu patriacich procesných oprávnení; účastník vtedy nezostáva „procesne bezbranný“ (viď napríklad rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 7 Cdo 1367/2015) a má naďalej plne zachované právo namietať túto nesprávnosť v opravnom prostriedku, pokiaľ je prípustný (porovnaj rozhodnutia sp. zn. 3 Cdo 89/2011, 3 Cdo 145/2012, 3 Cdo 158/2012, 3 Cdo 648/2015, resp. 1 ECdo 10/2014). 11.
  36. K vyššie uvedenému treba pripomenúť konštatovanie ústavného súdu, ţe „prípadný nedostatok riadneho odôvodnenia dovolaním napadnutého rozhodnutia, nedostatočne zistený skutkový stav alebo nesprávne právne posúdenie veci nezakladá vadu konania podľa § 237 písm. f/ O.s.p.“ (viď IV. ÚS 196/2014). 7 3 Cdo 111/2016
  37. Z dôvodov vyššie uvedených dospel najvyšší súd k záveru, ţe ţalobkyňou podané dovolanie (ktoré bolo podľa právneho poriadku účinného v čase jeho podania procesne neprípustné) nevyvolalo účinok, ktorý by najvyššiemu súdu po
  38. júli 2016 umoţnil uskutočniť meritórny dovolací prieskum napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu. Najvyšší súd preto dovolanie ţalobkyne odmietol podľa § 447 písm. c/ CSP.
  39. Najvyšší súd rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá CSP). Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 :
  40. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
  41. júla 2017 JUDr. Daniela Sučanská, v.r. predsedníčka senátu JUDr. Emil Franciscy, v.r. JUDr. Elena Siebenstichová, v.r. člen senátu členka senátu (sudca spravodajca) Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.