N a j v y š š í s ú d 6 Tost 17/2016 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu JUDr. Štefana Michálika a sudcov JUDr. Martina Bargela a JUDr. Viliama Dohňanského vo veci vyţiadanej osoby M. K., v konaní o návrhu Krajskej prokuratúry Košice na vzatie vyţiadanej osoby do predbeţnej väzby na základe európskeho zatýkacieho rozkazu prerokoval na neverejnom zasadnutí konanom
- mája 2016 v Bratislave sťaţnosť vyţiadanej osoby M. K. proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 4Ntc/1/2016, z
- apríla 2016 a takto r o z h o d o l : Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku sťaţnosť vyţiadanej osoby M. K. sa z a m i e t a. O d ô v o d n e n i e Krajský súd v Košiciach uznesením, sp. zn. 4Ntc/1/2016, z
- apríla 2016 rozhodol podľa § 15 ods. 2 zákona č. 154/2010 Z. z. o európskom zatýkacom rozkaze tak, ţe vyţiadaná osoba M. K. sa berie do predbeţnej väzby s tým, ţe lehota väzby začala plynúť
- apríla 2016 o 09.10 h. a vykoná sa v Ústave na výkon väzby v Košiciach. Krajský súd svoje rozhodnutie odôvodnil v podstate tak, ţe: „Vyţiadaná osoba bola zadrţaná pracovníkmi Ministerstva vnútra SR, Prezídia Policajného zboru, Úradu kriminálnej polície, odbor pátrania a krimininalisticko-technických činnosti, Pribinova 2, Bratislava podľa § 13 ods. 1 veta prvá Zákona o EZR a to dňa
- apríla 2016 o 09,10 hod., nakoľko bol na vyţiadanú osobu dňa 05.04.2016 Okresným súdom Plzeň - mesto vydaný EZR vo veci na tom základe, ţe vyţiadaná osoba je na území Českej republiky trestne stíhaná pre trestný čin lúpeţe spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 23, § 173 ods. 1 českého Trestného zákonníka. Trestná sadzba za uvedený trestný čin v krajine pôvodu predstavuje uloţenie trestu odňatia slobody aţ na 10 (desať) rokov. Z predloţených písomných podkladov 2 6 Tost 17/2016 v rámci predbeţného vyšetrovania bolo zistené, ţe bol doručený EZR v elektronickej verzii e-mailovou poštou, ktorý spĺňa náleţitosti vyţadované zákonom pre jeho realizáciu. V prejednávanom prípade boli splnené všetky formálne podmienky pre vydanie rozhodnutia o vzatí vyţiadanej osoby do predbeţnej väzby, nakoľko vo veci konali príslušné justičné orgány, taktieţ v zákonom stanovených lehotách a vyţiadaná osoba bola poučená v zmysle príslušných zákonných ustanovení. Pokiaľ ide o naplnenie materiálnych podmienok, je potrebné uviesť, ţe predbeţná väzba je väzbou fakultatívnou a na rozhodnutie o vzatí zadrţanej osoby do predbeţnej väzby sa vyţaduje - okrem splnenia vyššie uvedených formálnych podmienok – aj splnenie, resp. existencia konkrétnych skutočností, z ktorých vyplýva obava zo zmarenia účelu konania o európskom zatýkacom rozkaze a to v prípade, ak by sa viedlo voči vyţiadanej osobe na slobode. Konkrétne skutočnosti, ktoré viedli sudkyňu k rozhodnutiu o vzatí vyţiadanej osoby do predbeţnej väzby vyplývajú výlučne z individuálneho posúdenia a to ako okolnosti prípadu, tak aj osobných pomerov vyţiadanej osoby. Sudkyňa krajského súdu v rámci výsluchu vyţiadanej osoby pred rozhodovaním o vzatí do predbeţnej väzby zistila skutočnosti, ktoré ju viedli pre pozitívne rozhodnutie o návrhu prokurátorky“. Proti tomuto uzneseniu podal riadne a včas sťaţnosť M. K., a to priamo do zápisnice o jeho výsluchu vykonanom procesnou sudkyňou. Svoju sťaţnosť následne odôvodnil tak, ţe: „Mám za to, ţe v mojom prípade nie je dôvod na nariadenie predbeţnej väzby. V odôvodnení uznesenia sa uvádza, ţe rozhodnutie o mojom vzatí do väzby vyplýva výlučne z individuálneho posúdenia a to na okolnosti prípadu, tak aj z mojich osobných pomerov. Opätovne uvádzam, ţe mi bolo doručené predvolanie na pojednávanie nariadené vo veci Okresným súdom v Plzni, sp. zn. 9T/107/2015, nariadené na deň 24.06.2016, ktorého som sa nemohol zúčastniť z finančných dôvodov, keďţe som nemal dostatok finančných prostriedkov na vycestovanie do Plzne. Po prevzatí predvolania som išiel na políciu do V., kde som im ukázal predvolanie a vysvetlil som, ţe nemám peniaze na cestu. Policajti sa mi pokúsili pomôcť tak, ţe volali na súd, ale nedovolali sa tam. Jeden z policajtov, ktorého poznám pod menom Š., mi napísal ospravedlnenie s tým, aby som ho podal na pošte. To som aj urobil, ale poslal som ho obyčajnou poštou. Ako sa uvádza v napadnutom uznesení, tieto mnou uvádzané skutočnosti neboli súdom ani vyvrátené ani potvrdené. V súčasnosti uţ mám našetrených dostatok peňazí na cestu na hlavné pojednávanie do Plzne. Taktieţ poukazujem na skutočnosť, ţe som nebol zadrţaný 3 6 Tost 17/2016 políciou na základe EZR. Dňa 18.04.2016 ma hľadali policajti na adrese môjho trvalého bydliska v čase, keď som bol na aktivačných prácach. Moja manţelka im povedala, ţe som v práci. Keď som prišiel domov, manţelka ma informovala, ţe ma hľadali policajti a tak som sa obliekol a sám som išiel na políciu do V.. Odtiaľ ma policajti vzali do K.. Mám trvalé bydlisko vo V., na ul. Č. X., kde bývam so ţenou a 2 maloletými deťmi vo veku 3 a 1 rok. Mladšie z detí je váţne choré, má závaţné mozgové ochorenie a z tohto dôvodu je matka detí odkázaná na moju pomoc. Opätovne poukazujem na podstatnú skutočnosť, ţe sa zdrţiavam so svojou rodinou na adrese trvalého pobytu, kde preberám aj poštu a z tohto dôvodu nie je v mojom prípade potrebné zabezpečovať moju prítomnosť. Na základe vyššie uvedeného sa nestotoţňujem so závermi konajúceho súdu a moje vzatie do predbeţnej väzby povaţujem za nezákonné. Ţiadam, aby bolo uznesenie Krajského súdu Košice, č.k. 4 Ntc/1/2016, zrušené a aby som bol prepustený z väzby ihneď“. Najvyšší súd, ako nadriadený orgán, v súlade s ustanovením § 192 ods. 1 Tr. por., v ktorom je vyjadrený obmedzený revízny princíp, po tom, ako nezamietol sťaţnosť z dôvodu podľa § 193 ods. 1 písm. a/ alebo písm. b/ Tr. por., na základe sťaţnosti preskúmal napadnuté výroky uznesenia a to zo všetkých hľadísk, bez ohľadu na to, či tieto hľadiská sú alebo nie sú v sťaţnosti uvedené, a jednak správnosti postupu konania, ktoré napadnutým výrokom predchádzalo a to z hľadiska všetkých chýb, ktoré by mohli spôsobiť nesprávnosť napadnutých výrokov uznesenia. Pri plnení revízneho princípu preveril z právnej stránky, či v celom konaní, v priebehu ktorého sa vytvárali podklady pre napadnuté uznesenie, nedošlo k porušeniu Trestného zákona, Trestného poriadku alebo iných mimo trestných právnych predpisov, ktoré sú súčasťou právneho poriadku, lebo právo nemôţe byť zaloţené na nepráve. Najvyšší súd dospel k záveru, ţe napadnuté uznesenie je správne a zákonné vo všetkých jeho výrokoch a ţe v rámci konania bolo postupované bezchybne za dodrţania všetkých procesných predpisov upravujúcich konanie o vzatí vyţiadanej osoby do predbeţnej väzby. Rozhodnutie o predbeţnej väzbe v konaní o európskom zatýkacom rozkaze má iný charakter neţ väzba v rozsahu jej úpravy v štvrtej hlave v prvej časti Trestného poriadku. Sudca v tomto konaní neskúma dôvodnosť podozrenia zo spáchania skutku, pre ktorý je osoba vyţiadaná, ani opodstatnenosť právoplatného odsudzujúceho rozsudku 4 6 Tost 17/2016 cudzozemského súdu a neskúma ani existenciu dôvodov väzby v zmysle § 71 ods. 1 písm. a/, písm. b/, písm. c/ Tr. por. Pred rozhodnutím o predbeţnej väzbe je však sudca povinný zistiť, či pozbavením osobnej slobody vyţiadanej osobe bude naplnený účel predbeţnej väzby a to je – zabezpečenie prítomnosti zadrţanej osoby na území Slovenskej republiky tak, aby nedošlo k zmareniu účelu konania o európskom zatýkacom rozkaze, pokým orgán štátu pôvodu nepredloţí originál európskeho zatýkacieho rozkazu. Predbeţná väzba nie je obligatórna a zadrţanú osobu moţno ponechať na slobode. Sudca má však obligatórnu povinnosť pred rozhodnutím o predbeţnej väzbe vypočuť vyţiadanú osobu (§ 15 ods. 2 EZR) a v rámci tohto výsluchu umoţniť jej vyjadriť sa minimálne k návrhu prokurátora na jej vzatie do predbeţnej väzby. Vyššie uvedené bolo naplnené a krajský súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia dostatočne vysvetlil a odôvodnil svoje závery, ktoré ho viedli k rozhodnutiu o vzatí vyţiadanej osoby do predbeţnej väzby. Preto najvyšší súd nepovaţuje za nevyhnutné opätovne rozoberať právne a procesné závery, ktoré viedli k rozhodnutiu o vzatí vyţiadanej osoby do väzby a preto v tejto súvislosti odkazuje na odôvodnenie uznesenia Krajského súdu v Košiciach. Ţiada sa dodať, ţe v zmysle § 15 ods. 5 EZR predbeţná väzba nesmie trvať viac ako 40 dní odo dňa zadrţania osoby. Sudca krajského súdu na návrh prokurátora vykonávajúceho predbeţné vyšetrovanie môţe rozhodnúť o prepustení osoby z predbeţnej väzby aj pred uplynutím tejto lehoty. Z uvedeného je zrejmé, ţe predbeţná väzba má len krátkodobý dočasný charakter a preto v krátkom čase bude vo veci opätovne rozhodované. Pokiaľ vyţiadaná osoba - M. K. v sťaţnosti uviedol, ţe u neho nie je dôvod na vzatie do predbeţnej väzby, pričom má trvalé bydlisko, kde sa aj zdrţiava so ţenou a dvomi maloletými deťmi, tak najvyšší súd takéto argumenty nepovaţoval za dostatočné na pozitívne rozhodnutie o jeho sťaţnosti. Stále miesto pobytu totiţto nie je podmienkou, ktorá by bránila vzatiu vyţiadanej osoby do predbeţnej väzby (k tomu viď vyššie uvedené) Nemoţno tieţ prehliadnuť, ţe M. K. sa dobrovoľne nezúčastnil procesných úkonov pred súdom v Českej republike, na ktoré bol riadne predvolaný a ako vyplýva z vyjadrenia procesnej sudkyne Okresného súdu Plzeň (č. l. 42), tak svoju neúčasť ani neospravedlnil. So zreteľom na uvedené Najvyšší súd rozhodol tak, ţe sťaţnosť vyţiadanej osoby M. K. zamietol ako nedôvodnú postupom podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku. 5 6 Tost 17/2016 P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťaţnosť nie je prípustná. V Bratislave
- mája 2016 JUDr. Štefan M i c h á l i k, v. r. predseda senátu Vypracoval : JUDr. Martin Bargel Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alţbeta Kóňová