Najvyšší súd 10So/31/2016 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a členov senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD. a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., v právnej veci navrhovateľa Mgr. P. Š., nar. X., bytom Š., proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústrediu, Ul.
- augusta 8, Bratislava, o výšku starobného dôchodku, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Ţiline č. k. 24Sd/10/2014-88 zo dňa
- februára 2016, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Ţiline č. k. 24Sd/10/2014-88 zo dňa
- februára 2016 p o t v r d z u j e . Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . O d ô v o d n e n i e Krajský súd napadnutým rozsudkom potvrdil rozhodnutie odporkyne č. X. zo dňa 16.12.2013, ktorým podľa § 21 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a podľa § 259 ods. 1, § 112 ods. 1 a § 293az zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov priznala navrhovateľovi od 01.08.2005 starobný dôchodok v sume 2.868,- Sk mesačne, postupne zvýšený na sumu 176,10 € od 10So/31/2016 2 01.01.
- Navrhovateľ podal proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok, pretoţe nesúhlasil s dátumom priznania dôchodku, ani s jeho krátením podľa čl. 33 Dohovoru č.
- Krajský súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia odporkyne a konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, ţe opravný prostriedok navrhovateľa nie je dôvodný. Zistil, ţe navrhovateľ je poberateľom pretransformovaného výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý mu bol priznaný od l. mája 1999 podľa zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej sluţbe príslušníkov policajného zboru, Slovenskej informačnej sluţby. Zboru väzenskej a justičnej stráţe Slovenskej republiky a Ţelezničnej polície. Pre jeho výšku mu bola zhodnotená doba sluţobného pomeru od 01.10.1968 do 25.09.1970 (základná vojenská sluţba hodnotená 1 rok a 360 dní v I. kategórii funkcií), od 01.02.1976 do 31.12.1998 (príslušník ZVJS sluţba hodnotená 22 rokov a 334 dní v I. kategórii funkcií) a od 01.01.1999 do 30.04.1999 (príslušník ZVJS sluţba hodnotená 120 dní v III. kategórii funkcií). U navrhovateľa došlo k vzniku nároku na dávku v starobe v dvoch oddelených systémoch dôchodkového zabezpečenia (poistenia). Pre výšku starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho zabezpečenia mu boli hodnotené aj doby zamestnania, ktoré boli súčasne hodnotené pre nárok a výšku výsluhového príspevku v systéme sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov, preto bolo potrebné jeho starobný dôchodok zo všeobecného systému krátiť v zmysle čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach. Pokiaľ odporkyňa pouţila postup výpočtu teoretickej výšky starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho poistenia, ktorý by mu patril, ak by všetky doby poistenia získal vo všeobecnom systéme a následne takto zistenú výšku krátila postupom podľa článku 33 Dohovoru č. 128, podľa názoru súdu postupovala v súlade so zákonom. Navrhovateľ nemôţe spravodlivo poţadovať, aby mu bola vyplácaná suma starobného dôchodku, priznaného vo všeobecnom systéme sociálneho zabezpečenia aj za doby, ktoré mal hodnotené aj v osobitnom systéme pre nárok a výšku výsluhového príspevku, ktorý má od dovŕšenia dôchodkového veku charakter dávky v starobe z osobitného systému sociálneho zabezpečenia, Ani námietku navrhovateľa, ţe odporkyňa mu preskúmavaným rozhodnutím mala priznať starobný dôchodok uţ od 16.04.2003 v zmysle ţiadosti zo dňa 25.04.2003, nepovaţoval krajský súd za dôvodnú. Pokiaľ odporkyňa o priznaní starobného dôchodku 10So/31/2016 3 navrhovateľovi rozhodla od
- augusta 2005, teda tri roky spätne od podania ţiadosti dňom
- augusta 2008, rozhodla v súlade so zákonom (§ 112 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z.). Krajský súd dospel k záveru, ţe odporkyňa pri výpočte výšky starobného dôchodku navrhovateľa, vrátane jeho postupného zvyšovania, postupovala podľa platných právnych predpisov a v súlade s príslušnými opatreniami Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR, preto krajský súd napadnuté rozhodnutie odporkyne ako zákonné potvrdil v súlade s ust. § 250q ods. 2 O.s.p. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s ustanovením § 2501 ods. 2 O.s.p. tak, ţe účastníkom ich náhradu nepriznal, lebo navrhovateľ bol v konaní neúspešný a odporkyňa v tomto konaní nemá nárok na náhradu trov. Proti rozsudku krajského súdu podal navrhovateľ včas odvolanie z dôvodu, ţe súd prvého stupňa neúplné zistil skutkový stav veci, jeho rozhodnutie je v rozpore s Ústavou SR a Dohovorom č. 128, aj zákonom č. 100/1988 Zb. a je aj nepreskúmateľné, teda nezákonné. Namietal, ţe odporkyňa mu mala priznať starobný dôchodok ku dňu X., kedy splnil všetky zákonné podmienky na jeho priznanie. Namietal tieţ, ţe dôchodok mu nemal byť krátený s odkazom na čl. 33 Dohovoru č. 128, pretoţe výsluhový dôchodok a starobný dôchodok nie sú dôchodky toho istého druhu. Ďalej namietal, ţe rozhodnutie je nepreskúmateľné, lebo konštatovanie krajského súdu v odôvodnení rozhodnutia, ţe výsluhové príspevky (priznané podľa zákona č. 73/1998) majú povahu starobného dôchodku z osobitného systému dôchodkového zabezpečenia od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení (podľa zákona č. 100/1988 Zb.) nemá oporu v zákone. Namietal tieţ konštatovanie o súbehu dvoch nárokov, keďţe nárok na výsluhový príspevok mu vznikol v roku 1999 a nárok na starobný dôchodok vznikol dňom X. Ani určenie „teoretickej výšky starobného dôchodku“ nemá oporu v zákone a tvrdenie, ţe navrhovateľ nemôţe spravodlivo poţadovať, aby mu bola vyplácaná suma starobného dôchodku, priznaného vo všeobecnom systéme sociálneho zabezpečenia aj za doby, ktoré mal hodnotené aj v osobitnom systéme pre nárok na výšku výsluhového príspevku, je v rozpore s rozsudkom najvyššieho súdu sp. zn. 1Sdo/20/2006 z
- mája
- 10So/31/2016 4 Navrhol preto, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň ţiadal, aby bol z rozhodovania v danej veci vylúčený senát 10S, čo nezdôvodňuje pochybnosťami o nezaujatosti a nestrannosti, ktoré môţu byť dôvodom na vylúčenie sudcov z pojednávania v danej veci v zmysle § 14 ods. 1 O.s.p., ale skutočnosťou, ţe predchádzajúce zrušujúce rozhodnutie tohto senátu bolo vydané na základe politickej objednávky vládnucej strany. Odporkyňa vo vyjadrení k podanému odvolaniu uviedla, ţe dôvody odvolania nepovaţuje za opodstatnené. Spôsob určenia sumy starobného dôchodku navrhovateľa je v súlade s rozhodnutím R 55 Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uverejnenom v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov č. 5/
- Má za to, ţe krajský súd správne zistil skutkový stav veci, na základe ktorého náleţite právne posúdil vec, pričom nezistil nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia odporkyne. Trvá preto na vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia a navrhuje, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p.), preskúmal rozsudok krajského súdu a po zistení, ţe odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O. s. p.) a ide o rozsudok, proti ktorému je podanie odvolania prípustné (§ 202 O. s. p. v spojení s § 250s O. s. p.), dospel jednomyseľne k záveru, ţe odvolaniu navrhovateľa nemoţno priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 2 O. s. p. s tým, ţe deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (www.nsud.sk). Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 31.05.2017 (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p.). Predmetom odvolacieho konania bolo preskúmanie rozsudku krajského súdu, preto primárne, v medziach odvolania, preskúmal odvolací súd rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie odporkyne, a to najmä z toho pohľadu, či krajský súd správne posúdil zákonnosť tohto rozhodnutia odporkyne. Podľa obsahu spisu predmetom tohto konania je preskúmanie rozhodnutia odporkyne č. X. zo dňa 16.12.2013, ktorým podľa § 21 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení 10So/31/2016 5 v znení neskorších predpisov a podľa § 259 ods. 1, § 112 ods. 1 a § 293az zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov priznala navrhovateľovi od 01.08.2005 starobný dôchodok v sume 2.868,- Sk mesačne, postupne zvýšený na sumu 176,10 € od 01.01.
- Krajský súd dospel k záveru o zákonnosti tohto rozhodnutia, preto ho podľa § 250q ods. 2 O.s.p. potvrdil. Námietky navrhovateľa v podanom odvolaní sú v podstate zhodné s obsahom jeho opravného prostriedku, namietal dátum priznania starobného dôchodku a nezákonnosť jeho krátenia v zmysle Dohovoru č.
- Odvolací súd sa stotoţňuje s právnym názorom krajského súdu, ţe odporkyňa postupovala v súlade so zákonom a ustálenou judikatúrou, keď najskôr vypočítala teoretickú sumu dôchodku aj s prihliadnutím na dobu výkonu sluţby, a takto vypočítaný dôchodok následne krátila v zmysle čl. 33 Dohovoru č. 128, pretoţe ak by ku kráteniu nedošlo, bola by navrhovateľovi tá istá doba sluţby zohľadnená dva krát – aj pre výsluhový príspevok, aj pre starobný dôchodok. Takýto postup vyplýva napr. z judikátu najvyššieho súdu, uverejneného v Zbierka stanovísk NS a súdov SR 5/2011 pod č.
- V odôvodnení tohto rozhodnutia je o. i. uvedené, ţe „z článku 33 ods. 2 Dohovoru podľa názoru odvolacieho súdu vyplýva, ţe v prípade súbehu nárokov na starobný dôchodok tak zo všeobecného ako aj osobitného systému sociálneho poistenia (zabezpečenia) je v zmysle Dohovoru moţné starobný dôchodok zo všeobecného systému iba krátiť, a to najviac o sumu, ktorá neprevyšuje sumu výsluhového dôchodku (príspevku za sluţbu povaţovaného za výsluhový dôchodok. ... ţe na účely stanovenia výšky starobného dôchodku je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby hodnotené na účely príspevku za sluţbu. Aţ po takom stanovení výšky starobného dôchodku moţno sumu starobného dôchodku krátiť o sumu príspevku za sluţbu, povaţovaného za výsluhový dôchodok“. Nemoţno súhlasiť s navrhovateľovou interpretáciou rozhodnutia sp. zn. 1Sdo 20/2005, ktoré bolo prijaté ako judikát a uverejnené v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR č. 3/2007 pod č. 40 a ktorého právna veta znie: „ţiadateľa o dávku, ktorému uţ vznikol nárok na starobný dôchodok z iného, osobitného systému dôchodkového poistenia, nemoţno diskriminovať horším zaobchádzaním, ako s poistencami z vlastného všeobecného systému sociálneho poistenia. Práva, vyplývajúce zo splnenia vekovej podmienky a podmienky odpracovanej doby v zamestnaní, musia zostať zachované.“ Podstatou tohto rozhodnutia je právny názor, ţe pokiaľ poberateľ výsluhového dôchodku z osobitného systému sociálneho poistenia poţiada o starobný dôchodok zo všeobecného systému sociálneho poistenia, 10So/31/2016 6 odporkyňa musí posúdiť, či navrhovateľovi boli zohľadnené všetky doby zamestnania pre určenie dôchodku za výsluhu rokov, a to s odkazom na ust. § 21 zákona o sociálnom zabezpečení, ktorého zmyslom bolo zabrániť situácii, aby dôchodca mal nárok na tú istú dávku dôchodkového zabezpečenia dva razy z dvoch rôznych systémov sociálneho poistenia. Toto rozhodnutie nerieši otázku krátenia starobného dôchodku v zmysle Dohovoru č. 128, tú riešia následne prijaté judikáty, napr. citované rozhodnutie publikované v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR č. 5/2011 pod č.
- Zhodne s krajským súdom aj odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú aj námietku navrhovateľa, ţe starobný dôchodok mu nemal byť priznaný aţ od 01.08.2005, ale uţ od X., kedy dovŕšil dôchodkový vek, pretoţe k priznaniu dávky nestačí splnenie zákonných podmienok, ale nárok na dávku je potrebné si uplatniť, a jej priznanie je moţné najviac spätne tri roky v zmysle § 112 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. U ţiadateľa bola v tomto prípade relevantná jeho ţiadosť z 01.08.2008, o ktorej odporkyňa rozhodla preskúmavaným rozhodnutím. Z vyššie uvedených dôvodov aj odvolací súd povaţoval rozhodnutie odporkyne č. X. zo dňa 16.12.2013 za vydané v súlade so zákonom, preto rozsudok krajského súdu ako vecne správny podľa § 219 O.s.p. potvrdil. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 250k ods. l O.s.p. tak, ţe účastníkom ich náhradu nepriznal, lebo navrhovateľ v odvolacom konaní nebol úspešný a odporkyni náhrada trov nepatrí zo zákona. Treba ešte uviesť, ţe poţiadavke navrhovateľa na odňatie veci senátu 10S, ktorému vec patrí v zmysle Rozvrhu práce najvyššieho súdu nebolo moţné vyhovieť, pretoţe by to bolo v rozpore s čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého nikoho nemoţno odňať jeho zákonnému sudcovi. Zákonné dôvody, pre ktoré by bolo moţné sudcov vylúčiť v zmysle § 14 O.s.p., navrhovateľ neuviedol, ani podľa obsahu jeho odvolania také nemá. S poukazom na ustanovenie § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok postupoval odvolací súd v konaní podľa právnych predpisov účinných do 30.06.2016 (zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok). 10So/31/2016 7 P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
- mája 2017 JUDr. Zuzana Ďurišová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Andrea Jánošíková