Obsah (6)

§ 250j§ 7§ 8a§ 219§ 16§ 18

Najvyšší súd 10Sžo/29/2016 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD. a členov senát

§ 250jods.

2 písm. a) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) zrušil rozhodnutie ţalovaného č. KM- OLVS-59/2014 zo dňa 30. júla 2014 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Ţalovanému uloţil povinnosť zaplatiť ţalobcovi trovy právneho zastúpenia vo výške 518,76 Eur. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, ţe ţalovaný ako štátny orgán môţe konať len na základe ústavy, v jej medziach a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Aplikovaný zákon o štátnom občianstve presne vymedzuje postup ţalovaného pre prípad, ţe tento má po vykonaní dokazovania za to, ţe ţiadateľ nespĺňa podmienku

§ 7ods.

1 písm. a) zákona č. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve Slovenskej republiky (ďalej len „zákon“) a zároveň nespĺňa niektorú z podmienok

§ 7ods.

2 aţ 6 zákona, príslušný správny orgán konanie zastaví. Teda v prípadoch, keď ministerstvo má za to, ţe ţiadateľ nespĺňa náleţitosti dĺţky nepretrţitého trvalého pobytu na území Slovenskej republiky, procesne správnym a zákonným spôsobom rozhodnutia je v tomto prípade zastavenie konania, nie zamietnutie ţiadosti. Pouţitím argumentum a contrario potom moţno konštatovať, ţe zamietnuť ţiadosť moţno v prípade, ţe ţiadateľ o udelenie štátneho občianstva nespĺňa inú z podmienok pre udelenie občianstva, ustanovených v § 7 ods. 1 zákona okrem dĺţky pobytu. Ide napr. o podmienku bezúhonnosti, neuloţenia trestu vyhostenia atď. Napriek tomu, ţe v ţalobcovom prípade nedošlo k absencií naplnenia ţiadnej z uvedených podmienok, rozhodol správny orgán tak, ţe ţiadosť o udelenie štátneho občianstva ţalobcu zamietol z dôvodu nesplnenia podmienok uvedených v §7 ods. 2 písm.

1. b)zákona (a implicitne tieţ § 7 ods. 1 písm. a). Ide teda o postup nezákonný. V ţalobcovom prípade dospel ale správny orgán tieţ k nesprávnemu právnemu posúdeniu doby pobytu potrebnej pre udelenie štátneho občianstva. Ustanovenie § 7 ods. 2 písm.
2. a)zákona je výnimkou z poţadovanej osemročnej dĺţky trvalého pobytu na území Slovenskej republiky a jeho aplikácia vyţaduje naplnenie týchto podmienok: - uzavretie manţelstva ţiadateľom so štátnym občanom SR - trvanie manţelstva -ţivot v spoločnej domácnosti na území SR najmenej počas piatich rokov bezprostredne predchádzajúcich podaniu ţiadosti o udelenie štátneho občianstva ţiadateľovi. 3 10Sžo/29/2016 Povinnosťou správneho orgánu pri konaní o ţiadosti o udelenie štátneho občianstva je potom posúdiť splnenie kaţdej z týchto podmienok, a to nielen výkladom doslovným, ale aj pouţitím systematickej, logickej a teleologickej výkladovej metódy. Zatiaľ čo podmienka uzavretia manţelstva so štátnym občanom SR je celkom zrejmá, podmienka trvania manţelstva v čase rozhodovania vychádza zo skutočnosti, ţe zánikom manţelstva pred zákonom stanovenou päťročnou dobou, zaniká aj dôvod pouţitia výnimočnej - skrátenej doby poţadovanej pre udelenie štátneho občianstva. Čo sa týka pre prejednávanú vec rozhodujúcej podmienky ţivota v spoločnej domácnosti na území SR, zákon výslovne poţaduje päťročnú dobu bezprostredne predchádzajúcu podaniu ţiadosti. Ďalšiu dobu ţivota v spoločnej domácnosti na území SR počas konania potom uţ zákon nestanovuje, pričom, opäť vyuţijúc argumentum a contrario, zákon zrejme predpokladá, ţe takáto doba za daných okolností je dostatočná pre integráciu ţiadateľa do spoločnosti, pretoţe v opačnom prípade by zákonodarca určil dobu dlhšiu, resp. poţadovanú dobu ţivota v spoločnej domácnosti predĺţil tieţ na čas správneho konania o ţiadosti. Ďalej poukázal na to, ţe v danom prípade zákon ţiadateľovi o udelenie štátneho občianstva neukladá povinnosť ţiť v spoločnej domácnosti s manţelom na území SR aj po podaní ţiadosti o udelenie štátneho občianstva a totoţne, zákon nedáva správnemu orgánu oprávnenie skúmať dĺţku pobytu ţiadateľa po podaní ţiadosti. Krajský súd sa stotoţnil i s tvrdením ţalobcu, ţe pokiaľ by mal správny orgán oprávnenie skúmať dĺţku pobytu tieţ počas konania, mohlo by dôjsť k diskriminácií ţiadateľov, keďţe správne konanie o udelení štátneho občianstva môţe trvať rôzne dlho, aţ do 24 mesiacov. Vzhľadom na uvedené argumenty dospel krajský súd k záveru, ţe napadnuté rozhodnutie je nezákonné z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a ako také je potrebné zrušiť ho a vec vrátiť ţalovanému na ďalšie konanie. Proti rozsudku krajského súdu podal ţalovaný v zákonnej lehote odvolanie. Dôvodil tým, ţe nesúhlasí s právnym názorom krajského súdu, týkajúcim sa výkladu ustanovenia § 7 ods. 2 písm.
3. a)zákona. Ţalovaný vychádzal z právneho názoru, ktorý sa pridŕţa rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. 1S 80/2013 - 31 zo 04.09.2014, v ktorom sa uvádza, ţe je vo verejnom záujme, aby si kandidát na občana Slovenskej republiky dostatočne osvojil znalosť právneho poriadku Slovenskej republiky, získal pracovné návyky, bol prospešný 4 10Sžo/29/2016 pre spoločnosť, vytváral hodnoty, ktoré sú prínosom pre Slovenskú republiku a nebol záťaţou pre sociálny systém. Uvedené je moţné dosiahnuť len fyzickou prítomnosťou na území Slovenskej republiky a v súlade s poţiadavkou v zmysle ustanovenia § 7 ods. 2 písm.
4. a)zákona ţitím v spoločnej domácnosti s manţelkou na území Slovenskej republiky, a to nie iba 5 rokov pred podaním ţiadosti, ale po celú dobu aţ do rozhodnutia v merite veci. Účelom tohto ustanovenia je neudeľovať štátne občianstvo Slovenskej republiky osobám, ktoré neţijú na jej území a pre Slovenskú republiku nie sú ţiadnym prínosom. Z tohto dôvodu je nevyhnutné, aby sa ţiadateľ nepretrţite zdrţiaval na území Slovenskej republiky fyzicky v spoločnej domácnosti na území Slovenskej republiky s rodinnými príslušníkmi, a to aţ do konečného rozhodnutia vo veci udelenia štátneho občianstva Slovenskej republiky. Len za týchto podmienok je moţné objektívne zhodnotiť mieru integrácie ţiadateľa do spoločnosti, efektívne fungovanie manţelského zväzku a rodinného spoluţitia, ako jeho pracovné návyky a celkový prínos pre spoločnosť. Tieto atribúty nemôţu byť naplnené v prípade, ţe sa ţiadateľ aj s rodinnými príslušníkmi zdrţiava v cudzine, a to aj krátkodobo. S poukazom na § 8a ods. 3 zákona uviedol, ţe Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky v konaní o ţiadosti o udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky prihliada na verejný záujem, osobitne na bezpečnostné hľadisko ako aj na stanoviská Policajného zboru, Slovenskej informačnej sluţby a iných dotknutých štátnych orgánov. Slovenská informačná sluţba by však bezpečnostné riziko pre Slovenskú republiku vo vzťahu k menovanému nemohla posúdiť vzhľadom k tomu, ţe ţalobca uţ 3 roky ţije mimo územia Slovenskej republiky. Namietal, ţe krajský súd predmetným rozsudkom znemoţňuje posúdiť, či menovaný nepredstavuje bezpečnostné riziko pre Slovenskú republiku a tieţ dostatočnú integráciu menovaného do spoločnosti, keďţe ţalobca sa uţ 3 roky nezdrţiava na území Slovenskej republiky, manţelstvo uţ počas tejto doby mohol aj v zahraničí ukončiť a taktieţ mohol byť v kontakte s rizikovými skupinami osôb, a teda môţe byť bezpečnostnou hrozbou pre Slovenskú republiku, čo však pre jeho neprítomnosť v Slovenskej republike nemoţno preveriť. 5 10Sžo/29/2016 Vyţadovanie dlhodobej fyzickej prítomnosti na území Slovenskej republiky za účelom integrácie do spoločnosti nie je porušením ľudských práv ţalobcu, pretoţe ak ţije v cudzine, nemôţe si osvojiť právny poriadok a spoločensko-kultúrnu podstatu fungovania spoločnosti v Slovenskej republike. Na udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky nie je právny nárok ani po splnení zákonných podmienok. Štátne občianstvo nemoţno odoberať, pričom ide o trvalý zväzok medzi občanom a štátom, a preto treba aj pri jeho udeľovaní postupovať zvlášť dôkladne. Ţalobca má rovnaké moţnosti uplatnenia práv ako iní cudzinci, nakoľko je drţiteľom platného dokladu o trvalom pobyte cudzinca, a teda aj ako cudzinec môţe naďalej pracovať na území Slovenskej republiky, čo nie je podmienené existenciou štátneho občianstva Slovenskej republiky u menovaného. V prípade uvedeného rozsudku ide o nebezpečný precedens, ktorý by dovoľoval nadobudnutie štátneho občianstva Slovenskej republiky osobám, ktoré sa uţ niekoľko rokov nezdrţiavajú na území Slovenskej republiky, Slovenská republika nemá ţiadne informácie o ich súčasnom osobnom stave, zamestnaní, spoločenskom styku, správaní, pohybe a pobyte na území iných štátov, čo je oprávnenou obavou z bezpečnostného rizika vo vzťahu k takejto osobe, a tým aj opodstatnenou pochybnosťou o splnení podmienok na udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky, ktoré následne uţ nemoţno odobrať, aj keby bola osoba bezpečnostnou hrozbou pre štát a spoločnosť. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zmenil tak, ţe ţaloba sa zamieta. Ţalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, ţe krajský súd v napadnutom rozsudku presvedčivo a logicky vysvetlil, prečo sa zákonná podmienka pobytu na území Slovenskej republiky týka len obdobia pred podaním ţiadosti. Tento záver vyplýva najmä z faktu, ţe zákonodarca celkom jednoznačne naviazal túto podmienku na obdobie „počas“ piatich rokov „pred“ podaním ţaloby. Práve slovo „počas“ je tu smerodajné: ak má niekto niečo plniť „počas“ určitej doby, je jednoznačné, ţe po skončení tejto doby uţ túto povinnosť nemá. Predmetné ustanovenie by sa malo vykladať rovnako, a síce ţe podmienka pobytu sa na čas po podaní ţiadosti nevzťahuje. Ďalším podstatným argumentom je samotný zmysel spornej podmienky. Tým je „aby ţiadateľ po určenú dobu reálne ţil na území Slovenskej republiky s cieľom jeho integrácie 6 10Sžo/29/2016 do spoločnosti“, pričom túto podmienku treba splniť „pred podaním ţiadosti.“ Ak sa uţ raz niekto zintegroval, ţiadnu ďalšiu integráciu netreba. Platí to o to viac, ţe konanie o udelenie štátneho občianstva je výlučne v rukách Ministerstva a môţe trvať aţ dva roky. Odvolávanie sa na potrebu integrácie tu preto neobstojí. Ministerstvo sa bráni bezpečnostnými rizikami. Na ich vylúčenie ale slúţia iné zákonné podmienky; nie však podmienka pobytu. Zákon nemoţno vykladať len abstraktne, ale aj s prihliadnutím na spravodlivosť. Výklad zaujatý ţalovaným k nespravodlivosti určite vedie. Dôvodom dočasného odchodu ţalobcu bol jeho presun v rámci OSN do Bangladéša, kde pôsobí ako kariérny diplomat. A práve práca pre OSN - navyše v oblasti ľudských práv - by uţ sama osebe mala byť dostatočnou zárukou, ţe ţalobca nie je ţiadnym bezpečnostným rizikom. Okrem toho, nespravodlivosť výkladu ţalovaného moţno vidieť uţ len v tom, ţe reálna dĺţka pobytu by závisela (celkom diskriminačne) od rýchlosti ţalovaného. Ak rozhodne rýchlo, ešte pred odchodom určitého ţiadateľa zo Slovenska, ţiadateľ občianstvo získa. Následne môţe zo Slovenska okamţite a bez následkov odcestovať a stať sa - hypoteticky - skutočnou bezpečnostnou hrozbou. Naopak, ak bude ţalovaný rozhodovať pomaly, ţiadateľ občianstvo nezíska, hoci do zahraničia odišiel s cieľom podieľať sa na ušľachtilej a verejnoprospešnej činnosti. Taktieţ treba uviesť, ţe krajský súd napadnuté rozhodnutie zrušil aj z dôvodu procesného pochybenia ţalovaného. To totiţ ţiadosť ţalobcu zamietlo namiesto toho, aby konanie zastavilo. § 8a ods. 5 zákona pritom jasne hovorí, ţe pri nesplnení § 7 ods. 2 písm.
5. a)zákona treba konanie zastaviť. Nejde pritom len o nevýznamnú formalitu. Ak je totiţ konanie zastavené, ţiadateľ môţe ihneď podať novú ţiadosť. Naopak, ak je ţiadosť odmietnutá, novú ţiadosť môţe ţiadateľ v zmysle § 8a ods. 13 zákona podať aţ po dvoch rokoch. Postupom ţalovaného tak boli práva ţalobcu jednoznačne porušené. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd potvrdil rozsudok krajského súdu ako vecne správny. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.) dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalovaného nemoţno priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania

ustanovenia § 250ja ods. 2 O.s.p. s tým, ţe deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli 7 10Sžo/29/2016 súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 31. mája 2017 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p.).

§ 7ods.

1 písm. a) zákona, štátne občianstvo Slovenskej republiky moţno udeliť ţiadateľovi, ktorý nie je štátnym občanom Slovenskej republiky a má nepretrţitý trvalý pobyt na území Slovenskej republiky aspoň osem rokov bezprostredne predchádzajúcich podaniu ţiadosti o udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky.

§ 7ods.

2 zákona, ţiadateľovi, ktorý má na území Slovenskej republiky povolený pobyt, moţno udeliť štátne občianstvo Slovenskej republiky bez splnenia podmienky uvedenej v odseku 1 písm. a), ak tento zákon neustanovuje inak, ak

1. a)uzavrel manţelstvo so štátnym občanom Slovenskej republiky, toto manţelstvo trvá a ţije v tomto manţelstve v spoločnej domácnosti na území Slovenskej republiky najmenej počas piatich rokov bezprostredne predchádzajúcich podaniu ţiadosti o udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky,
2. b)ide o osobu, ktorá sa významne zaslúţila o prínos pre Slovenskú republiku v oblasti ekonomickej, vedeckej, technickej, kultúrnej, sociálnej alebo športovej alebo je to z iného dôvodu v záujme Slovenskej republiky,

§ 8aods.

5 zákona, ak tento zákon neustanovuje inak, ministerstvo konanie zastaví, ak ţiadateľ nespĺňa podmienku

§ 7ods.

1 písm. a), a zároveň nespĺňa niektorú z podmienok

§ 7ods.

2 aţ 6. Rozhodnutie o zastavení konania sa vyznačí v spise a ţiadateľ sa o zastavení konania upovedomí.

§ 8aods.

9 zákona, ministerstvo alebo minister rozhodne o ţiadosti o udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky opätovne, ak v čase medzi vydaním listiny o udelení štátneho občianstva Slovenskej republiky a jej prevzatím ţiadateľom vyjdú najavo nové skutočnosti, ktoré je potrebné zohľadniť pri rozhodnutí vo veci.

§ 8aods.

13 zákona, ak ministerstvo štátne občianstvo Slovenskej republiky neudelilo, ţiadateľ môţe podať novú ţiadosť o udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky najskôr po uplynutí dvoch rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o zamietnutí ţiadosti o udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky. 8 10Sžo/29/2016 V predmetnej veci je potrebné predostrieť, ţe predmetom odvolacieho konania bol rozsudok krajského súdu, ktorým bolo zrušené rozhodnutie ţalovaného č. KM-OLVS- 59/2014 zo dňa

1. júla 2014 a vec bola ţalovanému vrátená na ďalšie konanie. Týmto rozhodnutím ţalovaný zamietol rozklad ţalobcu a potvrdil rozhodnutie ministra vnútra Slovenskej republiky č. SVS-OSOM2-2014/000948 zo dňa 23.apríla 2014 (ďalej len „rozhodnutie správneho orgánu
2. stupňa“), ktorým bola zamietnutá ţiadosť ţalobcu o udelenie štátneho občianstva. Preto primárne v medziach odvolania Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal odvolacie dôvody ţalovaného najmä z toho pohľadu, či boli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku. Z obsahu administratívneho spisu odvolací súd zistil, ţe ţalobca podal dňa
3. júla 2012 ţiadosť o udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky prostredníctvom Obvodného úradu Bratislava. Zo stanoviska Oddelenie cudzineckej polície PZ Bratislava, vyplynulo, ţe ţalobca mal na území SR povolený prvý trvalý pobyt od
4. marca 2007 do
5. februára 2012 a má povolený ďalší trvalý pobyt od
6. februára 2012 na dobu neobmedzenú. Dňa
7. novembra 2006 uzavrel manţelstvo so štátnou občianskou Slovenskej republiky. Ďalej zo stanoviska vyplýva, ţe bola vykonaná fyzická previerka v mieste trvalého bydliska ţalobcu, ktorou bolo zistené, ţe sa dlhodobo nachádza mimo územia Slovenskej republiky, nakoľko je zamestnancom OSN. Naposledy bol na území Slovenskej republiky začiatkom júla
8. Ako vyplynulo z potvrdenia o zamestnaneckom pomere, ako aj z e-mailovej korešpondencie medzi ţalobcom a správnym orgánom, ţalobca bol v trvalom zamestnaneckom pomere v Rozvojovom programe OSN (UNDP) Regionálnom centre pre Európu a spoločenstvo nezávislých štátov v období od
9. februára 2007 do
10. septembra 2012 na pozícií „policy analyst“. Následne bol pracovne presunutý do UNDP Bangladéš. Na základe uvedeného prvostupňový správny orgán dospel k záveru, ţe ţalobca neţije na území Slovenskej republiky a nie je dôvod na udelenie štátneho občianstva na základe výnimky ustanovenej v § 7 ods. 2 písm. b) zákona, bez splnenia podmienky uvedenej v § 7 ods. 1 písm. a). 9 10Sžo/29/2016 Ţalobca podal proti tomuto prvostupňovému rozhodnutiu rozklad. Napadnutým rozhodnutím ţalovaného bol ţalobcov rozklad zamietnutý a prvostupňové správne rozhodnutie potvrdené. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, ţe z ustanovenia § 8a ods. 5 zákona vyplýva, ţe ak zákon neustanovuje inak, ministerstvo konanie zastaví, ak ţiadateľ nespĺňa podmienky

§ 7ods.

1 písm. a) a zároveň nespĺňa niektorú z podmienok

§ 7ods.

2 aţ

1. Ako vyplýva z rozhodnutia správneho orgánu
2. stupňa, ţalobcova ţiadosť bola zamietnutá, pretoţe ţalobca nespĺňal podmienku dĺţky trvalého pobytu

§ 7ods.

1 písm.

1. a)zákona a zároveň nebol dôvod na udelenie výnimky ustanovenej v § 7 ods. 2 zákona. Vzhľadom na uvedené boli splnené podmienky na rozhodnutie správneho orgánu v zmysle § 8a ods. 5, t. j. na zastavenie konania o ţiadosti ţalobcu. V predmetnom prípade prvostupňový orgán ţiadosť zamietol, a teda postupoval v rozpore so zákonom a vec nesprávne právne posúdil. Na tento nedostatok ţalovaný neprihliadol a rozhodnutie potvrdil. Odvolací súd rovnako ako krajský súd má za to, ţe výkladom argumentum a contrario moţno dospieť k záveru, ţe správny orgán ţiadosť o udelenie štátneho občianstva zamietne iba v prípade, ak ţiadateľ o udelenie občianstva nespĺňa inú z podmienok pre udelenie občianstva ustanovených v § 7 ods. 1 ako je podmienka dĺţky pobytu pod písm.
2. a)predmetného ustanovenia. Z dôvodovej správy k zákonu vyplýva, ţe nesplnenie podmienky potrebnej dĺžky trvalého pobytu je osobitným dôvodom na zastavenie konania, ktorý všeobecná úprava (správny poriadok) neobsahuje, a preto je potrebná jeho výslovná úprava v tomto zákone. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, ţe rozhodnutie správneho orgánu o neudelení občianstva ţalobcovi má za následok, ţe ţalobca nemá moţnosť podať opätovnú ţiadosť v zmysle § 8a ods. 13 zákona skôr ako po uplynutí dvoch rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o zamietnutí ţiadosti. V prípade ak by správny orgán rozhodol v súlade so zákonom a konanie by zastavil, podmienka uplynutia dvoch rokov nie je v zákone ustanovená a ţalobca by mohol opätovne podať ţiadosť bez časového obmedzenia. 10 10Sžo/29/2016 V zmysle čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, štátne orgány môţu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Zásada zákonnosti je zakotvená aj v § 3 ods. 1 Správneho poriadku, v zmysle ktorého správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Táto zásada sa vzťahuje nie len na priebeh správneho konania, ale aj na samotné rozhodnutie. Doterajšia ustálená judikatúra chápe nesprávne právne posúdenie vo vzťahu k meritu veci, t. j. na prvom mieste ako nesprávnu aplikáciu právnej normy na riadne zistené skutočnosti vyplývajúce z merita veci, na druhom mieste ako nesprávny výber ustanovenia a v neposlednom rade ako nesprávny výber právneho predpisu. Navyše právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Vzhľadom na uvedené sa odvolací súd stotoţňuje s názorom krajského súdu, ţe rozhodnutie ţalovaného je potrebné zrušiť z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia, nakoľko ide o vadu, ktorá má vplyv na zákonnosť rozhodnutia. Odvolací súd v tejto súvislosti dodáva, ţe v prípade zastavenia konania v zmysle § 8a ods. 5 zákon sa rozhodnutie o zastavení konania sa vyznačí v spise a ţiadateľ sa o zastavení konania upovedomí. Ţalovaný v odvolaní namietal nesprávny výklad § 7 ods. 2 písm.
3. a)zákona zo strany krajského súdu. Odvolací súd v tejto súvislosti konštatuje, ţe podmienka na udelenie štátneho občianstva ustanovená v § 7 ods. 2 písm. a/ zákona uľahčuje udelenie štátneho občianstva cudzincovi, ktorý uzavrel manţelstvo so štátnym občanom Slovenskej republiky, pričom takémuto ţiadateľovi je moţné udeliť štátne občianstvo za podmienky, ţe toto manţelstvo trvá a ţije v tomto manţelstve v spoločnej domácnosti na území Slovenskej republiky najmenej počas piatich rokov bezprostredne predchádzajúcich podaniu ţiadosti o udelení štátneho občianstva Slovenskej republiky. Dodrţanie ostatných podmienok pre udelenie štátneho občianstva v zmysle ustanovenia § 7 ods. 1 zákona č. 40/1993 Z. z. zostáva zachované. 11 10Sžo/29/2016 Odvolací súd má za to, ţe k splneniu vyššie uvedenej podmienky ustanovenej v § 7 ods. 2 písm.
4. a)je nevyhnutné, aby bol ţiadateľ fyzicky prítomný na území Slovenskej republiky a ţil v spoločnej domácnosti so svojou manţelkou na území Slovenska počas celej doby rozhodovania o jeho ţiadosti, a nie len najmenej 5 rokov pred jej podaním. Uvedené vyplýva z dikcie zákona „ţije v manţelstve...“ a nie „ţil v tomto manţelstve...“. Rovnako z uvedeného vyplýva, ţe manţelstvo ţiadateľa so štátnym občanom Slovenskej republiky musí v čase rozhodovania trvať. Pre posúdenie efektívneho fungovania manţelského zväzku a rodinného spoluţitia, miery integrácie ţalobcu do spoločnosti, ako aj jeho pracovných návykov a celkového prínosu pre spoločnosť je nevyhnutné, aby sa ţalobca nepretrţite zdrţiaval v spoločnej domácnosti na území Slovenskej republiky s rodinnými príslušníkmi aţ do konečného rozhodnutia vo veci udelenia štátneho občianstva Slovenskej republiky. V danom prípade sa základná podmienka 8 rokov trvalého pobytu nevyţaduje, a práve preto nesmie byť ţiadna pochybnosť o dôvodnosti pouţitia tejto výnimky, čo v prípade ţalobcovho pobytu mimo územia Slovenskej republiky nemohol ţalovaný posúdiť. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, ţe udelenie štátneho občianstva nie je nárokovateľné a jeho udelenie závisí na správnej úvahe orgánu, ktorý rozhoduje; preto pri tomto konaní sa zvaţujú v prospech ţiadateľa okolnosti, ktoré napomáhajú jeho udeleniu. Podmienky na udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky, najmä pokiaľ ide o zisťovanie určitých skutočností týkajúcich sa ţiadateľov o štátne občianstvo Slovenskej republiky, musia byť dokladované na základe stanovísk nielen iných štátnych orgánov Slovenskej republiky, ale aj prostredníctvom doţiadaní cez medzinárodné inštitúcie. Jedným z predpokladov udelenia štátneho občianstva je, ţe ţiadateľ svojím doterajším správaním (bezúhonným ţivotom) preukázal, ţe je hodný štátneho občianstva Slovenskej republiky. Dĺţka pobytu slúţi pre moţnosť náleţitého posúdenia splnenia uvedenej podmienky, ako aj skutočnosť, ţe sa vţil do ţivotných podmienok aj z hľadiska jeho predpokladov pre plnenie povinností, ktoré vyplývajú zo štátoobčianskeho vzťahu. Dĺţka povoleného pobytu na území Slovenskej republiky, je predpokladom dostatočnej integrácie ţiadateľa do spoločnosti, eliminovania prípadných pochybností o jeho 12 10Sžo/29/2016 bezúhonnosti a preukázania prínosu pre Slovenskú republiku v konkrétnej oblasti. Uvedený proces si vyţaduje nároky na zaobstaranie všetkých príslušných dokladov, čo má zásadný vplyv na dĺţku rozhodovacieho procesu o udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky. Z hľadiska zistenia stupňa integrácie cudzinca do spoločnosti a jeho stotoţnenia sa s právnym poriadkom štátu je potrebné získavať aj informácie o jeho sociálnom postavení, pokiaľ ide o zamestnanie, podnikanie alebo inú zárobkovú činnosť a z toho vyplývajúce plnenie povinností voči štátu. Počas pobytu na území Slovenskej republiky správny orgán dôkladne preveruje zţitie sa ţiadateľa s právnym poriadkom Slovenskej republiky, ako aj s našim kultúrnym prostredím. Bolo by absolútne proti účelu a zmyslu zákona, aby ţiadateľ spĺňal podmienky nevyhnutné pre udelenie štátneho občianstva len v čase podania ţiadosti a v čase samotného rozhodovania o udelení štátneho občianstva by uţ tieto podmienky nemuseli byť naplnené. Obe zákonom stanovené podmienky, trvanie manţelstva a ţitie v tomto manţelstve v spoločnej domácnosti na území Slovenskej republiky, musia byť samozrejme splnené aj v čase rozhodovania ţalovaného o tejto ţiadosti (obdobne rozhodnutie NS SR sp. zn. 2Sţo/107/2014 zo dňa 26.10.2016). V § 8a ods. 9 je ustanovené, ţe v prípade ak v čase medzi vydaním listiny o udelenie štátneho občianstva a jej prevzatím ţiadateľom, vyjdú najavo nové skutočnosti, ktoré je potrebné zohľadniť pri rozhodnutí vo veci , správny orgán opätovne o ţiadosti rozhodne. V tomto ustanovení ide o prípady, kedy sa po vydaní listiny o udelení štátneho občianstva Slovenskej republiky a pred jej prevzatím ţiadateľom zistia nové skutočnosti, ktoré odôvodňujú štátne občianstvo Slovenskej republiky neudeliť. Z dôvodovej správy vyplýva, ţe uvedená úprava je nutná vzhľadom na ústavou zakotvenú nemoţnosť odňatia štátneho občianstva Slovenskej republiky. Na takéto prípady nemoţno preto aplikovať ustanovenia správneho poriadku o tzv. mimoriadnych opravných prostriedkoch proti právoplatným rozhodnutiam správnych orgánov v prípade zistenia nezákonnosti takéhoto rozhodnutia. S poukazom na § 8a ods. 9 má odvolací súd za to, ţe nakoľko správny orgán v prípade zmeny okolností po vydaní listiny o udelení štátneho občianstva a pred jej prevzatím je povinný opätovne rozhodovať o ţiadosti, logickým výkladom moţno dospieť k záveru, ţe podmienky pre udelenie štátneho občianstva musí ţiadateľ spĺňať nie len v čase podania 13 10Sžo/29/2016 ţiadosti, ale aj v čase rozhodovania príslušného správneho orgánu o ţiadosti ako aj v čase pred prevzatím listiny o udelení občianstva. Správne orgány v zmysle § 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. Ak by správny orgán v predmetnej veci prihliadal na to, ţe ţalobca sa zdrţiava mimo územia Slovenskej republiky z dôvodu práce pre OSN a jeho presun v rámci OSN do Bangladéša, došlo by k nebezpečnému precedensu, k spochybneniu predchádzajúcich rozhodnutí správnych orgánov v tejto oblasti a k porušeniu zásady zákonnosti a materiálnej rovnosti, teda ku konaniu v rozpore so zákonom ako aj s Ústavou Slovenskej republiky.

§ 219ods.

1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, ţe „zákon trvá iba na vecnej správnosti výroku, nie je preto rozhodujúca správnosť odôvodnenia rozhodnutia. Stačí, aby odvolací súd dospel k výroku zhodnému s výrokom súdu 1. stupňa. Prípadnú nesprávnosť v odôvodnení krajského súdu napraví odvolací súd odôvodnením svojho potvrdzujúceho rozhodnutia.“ (Števček, M., Ficová, S. a kol. Občiansky súdny poriadok.Komentár.1 vydanie. Praha:C.H.Beck,2009,s. 642) Napriek tomu, ţe krajský súd v napadnutom rozhodnutí dospel k nesprávnemu výkladu ustanovenia § 7 ods. 2 písm. a) zákona, nemá to vplyv na zákonnosť rozhodnutia. Odvolací súd dospel k rovnakému záveru ako krajský súd, a to ţe napadnuté rozhodnutie ţalovaného je potrebné zrušiť z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, pretoţe správny orgán dospel k nesprávnemu právnemu záveru, keď ţiadosť ţalobcu zamietol. Najvyšší súd Slovenskej republiky s ohľadom na uvedené skutočnosti napadnutý rozsudok krajského súd

§ 219ods.

1 O.s.p. v potvrdil. V ďalšom konaní je ţalovaný viazaný právnym názorom súdu (§ 250j ods. 6 O.s.p.). Bude povinnosťou ţalovaného odstrániť vytýkané nedostatky. O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky

ustanovenia § 250k ods. 1 O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p. a § 246c ods. 1 vety prvej O. s. p. tak, ţe ţalovaný je povinný zaplatiť náhradu trov odvolacieho konania ţalobcovi 14 10Sžo/29/2016 na účet právneho zástupcu v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb (ďalej len „vyhláška“) v celkovej výške 280,91 €, ktorá pozostáva z: • z náhrady trov právneho zastúpenia za 1 úkon právnej sluţby: - vyjadrenie k odvolaniu ţalovaného zo dňa 04.02.2016 (§ 13a ods. 1 písm. c) vyhlášky) – 143 €, - účasť na pojednávaní dňa 31.05.2017, na ktorom došlo len k vyhláseniu rozsudku - 73,67 €, • z reţijného paušálu

§ 16ods.

3 vyhlášky – 8,58 € a 8,84€. • z dane z pridanej hodnoty vo výške 20 % z náhrady za úkony právnej sluţby a z reţijného paušálu

§ 18ods.

3 vyhlášky – 46,82 €. Ţalovaný je povinný zaplatiť ţalobcovi vyššie uvedenú náhradu trov odvolacieho konania na účet právneho zástupcu ţalobcu (SWIFT: B., IBAN: S.) v zmysle § 149 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O. s. p. v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. S poukazom na ustanovenie § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok postupoval odvolací súd v konaní

predpisov účinných do 30.06.2016 (zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok). P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 31. mája 2017 JUDr. Jana Hatalová, PhD., v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Andrea Jánošíková