← Slovensko

§ 65, § 112 ods. 1, § 259 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z.

Najvyšší súd 10So/27/2016 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa M. C., nar. X., bytom T., zastúpeného Mgr. Jozefom Gáplovským, advokátom, so sídlom v Dubnici nad Váhom, Centrum II 88, proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústrediu, Ul.

  1. augusta 8-10, Bratislava, o starobný dôchodok, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Ţiline k. 25Sd/88/2015-40 zo dňa
  2. januára 2016, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Ţiline č. k. 25Sd/88/2015-40 zo dňa
  3. januára 2016 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e Krajský súd napadnutým rozsudkom potvrdil podľa § 250q ods. 2 O.s.p. rozhodnutie odporkyne číslo X. zo dňa 17.04.2015, ktorým zamietla ţiadosť navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku od
  4. februára 2011, pretoţe dospel k záveru, ţe opravný prostriedok navrhovateľa nie je dôvodný. V odôvodnení svojho rozsudku uviedol, ţe v zmysle konštantnej judikatúry NS SR priznanie výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nevylučuje, aby obdobie výkonu sluţby profesionálneho vojaka (policajta a vojaka prípravnej sluţby) bolo povaţované za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, ktoré je významné pre zistenie výšky dôchodku. Osobitný systém poistenia príslušníkov ozbrojených zborov neobsahuje úpravu starobných dôchodkov, ktoré by zohľadňovali dobu ich poistenia v celom rozsahu, vrátane civilného zamestnania a nehodnotí dobu poistenia, ktorú poistenci získali vo všeobecnom systéme. 10So/27/2016 2 Odporkyňa preto postupovala správne, keď posudzovala celé navrhovateľovo obdobie poistenia tak vo všeobecnom, ako aj v osobitnom systéme, avšak v dôsledku skutočnosti, ţe celé navrhovateľovo obdobie poistenia bolo zhodnotené pre výpočet výšky výsluhového dôchodku, nebol dôvod pre priznanie starobného dôchodku zo všeobecného systému. Ak by existovala nejaká zostatková doba sociálneho poistenia vo všeobecnom systéme, bola by odporkyňa povinná v zmysle súdnej praxe vypočítať celú teoretickú výšku dôchodku a tú skrátiť vzhľadom na pomer zostatkovej doby sociálneho poistenia k celkovej dobe sociálneho poistenia a tento skrátený dôchodok priznať navrhovateľovi. Pretoţe navrhovateľovi bola na nárok na výsluhový dôchodok zohľadnená všetka preukázaná doba, pričom bolo prihliadnuté aj na zvýhodnenú pracovnú kategóriu, nebol ţiadny právny dôvod na priznanie ďalšieho starobného dôchodku Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ odvolanie prostredníctvom právneho zástupcu s odôvodnením, ţe skutkové závery krajského súdu nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní a právne závery prvostupňového súdu sú bez opory v právnych predpisoch a navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, ţe zruší preskúmavané rozhodnutie odporkyne a vec jej vráti na ďalšie konanie. Namietal, ţe pri výklade, ktorý zastáva krajský súd, by bol jeho dôchodok niţší, ako dôchodok vypočítaný v ktoromkoľvek systéme dôchodkového zabezpečenia a výklad právnych predpisov odporkyňou by diskriminoval jeho osobu voči iným osobám s rovnakým počtom odpracovaných rokov, ale iba v jednom systéme dôchodkového zabezpečenia. Odporkyňa ho poškodila nezapočítaním obdobia zamestnania v civilnom sektore, kde pracoval v rokoch 2011 aţ 2014 a tým ho znevýhodnila voči občanovi, ktorý nebol v sluţobnom pomere. Poukázal na to, ţe Ministerstvo vnútra SR v rozhodnutí č. SRLZ-40.992-7/SZ-2007 zo dňa 02.11.2007 uviedlo citáciu §§ 131 aţ 133 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov vo výrokovej časti, a to napriek tomu, ţe v tom čase uţ bol predmetný zákon dlhší čas zrušený a ustanovenie § 143a zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov hovorí o tom, ţe špecifikované ustanovenia zákona č. 100/1988 Zb. sa od 01.07.2002 na sociálne zabezpečenie policajtov a vojakov nepouţijú. Namietal tieţ, ţe v iných, takmer identických prípadoch, odporkyňa starobný dôchodok priznala bez akýchkoľvek problémov, aj bez potreby súdneho prieskumu. 10So/27/2016 3 Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhla, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie potvrdil ako vecne správne. Podľa jej názoru súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci, na základe ktorého náleţite právne posúdil vec, pričom nezistil nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia odporkyne. Uviedla, ţe navrhovateľovi bol síce priznaný výsluhový dôchodok, ale v sume určenej podľa V. časti zákona č. 100/1988 Zb. aj so započítaním dôb zamestnania získaných vo všeobecnom systéme. Priznanie starobného dôchodku podľa zákona č. 100/1988 Zb. súčasne vylučuje moţnosť vzniku nároku na starobný dôchodok podľa § 65 zákona č. 461/2003 Z. z. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods.2 Občianskeho súdneho poriadku) preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania podľa § 212 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku bez nariadenia pojednávania podľa § 250ja ods.2 a § 214 Občianskeho súdneho poriadku v spojení s § 246c ods.1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku a jednomyseľne dospel k záveru, ţe odvolanie je dôvodné, a ţe rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. V predmetnej veci krajský súd, ako súd prvého stupňa, konal a rozhodoval o opravnom prostriedku navrhovateľa proti rozhodnutiu odporkyne č. X. zo dňa 17.04.2015, ktorým podľa § 65, § 112 ods. 1 a § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a podľa § 21 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov zamietla ţiadosť navrhovateľa z 03.02.2014 o priznanie starobného dôchodku od
  5. februára
  6. Rozhodla tak s odôvodnením, ţe navrhovateľ splnil podmienky nároku na dôchodok vzhľadom na zníţený dôchodkový vek 55 rokov podľa § 132 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. a sumu dôchodku aj so zohľadnením dôb zamestnania získaných vo všeobecnom systéme uţ určilo Ministerstvo vnútra SR. Zároveň ale v odôvodnení rozhodnutia uviedla, ţe „Obdobie dôchodkového poistenia za kalendárne roky 2011, 2012 a 2013, kedy ste odvádzali poistné na dôchodkové poistenie do Sociálnej poisťovne, nie je možné započítať na účely dôchodkových dávok.“ V konaní nebolo sporné, ţe navrhovateľovi, ktorý dovŕšil dôchodkový vek X. (ako X. ročný), bol rozhodnutím Ministerstva vnútra SR č. SRLZ-40.992-7/SZ-2007 z 02.11.2007 priznaný od 01.07.2007 výsluhový dôchodok podľa a § 128 zákona č. 328/2002 Z. z. 10So/27/2016 4 o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pričom na určenie jeho sumy mu bola zhodnotená všetka preukázaná doba do
  7. júna
  8. Navrhovateľ ale ţiada priznanie starobného dôchodku zo všeobecného systému dôchodkového poistenia z dôvodu, ţe pre výsluhový dôchodok mu nebola zohľadnená doba sociálneho poistenia za odpracované roky 2011 aţ
  9. Z odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia odporkyne je zrejmé, ţe navrhovateľ v tomto období odvádzal poistné na dôchodkové poistenie do Sociálnej poisťovne, odporkyňa napriek tomu prijala záver, ţe toto obdobie nie je moţné započítať na účely dôchodkových dávok, ktorý ale nijako neodôvodnila. Krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku na jednej strane uviedol, ţe osobitný systém poistenia príslušníkov ozbrojených zborov neobsahuje úpravu starobných dôchodkov, ktoré by zohľadňovali dobu ich poistenia v celom rozsahu, vrátane civilného zamestnania a nehodnotí dobu poistenia, ktorú poistenci získali vo všeobecnom systéme, ale na druhej strane, v rozpore so skutočnosťou, konštatoval, ţe navrhovateľovi bola na nárok na výsluhový dôchodok zohľadnená všetka preukázaná doba, teda aj doba získaná vo všeobecnom systéme sociálneho zabezpečenia, resp. poistenia, pričom bolo prihliadnuté aj na zvýhodnenú pracovnú kategóriu, nebol preto ţiadny právny dôvod na priznanie ďalšieho starobného dôchodku. Na námietky a argumentáciu navrhovateľa podľa názoru odvolacieho súdu krajský súd vo svojom rozhodnutí nereagoval a svoj záver o zákonnosti rozhodnutia odporkyne dostatočným spôsobom neodôvodnil. Procesným právom účastníka je i právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Povinnosť súdu riadne odôvodniť svoje rozhodnutie vyplývajúca z ustanovenia § 157 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku totiţ znamená právo účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia, a jeho porušením sa účastníkovi odníma moţnosť náleţite skutkovo a aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu, voči ktorému chce vyuţiť moţnosť opravného prostriedku. Nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je preto porušením práva na spravodlivé súdne konanie. Potreba riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia, v ktorom súd preskúmava rozhodnutie správneho orgánu vyplýva aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“). Aj keď s ohľadom na judikatúru ESĽP nie je potrebné zdôvodňovať kaţdý argument účastníkov konania, súdne rozhodnutia musia byť odôvodnené a musia 10So/27/2016 5 obsahovať odpovede súdu na všetky argumenty prednesené stranami, ktoré viedli k rozhodnutiu. Dôvody musia byť špecifikované s ohľadom na skutkové okolnosti prípadu a nie len odkazovať na určité časti zákonov (napr. rozsudok ESĽP Ruiz Torija proti Španielsku z 09.12.1994). Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, ţe takýmto postupom súdu, ktorý sa nevysporiadal s podstatnou námietkou navrhovateľa – ako bolo vyššie uvedené, bola navrhovateľovi odňatá moţnosť konať pred súdom. Odňatím moţnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemoţnil účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok dáva. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto musel napadnutý rozsudok podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. a s § 250ja ods. 3 vetou druhou O.s.p. zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 O.s.p.). V ďalšom konaní krajský súd prejedná vec znova v medziach podaného opravného prostriedku, dôsledne sa vysporiada so všetkými námietkami navrhovateľa a znova o nej rozhodne a svoje rozhodnutie riadne odôvodní. V novom rozhodnutí rozhodne prvostupňový súd i o náhrade trov tohto konania (§ 224 ods. 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1, veta prvá O.s.p.). S poukazom na ustanovenie § 492 ods.2 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok postupoval odvolací súd v konaní podľa predpisov účinných do 30.06.2016 ( zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok). 10So/27/2016 6 P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
  10. mája 2017 JUDr. Zuzana Ďurišová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Andrea Jánošíková

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.