2 písm. a/ a d/ zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) zrušil rozhodnutie ţalovaného č. OU-BB-OCDPK-2015/015584 zo dňa 09.06.2015 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Mesta Banská Bystrica č. OVZ-DS 16767/25590/2015-Bod zo dňa 05.03.2015 zo dňa 21.01.2014 a vec vrátil ţalovanému na ďalšie konanie. Ţalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške 70 Eur titulom náhrady súdneho poplatku a 402,72 Eur titulom trov právneho zastúpenia. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia krajského súdu vyplýva, ţe v predmetnej veci sa ţalobou napadnutým rozhodnutím v spojení s prvostupňovým rozhodnutím rozhodlo o tom, ţe ţalobcovi sa nepriznalo postavenie účastníka konania, t. j. rozhodovalo sa o jeho práve zúčastňovať sa konania v postavení účastníka konania, ktorému prislúchajú z tohto postavenia jednotlivé oprávnenia, právo na rôzne úkony v konaní. Krajský súd uviedol, ţe posudzoval, či ţalobou napadnuté rozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím má povahu rozhodnutia v zmysle § 248 písm. a/ O.s.p., s prihliadnutím na ustanovenie § 244 ods. 1 aţ 3 O.s.p. Ustálil, ţe vzhľadom na to, ţe výklad ustanovenia § 248 O.s.p. má byť reštriktívny, keďţe má povahu výnimky z generálnej klauzuly a okruh výnimiek nemôţe byť rozširovaný, teda výklad nemôţe byť extenzívny, je na mieste v danom prípade pripustiť súdny prieskum, a nie ho vylúčiť. Správny orgán nepriznal ţalobcovi postavenie účastníka konania konštatujúc, ţe ţalobca nespĺňa zákonné podmienky, ktoré by ţalobcovi zakladali status účastníka stavebného konania a tieţ z dôvodu, ţe nedôjde k zásahu do vlastníckeho práva ani k dotknutiu práva, právom chránených záujmov alebo povinností ţalobcu. Druhostupňový správny orgán naviac konštatoval, ţe ţalobca môţe byť nanajvýš dotknutý na svojich záujmoch, ale v ţiadnom prípade nie na svojich právach. Bliţšie ani prvostupňový ani druhostupňový správny orgán nekonkretizovali, na základe akých skutkových zistení dospeli k takémuto záveru. 3 10Sžo/57/2016 Krajský súd sa stotoţnil s tvrdením ţalobcu o nesprávnom právnom posúdení veci správnym orgánom, ak nebolo ţalobcovi priznané účastníctvo v dôsledku skutočnosti, ţe nedôjde k zásahu do vlastníckeho práva ţalobcu, ani k dotknutiu práv, právom chránených záujmov alebo povinností ţalobcu. Ustanovenie § 14 ods. 1 Správneho poriadku predpokladá moţnosť dotknutia na právach účastníka konania, pričom ţalobca v konaní od počiatku tvrdil, ţe môţe byť rozhodnutím na svojich právach dotknutý. Z hľadiska posudzovania zákonných podmienok účastníctva nie je relevantné, či v skutočnosti aj dôjde k zásahu do práv a právom chránených záujmov subjektu, ktorý sa doţaduje byť účastníkom konania. Rozhodujúcou je potencionálna moţnosť, ţe by tomu tak mohlo byť. Krajský súd tak konštatoval, ţe rozhodnutie správneho orgánu nie je súladné s ustanovením § 59 ods. 1 písm. b) Stavebného zákona v nadväznosti na ustanovenie § 139 ods. 2 písm. d) Stavebného zákona. Tieţ sa stotoţnil s hlavnou ţalobnou námietkou o nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia. Ţalovaný, ako aj stavebný úrad, neodôvodnili rozhodnutie tak, ako predpokladá ustanovenie § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Nie je zrejmá najmä správna úvaha, ktorou sa správne orgány riadili, ak dospeli k záveru, ţe ţalobca nemôţe byť v predmetnom správnom konaní na svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, čo ţalobca tvrdil od počiatku v konaní, teda nie je zrejmá správna úvaha, akou sa ţalovaný a stavebný úrad riadil, keď nepriznal ţalobcovi postavenie účastníka konania. Z vyššie uvedených dôvodov súd prvého stupňa napadnuté rozhodnutie ţalovaného, vrátane prvostupňového rozhodnutia zrušil
2 písm. a/ a d/ O.s.p., nakoľko vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci a sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Rozsudok krajského súdu napadol ţalovaný včas podaným odvolaním v celom rozsahu z dôvodu, ţe mal za to, ţe prvostupňový súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f) O. s. p.). V ďalšom mal za to, ţe stavebný zákon zakotvuje osobitnú právnu úpravu účastníkov stavebného konania v § 59 a v dôsledku toho je vylúčená subsidiárna aplikácia základnej všeobecnej definície účastníka správneho konania
1 Správneho poriadku, 4 10Sžo/57/2016 zaloţená na hmotnoprávnom pomere k veci, ktorá je predmetom konania. Preto pokladal za nezákonné a teda v rozpore so zásadou subsidiarity (§ 140 stavebného zákona), keď ţalobca a krajský súd svoj právny názor na postavenie účastníka stavebného konania zdôvodnili na podklade všeobecného ustanovenia § 14 ods. 1 Správneho poriadku, ktorý vzhľadom na existenciu osobitnej úpravy zásadu subsidiarity nepripúšťa. Zdôraznil, ţe samotné odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu je obsahovou náleţitosťou vydaného rozhodnutia a poskytuje dostatočné zdôvodnenie výroku rozhodnutia a tým aj základ na jeho preskúmanie, v odôvodnení ktorého ţalovaný poukázal na skutočnosti, ktoré viedli k rozhodnutiu o nepriznaní postavenia účastníka konania v stavebnom konaní a to najmä z dôvodu, ţe účastník konania nemôţe byť povoľovanou stavbou dotknutý na svojich právach, ale nanajvýš na svojich záujmoch. Zároveň ţalovaný poukázal na zákonný okruh účastníkov konania - § 59 ods. 1 stavebného zákona. Ţalovaný skonštatoval, ţe ţalobca nie je nositeľom zákonných práv pre postavenie účastníka v konaní z dôvodu, ţe 1/ ţalobca nie je vlastníkom susedného pozemku a ani susednej stavby (stavba ţalobcu a jej uţívanie nie je povoľovanou stavbou dotknuté, vzhľadom na dostatočnú vzdialenosť a rozsah navrhovanej stavby), 2/ právna pozícia ţalobcu sa vydaním stavebného povolenia ţiadnym spôsobom nezmení. Vyjadril názor, ţe ţalovaný, ako aj prvostupňový špeciálny stavebný úrad, sa s postavením účastníka konania a jeho moţným dotknutím na jeho právach zaoberali v osobitnom konaní - rozhodnutí o nepriznaní postavenia účastníka konania v rámci celého stavebného konania ako celku. Tým bola zároveň vyriešená aj predbeţná otázka. Krajský súd vyslovil právny názor bez toho, aby sa zaoberal aj otázkou – akým spôsobom bude ţalobca na svojich právach dotknutý a zúţil svoje právne posúdenie len na „možnosť, že osoba by mohla byť stavebným povolením na svojich právach priamo dotknutá". Ţalovaný povaţoval za rozdielnu situáciu, ak správny orgán vydá rozhodnutie bez toho, aby konal s osobou, ktorá o sebe tvrdí, ţe jej prináleţí postavenie účastníka konania a situáciu, keď ešte pred vydaním rozhodnutia vo veci stavebného povolenia sa s otázkou účastníctva konania u konkrétnej osoby zaoberá a rozhodol o nej osobitným rozhodnutím. Ţalovaný dal ďalej do pozornosti, ţe k avizovanému narušeniu práv ţalobcu spojených s uţívaním vlastnej stavby nemôţe dôjsť, nakoľko predmetná stavba pozemnej 5 10Sžo/57/2016 komunikácie je líniovou stavbou malého stavebného rozsahu a stavba ţalobcu je od nej dostatočne vzdialená. Stavba pozemnej komunikácie, sama o sebe neprivodí stav, ktorým by mohli byť dotknuté práva spojené s uţívaním stavby v podielovom spoluvlastníctve ţalobcu a ani nespôsobí nárast intenzity dopravy, ako napr. výstavba a uţívanie bytového domu s určitým počtom bytových jednotiek. Zdôraznil, ţe na uvedenú stavbu vydalo Mesto Banská Bystrica, ako vecne a miestne príslušný stavebný úrad územné rozhodnutie, ktorým vznikli pre stavebníka určité práva a povinnosti. Ţalobca nebol účastníkom predmetného územného konania a v priebehu územného konania sa tohto postavenia vôbec nedomáhal. Dôvody, pre ktoré sa ţalobca povaţuje za účastníka stavebného konania sú dôvodmi, ktoré sa posudzujú v územnom konaní, pretoţe územným rozhodnutím sa vymedzuje územie na daný účel (stavba sa umiestňuje) a rieši sa aj napojenie územia na technickú infraštruktúru vrátane prístupu. Tieto ţalobné dôvody mali byť predmetom územného konania pred vydaním územného rozhodnutia. Špeciálny stavebný úrad je povinný rešpektovať právoplatné územné rozhodnutie, ktoré je preň zásadné. V stavebnom konaní uţ nie je moţné meniť umiestnenie stavby, ako aj otázku prístupu, pretoţe uţ bola určená v územnom konaní. V stavebnom konaní pred špeciálnym stavebným úradom sa stavba povolí v súlade s územným rozhodnutím. Mal za to, ţe všetky vyššie uvedené skutočnosti vylučujú moţnosť, aby ţalobca, mal postavenie účastníka stavebného konania prostredníctvom § 59 ods. 1 stavebného zákona ako osoba, ktorej vlastnícke alebo iné práva k nehnuteľnosti môţu byť rozhodnutím priamo dotknuté. Dodal, ţe krajský súd vo svojom právnom názore, nevyslovil poţiadavky na obsah a rozsah dôvodov budúceho rozhodnutia, len sa stotoţnil so ţalobnou námietkou o nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia a vyslovil názor, ţe nie je zrejmá správna úvaha, akou sa ţalovaný a stavebný úrad riadil, keď nepriznal ţalobcovi postavenie účastníka konania. Právny názor vyslovený v rozsudku krajského súdu by tak do budúcna zaviedol taký precedens, ţe špeciálny stavebný úrad by musel priznať postavenie účastníka aj osobám nad rámec vymedzený v hmotnoprávnom predpise, t. j. v stavebnom zákone. 6 10Sžo/57/2016 Na základe vyššie uvedeného povaţoval rozsudok prvostupňového súdu za nesprávny a ţiadal, aby odvolací súd na základe tohto odvolania rozsudok krajského súdu zrušil a ţalobu ţalobcu v plnom rozsahu zamietol. Rozsudok krajského súdu napadol včas podaným odvolaním aj pribratý účastník z dôvodu, ţe tento rozsudok nepovaţoval za správny a dôvodný. V prvom rade uviedol, ţe predmetná líniová stavba je komunikácia a spevnené plochy, na ktorú bolo predtým vydané právoplatné územné rozhodnutie, pričom táto stavba je v súlade s územným plánom Mesta Banská Bystrica a je stavbou verejnoprospešnou. Táto stavba svojím charakterom nijakým spôsobom nemôţe ovplyvniť práva vlastníkov iných nehnuteľností priamo nesusediacich s ňou (a teda ani ţalobkyne ako vlastníčky nehnuteľnosti, ktorá nie je susednou vo vzťahu k tejto stavbe). V prípade napadnutého rozhodnutia sa
odvolateľa jedná o dostatočne odôvodnené rozhodnutie, kedy správny orgán aplikujúc ustanovenia o účastníctve konania správne uvádza, ţe ustanovenie § 14 zákona č. 71/1967 Zb. Správneho poriadku je ustanovením všeobecným, zatiaľ čo ustanovenie § 59 ods. 1 písm. b) zákona č. 50/1976 Zb. stavebného zákona je ustanovením špeciálnym. V tomto ustanovení je okruh účastníkov vymedzený tak, ţe pre postavenie účastníka konania nepostačuje vlastnícke právo alebo iné právo k susednej nehnuteľnosti, ale musí byť splnená podmienka, ţe vlastnícke právo alebo iné právom chránené záujmy alebo povinnosti suseda môţu byť stavebným povolením dotknuté. Túto otázku vţdy posudzuje stavebný úrad
okolností daného prípadu a na základe toho určuje okruh účastníkov konania. V prejednávanej veci
názoru odvolateľa stavebný úrad (ţalovaný resp. stavebný úrad I. stupňa) správne postupoval; ani
názoru odvolateľa neboli u ţalobcu splnené podmienky na účastníctvo v stavebnom konaní na predmetnú líniovú stavbu, ktorá sa naviac nemôţe „dotknúť na uţívaní“ so stavbou ţalobcu. Predmetná povoľovaná stavba sa totiţ nachádza aţ nad lokalitou, kde sa nachádza nehnuteľnosť ţalobcu. Potom aj s ohľadom na skutočnosť, ţe stavebný úrad vyzval na doplnenie skutočností k účastníctvu v konaní, je zrejmé, ţe skutočnosti uvádzané ţalobcom nemohli postačovať na priznanie účastníctva v danom konaní. 7 10Sžo/57/2016 Ani tvrdený bezpečný prístup a podobné námietky neboli ničím konkretizované, nakoľko ţalobca na prístup do svojej nehnuteľnosti vyuţíva jestvujúcu líniovú stavbu a navrhovaná stavba je len jej logickým pokračovaním. Odvolateľ dal do pozornosti, ţe všetky námietky a pripomienky sú účelové, kedy sa ţalobcovia snaţia ovplyvniť stavebné konanie odvolateľa, ktoré sa jestvujúcej komunikácie netýka. Z tohto pohľadu potom argumentácia stavebných úradov je dostačujúca, dôvody pre nepriznanie účastníctva sú opísané jednak skutkovo, jednak s ohľadom na platné právne predpisy a s ohľadom na obsah správneho spisu. Odvolateľ preto dôvody súdu I. stupňa na zrušenie rozhodnutia nepovaţuje za dané, vysporiadanie sa s dôvodmi rozhodnutia mal totiţ za súladné s judikatúrou účastníctva a ustanovením § 59 ods. 1 písm. b) stavebného zákona. Potom aj potencionalita uvádzaná v odôvodnení rozsudku krajského súdu vychádzajúca z ustanovenia § 14 Správneho poriadku nie je správna, pretoţe s ohľadom na lex specialis účastníctvo v tomto konaní je potrené posudzovať
1 písm. b) stavebného zákona,
ktorého okrem „susednej stavby“ je kumulatívne potrebné splnenie toho, ţe vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom a stavbám môţu byť stavebným povolením priamo dotknuté. A táto podmienka nebola počas stavebného konania preukázaná, hoci na ňu bol ţalobca aj vyzvaný. Potom ani nemoţno súhlasiť s právnym posúdením veci v tom zmysle, ţe by správna úvaha stavebného orgánu nebola dostačujúca. Odvolateľ mal za to, ţe rozhodnutie prvostupňového súdu vychádza z nesprávnych skutkových zistení a z nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle § 205 ods. 2 písm.
stavebného povolenia existuje moţnosť ovplyvnenia vlastníckych alebo iných práv k pozemkom a stavbám a nie je potrebné skúmať reálny faktický zásah do týchto práv (viď. napr. rozhodnutie NS SR vo veci spis zn. 8Sţp 20/2012 z 13.02.2012) s tým, ţe v danom prípade realizácia danej stavby uţ teraz fakticky (nielen predpokladane) zasahuje do práv všetkých vlastníkov stavieb v lokalite Suchý vrch, a teda aj do vlastníckych a iných práv ţalobkyne. Túto skutočnosť ţalobkyňa v rámci konania pred správnymi orgánmi, ako aj v konaní pred súdom skutkovo ako aj právne dostatočne zdôvodnila a preukazovala predloţenými dôkazmi, ktoré však správne orgány nevykonali, resp. sa s týmito tvrdeniami ţalobkyne a ňou predloţenými dôkazmi vôbec nevysporiadali. V tomto smere ţalobkyňa v plnom rozsahu poukázala a odkázala na svoje vyjadrenia prezentované v konaní pred správnym orgánom, ako aj v konaní pred súdom, ako aj na dôkazy ňou navrhnuté a predkladané počas konania pred správnymi orgánmi a v konaní pred súdom. Na rozdiel od pribratého účastníka ţalobkyňa zastávala právny názor, ţe ţalovaný ako aj prvostupňový správny orgán nesprávne postupovali, resp. nesprávne posúdili okruh účastníkov stavebného konania a nesprávne postupovali, keď ţalobkyni nepriznali postavenie účastníka stavebného konania, napriek tomu, ţe spĺňa všetky zákonné poţiadavky účastníctva stavebného konania. K námietkam ţalovaného a pribratého účastníka uviedla, ţe tieto neobstoja, preto ich povaţuje za irelevantné. Záverom dodala, ţe nikdy netvrdila, ţe svoje postavenie účastníka stavebného konania zakladala na všeobecnej definícii účastníka správneho konania
1 Správneho 9 10Sžo/57/2016 poriadku, ale naopak skutkovo aj právne poukazovala na ustanovenia stavebného zákona, z ktorých vyplýva jej postavenie. Prvostupňový správny orgán a ani ţalovaný sa však s jej konkrétnymi a zásadnými tvrdeniami zodpovedne nezaoberali a v odôvodnení svojho rozhodnutia sa s nimi absolútne nevysporiadali, čo má okrem vecnej nesprávnosti za následok aj nepreskúmateľnosť rozhodnutia ţalovaného ako aj rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu. Vzhľadom na uvedené navrhla, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu v plnom rozsahu ako vecne správny potvrdil. Zároveň si uplatnila trovy odvolacieho konania v sume 181,90 Eur. K odvolaniu pribratého účastníka sa vyjadril aj ţalovaný v podaní zo dňa 15.03.2016. V ňom uviedol, ţe sa stotoţňuje s obsahom a jednotlivými bodmi odvolania. Súčasne potvrdil, ţe právna pozícia ţalobcu sa vydaním stavebného povolenia ţiadnym spôsobom nezmení a preto tvrdenia odvolateľa povaţoval za opodstatnené. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 O.s.p. a jednomyseľne dospel k záveru, ţe rozsudok krajského súdu je potrebné zmeniť tak, ţe ţaloba sa zamieta. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 31.05.2017 po tom, čo deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli a internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (www.nsud.sk) najmenej päť dní vopred (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p.).
1 O.s.p. v správnom súdnictve súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či ţalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, t. j. najmä s hmotnoprávnymi a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu,
procesných a hmotno-právnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať 10 10Sžo/57/2016 úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom prepísané náleţitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací primárne v medziach odvolania preskúmal rozsudok, ktorým krajský súd zrušil rozhodnutie ţalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím, ktorým sa rozhodlo o účastníctve ţalobkyne vo veci vydania stavebného povolenia a vrátil vec ţalovanému na ďalšie konanie, a preto odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie ţalovaného správneho orgánu, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a konanie im prechádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými námietkami uvedenými v ţalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia ţalovaného správneho orgánu. Je nutné zdôrazniť, ţe
ustálenej súdnej judikatúry (najmä nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. II ÚS 127/07-21, alebo rozhodnutia Najvyššieho súdu sp. zn. 6Sţo 84/2007, sp. zn. 6Sţo 98/2008, sp. zn. 1Sţo 33/2008, sp. zn. 2Sţo 5/2009 či sp. zn. 8Sţo 547/2009) nie je úlohou súdu pri výkone správneho súdnictva nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmavať zákonnosť ich postupov a rozhodnutí, teda to, či oprávnené a príslušné správne orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených ţalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. V takto vymedzenom rámci prieskumu a po preverení riadnosti podmienok vykonávania súdneho prieskumu rozhodnutí správneho orgánu Najvyšší súd Slovenskej republiky zdôrazňuje, ţe podstatou súdneho odvolania proti rozsudku krajského súdu ako aj ţaloby, ktorou sa ţalobkyňa domáhala preskúmania rozhodnutia ţalovaného, je otázka správneho zistenia rozhodujúcich skutočností a dostatočného rámca podkladov pre naplnenie zásady materiálnej pravdy v ďalšom procese aplikácie hmotného práva.
1 stavebného zákona, účastníkmi stavebného konania sú:
2 písm. d/ stavebného zákona, ak sa v tomto zákone pouţíva pojem „susedná stavba“, rozumie sa ňou aj stavba na takom pozemku, ktorý nemá síce spoločnú hranicu s pozemkom, o ktorý v konaní
tohto zákona ide, ale jej uţívanie môţe byť navrhovanou stavbou dotknuté. Predmetom odvolacieho konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. OU-BA-OCDPK-2015/015584 zo dňa 09.06.2015, ktorým po preskúmaní rozhodnutia Mesta Banská Bystrica, č. OVZ-DS 16767/25590/2015-Bod zo dňa 05.03.2015 (ďalej len „prvostupňové správne rozhodnutie“ alebo „rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa“) toto potvrdil a odvolanie ţalobkyne zamietol. Správny orgán prvého stupňa, rozhodnutím č. OVZ-DS 16767/25590/2015-Bod zo dňa 05.03.2015 rozhodol, ţe nepriznáva postavenie účastníka konania ţalobkyni v konaní vo veci ţiadosti pribratého účastníka konania o vydanie stavebného povolenia na stavbu „Obytný súbor Suchý vrch, Pod Flosom, Banská Bystrica“, stavebného objektu „SO 05 Komunikácie a spevnené plochy“ s uvedením, ţe na danú stavbu vydal správny orgán prvého stupňa rozhodnutie o umiestnení stavby č. OVZ-SU 52933-10224/2013-Har, ev. č. 41/2013 zo dňa 13.09.2013 (ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 04.10.2013). Rozhodnutie odôvodnil tým, ţe ţalobkyňa nespĺňa zákonné podmienky, ktoré by pre ňu zakladali právny status účastníka stavebného konania z titulu vlastníckych alebo iných práv k susediacim pozemkom alebo stavbám a zároveň mal za to, ţe povolením navrhovanej stavby nedôjde k ovplyvneniu právnej pozície ţalobkyne. Na podklade opravného prostriedku ţalobkyne ţalovaný správny orgán tak ako je uvedené vyššie, prvostupňové správne rozhodnutie potvrdil a opravný prostriedok ţalobkyne zamietol. Svoje rozhodnutie odôvodnil argumentáciou, ţe z § 59 stavebného zákona nesporne vyplýva, ţe ţalobkyni stavebný zákon nepriznáva postavenie účastníka konania, nakoľko v danom prípade môţe byť ţalobkyňa nanajvýš dotknutá na svojich záujmoch, ale v ţiadnom prípade nie na svojich právach, ktoré sú zakotvené a vyplývajú z ustanovení § 59 stavebného zákona, preto konštatoval, ţe prvostupňové správne rozhodnutie je správne. 12 10Sžo/57/2016 Krajský súd po preskúmaní ţalobou napadnutého rozhodnutia ţalovaného dospel k záveru, ţe napadnuté rozhodnutie ţalovaného ako aj jemu predchádzajúce prvostupňové správne rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a je nepreskúmateľné z dôvodu nedostatočného odôvodnenia, preto rozhodnutie ţalovaného spolu s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa zrušil a vec vrátil ţalovanému na ďalšie konanie. Odvolací súd musí v prvom rade konštatovať, ţe v predmetnej veci nebolo moţné postupovať inak, ako súhlasiť so záverom prijatým krajským súdom v napadnutom rozhodnutí, ţe napadnuté rozhodnutie ţalovaného v spojení s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa nie je vylúčené zo súdneho prieskumu s tým, ţe odvolací súd v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa, v ktorom sa krajský súd vyčerpávajúcim spôsobom vysporiadal s predmetnou otázkou. Predmetom právneho posúdenia v tomto odvolacom konaní je otázka účastníctva ţalobkyne v konaní o vydanie stavebného povolenia, ktorá v odvolaní voči rozsudku súdu prvého stupňa namietala, ţe bola ukrátená na svojich právach rozhodnutím ţalovaného, nakoľko tento jej nepriznal postavenie účastníka konania vo veci vydania stavebného povolenia na stavbu „Obytný súbor Suchý vrch - Pod Flosom“ s poukazom na to, ţe stačí, ak existuje moţnosť ovplyvnenia vlastníckeho práva k pozemkom a stavbám a nevyţaduje sa faktický reálny zásah do týchto práv. V konaní preto bolo nutné vychádzať predovšetkým z ustanovení zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej len „stavebný zákon“) upravujúcich účastníkov stavebného konania, stavebné konanie a stavebné povolenie, kolaudáciu stavieb, konanie o dodatočnom povolení stavby ako aj z ustanovení obsahujúcich vymedzenie niektorých pojmov, ktorých obsah súd prvého stupňa v prejednávanom prípade správne aplikoval. V tejto súvislosti poukazuje odvolací súd na ustanovenie § 59 ods. 1 písm. b/ stavebného zákona,
ktorého sú účastníkmi stavebného konania aj osoby, ktoré majú vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich vrátane susediacich pozemkov a stavieb, ak ich vlastnícke práva k týmto pozemkom a stavbám môţu byť stavebným povolením priamo dotknuté pričom platí, ţe (v zmysle ustanovenia § 139 ods. 2 písm. d/ 13 10Sžo/57/2016 stavebného zákona) susednom stavbou je aj stavba na takom pozemku, ktorý síce nemá spoločnú hranicu s pozemkom, o ktorý v konaní ide, ale jej uţívanie môţe byť navrhovanou stavbou dotknuté. Odvolací súd z predloţeného spisu súdu prvého stupňa, súčasťou ktorého je aj administratívny spisový materiál, v danej veci zistil, ţe dňa 06.10.2014 bolo správnemu orgánu prvého stupňa doručené podanie - námietky a návrh na vydanie predbeţného opatrenia – k ţiadosti pribratého účastníka o stavebné povolenie – miestne a účelové komunikácie, názov stavby: „Obytný súbor Suchý vrch - Pod Flosom“ stavebný objekt: SO 05 Komunikácie a spevnené plochy, v ktorom sa, v prílohe podpísaní obyvatelia mesta Banská Bystrica, domáhali zamietnutia uvedenej ţiadosti o vydanie stavebného povolenia, nakoľko budú navrhovanou stavbou bezprostredne dotknutí pri uţívaní svojich susedných pozemkov a stavieb, najmä čo sa týka ohrozenia bezpečného prístupu do svojich obydlí. Oznámením o začatí konania o nepriznaní postavenia účastníka stavebného konania zo dňa 04.12.2014 informoval prvostupňový správny orgán ţalobkyňu o začatí konania o nepriznaní postavenia účastníka konania v predmetnom stavebnom konaní dôvodiac, ţe zistené výsledky preskúmania spisového materiálu nenasvedčujú tomu, ţe jej práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môţu byť rozhodnutím stavebného úradu dotknuté. Ţalobkyňa na doručené oznámenie reagovala vo vyjadrení zo dňa 12.12.2014, v ktorom uviedla námietky a pripomienky, na základe ktorých mala za nepochybné, ţe súčasný stav jedinej príjazdovej komunikácie je za podmienok mestom predpokladaného rozširovania obytnej zóny, bez potrebnej predchádzajúcej realizácie jej úprav nielen nevyhovujúce, ale aj ohrozujúce, s čím sa spája ohrozenie bezpečného prístupu do obydlí, čo ovplyvňuje aj ich uţívanie. V ďalšom poukázala na skutočnosť, ţe odo dňa vydania územného rozhodnutia došlo k podstatným zmenám v danej lokalite – prestalo sa zabezpečovať osvetľovanie ulíc, chodníkov vrátane prístupovej cesty a prestal sa odhŕňať sneh.
názoru odvolacieho súdu postavenie účastníka správneho konania v tej – ktorej veci má iba ten subjekt, ktorému zákon výslovne v príslušnom ustanovení takéto postavenie priznáva. Eventuálne moţným jednostranným výkladom zákona (
ducha zákona) 14 10Sžo/57/2016 postavenie účastníka správneho konania je moţné priznať aj vtedy, ak sa konanie a rozhodovanie bezprostredne dotýka práva oprávnených záujmov príslušného subjektu. Aktuálna teória správneho práva vymedzuje inštitút „subjekty správneho konania“. Tieto subjekty sú nositeľmi práv a povinností v procesnoprávnych vzťahoch. Uplatňujú svoj vplyv na priebeh správneho konania prostredníctvom procesných úkonov. Ide o také subjekty, ktoré sú na základe zákona poverené rozhodovať o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach individuálne určených fyzických a právnických osôb. Tieto orgány majú právo autoritatívne rozhodovať o právnych vzťahoch, ktoré sú predmetom správneho konania. Štát na základe zákona takéto orgány vytvára a súčasne vymedzuje rozsah ich pôsobnosti a právomocí. Odlišné postavenie od správnych orgánov, ktoré majú postavenie rozhodujúcich subjektov, majú účastníci konania, prípadne ďalšie osoby, ktoré sa akýmkoľvek spôsobom zúčastnia správneho konania (napr. svedok, poškodený, znalec a iné osoby). Rozhodovanie v správnom konaní má vţdy zásadne konkrétny a individuálny charakter, keďţe sa priamo dotýka individuálne určených fyzických alebo právnických osôb. Správny poriadok v ustanovení § 14 vymedzuje obsah pojmu účastník konania pomerne široko. Pre správne konanie samo je veľmi dôleţité posúdiť, od ktorého okamihu sa s konkrétnou osobou koná ako s účastníkom konania, a to najmä z hľadiska posudzovania zákonnosti vykonaných dôkazov. Za záväznú formálnu vadu konania povaţuje judikatúra skutočnosť, ţe účastník nemal moţnosť vyjadriť sa k vykonaným dôkazom, t. j. nemal moţnosť uplatniť svoje práva v správnom konaní. Všeobecne moţno uviesť, ţe osoba sa stáva účastníkom konania od okamihu, keď sa sama za účastníka správneho konania označí a túto skutočnosť oznámi správnemu orgánu alebo od okamihu, keď s takouto osobou správny orgán začne konať ako s účastníkom konania či od okamihu, keď je zo strany správneho orgánu vykonaný právny úkon. Účastníkom konania je takáto osoba aţ do okamihu, keď je právoplatne rozhodnuté, ţe nie je účastníkom správneho konania. Účastníkom správneho konania (§ 14 ods. 2 Správneho poriadku) je aj ten, komu osobitný predpis takéto postavenie priznáva, napr.
1 písm. b/ stavebného zákona účastníkmi stavebného konania sú: osoby, ktoré majú vlastnícke a iné práva k pozemkom a stavbám na nich, vrátane susedných pozemkov a stavieb, ak vlastnícke alebo iné práva k týmto môţu byť stavebným povolením dotknuté. 15 10Sžo/57/2016 Odvolací súd poznamenáva, ţe pre posúdenie, či určitá fyzická alebo právnická osoba mala respektíve nemala byť účastníkom stavebného konania je potrebné skúmať, či uskutočnením stavby
podmienok stavebného povolenia existuje moţnosť ovplyvnenia vlastníckych alebo iných práv k pozemkom a stavbám, nie je potrebné skúmať reálny faktický zásah do týchto práv (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 8Sţp/20/2012 zo dňa 13.12.2012). Z uvedeného pre odvolací súd jednoznačne vyplýva, ţe existencia (hoc len potenciálneho) ovplyvnenia vlastníckych alebo iných práv k pozemkom a stavbám je spätá výlučne so stavbou uskutočnenou v zmysle stavebného povolenia. Zo spisového materiálu má však odvolací súd preukázané, ţe ţalobkyňa nenamietala, ţe bude zasiahnuté do vlastníckeho právo k pozemku a stavbám samotnou stavbou, ktorá bola predmetom konania o vydanie stavebného povolenia („Obytný súbor Suchý vrch, Pod Flosom, Banská Bystrica“), namietla uskutočňovanie resp. realizáciu stavby, ktorá zasiahne do práv všetkých vlastníkov stavieb s tým, ţe poukázala na prebiehajúce problémy s príjazdovou komunikáciou, so zahustením ako aj s bezpečným prístupom do obydlia. Na tomto mieste odvolací súd dáva do pozornosti, ţe prebiehajúce práce v súvislosti s uskutočňovaním stavby sú beţnou súčasťou kaţdej výstavby, no napriek ich negatívnemu vplyvu na vlastnícke práva k pozemkom a stavbám sú vlastníci susediacich stavieb a pozemkov povinný strpieť výkon prác spojených s výstavbou. Vzhľadom na platnú právnu úpravu dospel odvolací súd k záveru, ţe správny orgán nepochybil, ak rozhodol, ţe ţalobkyňa nemala postavenie účastníka konania, nakoľko ţalobkyňa nesplnila predpoklady účastníctva zakotvené v ustanovení§ 59 ods. 1 písm. b/ stavebného zákona, pretoţe nenamietla vplyv samotnej stavby na jej vlastnícke právo, ale namietala negatívny dosah jednotlivých úkonov súvisiacich s jej výstavbou. Stavebné konanie bolo vedené pre stavbu „Obytný súbor Suchý vrch, Pod Flosom, Banská Bystrica“ stavebný objekt „SO 05 Komunikácie a spevnené plochy“, ktorá bude neskôr slúţiť ako ubytovacie zariadenie. Táto skutočnosť nie je bez právneho významu, keďţe moţno predpokladať zvýšený pohyb osôb na stavebnom pozemku a s tým spojené vyššie nároky uţ len na prístupové komunikácie a parkovacie plochy, to však samo o sebe 16 10Sžo/57/2016 neznamená, ţe vlastnícke právo ţalobkyne môţe byť vydaným stavebným povolením a následným uţívaním stavby dotknuté. Vplyv povoľovanej stavby na právo ţalobkyne v uţívaní vlastnej stavby
odvolacieho súdu nemoţno vyvodiť zo ţiadnych námietok a pripomienok vznesených ţalobkyňou (či uţ v správnom alebo súdnom konaní), nakoľko pre odvolací súd bez pochýb vyplýva, ţe námietky ţalobkyne sa vzťahujú výlučne na úkony a práce súvisiace s výstavbou. Ţalobkyňa v celom konaní neuviedla ţiadne tvrdenia, ani nepredloţila ţiaden dôkaz preukazujúci zásah povoľovanej stavby do vlastníckych práv k susediacim stavbám a pozemkom, naproti tomu rozsiahlymi opismi uviedla, akým spôsobom zasahuje výstavba do uţívania obydlí. Vo svetle uvedeného mal odvolací súd za zrejmé, ţe ţalobkyňa nespĺňa podmienky ustanovenia § 59 ods. 1 písm. b/ stavebného zákona na určenie, ţe sa v jej prípade jedná o účastníka konania vo veci vydania stavebného povolenia, nakoľko v konaní nebolo preukázané, ţe povoľovaná stavba uskutočnená
stavebného povolenia by čo i len potenciálne zasiahla do vlastníckych práv k susedným stavbám a pozemkom, pričom platí, ţe ţalobkyňou namietaná výstavba je prirodzenou súčasťou stavebných prác, ktoré určitou mierou obmedzujú resp. zasahujú do obvyklého uţívania susediaceho pozemku či stavby, pričom vlastníci susediacich pozemkov a stavieb sú povinný ich v primeranej miere zniesť. Na základe uvedeného vyhodnotil odvolací súd námietky ţalovaného a pribratého účastníka za dôvodné a predovšetkým spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa, nakoľko ţalovaný, ako aj správny orgán prvého stupňa sa náleţitým spôsobom zaoberali otázkou účastníctva ţalobkyne v správnom konaní a v odôvodnení svojich rozhodnutí svoje skutkové zistenia a právne závery riadnym spôsobom odôvodnili. Vo svetle uvedeného najvyšší súd konštatuje, ţe krajský súd dospel k nesprávnemu záveru, keď ţalobou napadnuté rozhodnutie ţalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím zrušil a vec vrátil ţalovanému na ďalšie konanie. Odvolací súd v preskúmavanej veci dospel k záveru, ţe správny orgán druhého stupňa v predmetnej veci postupoval v intenciách citovaných právnych noriem, vo veci si zadováţil dostatok relevantných podkladov pre vydanie rozhodnutia, a preto jeho skutkové zistenia a právne závery boli dostatočné na rozhodnutie vo veci, z ktorých dôvodov ţalovaný správny 17 10Sžo/57/2016 orgán postupoval a rozhodol zákonne, keď potvrdil prvostupňové rozhodnutie napadnuté odvolaním ţalobcu, a preto krajský súd pochybil ak nepovaţoval napadnuté rozhodnutie ţalovaného za súladné so zákonom. Na základe uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky
napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, ţe ţalobu zamietol. O trovách konania rozhodol odvolací súd
1 a ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c O.s.p. a § 250k ods. 1 O.s.p. tak, ţe ţalobcovi vzhľadom na jeho neúspech v konaní náhradu trov konania nepriznal. Ţalovanému zákon priznanie trov konania neumoţňuje. S poukazom na ustanovenie § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok postupoval odvolací súd v konaní
predpisov účinných do 30.06.2016 (zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok). P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 31. mája 2017 JUDr. Elena Berthotyová, PhD., v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Andrea Jánošíková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.