Najvyšší súd 1Sža/2/2016 Slovenskej republiky R O Z S U D O K V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu JUDr. Igora Belka a
§ 33ods.
6 písm.
- e)zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom pre prejednávanú právnu vec (ďalej len „zák. č. 404/2011 Z.z.“) a odvolanie ţalobcu zamietol. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia prvostupňový orgán uviedol, ţe ţalobca mal na území Slovenskej republiky povolený prechodný pobyt na účel podnikania od 12.05.2008 v zmysle § 19 zákona č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, ţe si dňa 29.02.2008 na Veľvyslanectve Slovenskej republiky v Bangkoku podal ţiadosť o udelenie povolenia na prechodný pobyt na území Slovenskej republiky na účel podnikania. K tejto ţalobca doloţil doklady v zmysle § 25 zákona č. 48/2002 Z. z., teda aj výpis z registra trestov Vietnamskej socialistickej republiky vydaný Okresnou prokuratúrou B. s evidenčným číslom 6309/TP-LLTP zo dňa 20.01.2008. Predmetný doklad o bezúhonnosti bol v rámci kontroly spisových materiálov cudzineckej polície predloţený Oddeleniu koordinácie analýzy a štatistík Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Prešov (ďalej len „OKARŠ“) na vykonanie odborného posúdenia, kde dňa 31.07.2013 bolo zistené, ţe ide o falošný výpis z registra trestov Vietnamskej socialistickej republiky. Dňa 30.12.2013 veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Hanoji zaslalo správnemu orgánu nótu Ministerstva spravodlivosti VSR č. 857/CH-BTP zo dňa 02.12.2013, v ktorej sa uvádza, ţe výpis z registra trestov Vietnamskej socialistickej republiky ţalobcovi Správou spravodlivosti provincia B. nebol vydaný. Tvrdenia splnomocnenej osoby, ţe ţalobca nebol v domovskej krajine trestaný, o čom doloţil aj nový výpis z registra trestov, prvostupňový orgán vyhodnotil ako neopodstatnené, nakoľko konanie o zrušení prechodného pobytu sa netýka bezúhonnosti ţalobcu ale 1Sţa/2/2016 3 skutočnosti, ţe výpis z registra trestov, ktorý predloţil ţalobca k ţiadosti o povolenie prechodného pobytu je preukázateľne falošný. Pri vydávaní rozhodnutia prvostupňový orgán prihliadal na rodinný a súkromný ţivot účastníka konania v zmysle § 36 ods. 2 zák. č. 404/2011 Z.z. Poukázal na to, ţe v súčasnej dobe je voči manţelke ţalobcu H. vedené konanie vo veci zrušenia dlhodobého pobytu, ktoré je v súčasnej dobe prerušené, nakoľko je voči nej vedené trestné stíhanie za prečin falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky podľa § 352 ods. 1, ods. 2 zákona č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon, nakoľko bolo preukázané, ţe k ţiadosti o udelenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky dňa 10.04.2008, predloţila falošný výpis z registra trestov Vietnamskej socialistickej republiky. Od spáchania skutku uplynula premlčacia lehota v zmysle § 87 ods. 1 písm.
- d)Trestného zákona, avšak v premlčacej dobe spáchala v roku 2011 úmyselný trestný čin - zločin prevádzačstva podľa § 356 Trestného zákona v štádiu prípravy (§ 13 Trestného zákona), za ktorý bola právoplatne odsúdená trestným rozkazom zo dňa 15. 10. 2013 Okresným súdom Spišská Nová Ves, spisová značka 3T/193/2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 30.10.2013 a teda nedošlo k premlčaniu trestného stíhania v zmysle § 87 ods. 3 písm.
- b)Trestného zákona. Z uvedeného vyplynulo, ţe zrušením prechodného pobytu ţalobcovi nedôjde k porušeniu jeho práva na rešpektovanie jeho súkromného a rodinného ţivota, teda dôsledky zrušenia prechodného pobytu nebudú neprimerané s ohľadom na jeho súkromný a rodinný ţivot. Prvostupňový orgán sa pri rozhodovaní zaoberal aj čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a mal za to, ţe dôsledky zrušenia prechodného pobytu nie sú neprimerané. Na odvolanie ţalobcu, ţalovaný k námietke nesprávneho aplikovaniu záväzných právnych noriem čo do ochrany súkromného a rodinného ţivota ţalobcu zdôraznil, ţe väzby či uţ rodinné, ekonomické a súkromné, na ktoré sa ţalobca odvoláva by nikdy nevznikli, ak by došlo k zisteniu protiprávneho konania, ktorým je predloţenie falošného výpisu z registra trestov uţ skôr. Vychádzajúc zo základnej zásady, ţe z nepráva nemôţe vzniknúť právo je argumentácia ţalobcu vo vzťahu k jeho vzniknutým právam počas pobytu na území Slovenskej republiky neopodstatnená. 1Sţa/2/2016 4 K námietke týkajúcej sa zásahu do jeho práva na rodinný a súkromný ţivot ţalovaný uviedol, ţe mal preukázané, ţe ţalobca svojim konaním závaţným spôsobom porušil zák. č. 404/2011 Z.z., preto je jeho súkromný záujem zotrvať na území Slovenskej republiky v rozpore s verejným záujmom, ktorým v tomto prípade je zachovanie zákonnosti a verejného poriadku. Ďalej uviedol, ţe v súčasnej dobe prebieha konanie vo veci zrušenia dlhodobého pobytu manţelky ţalobcu. Podotkol, ţe skutočnosti uvedené vo vzťahu k jeho manţelke a jej pobytu na území Slovenskej republiky sú dostatočne podloţené a odôvodnené. Včas podanou ţalobou sa ţalobca domáhal preskúmania rozhodnutia ţalovaného. V tejto uviedol, ţe ţalovaný vydaním preskúmavaného rozhodnutia porušil príslušné ustanovenia zák. č. 404/2011 Z.z. a jeho rozhodnutie je v zásadnom rozpore s čl. 8 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“) ako aj s čl. 3 ods. 2 Dohovoru OSN o právach dieťaťa, ktorý je súčasťou právneho poriadku. Poukázal na § 36 ods. 2 zák. č. 404/2011 Z.z., ktorý jednoznačne deklaruje, ţe ustanovenie § 36 ods. 1 zák. č. 404/2011 Z.z. sa nepouţije, ak by dôsledky zrušenia pobytu boli neprimerané s ohľadom na súkromný a rodinný ţivot štátneho príslušníka tretej krajiny. V tejto súvislosti uviedol, ţe je ţenatý a má tri maloleté deti s tým, ţe tak manţelka ako aj tri maloleté deti sú v celom rozsahu odkázané na ţalobcu ako ţiviteľa rodiny. V prípade vycestovania mimo územia SR by jeho rodina ostala bez príjmov. Odlúčenie od rodiny by znamenalo nielen priame ohrozenie materiálnych potrieb ich maloletých detí, ale tieţ by nenapraviteľne poznamenalo aj ich harmonický vývoj v psychickej a fyzickej oblasti a bol by v dôsledku toho jednoznačne ohrozený ich záujem, ktorý je v zmysle čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa prvoradým záujmom a stojí nad ostatnými záujmami spoločnosti. Vycestovanie celej rodiny mimo územia SR by nebolo moţné z dôvodu, ţe účastník konania ako aj manţelka sú uţ dlhodobo na území Slovenskej republiky, na rodnú krajinu stratili predovšetkým ekonomické väzby, čiţe neobstojí tvrdenie správneho orgánu, ţe zrušenie prechodného pobytu nebude mať neprimerané následky na súkromný a rodinný ţivot účastníka konania. Opätovne poukázal, ţe nikdy v minulosti, a to tak počas pobytu na území Vietnamskej socialistickej republiky ako aj na území Slovenskej republiky, nebol trestaný, nemá ţiaden záznam v registri trestov, čo preukázal právne legitímnym dokladom ktorý sa nachádza v administratívnom spise. 1Sţa/2/2016 5 Poukázal na zásadnú skutočnosť, ţe výpis z registra trestov nie je dokumentom, ktorý by zakladal práva a povinnosti, ale iba deklaruje určitú právne relevantnú skutočnosť. Touto skutočnosťou je to, či účastník konania, resp. ţiadateľ o povolenie pobytu bol, či nebol súdne trestaný. Ţalobca pritom preukázal, ţe nebol v minulosti súdne trestaný. Počas pobytu na území SR si riadne plní svoje odvodové povinnosti, nie je záťaţou pre sociálny systém SR a jeho pobyt na území Slovenskej republiky neohrozuje verejný poriadok SR. Krajský súd podľa § 250j ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.“) preskúmal rozhodnutia správnych orgánov a jednohlasne dospel k záveru, ţe ţaloba nie je dôvodná, lebo rozhodnutie a postup správnych orgánov v medziach ţaloby boli v súlade so zákonom. Krajský súd poukázal na to, ţe v danom prípade bolo v správnom konaní zistené a preukázané, ţe k ţiadosti o udelenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky (na potvrdenie bezúhonnosti), ţalobca predloţil falošný výpis z registra trestov Vietnamskej socialistickej republika. Falšovanie dokladov je samo o sebe dôvodom na zamietnutie ţiadosti o udelenie prechodného pobytu a teda aj na zrušenie prechodného pobytu podľa § 36 ods. 1 písm.
- b)zák. č. 404/2011 Z.z., preto neobstojí námietka ţalobcu o jeho bezúhonnosti, ktorá sa v tomto konaní ako taká neposudzovala, pričom ţalobca nepredloţil ţiaden relevantný doklad, ktorý by preukázal, ţe doklad falšovaný nebol. Krajský súd sa nestotoţnil ani s námietkou smerujúcou o porušení § 36 ods. 2 zák. č. 404/2011 Z.z., resp. o porušení čl. 8 ods. 2 Dohovoru, ako aj čl. 3 ods. 2 Dohovoru o právach dieťaťa. Dospel k záveru, ţe zrušením prechodného pobytu ţalobcu nedôjde k porušeniu jeho práva na rešpektovanie jeho súkromného a rodinného ţivota a dôsledky zrušenia prechodného pobytu nebudú neprimerané s ohľadom na jeho súkromný a rodinný ţivot, keďţe aj voči manţelke je vedené konanie o zrušenie dlhodobého pobytu na území Slovenskej republiky, nakoľko je voči nej vedené trestné stíhanie za prečin falšovania a pozmeňovania verejnej listiny podľa § 352 ods. 1, 2 Trestného zákona, lebo k ţiadosti o udelenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky predloţila falošný výpis z registra trestov a zároveň bola právoplatne odsúdená za úmyselný trestný čin - zločin 1Sţa/2/2016 6 prevádzačstva v štádiu prípravy (trestný rozkaz Okresného súdu Spišská Nová Ves 3T/193/2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 30.10.2013). Z uvedeného vyplýva, ţe dôsledky zrušenia prechodného pobytu nebudú neprimerané s ohľadom na jeho súkromný a rodinný ţivot, nebudú porušené ani práva ich spoločných detí, ktoré sa predovšetkým odvíjajú od práv a povinností rodičov. Záverom uviedol, ţe falšovanie dokladov, ktoré v slovenskom právnom poriadku zakladá aj skutkovú podstatu trestného činu je nepochybne takou okolnosťou, ktorá poukazuje na ohrozovanie verejného záujmu a národnej bezpečnosti. Zároveň je zákonným dôvodom na zamietnutie ţiadosti o udelenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky a zrušenie prechodného pobytu. II. Odvolanie žalobcu Proti rozsudku krajského súdu podal ţalobca v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, ţe konajúci súd nesprávne vec právne posúdil s tým, ţe nepouţil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav podľa § 221 ods. 1 písm.
- h)O. s. p. Ţalobca mal za to, ţe odôvodnenie rozsudku ktorým bola zamietnutá ţaloba neobstojí, nakoľko konajúci súd v ţiadnom prípade nevyhodnotil skutočnosti, ktoré uvádzal ţalobca vo svojej ţalobe. Podotkol, ţe konajúci súd bez toho, aby zdôvodnil predloţenie dokladu o bezúhonnosti, toto predloţenie bez právnej relevancie v celom rozsahu zamietol. V ďalšom namietal tvrdenie, ţe neobstojí námietka ţalobcu, t. j. ţe boli porušené základné právne normy týkajúce sa ochrany ľudských práv a práv dieťaťa, takáto konštatácia nebola zo strany súdu právne relevantne odôvodnená. V neposlednom rade sa krajský súd nevysporiadal s námietkou ţalobcu týkajúcej sa porušenia § 36 ods. 2 zák. č. 404/2011 Z.z. Ţalobca poukázal na to, ţe zrušenie prechodného pobytu by bolo v rozpore so zásadami, ktoré sú uvedené v základných dohovoroch, ktoré upravujú základné ústavné práva občana ako aj základné ústavné práva dieťaťa. Ţalobca je otcom troch maloletých detí, z ktorých dve sa narodili na území Slovenskej republiky a riadne sa vzdelávajú a etablovali sa do sociálneho prostredia Slovenskej republiky. K tejto argumentácií poukázal 1Sţa/2/2016 7 na skutočnosti, ktoré uviedol krajský súd v rozhodnutí č. k. 15Scud/15/2014, ktorý rozhodoval v obdobnej veci, kde je jednoznačne konštatované v čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ţe kaţdý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného ţivota, obydlia a korešpondencie. Štátny orgán nemôţe do výkonu tohto práva zasahovať okrem prípadov, keď je to v súlade so zákonom a nevyhnutné v demokratickej spoločnosti, v záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu krajiny, predchádzaní nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky, alebo ochrany práv a slobôd iných. Ďalej ţalobca poukázal na to, ţe zo strany krajského súdu došlo k porušeniu záväznej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, z ktorej vyplýva, ţe správne orgány v takomto prípade musia skúmať spravodlivú rovnováhu medzi ochranou verejného záujmu a dotknutými záujmami jednotlivca, t. j. rešpektovanie súkromného a rodinného ţivota. Podľa jeho konštantnej judikatúry zásah do práv chránených Európskym dohovorom však musí byť vţdy zaloţený na naliehavej spoločenskej potrebe a najmä musí byť primeraný skúmanému legitímnemu cieľu. Štát má v zásade pri výbere prostriedkov, ktorými chce dosiahnuť legitímny cieľ moţnosť uplatniť voľnú úvahu, pričom je limitovaný tým, ţe zásah do práva na súkromie vykoná len vtedy, keď je to nevyhnutné, alebo v duchu poţiadaviek kladených na demokratickú spoločnosť. Slovo nevyhnutné v ţiadnom prípade nie je synonymom takých slov ako potrebné, či uţitočné. Štát sa nemôţe legitímne dovolávať všeobecnej nevyhnutnosti ako dôvodu na obmedzenie práv a slobôd jednotlivca. Zároveň ţalobca poukázal na to, ţe krajský súd nesprávne uprednostnil verejný záujem a dovolal sa všeobecnej nevyhnutnosti, ktorú odôvodnil samotnou skutočnosťou, ţe ţalobca predloţil falošný výpis z registra trestov a tento skutok je kvalifikovaný ako trestný čin. Má za to, ţe takéto uprednostnenie je nepresvedčivé z dôvodu, ţe trestnosť skutku zanikla. Podľa názoru ţalobcu zák. č. 404/2011 Z.z. ako dôvod zrušenia prechodného pobytu cudzinca uvádza objektívnu skutočnosť, a to predloţenie falošného dokladu, ale zároveň správnemu orgánu ukladá v § 36 ods. 2 skúmať dôsledky zrušenia prechodného pobytu a ich primeranosť, vo vzťahu k súkromnému a rodinnému ţivotu príslušníka tretej krajiny. S týmto zákonným exkulpačným dôvodom sa nevysporiadal tak ţalovaný, ako aj krajský súd, nakoľko ţalobca ako príslušník tretej krajiny počas celého pobytu riadne vedie rodinný 1Sţa/2/2016 8 a verejný ţivot, riadne si plní svoje odvodové povinnosti v súvislosti s podnikaním a jeho deti sa bezproblémovo adaptovali do sociálneho prostredia v rámci Slovenskej republiky. V prípade, ţe by došlo k vycestovaniu celej rodiny mimo územia Slovenskej republiky, malo by to negatívne osobnostné následky pre deti z horeuvedených dôvodov a v neposlednom rade ţalobca za obdobie 6 rokov stratil ekonomické a osobné väzby na krajinu pôvodu. Čiţe stav vycestovania by mal existenčné následky pre rodinu a predovšetkým pre maloleté deti, čiţe by došlo k narušeniu ich fyzického a duševného vývinu. Ţalobca poukázal aj na ďalšiu judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá konštatuje, ţe pri aplikácii čl. 8 Dohovoru o ľudských právach a základných slobôd je potrebné vziať do úvahy prípadné exteritoriálne účinky tohto článku dohovoru, t. j. zaoberať sa otázkou, do akej miery je cudzincovi znemoţnený jeho rodinný, prípadne súkromný ţivot v jeho krajine pôvodu a do akej miery prijímajúci štát - Slovenská republika práve z tohto dôvodu je povinný umoţniť mu preniesť si svoj rodinný, resp. súkromný ţivot na jeho územie (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sţa/16/2010). Ţalovaný sa pri aplikácii čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a dôsledkami zrušenia prechodného pobytu ţalobcu na jeho súkromný a rodinný ţivot exteritoriálnymi dôsledkami nezaoberal. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia absentuje, ako ţalovaný posúdil charakter a pevnosť rodinných vzťahov ţalobcu a existenciu rodinných, kultúrnych a sociálnych väzieb s krajinou pôvodu. Vzhľadom na uvedené skutočností ţalobca navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok krajského súdu tak, ţe napadnuté rozhodnutie ţalovaného
rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu zrušuje a vec vracia ţalovanému na ďalšie konanie. III. Vyjadrenie žalovaného k odvolaniu Vo vyjadrení k odvolaniu ţalovaný uviedol, ţe ţalobca v odvolaní neuviedol ţiadne nové skutočnosti preto ţalovaný naďalej trvá na svojom rozhodnutí. Podotkol, ţe prechodný pobyt je limitovaný na určitý čas, neznamená prísľub, ţe Slovenská republika umoţní trvalé naţívanie cudzinca na jej území. Preto ţalobca ani nemohol reálne očakávať, ţe sa bude môcť na trvalo usadiť na území Slovenskej republiky. Očakávania, plány do budúcnosti a ţelania súkromnej osoby nie sú záväzné pre ţiaden štátny útvar a nemoţno na ich základe 1Sţa/2/2016 9 prehliadnuť nerešpektovanie právneho poriadku. V. Právny názor Najvyššieho súdu SR Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní podľa § 212 subsidiárne § 246c ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (v texte rozsudku tieţ „O.s.p.“) a s prihliadnutím na ustanovenie § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok. Po zistení, ţe odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) a ţe ide o rozsudok, proti ktorému je podľa ustanovenia § 201 v spoj. s ust. § 250ja O.s.p. odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 O.s.p.) jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru, ţe odvolanie ţalobcu nie je dôvodné a preto postupom podľa § 219 ods. 1 v spoj. s § 250ja ods. 3 veta druhá a § 246c ods. 1 O.s.p. rozsudok potvrdil. V predmetnej veci je potrebné predostrieť, ţe predmetom odvolacieho konania bol rozsudok krajského súdu, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie ţalovaného, ktorým tento potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu o zrušení prechodného pobytu ţalobcu na území Slovenskej republiky za účelom podnikania podľa § 36 ods. 1 písm. b)
§ 33ods.
6 písm.
- e)zák. č. 404/2011 Z.z. a odvolanie ţalobcu zamietol. Preto primárne v medziach odvolania Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie ţalovaného, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami ţalobcu uplatnenými v ţalobe, a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia ţalovaného. Podľa § 36 ods. 1 písm.
- b)zák. č. 404/2011 Z.z. policajný útvar zruší prechodný pobyt, ak zistí skutočnosti, ktoré sú dôvodom na zamietnutie žiadosti o udelenie prechodného pobytu podľa § 33 ods. 6 alebo ods. 7. 1Sţa/2/2016 10 Podľa § 36 ods. 2 zák. č. 404/2011 Z.z. ustanovenie odseku 1 neplatí, ak by dôsledky zrušenia prechodného pobytu boli neprimerané dôvodu zrušenia prechodného pobytu najmä s ohľadom na súkromný a rodinný život štátneho príslušníka tretej krajiny. Podľa § 33 ods. 6 písm.
- e)zák. č. 404/2011 Z.z. policajný útvar zamietne žiadosť o udelenie prechodného pobytu, ak štátny príslušník tretej krajiny uvedie nepravdivé alebo zavádzajúce údaje alebo predloží falošné alebo pozmenené doklady alebo doklad inej osoby. Podľa čl. 8 ods. 1 Dohovoru každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie. Podľa čl. 8 ods. 2 Dohovoru štátny orgán nemôže do výkonu tohto práva zasahovať okrem prípadov, keď je to v súlade so zákonom a nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu krajiny, predchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky alebo ochrany práv a slobôd iných. Z administratívneho spisu ţalovaného vyplýva, ţe ţalobca mal od 12.05.2008 povolený prechodný pobyt na území Slovenskej republiky na účel podnikania v zmysle § 19 zákona č. 48/2002 Z.z. o pobyte cudzincov. Dňa 10.06.2013 ţalobca podal ţiadosť o dlhodobý pobyt v zmysle § 52 ods. 1 písm.
- a)zák. č. 404/2011 Z.z. ako štátny príslušník tretej krajiny, ktorý sa na území Slovenskej republiky zdrţiava oprávnene a nepretrţite po dobu piatich rokov bezprostredne pred podaním ţiadosti. Z dôvodu, ţe ţalobca k ţiadosti o udelenie prechodného pobytu doloţil falošný výpis z registra trestov z domovského štátu ţiadosť o udelenie dlhodobého pobytu bola zamietnutá. Podkladom pre začatie konania o zrušení prechodného pobytu na území Slovenskej republiky bolo odborné posúdenie Výpisu z registra trestov Vietnamskej socialistickej republiky vydaným Okresnou prokuratúrou Okresného národného výboru B. zo dňa 20.01.2008 pod ev. č. 6309/TP-LL TP Oddelením koordinácie a analýzy rizík a štatistík Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície, na základe ktorého bolo zistené, ţe sa jedná o falošný výpis z registra trestov Vietnamskej socialistickej republiky. Z obsahu administratívneho spisu vyplynulo, ţalovaný v priebehu konania o zrušenie prechodného pobytu zistil u príslušných orgánov Vietnamskej socialistickej republiky (nóta 1Sţa/2/2016 11 Ministerstva spravodlivosti Vietnamskej socialistickej republiky), ţe výpis z registra trestov Vietnamskej socialistickej republiky č. 6309/TP-LL TP zo dňa 20.08.2008 Správou spravodlivosti provincie B. nebol vydaný. Prvostupňový orgán na základe týchto skutočnosti zrušil ţalobcovi prechodný pobyt na území Slovenskej republiky, nakoľko tým, ţe k ţiadosti o udelenie prechodného pobytu doloţil falošný výpis z registra trestov Vietnamskej socialistickej republiky získal prechodný pobyt na území Slovenskej republiky na účel podnikania a následne po uplynutí piatich rokov nepretrţitého prechodného pobytu ţiadal aj o udelenie dlhodobého pobytu, avšak táto ţiadosť bola zamietnutá. Ţalovaný po podaní odvolania rozhodnutie prvostupňového orgánu preskúmal a dospel k záveru, ţe odvolanie ţalobcu je potrebné zamietnuť a prvostupňové rozhodnutie je potrebné potvrdiť. Úlohou odvolacieho súdu bolo posúdiť, či v danom prípade prichádzal do úvahy postup, ktorý zvolil správny orgán, keď zrušil ţalobcovi prechodný pobyt na území Slovenskej republiky z dôvodu, ţe ním predloţený doklad - výpis z registra trestov je falošným dokladom. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, ţe ţalobca k ţiadosti o udelenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky na účel podnikania doloţil falošný výpis z registra trestov Vietnamskej socialistickej republiky. Skutočnosť, ţe ide o falošný výpis z registra trestov bola preukázaná odborným posúdením OKARŠ, Interpolom Hanoj a Národnou jednotkou boja proti nelegálnej migrácii. Cez Interpol Hanoj bolo zistené, ţe predmetný výpis z registra trestov nebol ani nikdy vydaný. Z uvedeného dôvodu sa preto odvolací súd stotoţnil s názorom správnych orgánov ako aj s názorom krajského súdu, ţe boli splnené zákonné podmienky na zrušenie prechodného pobytu ţalobcu v súlade s § 36 ods. 1 písm. b)
§ 33ods.
6 písm. e) zák. č. 404/2011 Z.z. Na námietku ţalobcu, ţe správne orgány mali postupovať podľa § 36 ods. 2 zák. č. 404/2011 Z.z. odvolací súd uvádza, ţe uvedená námietka nebola dôvodná, nakoľko z prvostupňového rozhodnutia ako aj z preskúmavaného rozhodnutia vyplýva, ţe správne orgány v konaní postupovali v zmysle tohto namietaného ustanovenia a skúmali, či dôsledky zrušenia prechodného pobytu boli primerané dôvodu zrušenia prechodného pobytu (predloţenie falošného výpisu z registra trestov) najmä s ohľadom na súkromný 1Sţa/2/2016 12 a rodinný ţivot ţalobcu. Rovnako podľa odvolacieho súdu neobstojí ani námietka o tom, ţe sa týmito skutočnosťami nevysporiadal krajský súd v napadnutom rozsudku. Správne orgány pri aplikácii tohto ustanovenia vychádzali zo skutočnosti, ţe rovnako aj v prípade manţelky ţalobcu bolo vedené konanie o zrušenie dlhodobého pobytu z dôvodu predloţenia falošného výpisu z registra trestov domovskej krajiny. Zároveň aj deťom ţalobcu bol udelený prechodný pobyt za účelom zlúčenia rodiny. Ani odvolaciemu súdu s poukazom na obsah administratívneho spisu neboli známe ţiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, ţe ţalobca sa nedopustil konania, ktoré by vysvetľovali alebo ospravedlňovali takéto konanie ţalobcu a samotný fakt, ţe ţalobca nemá záznam v registri trestov, nebol dôvodom, aby na uvedenú nepoctivosť správny orgán nezareagoval spôsobom ako učinil, teda sankcionovaním vo forme zrušenia prechodného pobytu. Odvolací súd vyhodnotil za nedôvodnú aj odvolaciu námietku ţalobcu, týkajúcu sa nedostatočného zohľadnenia súkromného hľadiska pri strete dvoch práv, a to práva ţalobcu na súkromie a rodinný ţivot (čl. 8 Dohovoru) a práva štátu na zásah do tohto práva (čl. 8 ods.2 Dohovoru). Odvolací súd uvádza, ţe súkromný záujem jednotlivca nemôţe byť nadradený verejnému záujmu, keď správny orgán mal jednoznačne preukázané, ţe ţalobca k ţiadosti predloţil falošný výpis z registra trestov, čím závaţným spôsobom porušil zák. č. 404/2011 Z.z., a preto jeho súkromný záujem zotrvať na území SR je v rozpore s verejným záujmom, ktorým v danom prípade je zachovanie zákonnosti a verejného poriadku. Námietka ţalobcu, ţe zrušenie prechodného pobytu bude mať dopad na jeho maloleté deti, pretoţe sa tým pretrhnú všetky sociálne väzby, ktoré si jeho deti v priebehu pobytu na území Slovenskej republiky vybudovali, rovnako nemohla obstáť, pretoţe správnym orgánom nebolo moţné vytknúť, ţe pri kolízii práva ţalobcu na súkromie a rodinný ţivot (čl. 8 Dohovoru) a práva štátu na zásah do tohto práva (čl. 8 ods. 2 Dohovoru) správne orgány nevyargumentovali uprednostnenie práva štátu na zásah do práva na rešpektovanie súkromného a rodinného ţivota. Naopak z rozhodnutí správnych orgánov je zrejmé, z akého dôvodu došlo k uprednostneniu práva štátu na zásah do práva ţalobcu garantovaného v čl. 8 Dohovoru, 1Sţa/2/2016 13 pričom aj podľa odvolacieho súdu ide o akceptovateľný zásah do tohto práva, pretoţe k nemu došlo v súlade so zákonom a bol nevyhnutný v demokratickej spoločnosti v záujme verejného poriadku. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, ţe otázka bezúhonnosti ţalobcu nebola v tomto konaní predmetom sporu a nebola ani dôvodom pre zrušenie prechodného pobytu. Ţalobca bol v podstate sankcionovaný za porušenie zák. č. 404/2011 Z.z. - zrušením prechodného pobytu za to, ţe predloţil falošný doklad v konaní o udelenie prechodného pobytu, a týmto konaním získal prechodný pobyt. Dôsledky, ktoré príslušná právna úprava s takýmto konaním spája nie je moţné zvrátiť predloţením nového, hoc aj pravého výpisu z registra trestov. Námietku týkajúcej sa rešpektovania súkromného a rodinného ţivota, kde ţalobca namietal, aby správny orgán zasahoval do týchto základných práv len v nevyhnutných prípadoch a na nesprávne uprednostnenie verejného záujmu odvolací súd uvádza, ţe v čl. 8 ods. 2 Dohovoru je uvedené, ţe štátny orgán nemôţe do výkonu práva uvedeného v čl. 8 ods. 1 Dohovoru zasahovať okrem prípadov, keď je to v súlade so zákonom a nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu krajiny, predchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky alebo ochrany práv a slobôd iných. Z dôvodu, ţe ţalobca získal prechodný pobyt podvodným spôsobom, tak bolo v súlade so zákonom, a teda aj v súlade s čl. 8 ods. 2 Dohovoru, aby správny orgán rozhodol podľa § 36 ods. 1 písm. b)
§ 33ods.
6 písm. e) zák. č. 404/2011 Z.z. a zrušil ţalobcovi prechodný pobyt. Pokiaľ teda krajský súd vyhodnotil námietky ţalobcu proti preskúmavanému rozhodnutiu za nedôvodné a rozhodnutie ţalovaného povaţoval za súladné so zákonom a ţalobu ţalobcu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol, odvolací súd sa v celom rozsahu stotoţnil s odôvodnením jeho rozhodnutia, pričom na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia uviedol ďalšie dôvody, ktoré sú uvedené vyššie. O trovách konania Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol podľa ustanovenia § 224 ods. 1 O.s.p.
§ 250kods.
1 O.s.p. tak, ţe ţalobcovi náhradu trov konania nepriznal, pretoţe bol v konaní neúspešný. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov 1Sţa/2/2016 14 v znení neskorších predpisov). P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave dňa 8. júna 2017 JUDr. Igor Belko, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Michaela Smolinská