Najvyšší súd 1Sžak/5/2017 Slovenskej republiky R O Z S U D O K V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu JUDr. Igora Belka a

§ 8, 10, 13a alebo 13b zák.

č. 480/2002 Z.z. Záverom sa osobitne venoval súčasnej rozhodovacej praxi iných členských štátov Európskej únie v prípade ţiadateľov o azyl z krajiny pôvodu sťaţovateľa. Z tejto vyplynulo, ţe ţiadatelia o azyl z krajiny pôvodu sťaţovateľa nie sú povaţovaní za osoby, ktoré by potrebovali medzinárodnú ochranu. II. Konanie na Krajskom súde

1. Sťaţovateľ podal proti preskúmavanému rozhodnutiu na Krajský súd v Bratislave správnu ţalobu vo veci azylu podľa Štvrtej hlavy Tretej časti zákona č. 162/2015 Z.z. 3 1Sţak/5/2017 Správny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p.“) s nasledujúcimi ţalobnými bodmi (§ 182 ods. 1 písm. e/ S.s.p.): - ţalovaný nedostatočne zistil skutkový stav so zameraním na zaobchádzanie so sirotami a Berbermi v krajine pôvodu sťaţovateľa a - ţalovaný neposudzoval, či v prípade sťaţovateľa existujú dôvody, pre ktoré by mu mohlo hroziť prenasledovanie, resp. prípadné riziká v prípade jeho návratu, či dôvody poskytnutia doplnkovej ochrany
2. Sťaţovateľ na pojednávaní dňa 23.11.2016 prostredníctvom právnej zástupkyne uviedol, ţe sa ţalovaný nezaoberal etnickým a sociálnym pôvodom sťaţovateľa, a ţe tieto skutočnosti mal zohľadniť pri vydaní rozhodnutia. Vytýkal mu, ţe napriek tomu, ţe sťaţovateľ vyhľadal a do spisu zaloţil informácie o krajine pôvodu, týmito sa pri vydaní rozhodnutia nezaoberal, ţiadnym spôsobom ich nevzal do úvahy a nevyhodnotil.
3. Krajský súd v Bratislave v konaní podľa ust. § 207 a nasl. S.s.p. pri neformálnom posudzovaní ţaloby (§ 206 ods. 3 S.s.p.) zistil, ţe sťaţovateľovi nebolo moţné vyhovieť z nasledujúcich dôvodov: - ţalovaný riadnym a zákonným spôsobom vypočul sťaţovateľa, poskytol mu dostatok priestoru na prezentovanie všetkých dôvodov jeho ţiadosti o azyl, vyhľadal a do spisu zaloţil informácie o krajine pôvodu sťaţovateľa zamerané na aktuálnu bezpečnostnú situáciu, na otázky súvisiace s tamojšou vojenskou sluţbou, ako aj na otázky bezpečnostných rizík návratov; - s poukazom na obsah vykonaného vstupného pohovoru ţalovaný získal dostatočnú masu informácií, nevyhnutných na vydanie preskúmavaného rozhodnutia; - ţalovaný nebol povinný vyhľadávať informácie týkajúce sa postavenia sťaţovateľovho etnika a sirôt v krajine pôvodu, nakoľko sťaţovateľ ako dôvod svojej ţiadosti o azyl neuvádzal svoje postavenie (siroty) a ani príslušnosť k určitej národnosti; - sťaţovateľova ţiadosť o azyl nespĺňa základné predpoklady pre jej posúdenie, nakoľko v nej neprezentoval dôvody, uvedené v §§ 8, 10, 13a, 13b zák. č. 480/2002 Z.z.; - legalizácia pobytu sťaţovateľa formou podania ţiadosti o azyl nie je azylovo relevantným dôvodom; 4 1Sţak/5/2017 - v čase, keď mal byť na meno sťaţovateľa do detského domova doručený povolávací rozkaz bola uţ povinná vojenská sluţba pribliţne jeden rok zrušená a - vo všeobecnosti výkon sluţby v rámci vojenskej sluţby bez ďalšieho nie je moţné povaţovať za perzekúciu či váţne bezprávie; - vyslovil stotoţnenie sa s konštatovaním ţalovaného, týkajúceho sa nehodnovernosti sťaţovateľa a to jednak s poukazom na jeho prvú ţiadosť o azyl ako aj s poukazom na skutočnosť, ţe v roku 2007 nemohol dostať povolávací rozkaz, nakoľko povinná vojenská sluţba bola v Maroku zrušená uţ v roku 2006; - podľa § 20 ods. 4 zák. č. 480/2002 Z.z. povinnosť ţalovaného posúdiť poskytnutie doplnkovej ochrany sa nevzťahuje na prípady zamietnutia ţiadosti o azyl ako zjavne neopodstatnenej. III. Konanie na kasačnom súde A)
4. Proti rozsudku krajského súdu sťaţovateľ v zákonnej lehote podal kasačnú sťaţnosť z dôvodov uvedených v - § 440 ods. 1 písm. g) S.s.p., t.j. krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci.
5. Sťaţovateľ v nasledujúcich sťaţnostných bodoch v súlade s § 445 ods. 1 písm. c) S.s.p. najmä uviedol, ţe krajský súd: - nesprávne právne posúdil preskúmavané rozhodnutie ako rozhodnutie procesného charakteru dôvodiac, ţe aj keď v danom prípade ţalovaný rozhoduje v tzv. zrýchlenom konaní má povinnosť posúdiť ţiadosť v merite veci; - nesprávne právne posúdil povinnosť ţalovaného zistiť skutkový stav v konaní, nakoľko sťaţovateľ neuviedol ako dôvod ţiadosti o azyl jeho postavenie siroty a národnosť, pokiaľ však tento v priebehu pohovoru uviedol azylovo relevantné skutočnosti, bolo povinnosťou ţalovaného viesť pohovor týmto smerom; - nesprávne právne posúdil vyhodnotenie etnického a sociálneho pôvodu sťaţovateľa v kontexte dôvodov podľa § 8 zák. č. 480/2002 Z.z., nakoľko tieto skutočnosti bolo 5 1Sţak/5/2017 potrebné vyhodnotiť v kontexte so správami o krajine pôvodu pod prenasledovanie z dôvodu príslušnosti k určitej sociálnej skupine; - nesprávne právne posúdil povinnosť ţalovaného posúdiť existenciu rizík súvisiacich s návratom sťaţovateľa do krajiny pôvodu podľa § 13a zák. č. 480/2002 Z.z. a to najmä s poukazom na znenie rozsudku Nejvyššího správního soudu Českej republiky č.j. 5 Azs 6/2010-125 zo dňa
6. marca 2011 a č.j. 1 Azs 96/2006-80 zo dňa
7. januára 2009 a čl. 18 kvalifikačnej smernice.
8. Navrhol, aby kasačný súd rozhodol tak, ţe rozsudok krajského súdu mení tak, ţe rozhodnutie ţalovaného zrušuje vec mu vracia na ďalšie konanie. B)
9. Ţalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťaţnosti zo dňa
10. marca 2017 uviedol, ţe sťaţovateľ v ţiadosti o azyl uvádzal iné skutočnosti, ako tie,

§ 8, 10, 13a a 13b zák.

č. 480/2002 Z.z. a z týchto následne aj vychádzal. Ţiadosť sťaţovateľa povaţoval za neopodstatnenú a účelovú, pričom týmto spôsobom sa tento snaţil zabrániť hrozbe administratívneho vyhostenia. Namietal, ţe sťaţovateľ v priebehu administratívneho konania nespomenul, ţe by mal obavy z návratu do krajiny pôvodu z dôvodu obáv reálnej hrozby váţneho bezprávia.

1. K vyhýbaniu sa povinnej vojenskej sluţbe uviedol, ţe táto skutočnosť sama o sebe nie je dôvodom pre udelenie azylu. Podľa všeobecne dostupných informácií, ktoré sú zaloţené v administratívnom spise ţalovaného bola povinná vojenská sluţba v krajine pôvodu sťaţovateľa zrušená ešte predtým ako tento dosiahol osemnásty rok veku. Bezpečnostnú situáciu v krajine pôvodu ţalovaný popísal tak, ţe je na štandardnej bezpečnostnej úrovni.
2. Záverom navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zamietol kasačnú sťaţnosť. IV. Právny názor kasačného súdu
3. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S.s.p.) predovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 S.s.p. preskúmal 6 1Sţak/5/2017 prípustnosť kasačnej sťaţnosti a z toho vyplývajúce moţné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, ţe kasačnú sťaţnosť podal sťaţovateľ v lehote včas (§ 443 ods. 1 S.s.p.) s prihliadnutím na neformálnosť posudzovania kasačnej sťaţnosti (§ 453 ods. 2 v spojení s § 206 ods. 3 S.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru, ţe rozsudok krajského súdu je potrebné v zmysle § 462 ods. 2 S.s.p. zmeniť tak, ţe zruší rozhodnutie orgánu verejnej správy (ţalovaného) a vec mu vráti na ďalšie konanie.
4. Rozhodol v lehote vymedzenej v ustanovení § 458 ods. 1 S.s.p. bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.) s tým, ţe deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa
5. mája 2017 (§ 137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 S.s.p.).
6. Kasačný súd v súvislosti so sťaţovateľom uplatneným kasačným dôvodom uvedeným pod § 440 ods. 1 písm. g/ S.s.p. (t.j. nesprávne právne posúdenie veci /merita/) udáva, ţe s týmto zákonodarca spája právnu situáciu, kedy krajský súd na správne a zákonným spôsobom zistený skutkový stav (§ 440 ods. 1 písm. f/ S.s.p.) bez vád zaťaţujúcich jeho rozhodovanie (písmena a/ aţ f/) aplikuje právnu normu v merite veci bez moţnosti opory v doterajšej ustálenej rozhodovacej praxi kasačného súdu.
7. Vo vzťahu k uplatnenému dôvodu kasačnej sťaţnosti, t.j. ţe krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (kasačný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. g/ S.s.p.) musí kasačný súd s prihliadnutím na zásadu kontinuálneho výkonu štátnej moci (čl. 1 ods. 1 veta prvá ústavy Slovenskej republiky) zdôrazniť, ţe doterajšia ustálená judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky chápe takto sformulovaný sťaţnostný dôvod zakotvený v § 440 ods. 1 písm. g) S.s.p. vo vzťahu k meritu prejednávanej veci, t.j. na prvom mieste ako nesprávnu aplikáciu právnej normy (hypotéza ako právny skutkový stav a dispozícia) na riadne zistený faktický skutkový stav vyplývajúci z merita veci, na druhom mieste ako nesprávny výber ustanovenia a v neposlednom rade ako nesprávny výber právneho predpisu.
8. Navyše právnym posúdením veci je analytická činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje čiastkové právne závery a spätnou aplikáciou vybranej 7 1Sţak/5/2017 právnej normy preveruje úplnosť a riadnosť fakticky zisteného skutkového stavu. Toto je základným poslaním správneho súdu pri prieskume zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy, pričom nielen situácia „res iudicata“ tvorí rozhodovaciu prekáţku ale aj ustálená rozhodovacia prax kasačného súdu ako relevantný precedens v súlade s čl. 1 ods. 1 veta prvá ústavy Slovenskej republiky vytvára zákonodarcom akceptovanú rozhodovaciu prekáţku.
9. V súvislosti s uvedeným kasačný súd musí zdôrazniť, ţe v aplikačnom postupe krajského súdu pri rozhodovaní o merite sporu zistil pochybenie v otázke právneho posúdenia v merite veci odôvodňujúce potrebu zmeny napadnutého rozsudku krajského súdu a tento dôvod kasačnej sťaţnosti preto povaţoval za dôvodný.
10. Z preskúmavaného rozhodnutia vyplýva, ţe ţalovaný zamietol ţiadosť ţalobcu ako zjavne neopodstatnenú v zmysle § 12 ods. 1 písm. a) potom, čo dospel k záveru, ţe sťaţovateľ odôvodnil svoju ţiadosť o udelenie azylu inými skutočnosťami alebo dôvodmi, ako tými,

§ 8, § 10, § 13a alebo § 13b zák.

č. 480/2002 Z.z. Poukázal na to, ţe ide uţ o jeho druhú ţiadosť o udelenie azylu, pričom prvýkrát poţiadal o udelenie azylu dňa 14.12.2014 pod inou identitou, pričom táto ţiadosť bola zamietnutá ako zjavne neopodstatnená podľa § 12 ods. 1 písm.

1. a)Zák. č. 480/2002 Z.z. 20. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia tieţ vyplýva, ţe sa zaoberal aj tou časťou výpovede sťaţovateľa, v ktorej tento poukázal na to, ţe by musel nastúpiť na povinnú vojenskú sluţbu. Za účelom preverenia dôvodov ţiadosti vykonal v tejto súvislosti aj dokazovanie zadováţením informácií o povinnej vojenskej sluţbe v krajine pôvodu sťaţovateľa (Maroko MU-ODZS-2016/0000371-002), z ktorých vyplynulo, ţe povinná vojenská sluţba bola zrušená v roku 2006. Sťaţovateľ svoje obavy spájal zároveň aj s jeho postavením ako siroty, touto skutočnosťou sa však ţalovaný v rozhodnutí nezaoberal. 21. Z uvedeného je tak zrejmé, ţe skutočnosti uvádzané sťaţovateľom v priebehu správneho konania vyhodnotil samotný správny orgán ako také, ktoré by mohli nasvedčovať záveru, ţe opustil krajinu pôvodu pre niektorý z dôvodov podľa § 8 a týmito sa ţalovaný zaoberal a na jeho objektivizáciu vykonal aj dokazovanie. Zároveň však opomenul prihliadnuť na tvrdenie naznačujúce znevýhodnené postavenie sťaţovateľa ako siroty a zaujať k tomu stanovisko. 8 1Sţak/5/2017 22. Sťaţovateľ síce ako výslovný dôvod ţiadosti o udelenie azylu neuvádzal jeho postavenie, no na túto skutočnosť poukázal počas pohovoru dňa 21.6.2016 a z obsahu jeho vyjadrení bolo moţné dospieť k záveru, ţe táto by mohla nasvedčovať moţným obavám z prenasledovania z niektorého z dôvodov podľa § 8 zák. č. 480/2002 Z.z. Sťaţovateľ namietal ţe ako sirota berberského pôvodu bol od detstva faktickými a zákonnými opatreniami diskriminovaný, pričom tieto skutočnosti po komplexnom posúdení v kontexte s informáciami o krajine pôvodu, zameranými na ním uvádzané dôvody, by mohli nasvedčovať prenasledovaniu z dôvodu príslušnosti k sociálnej skupine. Rovnako pochybil aj krajský súd keď uzavrel, ţe sťaţovateľ takéto postavenie ako dôvod ţiadosti o azyl neuvádzal. 23. Kasačný súd uţ prv vo svojej judikatúre (napr. rozsudok pod sp. zn 10Sţa/12/2016 zo dňa 29.06.2016) poukázal na to, ţe nie je povinnosťou ţiadateľa o azyl svoje obavy z prenasledovania podradiť pod konkrétny dôvod v zmysle zákona o azyle. To je úlohou posúdenia správneho orgánu. Pokiaľ v priebehu konania o ţiadosti uvedie skutočnosti, ktoré by mohli naznačovať, ţe sa jedná o azylovo relevantné skutočnosti, je povinnosťou správneho orgánu viesť pohovor týmto smerom. V prípade, ţe ţiadateľ o udelenie medzinárodnej ochrany uvádza skutočnosti podraditeľné pod taxatívny výpočet dôvodov pre udelenie azylu v zmysle ustanovenia § 8 zák. č. 480/2002 Z.z., potom je potrebné ţiadateľom uvádzané skutočnosti konfrontovať so zisteniami týkajúcimi sa prostredia v krajine pôvodu ţiadateľa. 24. Dôvodmi pre udelenie medzinárodnej ochrany môţu byť také skutočnosti, ktoré vyjdú najavo v priebehu konania a to predovšetkým z vlastnej ţiadosti a tieţ z výpovedí ţiadateľa; nie je preto podstatné, či sú ţiadateľom formálne označené ako dôvody, pre ktoré ţiada o medzinárodnú ochranu pretoţe od neho nemoţno očakávať takú znalosť azylového práva, aby bol schopný svoje tvrdenia kvalifikovať z hľadiska moţných dôvodov pre udelenie niektorej z foriem medzinárodnej ochrany, ale podstatné je či v priebehu správneho konania skutočnosti relevantné z hľadiska moţného udelenia niektorej z foriem medzinárodnej ochrany vôbec tvrdí. 25. Týmto úvahám neodporuje ani fakt, ţe ţalovaný zistil, ţe povinná vojenská sluţba bola v krajine pôvodu sťaţovateľa zrušená. Vzhľadom na to, ţe správny orgán identifikoval skutočnosti, ktoré vyšli v priebehu konania najavo a ktoré mohli nasvedčovať existencii niektorého z azylovo relevantných dôvodov odôvodňujúcich udelenie azylu alebo poskytnutia doplnkovej ochrany, zaoberal sa nimi a na ich objektivizáciu vykonal dokazovanie, potom 9 1Sţak/5/2017 jeho konštatovanie existencie (zjavne) iných ako zo zákona vyplývajúcich dôvodov je nepresvedčivé a jednoznačne odôvodňujúce záver, ţe neboli splnené predpoklady na postup podľa § 12 zák. č. 480/2002 Z.z. a teda zamietnutie ţiadosti ako zjavne neopodstatnenej. 26. K vydaniu rozhodnutia podľa ustanovenia § 12 ods. 1 písm.
2. a)zák. č. 480/2002 Z.z. je moţné pristúpiť v prípadoch, ak ţiadateľ o azyl neuvádza zjavne nič čo by sa dalo skúmať ako opodstatnená obava z prenasledovania alebo ako hrozba váţneho bezprávia. V predmetnom prípade však sťaţovateľ uviedol jednak dôvody, ktorými sa aj ţalovaný podrobnejšie zaoberal a na účel ich posúdenia vykonal dokazovanie, a jednak uviedol také skutočnosti, ktoré nemoţno bez analýzy posúdiť z pohľadu § 8 zák. č. 480/2002 Z.z. ako irelevantné, avšak ţalovaný sa týmito nezaoberal. Treba zdôrazniť, ţe podľa § 12 ods. 1 písm.
3. a)zák. č. 480/2002 Z.z. moţno rozhodnúť v prípade, ak zo ţiadosti o udelenie azylu je uţ bez hlbšej analýzy zjavné, ţe niet ďalej čo skúmať. 27. Za daných okolností, keď správny orgán v konaní zo ţiadosti sťaţovateľa resp. jeho výsluchu identifikoval skutočnosti, ktoré by mohli nasvedčovať niektorému z dôvodov uvedených v § 8 odôvodňujúcich prípadné udelenie azylu, zaoberal sa nimi a v súvislosti s nimi vykonal vo veci dokazovanie, bolo potom, čo dospel k záveru o ich nepreukázaní, potrebné rozhodnúť o neudelení azylu podľa § 13 resp. o neposkytnutí doplnkovej ochrany podľa § 13c zák. č. 480/2002 Z.z. neopomínajúc analyzovať prípadné obavy z prenasledovania z dôvodu príslušnosti k sociálnej skupine. 28. Ani skutočnosť, ţe ţalovaný po vykonanom dokazovaní (ako v riadnom administratívnom konaní) v konečnom dôsledku vyhodnotil dôvody ako nepreukázané a o ţiadosti rozhodol v skrátenej lehote t.j. do 60 dní od začatia konania (§ 12 ods. 3 zák. č. 480/2002 Z.z.) neposkytuje dostatočný právny základ pre opodstatnenosť výroku jeho rozhodnutia o zamietnutí ţiadosti ako zjavne neopodstatnenej v zmysle § 12 ods. 1 písm. a/ zák. č. 480/2002 Z.z.. 29. Pretoţe správny orgán takto nepostupoval, táto skutočnosť dostatočne odôvodňuje záver o nesprávnom právnom posúdení veci, čo sťaţovateľ namietal uţ v konaní o správnej ţalobe pred krajským súdom, na čo však súd neprihliadol a vytýkané pochybenie ponechal bez povšimnutia, napriek tomu, ţe inak správne konštatoval, ţe rozhodnutie s takýmto výrokom je „vo svojej podstate rozhodnutím procesného charakteru, ktorým sa nerozhoduje 10 1Sţak/5/2017 o veci samej , ale sa ním iba rieši otázka, či podaná ţiadosť spĺňa predpoklady pre jej posúdenie v merite“. 30. Trvanie na uvedení presného zákonom predvídaného dôvodu zamietnutia ţiadosti nie je podľa názoru súdu samoúčelné, pretoţe okrem legitímnej poţiadavky na subsumácii zisteného skutkového stavu pod zodpovedajúce zákonné ustanovenie, má takéto určenie konkrétneho dôvodu zamietnutia ţiadosti vplyv aj na procesné postavenie sťaţovateľa ako moţného ţiadateľa v konaní o jeho prípadne opakovanej ţiadosti, v ktorom by bolo moţné zamietnuť ţiadosť ako neprípustnú (§ 11 ods. 1 písm. f/ zák. č. 480/2002 Z.z.) práve z dôvodu, ţe jeho predchádzajúca ţiadosť bola zamietnutá ako zjavne neopodstatnená. 31. Kasačný súd sa napokon stotoţnil aj s namietaným nesprávnym právnym posúdením krajského súdu spočívajúcim v závere o tom, ţe v prípade zamietnutia ţiadosti o azyl ako zjavne neopodstatnenej ţalovaný správny orgán nemá povinnosť posúdiť moţné riziká návratu ţiadateľa do krajiny pôvodu. Krajský súd v danom prípade vychádzal zo znenia ustanovenia § 20 ods. 4 zák. č. 480/2002 Z.z. Podľa § 20 ods. 4 zák. č. 480/2002 Z.z. ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu, rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu; to neplatí, ak sa rozhodne o neudelení azylu a cudzinec už má poskytnutú doplnkovú ochranu podľa § 13a alebo udelený azyl. 32. S vyššie uvedeným záverom krajského súdu sa kasačný súd nestotoţnil a prisvedčil námietke sťaţovateľa v tom smere, ţe pokiaľ správny orgán rozhodne o neudelení azylu, má povinnosť zároveň rozhodnúť o poskytnutí, resp. neposkytnutí doplnkovej ochrany. Pokiaľ však tento vydáva rozhodnutie o zamietnutí ţiadosti o azyl ako zjavne neopodstatnenej podľa § 12 ods. 1 písm.
4. a)zák. č. 480/2002 Z.z., takýto postup nezbavuje správny orgán povinnosti posúdiť moţné riziká návratu ţiadateľa do krajiny pôvodu podľa § 2 písm.
5. f)tohto zákona. 33. Táto povinnosť napokon vyplýva z čl. 18 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ z 13. decembra 2011 o normách pre oprávnenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva mať postavenie medzinárodnej ochrany, o jednotnom postavení utečencov alebo osôb oprávnených na doplnkovú ochranu a o obsahu 11 1Sţak/5/2017 poskytovanej ochrany (ďalej len „Kvalifikačná smernica“) ako aj zo samotnej zásady non- refoulement, ktorá má svoj právny základ v čl. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“), podľa ktorého nikto nesmie byť mučený alebo podrobovaný neľudskému alebo poniţujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu. 34. Rovnako judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva k článku 3 Dohovoru vyţaduje od zmluvných strán, teda členských štátov Rady Európy nielen rešpektovanie zákazu mučenia, neľudského alebo poniţujúceho zaobchádzania v rámci ich jurisdikcie, ale zároveň majú záväzok nevydať či nevyhostiť nikoho do takej krajiny, kde by bol mučeniu, neľudskému alebo poniţujúcemu zaobchádzaniu vystavený. Musia však existovať závaţné a preukázané dôvody sa obávať, ţe existuje reálne nebezpečenstvo (real risk) zaobchádzania nezlučiteľného s čl. 3 Dohovoru. 35. Vyššie uvedenej povinnosti sa orgán verejnej správy rozhodujúci o ţiadosti o udelenie azylu nezbaví ani v prípade vydania rozhodnutia podľa § 12 ods. 1 písm.
6. a)zák. č. 480/2002 Z.z. Aj keď vzhľadom na znenie § 20 ods. 4 zák. č. 480/2002 Z.z. správny orgán nerozhodne v osobitnom výroku o neposkytnutí doplnkovej ochrany, pre ustálenie záveru o zjavnej neopodstatnenosti ţiadosti z pohľadu § 8, 10, 13a alebo 13b zák. č. 480/2002 Z.z. je s odkazom na vyššie uvedené body tohto rozsudku nevyhnutné, aby sa vysporiadal s otázkou, či neexistujú dôvody pre poskytnutie doplnkovej ochrany. 36. Ţalovaný sa však touto poţiadavkou riadil, keď vykonal dokazovanie na vylúčenie hrozby váţneho bezprávia v prípade nedobrovoľného návratu sťaţovateľa do krajiny jeho pôvodu vykonaním analýzy bezpečnostnej a politickej situácie v Maroku na základe informácií Odboru dokumentaristiky a zahraničnej spolupráce /ODZS/ (str. 67-71 administratívneho spisu), na základe ktorej dospel k záveru o tom, ţe bezpečnostná situácia v krajine pôvodu je bez hroziacich bezpečnostných rizík a sťaţovateľ nemusí mať obavy týkajúce sa návratu. 37. Z informácií o krajine pôvodu sťaţovateľa však vyplynulo, ţe tento ako osoba, ktorá vycestovala z krajiny pôvodu neregulárnym spôsobom, môţe byť sankcionovaná peňaţnou pokutou alebo odňatím slobody. Navyše v prípade deportácie treťou krajinou hrozí ďalší trest odňatia slobody a/alebo pokuta za „neregulárnu“ emigráciu. S týmito skutočnosťami sa ţalovaný v preskúmavanom rozhodnutí nevysporiadal. Preto záver o neexistencii bezpečnostných rizík kasačný súd povaţoval za predčasný. 12 1Sţak/5/2017 V. 38. Kasačný súd na základe vyššie uvedených úvah konštatuje, ţe krajský súd dospel k nesprávnemu záveru, keď ţalobou napadnuté rozhodnutie ţalovaného povaţoval za súladné so zákonom a správnu ţalobu zamietol. Nakoľko samotné preskúmavané rozhodnutie v spojení s konaním, ktoré mu predchádzalo, trpí vadami, ktoré ho činia nezákonným, kasačný súd nezrušil napadnutý rozsudok, ale povaţoval za potrebné rozhodnúť v zmysle § 462 ods. 2 v spojení s § 457 ods. 1 S.s.p. tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Podľa § 462 ods. 2 S.s.p. ak kasačný súd dospeje k záveru, že napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy nie je v súlade so zákonom, a krajský súd žalobu zamietol, môže rozhodnutie krajského súdu zmeniť tak, že zruší rozhodnutie orgánu verejnej správy a vec mu vráti na ďalšie konanie. 39. O nároku na náhradu trov konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 2 v spojení s § 167 ods. 1 a § 175 ods. 1 S.s.p. tak, ţe sťaţovateľovi, ktorý bol síce v konaní úspešný, ale nárok na náhradu trov si neuplatnil, trovy tohto konania nepriznal. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave dňa 23. mája 2017 JUDr. Igor Belko, v. r. predseda senátu Ing. JUDr. Miroslav Gavalec, PhD., v. r. člen senátu JUDr. Marián Trenčan, v. r. člen senátu Za správnosť vyhotovenia : Michaela Smolinská