← Slovensko

§ 88 ods. 1 písm. b zákona 404/2011 Z. Z.

Obsah (14)§ 88§ 58§ 120§ 2§ 82§ 452§ 89§ 90§ 22§ 11§ 88a§ 24§ 462§ 467

Najvyšší súd 1Szak/4/2017 Slovenskej republiky R O Z S U D O K V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu JUDr. Igora Belka a

§ 88ods.

1 písm. b) zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom pre prejednávanú právnu vec (ďalej len „zák. č. 404/2011 Z.z.“) dňom 06.02.2017. Sťaţovateľ bol následne umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, pričom

§ 88ods.

4 zák. č. 404/2011 Z.z. bola stanovená dĺţka doby zaistenia do 06.08.

  2. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia ţalovaný uviedol, ţe sťaţovateľ dňa 06.02.2017 na Oddelení cudzineckej polície Policajného zboru Nitra podával vyjadrenie k ţiadosti o udelenie trvalého pobytu. Sťaţovateľovi bol dňa 02.03.2016 udelený tolerovaný pobyt

§ 58ods.

2 písm. b) zák. č. 404/2011 Z.z. Poukázal na bliţšie nešpecifikované zdroje, z ktorých mal vedomosť o tom, ţe sťaţovateľ sa má zdrţiavať na adrese S. X. B., kde manţelka sťaţovateľa D. S. (nar. X.) prevádzkovala kozmetický salón relax centrum JUDY. Vykonanými kontrolami ţalovaný zistil, ţe predmetný salón sa na uvedenej adrese uţ neprevádzkuje. Ţalovaný vykonaným preverovaním, operatívnou činnosťou a cestou dôverníckej siete v spolupráci s Národnou jednotkou boja proti nelegálnej migrácii zistil, ţe sťaţovateľ sa zdrţiava vo Viedni v Rakúskej republike. Ďalším dôkazom o tom, ţe sťaţovateľ vycestoval z územia Slovenskej republiky bola odpoveď štátnych orgánov Českej republiky, ktoré uviedli, ţe sťaţovateľ je odo dňa 27.05.2016 vedený ako ţiadateľ o udelenie medzinárodnej ochrany v rámci dublinského konania.

  1. Z vyššie uvedených dôvodov mal ţalovaný za to, ţe sťaţovateľ sa zdrţiava, resp. počas udeleného tolerovaného pobytu sa zdrţiaval mimo územia Slovenskej republiky, preto jeho tolerovaný pobyt udelený na území Slovenskej republiky zanikol a jeho zdrţiavanie sa na území Slovenskej republiky je moţné kvalifikovať ako neoprávnený pobyt. Následne bol sťaţovateľ predvedený na Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru B. (v rozsudku aj ako „ţalovaný“), kde bolo so sťaţovateľom začaté konanie vo veci administratívneho vyhostenia. Ţalovaný dňa 06.02.2017 vydal rozhodnutie 3 1Szak/4/2017 o administratívnom vyhostení č. PPZ-HCP-BA6-32-088/2017-AV z dôvodu, ţe sťaţovateľ má na území Slovenskej republiky neoprávnený pobyt, pričom v predmetnom rozhodnutí nebola sťaţovateľovi určená lehota na vycestovanie a bol vylúčený odkladný účinok z dôvodu naliehavého všeobecného záujmu ako aj nebezpečenstva, ţe odkladom výkonu rozhodnutia bude opätovne ohrozený verejný poriadok, v dôsledku čoho sa predmetné rozhodnutie stalo vykonateľným.
  2. Ţalovaný poukázal na zápisnicu č. PPZ-HCP-BA6-32-015/2017-AV zo dňa 06.02.2017, v ktorej sťaţovateľ uviedol, ţe na políciu prišiel sám, má tu manţelku, bydlisko a má aj cestovný pas, ktorý je u policajtov a má zabezpečené ubytovanie na J. X. v byte jeho manţelky. Uviedol, ţe je päť rokov s jeho ţenou, ktorá ich ţivila, keďţe je povaţovaný za zbytočného, nemôţe sa zamestnať, rozsiahlo sa vyjadril k jeho doterajšiemu zdrţiavaniu sa na území Slovenskej republiky, jeho manţelskému ţivotu ako aj k jeho doterajším úmyslom. K podkladom pred vydaním rozhodnutia o zaistení a spôsobu ich zistenia sa nechcel vyjadriť a na záver odmietol predmetnú zápisnicu podpísať. V zápisnici o podaní vyjadrenia č. PPZ-HCP-BA6-32-016/2017-AV zo dňa 06.02.2017

§ 120ods.

7 zák. č. 404/2011 Z.z. splnomocnená osoba uviedla, ţe informácie zo spisu sú nepravdivé a

jej názoru je vyhostenie sťaţovateľa protizákonné ako aj to, ţe vyhostenie sa dotkne rodinného a manţelského ţivota sťaţovateľa, nakoľko je päť rokov ţenatý.

  1. Ţalovaný poukázal na obsah zápisnice č. PPZ-HCP-BA6-32-015/2017-AV zo dňa 06.02.2017, v ktorej sťaţovateľ uviedol, ţe má na území Slovenskej republiky zabezpečené ubytovanie ale nemá dostatočné finančné prostriedky. Z vyššie uvedeného mal ţalovaný za nespochybniteľne preukázané, ţe sťaţovateľ nevie splniť podmienky stanovené v § 89 ods. 1 písm. a) a b) zák. č. 404/2011 Z.z. preto sťaţovateľovi neuloţil alternatívne opatrenie nahrádzajúce zaistenie. Dôvodil tým, ţe sťaţovateľ nespĺňa podmienku finančného zabezpečenia na území Slovenskej republiky a z jeho konania je zrejmé, ţe by taktieţ nerešpektoval uloţenú povinnosť.
  2. Dĺţku doby zaistenia ţalovaný stanovil v

§ 88ods.

4 zák. č. 404/2011 Z.z. do 06.08.2017, pričom túto je moţné následne skrátiť, nakoľko presná doba zaistenia sa nedá presne určiť. Stanovenú dĺţku doby zaistenia ţalovaný odôvodnil potrebou vykonania úkonov potrebných na vyhostenie sťaţovateľa z územia Slovenskej republiky, najmä overenie totoţnosti a zabezpečenie cestovného dokladu, zabezpečenie pokrytia nákladov na samotné vyhostenie, materiálne ako aj personálne zabezpečenie prepravy. 4 1Szak/4/2017

  1. Záverom ţalovaný konštatoval, ţe predmetné zaistenie je v súlade s článkom 5 ods. 1 písm. f) Európskeho dohovoru o ľudských právach a základných slobodách (ďalej len „Dohovor“). II. Konanie na Krajskom súde
  2. Sťaţovateľ podal proti preskúmavanému rozhodnutiu na Krajský súd v B. správnu ţalobu vo veci zaistenia

Štvrtej hlavy Tretej časti zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p.“) s nasledujúcimi ţalobnými bodmi (§ 182 ods. 1 písm. e/ S.s.p.): - preskúmavané rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci; - preskúmavané rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov; - došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej; - z preskúmavaného rozhodnutia nevyplýva skutočnosť, ţe ţalovaný zistil dôvody administratívneho vyhostenia, nakoľko doklad nachádzajúci sa v spise (správa Ředitelství sluţby cizinecké policie, adresovaná Policejnímu prezidiu ČR Kancelář policejního prezidenta) nie je adresovaná ţalovanému a v ţiadnom prípade nepreukazuje skutočnosť, ţe ţalovaný zistil dôvody na administratívne vyhostenie sťaţovateľa; - pri spísaní zápisníc o vyjadrení bol prítomný tlmočník z jazyka anglického I. P., ktorý nie je vedený v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov a zo zápisnice o podaní vyjadrenia je zrejmé, ţe sťaţovateľ tlmočníkovi celkom nerozumel; - sťaţovateľ splnomocnil svoju manţelku o. i. aj na jednanie s políciou či vybavovanie pobytu a k nahliadnutiu do ţiadostí a spisov, pričom plnomocenstvo bolo do administratívneho spisu predloţené pred spísaním prvej zápisnice o podaní vyjadrenia dňa 06.02.2017, manţelka sťaţovateľa tlmočila uţ na Oddelení cudzineckej polície Policajného zboru Nitra, avšak ţalovaný jej napriek uvedenému plnomocenstvu neumoţnil zúčastniť sa na výsluchu sťaţovateľa, nebolo jej doručované ani rozhodnutie o administratívnom vyhostení sťaţovateľa, a preto sa rozhodnutie o administratívnom vyhostení nemohlo stať vykonateľným; 5 1Szak/4/2017 - nakoľko bol sťaţovateľovi udelený tolerovaný pobyt na území Slovenskej republiky do 21.02.2017, tento bol oprávnený zdrţiavať sa na území Slovenskej republiky aj k 06.02.2017; - poukázal na to, ţe vo veci jeho tolerovaného pobytu neobdrţal ţiadne rozhodnutie o zrušení tohto pobytu, proti ktorému by bol oprávnený podať odvolanie a taktieţ nemá vedomosť o tom, ţe by jeho tolerovaný pobyt mal zaniknúť v zmysle § 60 zák. č. 404/2011 Z.z.; - s poukazom na v ţalobe špecifikované dôkazy namietal nepreukázanie tvrdenia o opustení územia Slovenskej republiky; - namietal, ţe v zaistení poţiadal o udelenie azylu. 9. Sťaţovateľ prostredníctvom právnej zástupkyne na pojednávaní namietal, ţe nie je zrejmé, aké má ţalovaný informácie od Národnej jednotky boja proti nelegálnej migrácii, ţalovaný neuviedol kedy sťaţovateľ vycestoval z územia Slovenskej republiky a neexistuje ţiaden dôkaz, ktorý by takúto skutočnosť potvrdzoval, nakoľko dôkazy na ktoré ţalovaný poukazuje nepreukazujú to, ţe by sťaţovateľ z územia Slovenskej republiky skutočne vycestoval. 10. Krajský súd v B. v konaní

ust. § 221 a nasl. S.s.p. pri neformálnom posudzovaní ţaloby (§ 206 ods. 3 S.s.p.) zistil, ţe sťaţovateľovi nebolo moţné vyhovieť z nasledujúcich dôvodov: - sťaţovateľ počas tolerovaného pobytu na území Slovenskej republiky vycestoval z územia Slovenskej republiky do Rakúskej republiky, preto mu tolerovaný pobyt na území Slovenskej republiky zo zákona automaticky zanikol; - k ţalobnej námietke, ţe ţalovaný v rozhodnutí neuviedol, prečo bol sťaţovateľ presunutý na pracovisko ţalovaného krajský súd uviedol, ţe vecná príslušnosť ţalovaného na konanie vo veci administratívneho zaistenia a konania vo veci zaistenia vyplýva priamo z § 125 ods. 2 zák. č. 404/2011 Z.z. a vecná príslušnosť ţalovaného je uvedená v záhlaví rozhodnutia č. PPZ-HCP-BA6-32-008/20l7-AV zo dňa 06.02.2017 o administratívnom vyhostení a uloţení zákazu vstupu ako aj v záhlaví preskúmavaného rozhodnutia; - v zmysle úradného záznamu č. PPZ-HCP-BA6-32-003/2017-AV zo dňa 06.02.2017 k ustanoveniu namietaného tlmočníka došlo z dôvodu, ţe boli kontaktovaní tlmočníci z anglického jazyka do slovenského zapísaní v zozname tlmočníkov Ministerstva 6 1Szak/4/2017 spravodlivosti, pričom nebolo moţné zabezpečiť prítomnosť a pribratie ţiadneho tlmočníka uvedeného v menovanom zozname, a preto bol

§ 2ods.

l písm. b) a § 15 zákona č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov za účelom prekladania z jazyka anglického do jazyka slovenského ustanovený I. P., pričom v zápisnici č. PPZ-HCP-BA6-32-015/2017-AV zo dňa 06.02.2017 sťaţovateľ uviedol, ţe rozumie prítomnému tlmočníkovi I. P. a s jeho tlmočením nemal problém; - zo zápisnice č. PPZ-HCP-BA6-32-016/2017-AV zo dňa 06.02.2017 vyplynulo, ţe splnomocnenej zástupkyni sťaţovateľa bol predloţený k nahliadnutiu administratívny spis a

§ 120ods.

7 zák. č. 404/2011 Z.z. jej bolo dané právo pred vydaním rozhodnutia o zaistení vyjadriť sa k jeho podkladu i spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jej doplnenia, čo splnomocnená zástupkyňa sťaţovateľa vyuţila; - rozhodnutie č. PPZ-HCP-BA6-32- 008/2017-AV zo dňa 06.02.2017 o administratívnom vyhostení sťaţovateľa bolo v zmysle § 24 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“) doručované sťaţovateľovi tak, ţe mu bolo pretlmočené ustanoveným tlmočníkom a následne mu bolo toto rozhodnutie doručované, tento však rozhodnutie o administratívnom vyhostení dňa 06.02.2017 o 17.40 hod. odmietol prijať. Zo zápisnice č. PPZ-HCP-BA6-32- 019/2017- AV zo dňa 06.02.2017 vyplynulo, ţe sťaţovateľ bol za prítomnosti ustanoveného tlmočníka upozornený o následkoch odopretia prevzatia tam uvedených písomností; - sťaţovateľ sa odmietol vyjadriť či má splnomocnenú osobu, ktorú chce prizvať ku konaniu o administratívnom vyhostení; - zo zápisnice č. PPZ-HCP-BA6-32-015/2017-AV zo dňa 06.02.2017 vyplynulo, ţe sťaţovateľ nemá dostatočné finančné prostriedky a je teda preukázané, ţe by nevedel splniť podmienky stanovené v § 89 ods. 1 písm.

  1. a)a
  2. b)zák. č. 404/2011 Z.z.; - k namietanej dĺţke doby zaistenia krajský súd uviedol, ţe túto ţalovaný stanovil na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 06.08.2017, pričom nejde o konkrétny dátum doby zaistenia, ale o hraničný termín doby zaistenia; - z vykonaného šetrenia ako aj na základe informácie Národnej jednotky boja proti nelegálnej migrácii zo dňa 06.10.2016 bolo zistené, ţe sa sťaţovateľ počas udeleného tolerovaného pobytu zdrţiaval na území Rakúskej republiky. Zároveň boli medzi osobnými vecami sťaţovateľa nájdené pokladničné bloky z Rakúskej republiky zo dňa 02.12.2016 a 22.11.2016; 7 1Szak/4/2017 III. Konanie na kasačnom súde A) 11. Proti rozsudku krajského súdu sťaţovateľ v zákonnej lehote podal kasačnú sťaţnosť z dôvodov uvedených v - § 440 ods. 1 písm.
  3. g)S.s.p., t.j. krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, ako aj - § 440 ods. 1 písm.
  4. h)S.s.p., t.j. krajský súd sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu. 12. Sťaţovateľ v nasledujúcich sťaţnostných bodoch v súlade s § 445 ods. 1 písm.
  5. c)S.s.p. najmä uviedol, ţe krajský súd: - sa bez ďalšieho stotoţnil s dôvodmi uvádzanými ţalovaným a nereagoval na argumenty sťaţovateľa, ktorý ţalovanému vytýkal, ţe : aj napriek udeleniu plnej moci svojej manţelke o. i. aj na jednanie s políciou či vybavovanie pobytu a k nahliadnutiu do ţiadostí a spisov, pričom plnomocenstvo bolo do administratívneho spisu predloţené pred spísaním prvej zápisnice o podaní vyjadrenia dňa 06.02.2017, manţelke sťaţovateľa nebolo umoţnené zúčastniť sa na výsluchu sťaţovateľa, nebolo jej doručované ani rozhodnutie o administratívnom vyhostení a zaistení sťaţovateľa, a preto sa tieto nemohli stať vykonateľnými; vo veci jeho tolerovaného pobytu neobdrţal ţiadne rozhodnutie o zrušení tohto pobytu; sťaţovateľ bol za účelom realizácie pohovoru vo veci podanej ţiadosti o udelenie trvalého pobytu vylákaný na pracovisko OCP PZ Nitra; pri spísaní zápisníc o vyjadrení bol prítomný tlmočník z jazyka anglického I. P., ktorý nie je vedený v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov a zo zápisnice o podaní vyjadrenia je zrejmé, ţe sťaţovateľ tlmočníkovi celkom nerozumel; v čase zaistenia a vydania rozhodnutia o administratívnom vyhostení mal mať na území Slovenskej republiky oprávnený pobyt. 8 1Szak/4/2017 - nesprávne právne vyloţil ustanovenie § 60 zák. č. 404/2011 Z.z. keď na konštatovanie zániku tolerovaného pobytu nepostačuje iba domnienka, ale reálne preukázanie vycestovania sťaţovateľa z územia Slovenskej republiky, pričom dôvodnosť tohto sťaţnostného bodu preukazoval tým, ţe: kartu poisťovne (e-card) sťaţovateľ získal prostredníctvom svojej manţelky, ktorá má pracovný pomer u zamestnávateľa v Rakúsku, ktorý jej umoţnil pripoistenie jej manţela; túto moţnosť sťaţovateľ vyuţil vzhľadom na nemoţnosť poistiť sa na území Slovenskej republiky; predplatný cestovný lístok (jahreskarte) bolo moţné objednať z domova a nie je potrebné za účelom vybavenia tejto karty na územie Rakúska pricestovať; na pojednávaní uskutočnenom dňa 17.03.2017 sťaţovateľ predloţil email, ktorým si objednal vystavenie tejto karty, na jahreskarte sťaţovateľ nikdy necestoval a karta nebola zaplatená; doklady o platbách pochádzajú z nákupov uskutočnených manţelkou sťaţovateľa; úradný záznam č. PPZ-HCP-BPNM2/2016 zo dňa 06.10.2016 nebol súčasťou spisu správneho orgánu a sťaţovateľ ani jeho splnomocnená osoba nemali moţnosť sa s ním oboznámiť hoci tento nie je chránený ţiadnym stupňom utajenia; iné dôkazy pobytu sťaţovateľa v Rakúsku ţalovaný nepredloţil. - nesprávne právne posúdil vec tým, ţe: konštatoval, ţe ţalovaný má s poukazom na § 32 správneho poriadku povinnosť riadne zistiť skutkový stav veci iba v rozsahu dôvodov uplatnených sťaţovateľom; s námietkou sťaţovateľa ohľadom dĺţky doby zaistenia sa vyporiadal konštatovaním, ţe nejde o konkrétny dátum doby zaistenia; - sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu tým, ţe: neprihliadol na ţiadosť sťaţovateľa o udelenie azylu na území Slovenskej republiky ako aj na prebiehajúce konanie o odvolaní proti rozhodnutiu o administratívnom vyhostení a z týchto dôvodov zaistenie nemoţno povaţovať za efektívne a účelné; sa stotoţnil so závermi ţalovaného o neuloţení alternatív k zaisteniu bez toho, aby pristúpil k skúmaniu moţností a schopností jeho manţelky; 9 1Szak/4/2017 v otázke doručovania rozhodnutia o zaistení sa bez ďalšieho stotoţnil so závermi ţalovaného. 13. Záverom navrhol, aby kasačný zmenil napadnutý rozsudok Krajského súdu v B. tak, ţe rozhodnutie ţalovaného sa v celom rozsahu zrušuje a vec sa mu vracia na ďalšie konanie. Zároveň navrhol aby kasačný súd nariadil jeho bezodkladné prepustenie zo zaistenia a priznal mu náhradu trov konania v plnom rozsahu. B) 14. Ţalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťaţnosti č. PPZ-HCP-BA6-32-043/2017-AV zo dňa 14.04.2017 uviedol, ţe podanú kasačnú sťaţnosť povaţuje za neopodstatnenú a túto navrhol zamietnuť. 15.

názoru ţalovaného bolo preukázané, ţe sa sťaţovateľ počas udeleného tolerovaného pobytu na území Slovenskej republiky zdrţiaval na území Rakúskej republiky. Vykonanými kontrolami bolo zistené, ţe sťaţovateľ so svojou manţelkou ţije vo Viedni v Rakúskej republike, kde manţelka sťaţovateľa pracuje. Poukázal na úradný záznam, ktorého obsahom bolo to, ţe príslušníci policajného zboru chceli získať informácie týkajúce sa podozrenia zo závaţnej trestnej činnosti od sťaţovateľa, pričom ten komunikoval z rakúskeho telefónneho čísla a trval na tom, ţe sa s policajtmi stretne výlučne v Rakúskej republike. 16. Na základe týchto skutočností vzniklo podozrenie, ţe sťaţovateľ sa počas udeleného tolerovaného pobytu na území Slovenskej republiky zdrţiava na území Rakúskej republiky, na základe čoho mu zanikol tolerovaný pobyt a v danom prípade je dôvod na konanie

§ 82ods.

1 písm. b) zák. č. 404/2011 Z.z.

  1. Poukázal na nájdené pokladničné bloky z Viedne, ktoré boli vystavené v čase, kedy sťaţovateľ mal na území Slovenskej republiky udelený tolerovaný pobyt, karta „Jahreskarte", vystavená na meno a fotografiu navrhovateľa, platná v rovnakom čase, fotokópia zdravotnej karty „e-card", vydaná na meno sťaţovateľa a ktorá je vydaná zdravotnou poisťovňou v Rakúsku. 10 1Szak/4/2017
  2. Vykonanými lustráciami v informačnom systéme VIS bolo zistené, ţe sťaţovateľovi, ako štátnemu príslušníkovi Nigérie boli v roku 2005 vydané turistické víza s cieľovou krajinou Slovenská republika, na jeden vstup za účelom turizmu, pričom mal povolený pobyt na tomto území na dobu 3 dni. Z uvedeného vyplýva, ţe je preukázané, ţe sťaţovateľ opakovanie uvádza nepravdivé skutočnosti a tak zavádza správny orgán. Je preto

názoru ţalovaného otázne, prečo sťaţovateľ vystupuje ako štátny príslušník Sierra Leona, keď

doteraz zadováţených dôkazov sa jedná o štátneho príslušníka Nigérijskej federatívnej republiky.

  1. Ţalovaný poukázal na to, ţe dňa 14.03.2017 oslovil Úrad policajného pridelenca vo Viedni, Rakúsko, k poskytnutiu informácií k sťaţovateľovi a k jeho zdrţiavaniu na území Rakúskej republiky, pričom ţalovanému bola doručená informácia v ktorej sa uvádza, ţe sťaţovateľ bol na území Rakúska vyšetrovaný pre trestný čin nedovoleného zaobchádzania s omamnými látkami, ublíţenia na zdraví a nebezpečného vyhráţania, pričom v roku 2007 bol od 13.
  2. do 12.
  3. vo väzbe pre prečin

zákona o drogách. Aktuálne je po sťaţovateľovi vyhlásené pátranie po pobyte, ktorý vyhlásil Krajinský trestný súd vo Viedni pod číslom 75Hv 23/12v. Z doručenej informácie ďalej vyplýva, ţe kompetentné orgány Rakúskej republiky k sťaţovateľovi vedú aţ 6 „aliasov“ jeho totoţnosti a nikdy nebol prihlásený k ţiadnemu pobytu.

  1. Ţalovaný ďalej informoval o tom, ţe sťaţovateľ bol dňa 30.03.2017 prepustený zo zaistenia a bolo rozhodnuté o jeho väzbe, keďţe sa dopustil trestného činu útoku na verejného činiteľa v súbehu s ublíţením na zdraví.
  2. K sťaţnostnému bodu o ustanovení namietaného tlmočníka ţalovaný dodal, ţe predmetné administratívne konanie nie je konaním, ktoré moţno dopredu naplánovať a zabezpečiť si prítomnosť tlmočníkov uvedených v zozname tlmočníkov Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky. Sťaţovateľ komunikuje anglickým jazykom a tento jazyk je podstatne vyťaţený, preto počas konania so sťaţovateľom nebolo moţné zabezpečiť prítomnosť tlmočníka zapísaného vo vyššie uvedenom zozname tlmočníkov.
  3. Záverom poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. lSzak/16/
  4. IV. 11 1Szak/4/2017 Právny názor kasačného súdu
  5. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S.s.p.) predovšetkým postupom

§ 452ods.

1 v spojení s § 439 S.s.p. preskúmal prípustnosť kasačnej sťaţnosti a z toho vyplývajúce moţné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, ţe kasačnú sťaţnosť podal sťaţovateľ v skrátenej lehote včas (§ 443 ods. 2 písm. b/ S.s.p.) s prihliadnutím na neformálnosť posudzovania kasačnej sťaţnosti (§ 453 ods. 2 v spojení s § 206 ods. 3 S.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru, ţe napadnutý rozsudok krajského súdu je v zmysle § 462 ods. 2 S.s.p. v spojení s § 230 ods. 1 písm.

  1. c)potrebné zmeniť tak, ţe ruší preskúmavané rozhodnutie a vec ţalovanému vracia na ďalšie konanie. 24. Rozhodol v lehote vymedzenej v ustanovení § 458 ods. 2 S.s.p. bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.) s tým, ţe deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 11. mája 2017 (§ 137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 S.s.p.). 25. Najvyšší súd Slovenskej republiky chápe takto sformulovaný sťaţnostný dôvod zakotvený v § 440 ods. 1 písm.
  2. g)S.s.p. vo vzťahu k meritu prejednávanej veci, t.j. na prvom mieste ako nesprávnu aplikáciu právnej normy (hypotéza ako právny skutkový stav a dispozícia) na riadne zistený faktický skutkový stav vyplývajúci z merita veci, na druhom mieste ako nesprávny výber ustanovenia a v neposlednom rade ako nesprávny výber právneho predpisu. 26. Navyše právnym posúdením veci je analytická činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje čiastkové právne závery a spätnou aplikáciou vybranej právnej normy preveruje úplnosť a riadnosť fakticky zisteného skutkového stavu. Toto je základným poslaním správneho súdu pri prieskume zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy, pričom nielen situácia „res iudicata“ tvorí rozhodovaciu prekáţku ale aj ustálená rozhodovacia prax kasačného súdu ako relevantný precedens v súlade s čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky vytvára zákonodarcom akceptovanú rozhodovaciu prekáţku. 12 1Szak/4/2017 27. V súvislosti s uvedeným kasačný súd konštatuje, ţe v aplikačnom postupe krajského súdu pri rozhodovaní o merite sporu zistil nedostatky právneho posúdenia v merite veci.

§ 89ods.

1 zák. č. 404/2011 Z.z. policajný útvar, ktorý koná vo veci administratívneho vyhostenia, môže štátnemu príslušníkovi tretej krajiny namiesto jeho zaistenia uložiť povinnosť a) hlásenia pobytu alebo b) zložiť peňažnú záruku.

§ 89ods.

5 zák. č. 404/2011 Z.z. štátny príslušník tretej krajiny, ktorému bola uložená povinnosť

odseku 1 písm. b), je povinný zložiť peňažnú záruku vo výške a v lehote určenej policajným útvarom na účet Policajného zboru, zdržiavať sa na mieste, ktoré uviedol, a hlásiť zmenu miesta pobytu. Namiesto štátneho príslušníka tretej krajiny môže peňažnú záruku zložiť aj jemu blízka osoba. Osoba, ktorá zloží peňažnú záruku, je povinná oznámiť policajnému útvaru číslo účtu v banke, na ktorý sa peňažná záruka vráti, alebo adresu, na ktorej sa bude zdržiavať na účely vrátenia peňažnej záruky. 28. Sťaţovateľ uţ v správnej ţalobe namietal okrem iného nesprávny postup ţalovaného pri zisťovaní moţností uplatnenia miernejších donucovacích opatrení (tzv. alternatív k zaisteniu)

§ 89ods.

1 písm.

  1. a)a
  2. b)zák. č. 404/2011 Z.z., kedy je policajný útvar pri zvaţovaní nevyhnutnosti zaistenia vţdy povinný zobrať do úvahy alternatívne, menej prísne opatrenia. Musí určiť, či sa účel, ktorý sa snaţí dosiahnuť uplatnením zaistenia, nedá dosiahnuť alternatívnym opatrením. Povinnosť zváţiť moţnosť uplatnenia iných menej prísnych opatrení sa uplatňuje na akúkoľvek formu, dôvod alebo lehotu zaistenia. 29. Po preskúmaní administratívneho spisu ţalovaného kasačný súd dospel k záveru, ţe ţalovaný nedostatočne zistil skutkový stav v prípade moţnosti aplikácie menej prísnych donucovacích opatrení, keď tento neskúmal moţnosti sťaţovateľa zabezpečiť zloţenie finančnej záruky

§ 89ods.

1 písm. b) zák. č. 404/2011 Z.z. Ţalovaný síce vykonal so sťaţovateľom pohovor, ktorého obsah je zachytený v zápisnici o podaní vyjadrenia pod číslom PPZ-HCP-BA6-32-015/2017-AV zo dňa 06.02.2017. Z neho vyplývajúci postup ţalovaného pri zisťovaní skutkového stavu, najmä s ohľadom na zistenie schopnosti a moţnosti sťaţovateľa spĺňať podmienky opatrenia nahrádzajúce zaistenie moţno aj

názoru kasačného súdu povaţovať za nedostatočný. Ţalovaný sa v danom prípade neriadil ustanovením § 89 ods. 5 zák. č. 404/2011 Z.z. a nezisťoval, či je manţelka sťaţovateľa schopná zloţiť finančnú záruku za sťaţovateľa. Za daných okolností sa preto javí 13 1Szak/4/2017 byť záver o tom, ţe sťaţovateľ nespĺňa podmienky pre uloţenie miernejších donucovacích opatrení nepresvedčivý a predčasný, čo nemalo ujsť pozornosti krajského súdu. 30. Za dôvodný povaţoval kasačný súd aj sťaţnostný bod, v ktorom sťaţovateľ namietal, ţe je ţiadateľom o azyl na území Slovenskej republiky, na čo poukazoval uţ v podanej správnej ţalobe, pričom krajský súd sa týmto nezaoberal. Napokon, táto skutočnosť vyplynula aj z obsahu oznámenia o začatí azylového konania pod č. PPZ-HCP-ME-31-015/2017-U zo dňa 15.02.2017, v ktorej je uvedené, ţe dňom 15.02.2017 sa so sťaţovateľom začalo konanie vo veci udelenia azylu.

§ 90ods.

1 písm. d) zák. č. 404/2011 Z.z. policajný útvar je povinný skúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia.

§ 90ods.

1 písm. d) zák. č. 404/2011 Z.z.

odseku 1 možno zaistiť aj žiadateľa o udelenie azylu, ktorý nie je oprávnený sa zdržiavať na území Slovenskej republiky.

§ 22ods.

1 zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov žiadateľ je do rozhodnutia o žiadosti o udelenie azylu oprávnený zdržiavať sa na území Slovenskej republiky, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. Žiadateľ nie je oprávnený zdržiavať sa na území Slovenskej republiky, ak ide o opakovanú žiadosť o udelenie azylu a ministerstvo už v minulosti zamietlo žiadosť o udelenie azylu

§ 11ods.

1 písm. f) alebo § 12 ods. 2 písm. g). Žiadateľ, ktorý proti rozhodnutiu vydanému v konaní o azyle podá spolu so správnou žalobou na správny súd aj návrh na priznanie odkladného účinku, je oprávnený zdržiavať sa na území Slovenskej republiky do rozhodnutia súdu o takomto návrhu okrem prípadu, ak ministerstvo zamietlo žiadosť o udelenie azylu

§ 11ods.

1 písm. f) a rozhodlo, že žiadosť o udelenie azylu bola podaná výlučne s cieľom odvrátiť bezprostredne hroziaci výkon vyhostenia zo Slovenskej republiky. 31. V súvislosti s vyššie uvedeným kasačný súd poukazuje na svoju ustálenú rozhodovaciu prax, napr. v rozsudku pod sp. zn. 1Sza/14/2016 zo dňa 21.07.2016, v ktorom k otázke zaistenia ţiadateľa o azyl uviedol: „... bez ohľadu na to, či žiadosť zaisteného štátneho príslušníka tretej krajiny o azyl je alebo nie je účelová, jej podanie je novou skutočnosťou, ktorú je správny orgán povinný reflektovať a neponechať ju bez povšimnutia. To sa následne premietne do prepustenia žiadateľa o azyl zo zaistenia, resp. v prípade, ak má správny orgán dôvodné podozrenie, že žiadosť o azyl je účelová, t. j. podaná s cieľom oddialiť realizáciu vyhostenia, môže žiadateľa o azyl ponechať aj naďalej v zaistení. Takému záveru 14 1Szak/4/2017 správneho orgánu však musí predchádzať postup, ktorým overí trvanie dôvodov zaistenia a tento sa následne premietne do rozhodnutia o zaistení

§ 88azákona o pobyte cudzincov.

Uvedená povinnosť správnych orgánov napokon vyplýva aj z ust. § 90 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov,

ktorého sú povinné po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia.“

  1. Vyššie citované závery vyplývajú aj z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1SZa/6/2013 zo dňa
  2. septembra 2013, v ktorom judikoval: „ I. Ak zaistený cudzinec požiada o medzinárodnú ochranu, spravidla to bude mať za následok ukončenie zaistenia

čl. 15 návratovej smernice č. 2008/115, ako konštatoval Súdny dvor Európskej únie v rozhodnutí zo dňa 30. mája 2013 a policajný útvar bude povinný cudzinca bez zbytočného odkladu zo zaistenia prepustiť; dôvody pre pôvodné zaistenie cudzinca tak automaticky pominú. II. Ak však policajný útvar dospeje k záveru, že žiadosť cudzinca o medzinárodnú ochranu je účelová (podaná iba za účelom pozdržať, či dokonca zmariť výkon rozhodnutia o vyhostení cudzinca), môže znova rozhodnúť

§ 90ods.

1 písm. d) zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, že dôvody predchádzajúceho zaistenia trvajú, napriek tomu, že cudzinec požiadal o medzinárodnú ochranu. V takomto rozhodnutí policajný útvar vyloží, aké konkrétne dôvody ospravedlňujú trvanie zaistenia cudzinca po podaní žiadosti o medzinárodnú ochranu.“ 33. Vychádzajúc z uvedeného mal ţalovaný aj v predmetnom konaní po podaní ţiadosti o azyl sťaţovateľom, opätovne preskúmať trvanie dôvodov jeho zaistenia a v prípade odôvodnenej potreby opakovane rozhodnúť o zaistení sťaţovateľa ako ţiadateľa o udelenie azylu na území Slovenskej republiky v zmysle ustanovenia § 88a zák. č. 404/2011 Z.z. 34.

článku 5 ods. 1 písm.

  1. f)Dohovoru, moţno osobu pozbaviť osobnej slobody na základe postupu ustanoveného zákonom vtedy, ak ide o zákonné zatknutie, či iné pozbavenie osobnej slobody, aby sa zabránilo jej nepovolenému vstupu na územie štátu alebo osoby, proti ktorej sa vedie konanie o vypovedaní alebo vydaní. V zmysle ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, aby mohlo byť pozbavenie osobnej slobody zákonné, musí byť efektívne a účelné. Všetky podmienky pritom musia byť splnené súčasne. Pri absencii niektorej z nich nemoţno hovoriť o oprávnenom pozbavení osobnej slobody navrhovateľa. 15 1Szak/4/2017 35. Logickým predpokladom zaistenia cudzinca je teda, ţe jeho účel bude môcť byť naplnený. Preto je potrebné pri rozhodovaní o zaistení cudzinca zváţiť, či je výkon správneho vyhostenia aspoň potenciálne moţný. 36. Kasačný súd vychádzal pri posudzovaní predmetnej veci z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „Ústavný súd SR“) č. k. II. ÚS 264/09-81 zo dňa 19. októbra 2010, ktorý uviedol: „Konanie o zaistení, ktorého sa týka prejednávaná sťažnosť a konanie o vyhostení sú síce dve odlišné konania, ale v žiadnom prípade nie sú úplne nezávislé, či izolované. Uvedené konštatovanie vyplýva zo samotného účelu zaistenia, ktorým je v danom prípade výkon administratívneho vyhostenia. Zákon umožňuje štátu, aby vo vhodných prípadoch mal vo fyzickej dispozícii osobu, u ktorej prebieha vyhosťovacie konanie, aby mohlo byť vyhostenie realizované. Z tohto pohľadu je potrebné vnímať aj nevyhnutnosť zaistenia. Administratívne zaistenie nemusí byť nevyhnutné tým spôsobom, ako je to pri väzbe v trestnom konaní, kde musia byť naplnené väzobné dôvody. V zásade tu neplatí úplne tradičný koncept nevyhnutnosti v zmysle hľadania menej závažného zásahu do základných slobôd. Výnimkou je situácia, ak samo vnútroštátne právo zakotvuje podmienku nevyhnutnosti. Vtedy sa z pohľadu Európskeho práva pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) posudzuje nevyhnutnosť v rámci posúdenia zákonnosti zaistenia. Slovenská právna úprava požiadavku nevyhnutnosti neupravuje, preto tento prvok nie je potrebné takto skúmať. To však neznamená, že zaistenie môže byť svojvoľné. Jeho limitom je práve naplnenie účelu, a to reálnosť vyhostenia, vyhostiteľnosť cudzinca, pričom konanie o vyhostení musí byť vedené s riadnou starostlivosťou. Priamo dohovor v texte čl. 5 ods. 1 písm.
  2. f)uvádza, že pozbaviť osobnú slobodu možno u osoby, proti ktorej prebieha konanie o vyhostenie. Prebiehaním konania nemožno rozumieť len formálne začatie či priebeh takého konania, ale aj reálnosť vyhostenia.“ 37. Ako je ďalej v náleze uvedené, vzťahom medzi zaistením a jeho účelom sa viackrát zaoberal aj ESĽP – napr. vo veci Samie Ali v. Suisse, Agnissan v. Denmark, Abdolkhani and Karimnia v. Turkey. Ústavný súd navyše poukázal aj na české prípady, rozhodované Nejvyšším správním soudem - rozsudok č. k. 1 As 12/2009-61 a rozsudok č. k. 2 As 80/2009- 66. 16 1Szak/4/2017 38. V spojení s vyššie uvedeným nebolo moţné neprihliadnuť na postup ţalovaného v konaní o administratívnom vyhostení sťaţovateľa, keď správny orgán pod zámienkou vykonania doplňujúceho pohovoru pre účely rozhodnutia o sťaţovateľovej ţiadosti o udelenie trvalého pobytu, na mieste s ním začal konanie o administratívnom vyhostení, v ktorom v ten istý deň (6.2.2017) vydal samotné rozhodnutie o administratívnom vyhostení sťaţovateľa do krajiny pôvodu (Sierra Leone). Okrem toho, ţe takéto rozhodnutie je nepochybne neočakávané a prekvapivé, keďţe jeho dôvodom (§ 82 ods. 1 písm. b/ zákona č. 404/2011 Z.z.) má byť neoprávnený pobyt sťaţovateľa na území Slovenskej republiky (hoci sťaţovateľ mal udelený tolerovaný pobyt do 21.2.2017) je takýto postup aj v rozpore s princípom legitímneho očakávania, keďţe o jeho ţiadosti o trvalý pobyt (o ktorý poţiadal pred uplynutím doby tolerovaného pobytu) nebolo ešte rozhodnuté. Správny orgán svoj záver o neoprávnenom pobyte sťaţovateľa na území Slovenskej republiky opieral o svoje konštatovanie o zániku tolerovaného pobytu zo zákona (§ 60 písm. e/ zákona č. 404/2011 Z.z.) z dôvodu zdrţiavania sa sťaţovateľa mimo územia Slovenskej republiky pričom však nekonkretizoval kedy sa tak stalo, kedy teda malo dôjsť k zániku tolerovaného pobytu a od kedy sa sťaţovateľ povaţuje za neoprávnene sa zdrţiavajúceho sa na území Slovenskej republiky. Správny orgán o zániku tolerovaného pobytu sťaţovateľa nevydal ţiadne deklaratórne rozhodnutie (túto otázku si vyriešil len ako predbeţnú v konaní o vyhostení), ktoré by prípadne mohlo byť preskúmateľné súdom (keďţe sťaţovateľ záver o splnení predpokladov odôvodňujúcich zánik tolerovaného pobytu spochybňuje), napriek tomu, ţe sa tak nepochybne mení status sťaţovateľa, teda jeho práva povinnosti na území Slovenskej republiky. 39. Vytýkané nedostatky postupu správneho orgánu v konaní o vyhostení v spojení s vyvolanými pochybnosťami o neoprávnenosti pobytu sťaţovateľa na území Slovenskej republiky v čase rozhodovania o vyhostení, keď naviac nebolo rozhodnuté ani o jeho ţiadosti o trvalý pobyt, pochybnosťami o dostatočnom posúdení primeranosti zásahu do práv sťaţovateľa

čl. 8 Dohovoru vzhľadom na jeho manţelský ţivot s občiankou Slovenskej republiky ako aj pochybnosťami o (vyznačenej) právoplatnosti rozhodnutia o vyhostení sťaţovateľa vzhľadom na to, ţe proti tomuto rozhodnutiu sťaţovateľ podal odvolanie potom, ako mu bola rozhodnutím Centra právnej pomoci pod sp. zn. 4077/2017-KaBA zo dňa 24.02.2017 určená advokátka, dôvodne aj v zmysle názoru ústavného súdu vyvoláva pochybnosti o reálnosti vyhostenia sťaţovateľa v zmysle uvedeného rozhodnutia. Uvedený záver má vzhľadom na následný účinok („reťazenie rozhodnutí“) nepochybne význam aj pre preskúmavané rozhodnutie o zaistení z hľadiska jeho účelnosti a efektívnosti.. 17 1Szak/4/2017 40. Kasačný súd navyše čiastočne prisvedčil argumentácii sťaţovateľa aj v súvislosti s namietaným porušením jeho procesných práv v konaní pred ţalovaným. Na konanie o zaistení cudzinca

zák. č. 404/2011 Z.z. sa okrem osobitnej právnej úpravy vzťahujú aj ustanovenia správneho poriadku, v subsidiárnej pôsobnosti ( § 120 ods. 1 zák. č. 404/2011 Z.z. ). Výsledkom tohto konania môţe byť rozhodnutie, ktorým sa významnou mierou zasiahne do ústavných práv fyzickej osoby. Preto je nevyhnutné zo strany správneho orgánu viesť konanie tak, aby boli dôsledne rešpektované všetky procesné práva účastníka konania, ktoré mu vyplývajú nielen zo zák. č. 404/2011 Z.z., ale aj zo Správneho poriadku ako generálnej procesnej normy v oblasti správneho práva. Ak správny orgán účastníkovi konania ich skutočné uplatnenie znemoţní, zásadným spôsobom porušuje ústavné právo účastníka na spravodlivý proces v konaní pred orgánom verejnej správy.

  1. V danej veci sťaţovateľ na výzvu ţalovaného v zápisnici o vyjadrení účastníka č. PPZ-HCP-BA6-32-015/2017-AV zo dňa 06.02.2017 uviedol, ţe na toto konanie chce splnomocniť manţelku D. S.. Ţalovaný však pokračoval v konaní bez účasti splnomocnenej osoby a viedol konanie rovnakým spôsobom ako u účastníka, ktorý v konaní nie je zastúpený advokátom alebo iným zástupcom. Napokon ţalovaný pristúpil k osobitnému výsluchu manţelky sťaţovateľa.
  2. Tento procesný postup ţalovaného znemoţnil skutočnú realizáciu procesných práv sťaţovateľa, ktoré vyplývajú z vyššie citovaných ustanovení správneho poriadku. Moţno uzavrieť, ţe v prípade, ak si v priebehu konaní o zaistení účastník zvolí zástupcu, správny orgán po zistení tejto skutočnosti musí umoţniť zástupcovi uţ pred doručením rozhodnutia o zaistení reálny výkon procesných práv

zákona o pobyte cudzincov i

Správneho poriadku. Predpokladom tohto postupu bude v zásade osobná účasť zástupcu na výsluchu/ vyjadrení účastníka konania, na oboznamovaní sa s podkladom rozhodnutia a pod., ktorá umoţní i bezodkladné doručenie rozhodnutia o zaistení zvolenému zástupcovi. Pred doručením tohto rozhodnutia zástupcovi by pozbavenie osobnej slobody nemalo zákonný podklad. V predmetnom prípade z obsahu spisu vyplynulo, ţe ţalovaný vyššie uvedený postup nezachoval, nakoľko sťaţovateľa, ako uţ bolo vyššie spomenuté, vypočul bez prítomnosti splnomocnenej osoby. 18 1Szak/4/2017 43. Sťaţovateľ zároveň namietal neplatné doručenie preskúmavaného rozhodnutia. Aj napriek záznamu vyznačeného na preskúmavanom rozhodnutí, z ktorého vyplynulo, ţe sťaţovateľ ako aj splnomocnená osoba odmietli rozhodnutie prevziať a podpísať, pričom ďalej nevyplynulo, či ich ţalovaný

§ 24ods.

3 Správneho poriadku poučil o následku odopretia prevziať písomnosť. 44. Vyššie načrtnutý postup ţalovaného je

názoru kasačného súdu v rozpore s princípmi dobrej správy. Na tomto mieste povaţuje súd za dôleţité zdôrazniť, ţe verejná správa je sluţbou verejnosti a základné pravidlá konania uvedené v § 3 správneho poriadku, pre ktoré východiskom je systém prameňov práva predovšetkým ústava (najmä čl. 2) a zákony (vrátane právnej úpravy zaloţenej právom Európskych spoločenstiev resp. upravenej medzinárodnými zmluvami) i keď sú formulované viac všeobecným spôsobom, je potrebné, vzhľadom na to, ţe slovenské právo je súčasťou európskeho právneho systému, v praxi interpretovať v duchu európskeho štandardu všeobecných poţiadaviek na kvalitu postupov a činnosti verejnej správy súhrnne označovaných ako princípy „dobrej správy“ (Good Governance, Good Administration), majúceho základ v literatúre, judikatúre európskych inštitúcií a niektorých dokumentoch najmä Rady Európy (najmä odporúčania a rezolúcie Výboru ministrov Rady Európy) a Európskej únie.

  1. Kasačný súd preto hodnotil takéto úkony správneho orgánu aj vo svetle poţiadaviek na dobrú verejnú správu. Kasačný súd nesmie pripustiť, aby morálny rozmer práva, ktorý sa od nepamäti odvíja od mravných kategórií, ktorými sú napríklad dobro, slušnosť a správnosť (ekvita) alebo spravodlivosť, bol počas prieskumu zákonnosti aktov orgánov verejnej správy zatlačený do úzadia. Zákonodarca uvedené pojmy morálky tradične zakotvuje do súkromnoprávnych pravidiel správania prostredníctvom takých normatívnych korektorov, ako sú dobrá viera, dobré mravy alebo poctivý obchodný styk. V situácii, keď právny predpis dáva jednoznačnú odpoveď na určitú právnu otázku, v danom prípade otázku odmietnutia prijatia rozhodnutia, resp. zvolenie splnomocnenej osoby a túto bolo moţné vyloţiť aj v systémových súvislostiach s ostatnými predpismi, tak aby bola rozumne a spravodlivo zodpovedaná, bolo povinnosťou správneho orgánu, postupovať v súlade so zásadami „dobrej správy“ tak, aby sťaţovateľ neutrpel na svojich právach ujmu, najmä s prihliadnutím na jeho dovtedajšie legitímne očakávanie a postup v dobrej viere v podmienkach právneho štátu zaloţeného na princípoch právnej istoty a predvídateľnosti právnych noriem, ktoré bránia 19 1Szak/4/2017 výkladu a aplikácii právnych noriem na ťarchu adresáta právnej normy postupujúceho v dobrej viere.
  2. Kasačný súd sa nestotoţnil ani so záverom krajského súdu o tom, ţe ţalovaný má v danom prípade povinnosť zistiť skutkový stav iba v rozsahu dôvodov, ktoré sťaţovateľ v priebehu správneho konania uviedol. V danom prípade je však povinnosťou správneho orgánu aby zistil, či existujú dôvody pre pozbavenie osobnej slobody, ktoré bude zároveň účelné a efektívne, resp. či je moţné uplatniť miernejšie donucovacie opatrenia.
  3. Súd neprihliadol sťaţnostnému bodu, v ktorom sťaţovateľ namietal ustanovenie tlmočníka, ktorý nie je zapísaný v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, kasačný súd uvádza, ţe v prípade úkonov, pri ktorých je potrebné, aby zaistený štátny príslušník tretej krajiny, ktorý neovláda slovenský jazyk, rozumel, policajný útvar, ktorý koná vo veci zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny bezodkladne po začatí konania priberie tlmočníka zapísaného v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky. Ak však nemôţe zohnať tlmočníka z uvedeného zoznamu z dôvodov, akými sú napr. pracovná neschopnosť tlmočníka pre ochorenie, vycestovanie z územia SR, neprimeranú vzdialenosť od miesta tlmočenia, ustanoví za tlmočníka osobu, ktorá nie je zapísaná v zozname tlmočníkov, je však jazykovo spôsobilá vykonať tlmočnícky úkon.
  4. Preto pokiaľ ţalovaný o ustanovení tlmočníka vypracoval úradný záznam, v ktorom osvetlil dôvody, pre ktoré nemohol ustanoviť tlmočníka zapísaného v zozname, takémuto postupu niet čo vytknúť. Rovnako nebola dôvodná ani následná argumentácia sťaţovateľa ohľadom nedostatočného tlmočenia v správnom konaní.
  5. Kasačný súd na základe vyššie uvedených úvah konštatuje, ţe krajský súd dospel k nesprávnemu záveru, keď správnu ţalobu zamietol. Nakoľko samotné preskúmavané rozhodnutie trpí vadami, ktoré ho činia nezákonným, kasačný súd nezrušil napadnutý rozsudok, ale povaţoval za potrebné rozhodnúť v zmysle § 462 ods. 2 v spojení s § 457 ods. 1 S.s.p. tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. 50.

§ 462ods.

2 S.s.p. platí, ţe ak kasačný súd dospeje k záveru, ţe napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy nie je v súlade so zákonom, a krajský súd ţalobu 20 1Szak/4/2017 zamietol, môţe rozhodnutie krajského súdu zmeniť tak, ţe zruší rozhodnutie orgánu verejnej správy a vec mu vráti na ďalšie konanie.

  1. Kasačný súd aj napriek zrušeniu preskúmavaného rozhodnutia, odkazujúc na vyjadrenie ţalovaného ku kasačnej sťaţnosti č. PPZ-HCP-BA6-32-043/2017-AV zo dňa 14.04.2017 (č.l. 107), v ktorom tento oznámil, ţe sťaţovateľ bol dňa 30.03.2017 prepustený zo zaistenia z dôvodu rozhodnutia o jeho väzbe, z dôvodu neúčelnosti nerozhodol o jeho bezodkladnom prepustení zo zaistenia.
  2. O nároku na náhradu trov konania rozhodol kasačný súd

§ 467ods.

2 v spojení s § 167 ods. 1 a § 175 ods. 1 S.s.p. tak, ţe sťaţovateľovi, ako úspešnému účastníkovi konania o kasačnej sťaţnosti, trovy tohto konania priznal. V zmysle § 175 ods. 2 S.s.p. v spojení s dôvodovou správou k § 467 S.s.p. (teleologický výklad) o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením krajského súdu. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok nie je prípustný. V B. dňa: 11. mája 2017 JUDr. Igor Belko, v. r. predseda senátu Ing. JUDr. Miroslav Gavalec, PhD., v. r. člen senátu JUDr. Elena Berthotyová, PhD., v. r. členka senátu Za správnosť vyhotovenia : Michaela Smolinská

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.