Najvyšší súd 1Sžso/79/2015 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: B., s adresou H. proti odporcovi: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny,

§ 246cods.

1 O.s.p. na podanie odvolania účastníkom konania. Podľa § 42 ods. 1 O.s.p. v znení relevantnom pre prejednávanú vec podanie možno urobiť písomne, ústne do zápisnice, elektronickými prostriedkami alebo telefaxom. Podanie obsahujúce návrh vo veci samej alebo návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktoré bolo urobené elektronickými prostriedkami, treba doplniť písomne alebo ústne do zápisnice najneskôr do troch dní; podanie, ktoré bolo podpísané zaručeným elektronickým podpisom, doplniť netreba. Podanie urobené telefaxom treba doplniť najneskôr do troch dní predložením jeho originálu. Na podania, ktoré neboli v tejto lehote doplnené, sa neprihliada. 10. Súčasne právny zástupca ţalobcu doručil na krajský súd druhé odvolanie v písomnom vyhotovení a na konci hore uvedenej 3-dňovej lehoty doručil ţalobca aj tretie odvolanie. Štvrté odvolanie bolo jednoznačne podané nielen mimo uvedenú 3-dňovú lehotu ale aj mimo 15 dňovú zákonnú lehotu na podanie odvolania, a preto musel odvolací súd štvrté odvolanie označiť ako odvolanie, ktoré bola na súd doručené oneskorene s procesnými následkami v zmysle § 218 ods. 1 písm.

1. a)O.s.p., a toto štvrté odvolanie odmietnuť. Podľa § 218 ods. 1 písm.
2. a)v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. v citovanom znení odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané oneskorene. 11. Veľmi zaujímavú právnu otázku ţalobca vytvoril podaním prvého odvolania, s ktorým sa neodmysliteľne spája neskôr podané tretie odvolanie, z ktorého nepochybne vyplýva vôľa ţalobcu týmto postupom naplniť ustanovenie § 42 ods. 1 veta druhá O.s.p., čo aj ţalobca v obidvoch svojich odvolaniach jednoznačne prezentoval. 12. Avšak ţalobca na ustanovenie § 42 ods. 1 veta druhá O.s.p., konkrétne na vymedzenie obsahu a rozsahu slovného spojenia „Podanie ..... doplniť písomne“ neaplikoval systematický výklad, ale pristúpil k výkladu gramatickému. Aj konajúci súd prisvedčuje, ţe z krátkeho slovníka slovenského jazyka na internetovej stránke http://slovnik.azet.sk/pravopis/?q=doplni%C5%A5 vyplýva pre slovo doplniť nasledujúci obsah: 1. pridaním niečoho urobiť plným: doplniť nádrţ benzínom, doplniť si šatník, 2. pridať do niečoho doplna: doplniť zásoby, víno (do suda), 5 1Sţso/79/2015 3. dodať a tým urobiť (ú)plným: doplnené vydanie knihy. 13. Tým, ţe ţalobca prehliadol úmysel zákonodarcu, ţe je potrebné doplniť „Podanie obsahujúce návrh vo veci samej ....................., ktoré bolo urobené elektronickými prostriedkami“, t.j. v preskúmavanej veci odvolanie, pristúpil k jeho nezákonnému rozšíreniu. 14. Podstatné náleţitosti odvolania sú vymenované v ustanovení § 205 ods. 1 O.s.p. a v tomto duchu bol aj ţalobca v uznesení krajského súdu poučený. Preto sa od ţalobcu, resp. jeho právneho zástupcu v prípade vyuţitia práva na podanie opravného prostriedku očakávalo, ţe - popri všeobecných náleţitostiach podania (§ 42 ods. 3 O.s.p.), - označí súdne rozhodnutie, proti ktorému odvolanie smeruje, - vymedzí rozsah, v akom sa súdne rozhodnutie napáda a najmä, ţe - objasní, v čom sa mu toto súdne rozhodnutie alebo postup správneho súdu javí ako nezákonný. 15. Preto, aby bolo odvolanie, a to aj podané prostredníctvom elektronických prostriedkov, povaţované za spôsobilé na ďalšie konanie, musí byť po uplynutí zákonnej 15 dňovej odvolacej lehoty správne, úplné a zrozumiteľné (a contrario § 43 ods.

§ 211ods.

2 a § 246c ods. O.s.p.).

1. Jediný nedostatok odvolania, ktorého odstrániteľnosť aj po uplynutí zákonnej 15 dňovej odvolacej lehoty zákonodarca „expressis verbis“ v 3 dňovej dodatočnej lehote pripustil, je absencia podpisu podávajúceho účastníka ako všeobecnej náleţitosti podania, ktorého vykonanie prostredníctvom technických prostriedkov na realizáciu elektronického podania ako súhlasného prejavu vôle podávajúceho účastníka s jeho obsahom je moţné na súčasnom stupni technického vývoja zabezpečiť iba inštitút zaručeného elektronického podpisu v zmysle zákona č. 215/2002 Z.z. o elektronickom podpise a o zmene a doplnení niektorých zákonov, resp. kvalifikovaný elektronický podpis v zmysle zákona č. 272/2016 Z.z. o dôveryhodných sluţbách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o dôveryhodných sluţbách).
2. Iný prístup k výkladu dotknutých ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, ktoré sa týkajú včasnosti a správnosti podania odvolania, by viedli k pripusteniu obchádzania 6 1Sţso/79/2015 zákona tým spôsobom, ţe zákonná 15 dňová lehota na podanie odvolania by sa kontrolovala len u účastníkov, ktorí by nerealizovali podanie odvolania elektronickými prostriedkami bez kvalifikovaného (resp. zaručeného) elektronického podpisu. Naopak u tých účastníkov, ktorí by vyuţili zákonnú moţnosť realizovať podanie odvolania elektronickými prostriedkami bez kvalifikovaného (resp. zaručeného) elektronického podpisu, by sa časový priestor na sformulovanie odvolacích námietok vrátane skutkovej a právnej argumentácie by sa diskriminačne predĺţil o ďalšie 3 dni.
3. V súvislosti s uvedeným výkladom je neprehliadnuteľná aj tá skutočnosť, ţe účastník súdneho prieskumu, ktorý je nespokojný s rozhodnutím súdu prvého stupňa, nemá vo všeobecnosti k dispozícii iba uvedenú 15 dňovú lehotu, ale táto lehota sa predlţuje o ďalšiu lehotu na vypracovanie písomného vyhotovenia tohto súdneho rozhodnutia a jeho zaslanie účastníkovi, ak vyuţil svoje právo byť prítomný pri vyhlásení rozsudku vo veci. V preskúmavanej veci nie je moţnosť vyvrátiť skutočnosť, ţe ţalobca bol informovaný (viď úradný záznam z 22.04.2015 na č.l. 28) o termíne verejného vyhlásenia rozsudku v jeho veci stanoveného na deň12.05.
4. Nič na tomto záveru nemení ani skutočnosť, ţe krajský súd na uvedenom vyhlásení rozhodol inou procesnou formou.
5. Z uvedených dôvodov preto Najvyšší súd pri treťom odvolaní, ktoré bolo podané ţalobcom mimo zákonnú 15-dňovú lehotu, pristúpil k výkladu hore uvedeného zákonného textu „treba doplniť písomne alebo ústne do zápisnice najneskôr do troch dní“ v § 42 ods. 1 veta druhá pred bodkočiarkou O.s.p. z dvoch rôznych hľadísk a to, ţe - ide o listinu, ktorá obsahuje podpis ţalobcu potvrdzujúci jeho prvé odvolanie, a súčasne - ide o odvolanie, ktoré sa odlišuje od prvého odvolania doplnením všetkých odvolacích dôvodov o sformulované odvolacie námietky vrátane skutkovej a právnej argumentácie. Preto Najvyšší súd musel tretie odvolanie odmietnuť z rovnakých dôvodov ako štvrté odvolanie.
6. Následne sa Najvyšší súd bude vyjadrovať k prvému odvolaniu a druhému odvolaniu v rozsahu, v akom spĺňa základné poţiadavky na svoj obsah, nakoľko druhé odvolanie bolo podané v prípustnej písomnej forme včas, a prvé odvolanie bolo v zákonnej lehote doplnené o chýbajúci podpis účastníka. 7 1Sţso/79/2015
7. Obsah odvolacích dôvodov vyjadrených v prvom odvolaní (č.l. 34) ako aj v druhom odvolaní (č.l. 35) je v niektorých častiach totoţný, a ţalobca navyše navrhol ako procesné riešenie preskúmavanej veci [ţalobcom nesprávne označenie rozhodnutia ako rozsudok nie je závaţnou vadou odvolania – poznámka odvolacieho súdu] tak, ţe poţadoval rozhodnutie krajského súdu zmeniť tak, ţe napadnuté rozhodnutie zruší a vec vráti ţalovanému na ďalšie konanie v zmysle: - ţalobcovi bola súdom prvého stupňa odňatá moţnosť konať pred súdom [ust. § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. – tak ţalobca ako aj právny zástupca], - konanie má vadu, ktorá mohla a mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci [ust. § 205 ods. 2 písm. b) O.s.p. – iba ţalobca], - súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretoţe nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností [ust. § 205 ods. 2 písm. c) O.s.p. – iba právny zástupca], - súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam [ust. § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. – iba právny zástupca], - rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci [ust. § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. – tak ţalobca ako aj právny zástupca]. Podľa § 212 ods.

§ 246cods.

1 O.s.p. v citovanom znení odvolací správny súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný. 22. Najvyšší súd sa po oboznámení s obsahom pripojeného spisu krajského súdu nestotoţňuje s odvolacím dôvodom, ţe ţalobcovi bola krajským súdom odňatá moţnosť konať pred ním. Celkom štyri krát mu bolo krajským súdom umoţnené nahliadnuť do súdneho spisu (č.l. 25, 26, 28 a 33). 23. Hoci termín pojednávania mu bol pri nahliadaní do spisu daný k dispozícii, Najvyšší súd jeho vytýčenie povaţuje za nadbytočné, nakoľko v preskúmavanej veci ide skutočne o rozhodnutie, ktoré v zmysle § 248 písm.

1. a)O.s.p. nespadá pod súdny prieskum rozhodnutí (ide však o procesné rozhodnutie o vedení ďalšieho konania pred prvostupňovým orgánom v zmysle zásady dvojinštančnosti správneho konania) a v zmysle ustálenej judikatúry sa súdny prieskum zastavuje vydaním uznesenia, čo aj krajský súd vykonal na nariadenom termíne. Preto uvedený odvolací dôvod Najvyšší nevyhodnotil ako dôvodný. 8 1Sţso/79/2015 24. V súvislosti s uvedeným tieţ ako nadbytočné vo vzťahu k procesnému meritu uznesenia Najvyšší súd posúdil závery krajského súdu o tom, ţe v správnom konaní konal funkčne príslušný orgán ţalovaného. 25. Tieţ aj v poradí ďalší odvolací dôvod, ţe konanie má vadu, ktorá mohla a mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, musel Najvyšší súd označiť za irelevantný. Predovšetkým Najvyšší súd zdôraznil, ţe ide o odvolací dôvod, ktorý smeruje proti nesprávnosti postupu krajského súdu pred vydaním finálneho rozhodnutia vo veci a nemôţe sa pouţiť na nesúhlas s dôvodmi uznesenia krajského súdu alebo naopak s absenciou dôvodov k ţalobným bodom. Konanie pred krajským súdom bolo vedené štandardným spôsobom a účastníkovi neboli odopreté ţiadne jeho procesné práva v konaní, a ani v súdnom spise sa nenachádzajú ţiadne sťaţnosti resp. vznesené upozornenia na nedostatky v konaní krajského súdu. 26. Ďalšie odvolacie dôvody sa týkajú skutkového stavu (neúplne zistenie alebo nesprávne skutkové zistenia [ust. § 205 ods. 2 písm.
2. c)a
3. d)O.s.p.]. Najvyšší súd v svojej judikatúre zdôrazňuje odlišnosti nachádzajúceho civilného súdnictva a prieskumného správneho súdnictva (m.m.). Nakoľko sa v správnom súdnictve celkom výnimočne zisťuje vykonaným dokazovaním na krajskom súde skutkový stav zistený správnym orgánom a ani krajský súd nevytýčil termín pojednávania za týmto účelom (išlo iba o vytýčenie termínu na vyhlásenie rozsudku na č.l. 27), musel Najvyšší súd tieto odvolacie dôvody odmietnuť ako neaplikovateľné na preskúmavanú vec. 27. Podľa ţalobcu ako aj jeho právneho zástupcu má rozhodnutie krajského súdu vychádzať z nesprávneho právneho posúdenia veci. S týmto Najvyšší súd nesúhlasí, nakoľko v zmysle ustálenej judikatúry (m.m. rozhodnutie Najvyššieho súdu sp.zn. 2MCdo 4/2009) nesprávnym právnym posúdením sa rozumie subsumovanie skutkového stavu pod normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne spočíva v tom, ţe prvostupňový súd pouţil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne 9 1Sţso/79/2015 interpretoval, a napokon právnu normu síce správne vyloţil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval. 28. Pre Najvyšší súd je z uznesenia krajského súdu jasné, ţe titulom pre zastavenie konania je aplikácia ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, konkrétne § 250d ods. 3 v spojitosti na § 248 písm.
4. a)O.s.p., t.j. ţe krajský súd pri správnom výbere právneho predpisu (Občiansky súdny poriadok) pouţil jeho správne ustanovenia a tieto aj správne právne vyloţil. Nebolo v preskúmavanej veci potrebné, aby krajský súd presne napadnuté rozhodnutie vymedzil, t.j. či ide o rozhodnutie predbeţnej povahy, resp. o procesné rozhodnutie týkajúce sa vedenia konania, nakoľko tieto závery vyplývajú z ustálenej súdnej judikatúry (napríklad uznesenie Najvyššieho súdu sp.zn. 1 Sţ-o-KS 245/2004 zo dňa , resp. 15. decembra 2005 sp.zn. 1Sţf 86/2015 zo dňa 17. septembra 2015) a navyše Najvyšší súd charakter napadnutého rozhodnutia predznamenal vyššie (viď bod č. 23). 29. Najvyšší súd na základe vyššie uvedených dôvodov rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti. 30. Právo na náhradu trov konania pri aplikácii podľa ustanovenia § 146 ods. 1 písm.
5. c)v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. nemá ţiaden z účastníkov. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu n i e je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave, dňa 30. mája 2017 Ing. JUDr. Miroslav Gavalec, PhD., v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Michaela Smolinská