1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) zamietol ţalobu ţalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. SVS-OP2-2013/007421/1/TMG zo dňa 12.03.2013, ktorým bolo
2 správneho poriadku zamietnuté odvolanie 2 8Sžo/52/2015 ţalobcu a bolo potvrdené rozhodnutie bývalého Obvodného úradu Trnava, odboru všeobecnej vnútornej správy č. ObU-TT-OVVS3-2012/10975 zo dňa 22.11.2012, ktorým bol ţalobca uznaný vinným zo spáchania priestupku proti majetku
1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 372/1990 Zb.“). Priestupku sa
rozhodnutia ţalobca dopustil tým, ţe dňa 09.04.2012 v čase pribliţne medzi 18:00 hod. a 20:00 hod. v obci Voderady poškodil časť videozvončeka umiestneného na múriku novostavby rodinného domu I. N. bez súpisného čísla, nachádzajúceho sa vedľa domu s popisným číslom X., tým, ţe do tohto niekoľkokrát udrel rukou, čím spôsobil jeho poškodenie, a teda úmyselne spôsobil škodu I. N. v celkovej výške 190 eur, za čo bola ţalobcovi uloţená pokuta vo výške 60 eur a povinnosť uhradiť škodu spôsobenú priestupkom poškodenému I. N. vo výške 190 eur. Krajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, ţe po preskúmaní veci dospel k záveru, ţe neboli zistené ţiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zrušenie napadnutého rozhodnutia a vrátenie veci správnemu orgánu na ďalšie konanie. Správne orgány postupovali v súlade s ustanoveniami správneho poriadku, vykonali vo veci náleţité dokazovanie, vykonané dôkazy vyhodnotili v súlade s ustanovením § 34 ods. 5 Správneho poriadku, t.j. kaţdý jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom vykonané dôkazy boli postačujúce na prijatie záverov o naplnení skutkovej podstaty priestupku
1 zákona č. 372/1990 Zb. Krajský súd mal zo zápisnice o prejednaní priestupku zo dňa 22.11.2012 zistené, ţe medzi výpoveďami ţalobcu a svedkov P. Š., P. Š. a A. Š. na jednej strane a poškodeného I. N. a svedkov M. Z., R. S., M. D. a P. Z. na strane druhej, existuje rozpor týkajúci sa prítomnosti troch neznámych muţov v blízkosti domu poškodeného. Ţalobca ako aj svedkovia svedčiaci v jeho prospech do zápisnice uviedli, ţe videli troch muţov (otec ţalobcu uviedol 3 - 4 muţov) pred domom poškodeného, pričom v čase, keď sa pribliţovali k domu poškodeného, títo traja muţi odišli. Všetci tieţ uviedli, ţe traja muţi mali s poškodeným konflikt a zároveň tvrdili, ţe im mal poškodený vyčítať zničenie videozvončeka. Na druhej strane poškodený a svedkovia svedčiaci v neprospech ţalobcu, nachádzajúci sa v tom čase v dome poškodeného, prítomnosť troch neznámych muţov nepotvrdili. Samotný poškodený do zápisnice uviedol, ţe v ten deň nemal ţiaden konflikt a výpovede ţalobcu a svedkov svedčiacich v jeho prospech označil za vymyslené. Rovnako sused poškodeného P. Z. nepotvrdil, ţe by videl konflikt poškodeného s troma neznámymi muţmi. 3 8Sžo/52/2015 Správny orgán dôvodne upozornil na rozpory vo výpovediach svedkov svedčiacich v prospech ţalobcu, ktoré sa týkali údajnej reakcie poškodeného na odchod troch neznámych muţov. Brat ţalobcu P. uviedol, ţe keď traja neznámi muţi utekali, poškodený najprv za nimi beţal a o chvíľu sa vrátil naspäť. Matka ţalobcu A. sa vyjadrila, ţe poškodený ostal za bránkou a nešiel za troma neznámymi muţmi. Otec ţalobcu zas tvrdil, ţe poškodený vyšiel na chodník, odkiaľ na muţov vulgárne vykrikoval, ţe mu poškodili videozvonček. Ich výpovede sú rozporuplné aj pokiaľ ide o výzor troch neznámych muţov, s ktorými mal mať poškodený konflikt. Aj s ohľadom na zásadné odlišnosti vo výpovediach svedkov P. Š., P. Š. a A. Š. súd povaţoval tieto výpovede za účelové, motivované snahou zbaviť ţalobcu zodpovednosti a postihu za priestupok vo forme pokuty a povinnosti nahradiť poškodenému spôsobenú škodu. Ţalobcom a jeho rodinnými príslušníkmi produkovaná verzia udalostí bola
súdu však v rozpore predovšetkým s výpoveďami svedkov S., D., Z. i poškodeného N., ktorí sa v rozhodujúcom čase nachádzali v dome poškodeného a na obrazovke napojenej na kameru snímajúcu priestor brány videli udierať ţalobcu do kamery. Ide o priame dôkazy usvedčujúce ţalobcu zo spáchania skutku, ktorý mu bol kladený za vinu. Menovaní tieţ dosvedčili, ţe spáchaniu skutku zo strany ţalobcu predchádzal konflikt medzi ţalobcom, jeho bratom a najmä otcom na jednej strane a poškodeným na druhej strane, ktorý nechcel dovoliť údajne podnapitým Š. „vyšibať“ (obliať vodou umiestnenou na korbe vozidla ţalobcovho otca) ţeny nachádzajúce sa v tom čase v dome poškodeného, pričom násilné správanie ţalobcu a jeho brata malo byť reakciou na toto odmietnutie. K námietke ţalobcu týkajúcej sa nevypočutia ním navrhovaných svedkov L. K. a P. P. súd uviedol, ţe rozhodovanie o tom, aké dôkazy je potrebné v konaní vykonať, patrí v zmysle § 34 ods. 4 správneho poriadku správnemu orgánu. Orgán prejednávajúci priestupok dôvodne povaţoval skutkový stav za dostatočne zistený, pred vydaním rozhodnutia ho nenamietal ani ţalobca. Pokiaľ ide o dôkaznú hodnotu navrhovaných svedeckých dôkazov, bol súd toho názoru, ţe výpovede svedkov podporujúcich príbeh o troch neznámych šibačoch sú s ohľadom na nezlučiteľnosť tejto verzie udalostí s ostatnými dôkazmi zbytočné. Na viac je treba zvýrazniť, ţe prítomnosť L. K. a P. P. na mieste spáchania priestupku vyplýva iba z výpovedí ţalobcu, jeho otca a brata. Naopak, poškodený a svedkovia svedčiaci v neprospech ţalobcu a dokonca ani matka ţalobcu A. Š. ich prítomnosť do zápisnice 4 8Sžo/52/2015 neuviedli. Námietku ţalobcu o tom, ţe A. Š. podpísala zápisnicu bez jej prečítania, povaţuje súd za nevierohodnú a účelovú. Nakoľko menovanej nič nebránilo zápisnicu si pred jej podpisom prečítať, nemoţno v tejto súvislosti správnemu orgánu vytknúť ţiadnu nezákonnosť. Pokiaľ išlo o ţalobcom namietané určenie výšky náhrady majetkovej škody, toto nemá súd dôvod spochybňovať, nakoľko prvostupňový správny orgán pri jej určení vychádzal z odborného vyjadrenia vystaveného a do konania doloţeného spoločnosťou Sezam. Vychádzajúc z pripojeného administratívneho spisu dospel krajský súd k záveru, ţe námietky ţalobcu uvedené v ţalobe nie sú takými námietkami, s ktorými by sa uţ ţalovaný vo svojom rozhodnutí dostatočne nevysporiadal. Tieto námietky preto nemohli obstáť ani v súdnom konaní.
názoru súdu správne orgány oboch stupňov správne vyhodnotili skutkový stav a správne aplikovali príslušné ustanovenia zákona č. 372/1990 Zb.. Hodnotením zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu súd nezistil logické, vecné ani právne pochybenia. Keďţe postup ţalovaného, ako aj preskúmavané rozhodnutie, boli v súlade so zákonom, súd ţalobu
1 O.s.p. zamietol. Účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie ţalobca z dôvodov uvedených v § 221 písm. a/ aţ f/ O.s.p. a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, ţe ţalobe v celom rozsahu vyhovie, napadnuté rozhodnutie ţalovaného zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie. Napadnuté rozhodnutie krajského súdu, povaţuje za neodôvodnene tendenčné v prospech oznamovateľa. Poukázal na nesprávne vyhodnotenie skutkového stavu správnymi orgánmi, ako i krajským súdom. Svedkovia svedčiaci v prospech N. I., údajne cez malé okienko videovrátnika, videli poškodenie zvončeka ţalobcom, i keď oni nemohli ani tušiť čo sa deje za stenami domu N. I., a nemali ani dôvod pozerať do videovrátnika. Dom N. I.
ţalobcu nemá ani okná smerom na ulicu, kde sa mal odohrať predmetný skutok. Pritom predmetný incident sa odohrával mimo zorného pola videovrátnika, cez ktorý oni mali sledovať incident pred domom N. I.. 5 8Sžo/52/2015 Ţalobca tieţ namietal, ţe správny orgán účelovo zle vyhodnotil výpoveď korunného nestranného svedka Z. P., ktorý bol počas celého incidentu na mieste incidentu a uviedol, ţe ţiadne poškodenie videovrátnika nevidel. Výpoveď nestranného svedka p. Z. P., suseda oznamovateľa p. N.,
správneho orgánu, ani len nespochybnila jeho obvinenie. Poukázal na to ţe, správny orgán odmietol vypočuť nestranných svedkov incidentu, P. P. a K. L., ktorí predmetný skutok videli. Ţalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu ţalobcu poukázal na to, ţe sa stotoţňuje s právnym názorom Krajského súdu v Bratislave vyjadreným v napadnutom rozsudku č. 2S/112/2013-35 zo dňa 26.11.2014, ktorý navrhol ako vecne správny potvrdiť. Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) upravujúci v zmysle § 1 a) právomoc a príslušnosť správneho súdu konajúceho a rozhodujúceho v správnom súdnictve, b) konanie a postup správneho súdu, účastníkov konania a ďalších osôb v správnom súdnictve.
2 SSP, odvolacie konania
piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia
doterajších predpisov. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 O.s.p.) a po tom, ako bolo oznámenie o verejnom vyhlásení rozhodnutia zverejnené najmenej 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk, rozsudok verejne vyhlásil (§ 156 ods. 1, 3 O.s.p.). Z obsahu administratívneho spisu senát odvolacieho súdu zistil, ţe ţalobca dňa 09.04.2012 v čase pribliţne medzi 18:00 hod. a 20:00 hod. v obci Voderady 6 8Sžo/52/2015 poškodil časť videozvončeka umiestneného na múriku novostavby rodinného domu I. N. bez popisného čísla nachádzajúceho sa vedľa domu s popisným číslom X. tým, ţe do tohto niekoľkokrát udrel rukou, čím spôsobil jeho poškodenie, a teda úmyselne spôsobil škodu I. N. v celkovej výške 190 eur. Bývalý Obvodný úrad Trnava, odbor všeobecnej vnútornej správy rozhodnutím č. ObU-TT-OVVS3-2012/10975 zo dňa 22.11.2012 uznal ţalobcu vinným zo spáchania priestupku proti majetku
1 zákona č. 372/1990 Zb., za čo mu uloţil
1 písm. b/, § 13 ods. 1 s prihliadnutím na § 50 ods. 2 zákona č. 372/1990 Zb. pokutu vo výške 60 eur a zároveň mu
2 zákona č. 372/1990 Zb. uloţil povinnosť uhradiť škodu spôsobenú priestupkom poškodenému I. N. vo výške 190 eur, ktorá bola spoľahlivo zistená odborným vyjadrením vystaveným spoločnosťou Sezam, Trojičné námestie 9, Trnava. Proti predmetnému rozhodnutiu podal ţalobca odvolanie, o ktorom rozhodol ţalovaný rozhodnutím č. SVS-OP2-2013/007421/1/TMG zo dňa 12.03.2013 tak, ţe odvolanie ţalobcu zamietol a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu.
1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.
2 veta druhá správneho poriadku rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán.
4 správneho poriadku, vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu.
5 správneho poriadku, správny orgán hodnotí dôkazy
svojej úvahy, a to kaţdý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.
správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náleţitosti. 7 8Sžo/52/2015
1 zákona č. 372/1990 Zb., priestupku sa dopustí ten, kto úmyselne spôsobí škodu na cudzom majetku krádeţou, spreneverou, podvodom alebo zničením alebo poškodením veci z takého majetku, alebo sa o takéto konanie pokúsi.
2 zákona č. 372/1990 Zb., za priestupok
odseku 1 moţno uloţiť pokutu do 331 eur.
1, 2, 3 písm. a/ zákona č. 372/1990 Zb., objasňovaním priestupkov
tohto zákona sa rozumie obstaranie podkladov potrebných na rozhodnutie správneho orgánu najmä o tom, či sa stal skutok, ktorý je priestupkom
tohto alebo iného zákona, tento skutok spáchala osoba podozrivá zo spáchania priestupku, uloţí sa sankcia za priestupok alebo sa od jej uloţenia upustí, ak k náprave páchateľa priestupku postačí samotné prejednanie priestupku, uloţí ochranné opatrenie, uloţí páchateľovi priestupku povinnosť uhradiť spôsobenú škodu.
1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotoţňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môţe sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Predmetom preskúmavacieho konania v danej veci je rozhodnutie a postup ţalovaného správneho orgánu, ktorým bolo potvrdené prvostupňové administratívne rozhodnutie, ktorým preskúmania zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. č. SVS-OP2-2013/007421/1/TMG zo dňa 12.03.2013, ktorým bolo
2 správneho poriadku zamietnuté odvolanie ţalobcu a bolo potvrdené rozhodnutie bývalého Obvodného úradu Trnava, odboru všeobecnej vnútornej správy č. ObU-TT-OVVS3-2012/10975 zo dňa 22.11.2012, ktorým bol ţalobca uznaný vinným zo spáchania priestupku proti majetku
1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 372/1990 Zb.“). Priestupku sa
rozhodnutia ţalobca dopustil tým, ţe dňa 09.04.2012 v čase pribliţne medzi 18:00 hod. a 20:00 hod. v obci Voderady poškodil časť videozvončeka umiestneného na múriku novostavby rodinného domu I. N. bez súpisného 8 8Sžo/52/2015 čísla, nachádzajúceho sa vedľa domu s popisným číslom X., tým, ţe do tohto niekoľkokrát udrel rukou, čím spôsobil jeho poškodenie, a teda úmyselne spôsobil škodu I. N. v celkovej výške 190 eur, za čo bola ţalobcovi uloţená pokuta vo výške 60 eur a povinnosť uhradiť škodu spôsobenú priestupkom poškodenému I. N. vo výške 190 eur. V odvolaní proti prvostupňovému rozsudku ţalobca opakovane namietal tie isté dôvody ako v administratívnom, tak aj v súdnom konaní. Odvolací súd vyhodnotil rozsah a dôvody odvolania vo vzťahu k napadnutému rozsudku Krajského súdu v Bratislave po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu a s prihliadnutím na ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p. dospel k záveru, ţe nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozsudku Krajského súdu v Bratislave, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie výroku rozsudku. S rozsudkom krajského súdu sa odvolací súd stotoţňuje v celom rozsahu. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, ţe tak prvostupňový, ako aj druhostupňový správny orgán vo svojich rozhodnutiach uviedli, z akých podkladov pri rozhodovaní vychádzali, vyhodnotili aj vyjadrenia ţalobcu a ďalších účastníkov konania vrátane svedkov a správy OO PZ Cífer č. ORP-965/CI-TT-2012 z 09.04.2012. Právne vyhodnotenie priebehu konania a myšlienkový postup sú uvedené v rozhodnutiach oboch stupňov, pričom obe obsahujú náleţitosti vyţadované ust. § 47 Správneho poriadku.
odvolacieho súdu v prípadoch ak odôvodnenia rozhodnutí, vydaných v správnom konaní sú dostatočne podrobné, zodpovedajúce zákonným poţiadavkám ust. § 47 ods. 3 správneho poriadku, nie je potrebné v odôvodnení rozsudku súdu prvého stupňa opakovať dôvody, ktoré viedli k rozhodnutiu, v danom prípade o povolení výnimky (napr. rozsudok NS SR sp. zn. 2Sţo/95/2007). Aj
judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva a judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky, týkajúcej sa poţiadaviek riadneho odôvodnenia rozsudku súdu, na ktorú ţalobca poukazuje v odvolaní, súd v odôvodnení svojho rozhodnutia nemusí dať odpoveď na všetky otázky, nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam. Preto odôvodnenie súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia postačuje na záver 9 8Sžo/52/2015 o tom, ţe z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces. Vzhľadom na osobitosti súdneho preskúmavacieho konania, upraveného v piatej časti O.s.p. je postačujúce stručné uvedenie dôvodov so záverom, ţe postup ţalovaného správneho orgánu bol zákonný a napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom, čím sa krajský súd stotoţnil s vecnými dôvodmi ţalovaného správneho orgánu, uvedenými v odôvodneniach rozhodnutí oboch stupňov v danej veci, ktoré ho viedli k rozhodnutiu o povolení výnimky a vydaní súhlasu. K námietke ţalobcu, ohľadne nevypočutia svedkov navrhnutých ţalobcom odvolací súd uvádza, ţe toto je vecou správneho orgánu. Ak správny orgán ustálil, ţe nie je nutné na zistenie skutkového stavu ďalších svedkov vypočuť ide o účelnosť a vhodnosť, ktorú súd nepreskúmava. Súd preskúmava len zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Z administratívnych rozhodnutí správnych orgánov oboch stupňov jednoznačne vyplýva, ţe v konaní o spáchaní priestupku ţalovaným bol vyhodnotené všetky relevantné skutočnosti, podané vyjadrenia a dôkazy a boli zachované všetky práva účastníkov konania. Najvyšší súd Slovenskej republiky z týchto dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil (§ 250ja ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 219 ods. 1, 2, O.s.p.. O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky
ustanovenia § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 246c ods. 1 vety prvej O.s.p. tak, ţe ţalobcovi pre procesný neúspech ich náhradu nepriznal, a ţalovaný nemá na náhradu trov konania zákonný nárok. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011). P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave dňa 27 .apríla 2017 Mgr. Peter M e l i c h e r, v. r. 10 8Sžo/52/2015 predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Bartalská
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.