← Slovensko

priznanie nároku náhrady trov disciplinárneho konania

Obsah (7)§ 31§ 129§ 42§ 74§ 131§ 1§ 2

Odvolací disciplinárny senát 2 Dso 4/2016 R O Z H O D N U T I E Odvolací disciplinárny senát zložený z predsedu senátu JUDr. Stanislava Libanta a sudcov JUDr. Jozefa Švarca, JUDr. Evy Behranovej, JUDr

§ 31odsek 4 zákona číslo 385/2000 Z.

z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov, sa odvolanie Ministerky spravodlivosti Slovenskej republiky z a m i e t a . O d ô v o d n e n i e Napadnutým rozhodnutím Disciplinárny senát rozhodol: I.

§ 129ods.

5 zákona číslo 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov (ďalej iba Zákon o sudcoch a prísediacich) priznal JUDr. M. P., sudkyni Okresného súdu R. nárok na náhradu trov Disciplinárneho konania v sume 274,92 eur. 2 2 Dso 4/2016 II. súčasne uložil Slovenskej republike zastúpenej Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky povinnosť zaplatiť trovy konania v sume 274,92 eur do rúk JUDr. M. P., sudkyne Okresného súdu R. do 3 dní od právoplatnosti daného rozhodnutia. Disciplinárny senát svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, že v zmysle § 129 ods. 5 Zákona o sudcoch a prísediacich, ak Disciplinárny senát sudcu oslobodil, má sudca, proti ktorému sa disciplinárne konanie viedlo, nárok voči štátu na náhradu trov účelne vynaložených v súvislosti s disciplinárnym konaním. Disciplinárny senát rozhodne o tomto nároku vo svojom rozhodnutí. Ak treba vykonať ďalšie vyšetrovanie, rozhodne o nároku sudcu na náhradu trov samostatným rozhodnutím. Zároveň poukázal na znenie ust. § 150 ods. 2 a § 25 ods. 1 Zákona o sudcoch a prísediacich. Ustanovením § 34 ods. 1 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov, ministerstvo (spravodlivosti) vykonáva správu súdov ako ústredný orgán štátnej správy pre súdy. Z ust. § 7 ods. 4 zák. č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách, v znení neskorších predpisov (ďalej Zákon o cestovných náhradách) a ust. § 5 odvodil hodnotu a výpočet nákladov spojených s použitím osobného motorového vozidla. Konštatoval, že sudkyňa absolvovala za cesty vykonané na trase Ružomberok – Bratislava a späť 1060 km a pri vyčíslení ceny za liter paliva – motorovej nafty vychádzala zo sumy 1,151 euro, preto Disciplinárny senát zistil hodnotu priemerných cien pohonných látok v Slovenskej republike v 16. kalendárnom týždni roku 2015 a v 3. kalendárnom týždni v roku 2016. Opierajúc sa o tieto údaje zistil nárok oprávnenej sudkyne na sumu 274,92 euro oproti uplatnenej hodnote 281,82 euro. V tomto smere priznal nárok na náhradu trov menovanej sudkyni a Slovenskú republiku zastúpenú Ministerstvom spravodlivosti SR zaviazal k povinnosti úhrady tejto sumy. 3 2 Dso 4/2016 Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie Ministerka spravodlivosti SR a v ňom uviedla: Nestotožňujem sa s názorom Disciplinárneho senátu, ktorý pri výpočte trov disciplinárneho konania postupoval

zák. č. 283/2000 Z. z. o cestovných náhradách a priznal sudkyni náhradu za spotrebované hmoty ako aj základnú náhradu za používanie cestných motorových vozidiel pri pracovných cestách v zmysle opatrenia č. 260/2004 Z. z. V súvislosti s pojednávaniami Disciplinárneho senátu sa nejednalo o pracovné cesty, teda sudkyni nemohli byť priznané náhrady výdavkov súvisiacich s cestou uskutočnenou

§ 42ods.

1 Zákona o sudcoch a prísediacich. Som toho názoru, že Disciplinárny senát mal správne aplikovať príslušné ustanovenie § 73 ods. 2 vyhl. č. 543/2005 Z. z. O spravovacom a kancelárskom poriadku,

ktorého osobe zúčastnenej na konaní sa hradia skutočné, účelné a hospodárne vynaložené výdavky cestovného verejným hromadným, dopravným prostriedkom. Ak použila osoba zúčastnená na konaní vlastné motorové vozidlo, hradí sa jej cestovné ako pri ceste hromadným dopravným prostriedkom, okrem prípadov

§ 74. Opierajúc sa o ust.

§ 42 ods. 6 veta prvá Zákona o sudcoch a prísediacich mala byť sudkyni priznaná za dve cesty na trase Ružomberok – Bratislava a späť náhrada cestovného vlakom v prvej triede spolu v sume 68,48 eura. Sudkyni ktorá bola oslobodená spod disciplinárneho návrhu, prislúcha nárok na náhradu trov, nie však akýchkoľvek trov, ale iba tých ktoré boli vynaložené v súvislosti s disciplinárnym konaním. Účelne vynaložené výdavky možno považovať iba tie, ktoré boli vynaložené s použitím cestovného hromadného dopravného prostriedku, keďže v Ružomberku je vlaková stanica a v tomto meste stoja aj rýchliky zabezpečujúce priame spojenie s Bratislavou. V závere Ministerka spravodlivosti SR navrhla

§ 131ods.

4 Zákona o sudcoch a prísdiacich napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť Disciplinárnemu senátu na nové prejednanie a rozhodnutie. 4 2 Dso 4/2016 Odvolací disciplinárny senát na podklade riadne a včas podaného odvolania oprávnenou osobou preskúmal dôvodnosť a zákonnosť napadnutého rozhodnutia a dospel k záveru, že odvolanie nebolo podané dôvodne. Prioritne zdôrazňuje skutočnosť, že sudca počas disciplinárneho konania sa nezúčastňuje výkonu súdnej moci (§ 62 písm. a/ až m/ Zákona o sudcoch a prísediacich). V súvislosti s vykonanou cestou do sídla Disciplinárneho senátu mu nepatrí náhrada výdavkov, ako mu je inak priznaná v spojitosti s ust. § 43 ods. 1, 2, resp. § 44 Zákona o sudcoch a prísediacich. V konaní pred Disciplinárnym senátom je povinný sa zúčastniť bez nároku na plat na príslušný deň (§ 65 ods. 1, resp. ods. 2 Zákona o sudcoch a prísediacich). S poukazom na vyššie uvedené preto v prípade sudcu a jeho nákladov spojených s disciplinárnym konaním nemožno aplikovať ust. § 73 ods. 2 Vyhlášky č. 543/2005 Z. z. Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy, v neskoršom znení, pretože

§ 1písm.

b/ citovanej vyhlášky Táto vyhláška s cieľom podporiť spravodlivý súdny proces vykonaný v primeranej lehote a zjednotiť postup súdov pri vybavovaní súdnej agendy a agendy správy súdu upravuje náhradu nevyhnutných výdavkov osobám zúčastneným na konaní.

§ 2ods.

3 citovanej vyhlášky sú súdnymi osobami taxatívne vymenované osoby oproti osobám zúčastneným na konaní (viď § 1 písm. b/ citovanej vyhlášky). 5 2 Dso 4/2016 Záverom je potrebné uviesť, že citovaná vyhláška Ministerstva spravodlivosti SR upravuje postup súdov ako orgánov verejnej moci, pričom Disciplinárny senát tento status nemá. Pokiaľ odvolateľka namieta postup Disciplinárneho senátu

zákona č. 283/2000 Z. z., pravdepodobne tým myslela zákon č. 283/2002 Z. z. O cestovných náhradách v znení neskorších predpisov a nakoľko pod číslom 283/2000 Z. z. je v Zbierke zákonov zverejnené Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky...

§ 129ods.

5 Zákona o sudcoch a prísediacich „Ak disciplinárny senát sudcu oslobodil, má sudca, proti ktorému sa disciplinárne konanie viedlo, nárok voči štátu na náhradu trov účelne vynaložených v súvislosti s disciplinárnym konaním. Disciplinárny senát rozhodne o tomto nároku vo svojom rozhodnutí. Ak treba vykonať ďalšie vyšetrovanie, rozhodne o nároku sudcu na náhradu trov samostatným rozhodnutím.“ S poukazom na vyššie uvedené dôvody Disciplinárny senát nemohol aplikovať pri určovaní náhrady trov disciplinárneho konania odvolateľkou ponúkané právne predpisy, ale správne použil zákon č. 283/2002 Z. z. O cestovných náhradách, v znení neskorších predpisov. V tejto časti Odvolací disciplinárny senát plnohodnotne poukazuje na zdôvodnenie napadnutého rozhodnutia týkajúceho sa použitého právneho predpisu pre výpočet nákladov spojených s cestou sudkyne a dodáva, že v prípade podania návrhu na začatie disciplinárneho konania voči sudcovi ako ústavnému činiteľovi, musí byť rozhodnutie rozvážne, majúce na pamäti, osobitne v prípade navrhovateľa – ministra spravodlivosti, všetky dôsledky takéhoto návrhu, t. j. že prípadné oslobodenie z takéhoto návrhu a s tým uplatnenie nároku sudcu spojeného s náhradou trov účelne vynaložených, ktoré je oprávnený si sudca v zmysle § 129 ods. 5 Zákona o sudcoch a prísediacich, uplatniť. 6 2 Dso 4/2016 Z tohto pohľadu aj dôvodenie odvolateľky, že sudkyňa býva v meste ktoré má železničnú stanicu a mohla tak využiť túto formu cestovania, je vágne, nakoľko prisudzuje účelnosť vynaložených nákladov iba využitiu hromadného dopravného prostriedku, s poukazom na nesprávne aplikovanú vyhlášku č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku ... Na podklade týchto dôvodov bolo rozhodnuté o zamietnutí odvolania navrhovateľky v zmysle § 131 ods. 4 Zákona o sudcoch a prísediacich. P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. V Bratislave, 28. septembra 2016 JUDr. Stanislav Libant, v. r. predseda Odvolacieho disciplinárneho senátu Za správnosť vyhotovenia: Ľubica Kavivanovová

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.