N a j v y š š í s ú d 3Tost/24/2017 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Šiškovej a sudcov JUDr. Martina Bargela a JUDr. Gabriely Šimonovej v trestnej veci vyţiadanej osoby P. P. v konaní o návrhu prokurátora Krajskej prokuratúry Trenčín na vzatie vyţiadanej osoby do predbeţnej väzby na základe európskeho zatýkacieho rozkazu prerokoval na neverejnom zasadnutí konanom
- júla 2017 v Bratislave sťaţnosť vyţiadanej osoby P. P. proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 2Ntc/11/2017, zo
- júna 2017, a takto r o z h o d o l : Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku sťaţnosť vyţiadanej osoby P. P. sa z a m i e t a. O d ô v o d n e n i e Krajský súd v Trenčíne uznesením z
- júna 2017, sp. zn. 2Ntc/11/2017, rozhodol podľa § 15 ods. 2 z dôvodov § 15 ods. 1 zákona č. 154/2010 Z. z. o európskom zatýkacom rozkaze (ďalej len „zákon o EZR“) o vzatí vyţiadanej osoby P. P. do predbeţnej väzby na základe európskeho zatýkacieho rozkazu vydanom Mestským súdom v Rennes vo Francúzsku, sp. zn. N°17/95, z
- júna 2017 na účely trestného stíhania pre trestný čin podvodu podľa francúzskeho Trestného zákona a colného zákona s tým, ţe predbeţná väzba začala plynúť
- júna 2017 o 10.20 hod. a vykonáva sa v Ústave na výkon väzby v Ilave. Súd zároveň rozhodol podľa § 80 ods. 1 písm. c/ Tr. por. s poukazom na § 1 ods. 2 zák. č. 154/2010 Z. z. o EZR, ţe sa väzba vyţiadanej a zadrţanej osoby P. P. dohľadom probačného a mediačného úradníka nenahrádza. Proti tomuto uzneseniu podal P. P. sťaţnosť do zápisnice o výsluchu
- júna 2017, ktorú písomne odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu
- júla
- Vyţiadaná osoba povaţuje uznesenie o vzatí do predbeţnej väzby za nezákonné. V sťaţnosti 2 3Tost/24/2017 uvádza, ţe bol vo Francúzsku odsúdený v neprítomnosti, pričom francúzskym justičným orgánom predloţil plnomocenstvo svojho obhajcu JUDr. Tibora Bicka, ktorého poveril svojím zastupovaním. Napriek tejto skutočnosti nebol on ani jeho obhajca upovedomený o skutočnosti, ţe sa konalo súdne pojednávanie, neboli im doručované ţiadne rozhodnutia ani predvolania. On sa spomínaného skutku nedopustil a samotným konaním, ktoré predchádzalo vydaniu rozsudku Mestského súdu v Rennes došlo k porušeniu čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Dôvody na jeho nevzatie do väzby sú dané, pretoţe sa nikdy neskrýval, má stále trvalé bydlisko, kde sa zdrţiava, rodinu, o ktorú sa stará a riadne pracuje, pričom je ochotný spolupracovať s orgánmi konajúcimi v jeho veci. Podľa názoru vyţiadanej osoby v takomto prípade je postačujúce, aby sudca nahradil jeho väzbu dohľadom probačného a mediačného úradníka. Ďalej poukázal na skutočnosť, ţe hoci v tomto konaní nie je moţné preskúmať rozsudok Mestského súdu v Rennes, je nepochybné, ţe tento nie je zaloţený na ţiadnych usvedčujúcich dôkazoch. Sudca rozhodujúci o návrhu prokurátorky na vzatie do predbeţnej väzby tieto skutočnosti nedostatočne posúdil a vôbec sa nezaoberal dôvodmi, ktoré uviedol a ktoré bránia jeho vydaniu. Nakoniec poţiadal, aby nadriadený súd predmetné uznesenie zrušil a prepustil ho na slobodu. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako nadriadený orgán, v súlade s ustanovením § 192 ods. 1 Tr. por., v ktorom je vyjadrený obmedzený revízny princíp, po tom ako nezamietol sťaţnosť z dôvodu podľa § 193 ods. 1 písm. a/ alebo písm. b/ Tr. por., na základe sťaţnosti preskúmal napadnuté výroky uznesenia a to zo všetkých hľadísk, bez ohľadu na to, či tieto hľadiská sú alebo nie sú v sťaţnosti uvedené, a jednak správnosť postupu konania, ktoré napadnutým výrokom predchádzalo a to z hľadiska všetkých chýb, ktoré by mohli spôsobiť nesprávnosť napadnutých výrokov uznesenia. Pri plnení revízneho princípu preveril z právnej stránky, či v celom konaní, v priebehu ktorého sa vytvárali podklady pre napadnuté uznesenie, nedošlo k porušeniu Trestného zákona, Trestného poriadku alebo iných mimo trestných právnych predpisov, ktoré sú súčasťou právneho poriadku Slovenskej republiky a zistil, ţe sťaţnosť vyţiadanej osoby P. P. nie je dôvodná. Najvyšší súd dospel k záveru, ţe napadnuté uznesenie je správne a zákonné vo všetkých jeho výrokoch, a ţe v rámci konania bolo postupované bezchybne za dodrţania všetkých procesných predpisov upravujúcich konanie o vzatí vyţiadanej osoby do predbeţnej väzby. 3 3Tost/24/2017 Rozhodnutie o predbeţnej väzbe v konaní o európskom zatýkacom rozkaze má iný charakter neţ väzba v rozsahu jej úpravy v štvrtej hlave v prvej časti Trestného poriadku. Sudca v tomto konaní neskúma dôvodnosť podozrenia zo spáchania skutku, pre ktorý je osoba vyţiadaná, ani opodstatnenosť právoplatného odsudzujúceho rozsudku cudzozemského súdu a neskúma ani existenciu dôvodov väzby v zmysle § 71 ods. 1 písm. a/, písm. b/, písm. c/ Tr. por. Pred rozhodnutím o predbeţnej väzbe je však sudca povinný zistiť, či pozbavením osobnej slobody vyţiadanej osobe bude naplnený účel predbeţnej väzby a to je – zabezpečenie prítomnosti zadrţanej osoby na území Slovenskej republiky tak, aby nedošlo k zmareniu účelu konania o európskom zatýkacom rozkaze, pokým orgán štátu pôvodu nepredloţí originál európskeho zatýkacieho rozkazu. Predbeţná väzba nie je obligatórna a zadrţanú osobu moţno ponechať na slobode. Sudca má obligatórnu povinnosť pred rozhodnutím o predbeţnej väzbe vypočuť vyţiadanú osobu (§ 15 ods. 2 EZR) a v rámci tohto výsluchu umoţniť jej vyjadriť sa minimálne k návrhu prokurátora na jej vzatie do predbeţnej väzby. Vyššie uvedené bolo naplnené a krajský súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia dostatočne a presvedčivo vysvetlil a odôvodnil svoje závery, ktoré ho viedli k rozhodnutiu o vzatí vyţiadanej osoby do predbeţnej väzby. Preto najvyšší súd nepovaţuje za nevyhnutné opätovne rozoberať právne a procesné závery, ktoré viedli k rozhodnutiu o vzatí vyţiadanej osoby do väzby a preto v tejto súvislosti odkazuje na odôvodnenie uznesenia Krajského súdu v Trenčíne. Ţiada sa dodať, ţe v zmysle § 15 ods. 5 zákona o EZR predbeţná väzba nesmie trvať viac ako 40 dní odo dňa zadrţania osoby. Sudca krajského súdu na návrh prokurátora vykonávajúceho predbeţné vyšetrovanie môţe rozhodnúť o prepustení osoby z predbeţnej väzby aj pred uplynutím tejto lehoty. Z uvedeného je zrejmé, ţe predbeţná väzba má len krátkodobý dočasný charakter a preto v krátkom čase bude vo veci opätovne rozhodované. Pokiaľ P. P. namietal, ţe bol v jeho prípade porušený čl. 6 Dohovoru, tak takúto výhradu nemoţno v konaní o predbeţnej väzbe akceptovať, pretoţe pri rozhodovaní o predbeţnej väzbe súd neskúma a ani nemôţe skúmať cudzie rozhodnutie, na základe ktorého bol európsky zatýkací rozkaz vydaný. Podľa § 15 ods. 1 zákona o EZR účelom predbeţnej väzby je zabezpečiť prítomnosť zadrţanej osoby na území Slovenskej republiky tak, aby nedošlo k zmareniu účelu konania o európskom zatýkacom rozkaze, pokým orgán štátu pôvodu, ktorý má záujem 4 3Tost/24/2017 na jej vydaní nepredloží originál európskeho zatýkacieho rozkazu s prekladom do štátneho jazyka, ak sa preklad vyžaduje. V konaní o predbeţnej väzbe postačuje na rozhodnutie o väzbe záznam podľa § 3 ods. 1 písm. l/ zákona o EZR – preloţený z angličtiny do slovenčiny (taký je jeho zmysel), pretoţe podľa § 13 ods. 2 citovaného zákona „záznam má do doručenia európskeho zatýkacieho rozkazu rovnaké účinky ako európsky zatýkací rozkaz“. Krajský súd sa zaoberal aj moţnosťou nahradenia predbeţnej väzby vyţiadanej osoby uloţením primeraných opatrení alebo obmedzení. Skonštatoval, ţe okolnosti týkajúce sa predovšetkým povahy skutku, pre ktorý je proti zadrţanej osobe vedené trestné stíhanie, ale aj okolnosti týkajúce sa osoby P. P. bránia pouţitiu procesného prostriedku na nahradenie predbeţnej väzby. Aj podľa názoru najvyššieho súdu dohľad probačného a mediačného úradníka nie je spôsobilý odstrániť obavu zo zmarenia účelu konania o EZR v prípade, ţe by sa toto viedlo voči vyţiadanej osobe na slobode. Všetko potrebné a nevyhnutné na pozitívne rozhodnutie o predbeţnej väzbe mal procesný sudca Krajského súdu v Trenčíne k dispozícii a v odôvodnení uznesenia zrozumiteľne, kompletne a presvedčivo vysvetlil svoje závery, ktoré si najvyšší súd osvojil a preto na ne odkazuje bez toho, aby ich opakovane rozoberal. Vzhľadom na uvedené skutočnosti najvyšší súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. P o u č e n i e : Proti tomu uzneseniu sťaţnosť nie je prípustná. V Bratislave
- júla 2017 JUDr. Alena Š i š k o v á, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alţbeta Kóňová