← Slovensko

o zaplatenie 3 471,03 eur sprísl.

6 Cdo 78/2016 R O Z S U D O K V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu JUDr. Ivana Machyniaka a sudcov JUDr. Rudolfa Čirča a Mgr. Dušana Čima vo veci ţalobkyne I. P., bývajúcej v S., proti ţalovanému Š. V., bývajúcemu v D. v dovolacom konaní zastúpenému JUDr. Ladislavom Csákóom, advokátom so sídlom v Roţňave, Hviezdoslavova 4, o zaplatenie 3.471,03 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Roţňava pod sp. zn. 9C/62/2010, o dovolaní ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z

  1. septembra 2015 sp. zn. 6Co/172/2013, takto r o z h o d o l : Dovolanie ţalovaného proti výroku, ktorým odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v časti zamietavého výroku tak, ţe ţalovaný je povinný ţalobkyni zaplatiť 1 026,89 eur s úrokmi z omeškania 9% ročne od
  3. 2009 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, z a m i e t a. Dovolanie ţalovaného proti ostatným výrokom rozsudku o d m i e t a. Ţalobkyni nepriznáva právo na náhradu trov dovolacieho konania. O d ô v o d n e n i e
  4. Okresný súd Roţňava rozsudkom z
  5. novembra 2012 č. k. 9C/62/2010-279 v spojení s dopĺňacím rozsudkom z
  6. apríla 2013 č. k. 9C/62/2010-308 zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobkyňa domáhala zaplatenia sumy 1 026,89 eur s príslušenstvom ako ceny za opravu veci a zaviazal ţalovaného zaplatiť ţalobkyni sumu 1 866,89 eur s 9 % ročným 2 6 Cdo 78/2016 úrokom z omeškania zo sumy 106,20 eur od
  8. 2009 do zaplatenia z titulu náhrady škody a nad rozsah priznanej škody a úrokov ţalobu zamietol. Zároveň rozhodol o náhrade trov konania účastníkov a dopĺňacím rozsudkom o náhrade trov štátu. V súvislosti s nárokom ţalobkyne o zaplatenie sumy 1 026,89 eur vychádzal zo zistenia, ţe medzi ţalobkyňou ako objednávateľom a ţalovaným ako zhotoviteľom bola dňa
  10. 2009 ústnou formou uzavretá zmluva o oprave vozidla (motor nemal dostatočný výkon a dochádzalo k prepúšťaniu oleja), ţe vozidlo bolo v oprave u ţalovaného do
  12. 2009, v rámci ktorej ţalovaný vymenil ojničné loţiská, ţe ţalobkyňa zaplatila ţalovanému za túto opravu ţalovanú sumu, ţe motor ani po vykonaní opravy nemal dostatočný výkon a tzv. klepal, a ţe ţalobkyňa reklamovala vadne vykonanú opravu u ţalovaného, ktorý ju uznal, ale vady vozidla ani následne neodstránil. V konaní bolo ďalej nesporné, ţe ţalobkyňa prevzala vozidlo z opravy na prelome augusta a septembra 2009, ţe pri jazde s vozidlom dňa
  14. 2009 na ceste z Košíc do Roţňavy došlo k úplnému zničeniu motora a vozidlo muselo byť odtiahnuté odťahovou sluţbou a ţe ţalobkyňa vyzvala ţalovaného listom z
  16. 2009 na vrátenie plnej ceny opravy v sume 1 026,89 eur a nákladov za odtiahnutie vozidla v sume 141,61 eur. Okresný súd vychádzajúc z obsahu tohto listu zistil, ţe ţalobkyňa v ňom výslovne neuviedla konkrétne aké právo si u ţalovaného uplatňuje z titulu jeho zodpovednosti za vadne vykonanú opravu veci. Ţalobkyňa teda riadne a včas vadu opravy u ţalovaného neuplatnila. Dospel preto k právnemu názoru, ţe po márnom uplynutí trojmesačnej prekluzívnej lehoty jej právo zo zodpovednosti za vady opravy zaniklo, z ktorého dôvodu ţalobu o vrátenie ceny za opravu vozidla zamietol. Právne vec v tejto časti posúdil podľa § 652 a nasl. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“). Nárok ţalobkyne o zaplatenie sumy 2.309,14 eur (včítane 141,61 eur za odťah) povaţoval za nárok na náhradu škody a v rozsahu 135 eur zaplatených znalcovi za príslušenstvo tejto pohľadávky v podobe nákladov spojených s jej uplatnením. Vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania, najmä zo znaleckého posudku a ústneho vyjadrenia znalca Ing. Š. Bána, vzal za preukázané, ţe ţalovaný postupoval pri oprave vozidla ukončenej
  18. 2009 technologicky nesprávne, v dôsledku čoho došlo
  20. 2009 k devastačnému mechanickému poškodeniu motora (vyrazenie bloku motora ojnicou v dôsledku roztrhnutia skrutiek spájajúcich ojničné veko a ojnicu na druhom valci motora). Dospel preto k záveru, ţe sú splnené všetky zákonné predpoklady zodpovednosti ţalovaného za škodu, včítane existencie príčinnej súvislosti medzi konaním ţalovaného pri oprave vozidla a vzniknutou škodou na vozidle. Keďţe ţalobkyňa prispela k zväčšeniu rozsahu škody, je povinná znášať škodu pomerne, a to v rozsahu jednej štvrtiny vzniknutých nákladov. Ţalobe v tejto časti preto vyhovel v rozsahu troch štvrtín nákladov vynaloţených ţalobkyňou 3 6 Cdo 78/2016 na opravu vozidla a priznal jej aj 135 eur titulom príslušenstva pohľadávky, čo predstavuje sumu 1 866,89 eur a vo zvyšku v tejto časti ţalobu zamietol. Ţalovaný sa s plnením dlhu v sume 141,61 eur dostal do omeškania. Ţalobkyni preto priznal aj úroky z omeškania zo sumy 106,20 eur (tri štvrtiny zo 141,61 eur) a nad rozsah priznaných úrokov nárok v tejto časti zamietol. Právne vec posúdil podľa § 420 ods. 1 a ods. 3, § 441, § 121 ods. 3 OZ a § 517 ods. 2 OZ. O náhrade trov konania rozhodol v zmysle § 142 ods. 2 O. s. p. a vyslovil, ţe ţiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu, keďţe účastníci mali pribliţne rovnaký úspech vo veci.
  21. Krajský súd v Košiciach rozsudkom z
  22. septembra 2015 sp. zn. 6Co/172/2013 zmenil rozsudok okresného súdu v časti, v ktorej zamietol nárok ţalobkyne o zaplatenie sumy 1 026,89 eur tak, ţe ţalovanému uloţil povinnosť ţalobkyni zaplatiť túto sumu s úrokmi z omeškania 9 % ročne od
  24. 2009 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku rozsudok okresného súdu potvrdil. Ţalobkyni priznal náhradu trov konania 137,28 eur, ktorú ţalovanému uloţil zaplatiť advokátovi Mgr. Tomášovi Adamcovi do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Zmenil dopĺňací rozsudok tak, ţe účastníci sú povinní nahradiť trovy štátu, ţalobkyňa zaplatením 76,10 eur a ţalovaný zaplatením 371,33 eur na účet Okresného súdu Roţňava do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Pokiaľ ide o nárok na zaplatenie sumy 1 026,89 eur (vrátenie ceny zaplatenej ţalobkyňou za opravu vozidla) uviedol, ţe výsledkami vykonaného dokazovania bolo preukázané, ţe poruchy motora spočívajúce v jeho nedostatočnom výkone a tzv. klepaní motora, pretrvávali aj po tom, čo ţalobkyňa u ţalovaného tieto vady vytkla a uplatnila právo na ich bezplatné odstránenie. Ţalobkyňa mala preto v zmysle § 655 ods. 1 OZ právo na zrušenie zmluvy alebo na primerané zníţenie ceny opravy a to bez potreby opätovnej reklamácie ktorejkoľvek z týchto vád. Na rozdiel od súdu prvej inštancie mal za to, ţe prejav vôle ţalobkyne zachytený v liste z
  26. 2009 smeroval k zrušeniu zmluvy. Hoci ţalobkyňa vo výzve výslovne neuviedla, ţe ţiada „zrušiť zmluvu“, podľa odvolacieho súdu rozhodujúcim v tomto smere bolo posúdiť prejav vôle ţalobkyne vyjadrený v tomto liste ako „poţiadavka na vrátenie 1 026,89 eur“, t. j. celej ceny opravy vo väzbe na ustanovenie § 655 ods. 1 OZ in fine. Vychádzal z úvahy, ţe ţalobkyňa mohla v zmysle citovaného ustanovenia buď ţiadať zľavu z ceny opravy alebo zrušiť zmluvu a z tohto titulu ţiadať vrátenie celej ceny za opravu. Pokiaľ by výzva ţalobkyne mala byť uplatnením práva na zľavu z ceny opravy, musela by obsahovať aj rozsah tejto zľavy. Prípadná ţiadosť o „zľavu“ z ceny v rozsahu 100 percent nie je ničím iným, neţ mlčky vyjadreným zrušením zmluvy, lebo v takom rozsahu uţ nejde 4 6 Cdo 78/2016 o zľavu. Keďţe ţalobkyňa v spornom liste nepochybne vyzvala ţalovaného na vrátenie celej ceny opravy, čo prichádza do úvahy jedine v prípade zrušenia zmluvy, nemoţno pochybovať o tom, ktoré právo u ţalovaného si podľa § 655 OZ uplatnila. Dospel preto k záveru, ţe ţalobkyňa právo zo zodpovednosti za vady opravy uplatnila u ţalovaného riadne a včas a teda, ţe k jeho zániku nedošlo. V tejto časti preto rozsudok okresného súdu podľa § 220 O. s. p. zmenil a ţalobe v celom rozsahu vyhovel. Pokiaľ ide o nárok na náhradu škody a jej príslušenstvo tak v podobe úrokov z omeškania, ako aj v podobe nákladov súvisiacich s jej uplatnením uviedol, ţe súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe neho správne zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Rozsudok súdu prvého stupňa preto v tejto časti ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil. Rozhodnutie o náhrade trov konania odôvodnil poukazom na ustanovenie § 142 ods. 2 O. s. p. Uviedol, ţe obaja účastníci mali vo veci len čiastočný úspech (ţalobkyňa 83 %, ţalovaný 17 %), z ktorého dôvodu náhradu trov konania pomerne rozdelil. Ţalobkyni tak v rozsahu 66 % (83 – 17%) priznal náhradu jej trov vyplývajúcich zo spisu (208 eur súdny poplatok zo ţaloby). Náhradu trov právneho zastúpenia jej nepriznal, lebo ju v zákonnej lehote nevyčíslila. Dopĺňací rozsudok o trovách štátu zmenil tak, ţe podľa výsledku konania z celkovo štátom platených 447,38 eur titulom znalečného, ţalobkyni uloţil nahradiť 17 % a ţalovanému 83 %, t. j. 76,10 eur, resp. 371,33 eur (§ 148 ods. 1 O. s. p.).
  27. Proti tomuto rozsudku krajského súdu do všetkých jeho výrokov podal včas dovolanie ţalovaný. Navrhol rozsudok odvolacieho súdu v celom rozsahu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Namietal, ţe odvolací súd vec nesprávne právne posúdil predovšetkým v otázke jeho zodpovednosti za škodu. Zásadne popieral existenciu príčinnej súvislosti medzi jeho konaním pri oprave a vznikom škody. Poukazoval na to, ţe k poškodeniu motora došlo nie po jeho oprave, ale po oprave vykonanej p. P.. Nie je preto moţné vylúčiť jeho pochybenie spočívajúce v nedodrţaní technologického postupu pri montáţi vstrekovačov. V prípade uznania jeho zodpovednosti trval na tom, ţe miera zavinenia ţalobkyne na vzniku škody bola určená nesprávne len v rozsahu 1/4, lebo autom jazdila vyše troch mesiacov napriek tomu, ţe motor vozidla údajne klepal. V súvislosti s nárokom na vrátenie ceny za vykonanú opravu uviedol, ţe po oprave motor vozidla stále nemal dostatočný výkon, čo ţalobkyňa u neho reklamovala a on reklamáciu uznal a vadu aj bezplatne opravil. Poukazoval na to, ţe ţalobkyňa následne u neho vadu vykonanej opravy uţ nereklamovala. Trval na tom, ţe ţalobkyňa v liste z
  29. 2009 neuviedla, aké právo si uplatňuje z titulu zodpovednosti za vady a ţe k uplatneniu tohto práva došlo aţ po uplynutí trojmesačnej 5 6 Cdo 78/2016 prekluzívnej lehoty. Povaţoval preto rozsudok odvolacieho súdu v jeho zmeňujúcej časti za nesprávny a nezákonný. Odvolaciemu súdu vytýkal aj jeho nesprávny postup pri vyhlasovaní rozsudku, keď neupovedomil jeho zástupcu elektronickými prostriedkami o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku, hoci o to jeho zástupca poţiadal, čím mu odňal moţnosť pred súdom konať. Napokon namietal, ţe odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu je v časti náhrady trov konania a náhrady trov štátu pre nedostatok dôvodov nepreskúmateľný. Z dôvodov rozsudku nie je moţné zistiť prečo a akým titulom má zaplatiť ţalobkyni sumu 137,28 eur a na základe čoho bol určený percentuálny pomer úspechu účastníkov v rozsahu 83 % pre ţalobkyňu a 17 % pre neho. Navyše, odvolací súd konal v rozpore s ustanovením § 212 ods. 2 O. s. p., lebo ţalobkyňa nenapadla dopĺňací rozsudok okresného súdu odvolaním.
  30. Ţalobkyňa svoje právo vyjadriť sa k dovolaniu nevyuţila.
  31. Dňa
  32. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C. s. p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“), pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po
  33. júni 2016, postupoval na základe úpravy prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 C. s. p. (podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) uţ podľa tohto zákona. Keďţe dovolanie v tejto veci bolo podané ešte pred
  34. júlom 2016, podmienky jeho prípustnosti a dôvodnosti bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu existujúceho tu v čase podania dovolania, teda podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku rešpektujúc, ţe podľa § 470 ods. 2 C. s. p. procesné účinky dovolania podaného predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované aj po
  35. júni
  36. Nevyhnutnosť takéhoto posudzovania vyplýva tieţ zo základných princípov Civilného sporového poriadku, a to princípu spravodlivej ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní strán dovolacieho konania, ktoré začalo za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (Čl. 2 ods. 1 a ods. 2 C. s. p.), a princípu ústavne konformného i eurokonformného výkladu noriem vnútroštátneho práva (Čl. 3 ods. 1 C. s. p.).
  37. V posudzovanej veci krajský súd rozhodol formou rozsudku tak, ţe zamietajúci rozsudok súdu prvej inštancie v časti, ktorým ţalobkyňa ţiadala zaviazať ţalovaného na zaplatenie sumy 1 026,89 eur s príslušenstvom z titulu zodpovednosti za vady zmenil tak, ţe jej návrhu vyhovel a potvrdil v časti, v ktorej súd prvej inštancie zaviazal ţalovaného zaplatiť ţalobkyni sumu 1 866,89 eur s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 6 6 Cdo 78/2016 106,20 eur od
  39. 2009 do zaplatenia z titulu náhrady škody a ktorým nad rozsah priznanej škody a úrokov ţalobu zamietol. Z obsahu dovolania ţalovaného vyplýva, ţe jeho dovolanie smeruje proti rozsudku krajského súdu ako celku.
  40. Najvyšší súd ako súd funkčne príslušný na prejednanie dovolania (§ 35 C. s. p.), po zistení, ţe dovolanie bolo podané včas, oprávnenou osobou zastúpenou advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.), prípustnosť dovolania skúmal osobitne vo vzťahu k zmeňujúcej časti rozsudku odvolacieho súdu, resp. k jeho potvrdzujúcej časti a dospel k záveru, ţe dovolanie ţalovaného je prípustné len v tej jeho časti, pokiaľ napáda výrok, ktorým odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil, t. j. v ktorej bolo rozhodnuté o zaplatení sumy 1 026,89 eur s príslušenstvom z titulu zodpovednosti za vady (§ 238 ods. 1 O. s. p.).
  41. Pokiaľ dovolanie ţalovaného smerovalo aj proti výroku, ktorým odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo zvyšku potvrdil (výrok, ktorým bolo rozhodnuté o náhrade škody) a proti výrokom o náhrade trov konania, nie je v týchto častiach prípustné a bolo ho treba odmietnuť.
  42. V súvislosti s dovolaním ţalovaného proti zmeňujúcemu výroku rozsudku odvolacieho súdu treba uviesť, ţe v zmysle § 241 ods. 2 O. s. p. mohlo byť dovolanie podané iba z dôvodov, ţe a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 ods. 1 O. s. p., b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd bol podľa zákona (§ 242 ods. 1 O. s. p.) viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní uplatnenými dôvodmi a obligatórne sa zaoberal procesnými vadami uvedenými v § 237 ods. 1 O. s. p. a tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
  43. V posudzovanej veci ţalovaný tvrdil vadu konania uvedenú v § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p. spočívajúcu v tom, ţe odvolací súd pri vyhlasovaní rozsudku neupovedomil jeho zástupcu elektronickými prostriedkami o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku, hoci o to jeho zástupca poţiadal. Dovolací súd preto osobitne skúmal, či konanie pred odvolacím súdom (ne)bolo postihnuté práve touto vadou. Existenciu tejto vady však dovolací súd nezistil.
  44. Obsahom spisu je totiţ písomná úprava predsedníčky senátu JUDr. Gizely Majerčák z
  46. 2015 (č. l. 327 spisu), v ktorej sa nariaďuje okrem zverejnenia miesta a času vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli krajského súdu, aj upovedomiť JUDr. Ladislava 7 6 Cdo 78/2016 Csákóa na tieto skutočnosti elektronickými prostriedkami na e-mailovú adresu „dr.csako@centrum.sk“ a tieţ „Oznámenie“ z toho istého dňa o vyvesení (zvesení) miesta a času verejného vyhlásenia rozsudku (č. l. 328 spisu), súčasťou ktorého je záznam na č. l. 330 spisu, z ktorého vyplýva, ţe dňa
  47. augusta 2015, o 11:57 bolo zaslané na e-mailovú adresu dr.csako@centrum.sk „oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku vo veci 6Co/172/2013 (sp. zn. Okresného súdu Roţňava 9C/62/2010)“. Z uvedeného je teda zrejmé, ţe odvolací súd pri oznamovaní miesta a času verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli a jeho doručovaní postupoval v súlade s § 156 ods. 3 a § 45 ods. 4 O. s. p. Námietka ţalovaného v tomto smere vznesená je preto neopodstatnená.
  48. Dovolací súd nezistil ani existenciu ţiadneho ďalšieho dôvodu obsiahnutého v taxatívnom výpočte uvedenom pod písmenami a/ aţ d/, e/ a g/ § 237 ods. 1 O. s. p.
  49. Ani procesné vady konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p. nevyšli v dovolacom konaní najavo.
  50. Dovolací súd napokon pristúpil ku skúmaniu vecnej správnosti napadnutého rozsudku odvolacieho súdu v jeho zmeňujúcej časti z hľadiska ţalovaným namietaného nesprávneho právneho posúdenia veci.
  51. Právnym posúdením veci je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
  52. Podľa názoru dovolacieho súdu, odvolací súd dospel v danej veci k správnemu záveru, ţe medzi stranami sporu došlo k vzniku záväzkového vzťahu na základe zmluvy o oprave veci (motorového vozidla) a ţe ţalobu ţalobkyne v časti o vrátenie ceny za opravu treba právne kvalifikovať ako nárok zo zodpovednosti za vady opravy. Odvolací súd preto správne na vec aplikoval ustanovenia § 652 a nasl. Občianskeho zákonníka, a to predovšetkým § 655 ods. 1 a ods. 2 OZ, podľa ktorého ak je vec opravená alebo upravená vadne, má objednávateľ právo na bezplatné odstránenie vady. Zhotoviteľ je povinný vadu odstrániť najdlhšie v dohodnutej lehote. Ak vadu nemoţno odstrániť alebo ak ju zhotoviteľ neodstráni v dohodnutej lehote alebo ak sa vada vyskytne znovu, má objednávateľ právo 8 6 Cdo 78/2016 na zrušenie zmluvy alebo na primerané zníţenie ceny opravy alebo úpravy (ods. 1) a podľa ktorého práva zo zodpovednosti za vady sa musia uplatniť u zhotoviteľa v záručnej dobe; inak zaniknú. Čas od uplatnenia práva aţ po vykonanie opravy alebo úpravy sa do záručnej doby nepočíta. Zhotoviteľ je povinný vydať objednávateľovi potvrdenie o tom, kedy právo uplatnil, ako aj o vykonaní opravy alebo úpravy a o čase jej trvania (ods. 2). Za správny, vykonanému dokazovaniu zodpovedajúci, treba povaţovať záver odvolacieho súdu, ţe ani po reklamácii ţalobkyne (po oprave vykonanej od
  54. 2009 do
  56. 2009), v ktorej ţiadala odstrániť stále pretrvávajúcu poruchu motora spočívajúcu v nedostatočnom výkone a v jeho „klepaní“, ţalovaný uvedené vady v dohodnutej lehote neodstránil. Ničím nepodloţené je tvrdenie ţalovaného uvedené v dovolaní, ţe v rámci reklamácie vadu vozidla bezodplatne opravil. Odvolací súd dospel preto k správnemu právnemu názoru, ţe za tohto stavu ţalobkyňa mala v zmysle § 655 ods. 1 OZ právo na zrušenie zmluvy alebo na primerané zníţenie ceny opravy, a to bez potreby ďalšej reklamácie ktorejkoľvek z týchto vád. Navyše, odvolací súd v dôvodoch rozhodnutia správne uvádza, ţe výsledky vykonaného dokazovania jednoznačne potvrdili, ţe k deštrukcii motora, a teda k neodstrániteľnej vade motora došlo výlučne v dôsledku vadne vykonanej opravy ţalovaným. Dovolací súd povaţuje za správny aj záver odvolacieho súdu, ţe prejav vôle ţalobkyne obsiahnutý v liste z
  58. 2009 smeroval k zrušeniu zmluvy a ţe ţalobkyňa uplatnila právo zo zodpovednosti za vady opravy u ţalovaného riadne a včas. V tomto smere sa dovolací súd v celom rozsahu stotoţňuje s dôvodmi uvedenými v rozsudku odvolacieho súdu, ktoré povaţuje za výstiţné a presvedčivé a preto na ne v celom rozsahu odkazuje. V danej veci bol preto splnený aj zákonný predpoklad zodpovednosti za vady vyplývajúci z ustanovenia § 655 ods. 2 OZ. Odvolací súd v tejto časti správne po právnej stránke vec posúdil, ak nároku ţalobkyne na vrátenie ceny opravy v celom rozsahu vyhovel.
  59. Ţalovaný preto napadol dovolaním vecne správny rozsudok odvolacieho súdu. Keďţe v konaní neboli zistené vady uvedené v § 237 ods. 1 O. s. p. a ani iné vady, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b) O. s. p.), najvyšší súd dovolanie ţalovaného proti výroku, ktorým odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v časti zamietavého výroku tak, ţe ţalovaný je povinný ţalobkyni zaplatiť 1 026,89 eur s úrokmi z omeškania 9% ročne od
  61. 2009 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, podľa § 448 C. s. p. zamietol.
  62. Pokiaľ ţalovaný dovolaním napadol aj potvrdzujúci výrok rozsudku odvolacieho súdu, treba uviesť, ţe v tejto časti je dovolanie ţalovaného neprípustné, lebo nejde ani o jeden 9 6 Cdo 78/2016 z prípadov jeho prípustnosti podľa § 238 ods. 1 aţ ods. 3 O. s. p. a dovolacím súdom neboli zistené ani zmätočnostné vady uvedené v § 237 ods. 1 O. s. p. (viď body 11 a 12 rozsudku). Najvyšší súd preto dovolanie ţalovaného v tejto časti ako neprípustné odmietol podľa § 447 písm. c) C. s. p. bez toho, aby mohla byť preskúmaná vecná správnosť rozhodnutia odvolacieho súdu.
  63. Rovnako za neprípustné dovolací súd povaţoval dovolanie ţalovaného proti výrokom rozsudku odvolacieho súdu o náhrade trov konania sporových strán, a ktorým bolo rozhodnuté o trovách štátu. K tejto časti dovolania je potrebné uviesť, ţe smeruje proti rozhodnutiu, ktoré bolo síce urobené súčasťou rozsudku odvolacieho súdu, má však charakter uznesenia. Prípustnosť dovolania v tejto časti bolo preto potrebné posúdiť podľa § 239 O. s. p. Podľa odseku 3 citovaného zákonného ustanovenia bola prípustnosť dovolania (okrem iných) vylúčená aj proti uzneseniu o trovách konania. Dovolanie, ktorým ţalovaný napadol výroky rozsudku odvolacieho súdu o trovách konania preto podľa § 239 ods. 3 O. s. p. prípustné nie je. Nedôvodné sú aj námietky ţalovaného pokiaľ ide o nepreskúmateľnosť dôvodov rozsudku v týchto výrokoch. Odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu v tejto časti je síce stručné, ale je z neho zrejmé ako odvolací súd o trovách konania rozhodol, prečo tak rozhodol a aj ktoré zákonné ustanovenia na rozhodnutie o náhrade trov konania aplikoval. V oboch prípadoch je z dôvodov zrejmé, v akom pomere mali strany sporu úspech v konaní, ako súd pomerne náhradu trov rozdelil, ktoré trovy a v akom rozsahu ţalobkyni priznal a prečo jej nepriznal aj náhradu trov právneho zastúpenia. Dovolací súd povaţoval preto odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu v tejto časti z hľadiska moţnosti jeho preskúmania za postačujúce. Pokiaľ ţalovaný namietal, ţe odvolací súd postupoval v rozpore s ustanovením § 212 ods. 1 O. s. p. treba uviesť, ţe výrok o náhrade trov konania je vţdy závislý od výroku vo veci samej. Súd preto pri rozhodovaní o trovách konania nie je viazaný rozsahom odvolania. Z odôvodnenia rozhodnutia je zrejmé aj to, ţe odvolací súd pri náhrade trov štátu tieto rozdelil, vzhľadom na celkový úspech strán v tomto konaní. Najvyšší súd preto dovolanie ţalovaného proti týmto výrokom ako neprípustné odmietol podľa § 447 písm. c) C. s. p.
  64. V dovolacom konaní úspešnej ţalobkyni najvyšší súd právo na náhradu trov dovolacieho konania nepriznal, lebo jej ţiadne trovy nevznikli.
  65. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 :
  66. 10 6 Cdo 78/2016 P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
  67. júna 2017 JUDr. Ivan M a c h y n i a k, v. r. predseda senátu JUDr. Rudolf Č i r č, v. r. člen senátu Mgr. Dušan Č i m o, v. r. člen senátu Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Slavka Cibuľáková

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.