N a j v y š š í s ú d 4 To 6/2015 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu JUDr. Pavla Farkaša a sudcov JUDr. Martina Piovartsyho a JUDr. Štefana Harabina na verejnom zasadnutí konanom dňa 13. júna 2017, v trestnej veci proti obţalovanému A. P . a spol. pre pokračovací zločin prevádzačstva spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák. k § 356 Tr. zák., o odvolaniach obţalovaných A. P., V. L., Y. N., L. K., M. O., Y. C. a prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica zo dňa 11. marca 2014, sp. zn. BB-3T/13/2012 takto r o z h o d o l : I. Podľa § 321 ods. 1 písm. d/ Tr. por. napadnutý rozsudok Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica z 11. marca 2014, sp. zn. BB-3T/13/2012 z r u š u j e s a v časti vo vzťahu k obţalovanej L. K.. Obţalovaná L. K., nar. X., bytom B., V. X., podľa § 285 písm. b/ Tr. por. pre skutky v bodoch 1/ a 4/ rozsudku Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica z 11. marca 2014, 2 4 To 6/2015 sp. zn. BB-3T/13/2012 právne kvalifikované ako pokračovací zločin prevádzačstva spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 356 Tr. zák., ktorých sa mala dopustiť tak, ţe 1/ v období najneskôr od augusta 2007 do novembra 2007 v úmysle získať finančný zisk, umoţnili najmenej jedenástim občanom Ukrajiny (B. M., nar. X., bytom V. R., B., B. X., U., F. I., nar. X., bytom R. R., B. X., U., F. H., nar. X., bytom Z., R. R., S. X., U., V. M., nar. X., bytom Z., V., ul. Š. X., U., K. V., nar. X., bytom U..., H. X., U., Y. I., nar. X., bytom L. ., T. R., K. ., U., L. Y., nar. X., bytom Z., R. R., U., M. O., nar. X., bytom R. R., J., Š. ., U., M. Y., nar. X., bytom Z., V., ul. Š. X., U., C. V., nar. X., bytom Z., R. R., K. ., U., S. L., nar. X., trvale bytom Z., R. R., B. ., U.) nedovolene zotrvať a nedovolene sa zamestnať na území Slovenskej republiky tým spôsobom, ţe V. L., ktorý bol splnomocnený konať v mene obchodnej spoločnosti L.L., s.r.o., týmto občanom Ukrajiny ponúkol zabezpečenie ubytovania a dobre platenej práce na území Slovenskej republiky, a po ich príchode na územie Slovenskej republiky im zabezpečil ubytovanie v okrese Ţilina a zadelil ich v rozpore so zákonom č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnaní ako pomocných robotníkov v prevádzke pekárne obchodnej spoločnosti P. a.s., so sídlom K. .,. Ţ.Ţ., IČO: X., pričom po vykonaní kontroly Oddelením cudzineckej polície Policajného zboru v Ţiline a Inšpektorátu práce Ţilina v prevádzkových priestoroch obchodnej spoločnosti P. a.s. bolo vyššie uvedených jedenásť občanov Ukrajiny na základe právoplatného rozhodnutia Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru v Ţiline sp. zn. UHCP/RHCP-BB-CP-ZI-AV-2007 zo dňa 08.11.2007, podľa § 57 ods. 1 písm.
- c)bod 7 zákona č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov, administratívne vyhostených z územia Slovenskej republiky, pretoţe na území Slovenskej republiky sa zdrţiavali bez oprávnenia na pobyt a pracovali bez povolenia na zamestnanie vydaného v zmysle zákona č. 5/2004 Z. z. o sluţbách zamestnanosti. Za pracovné výkony občanov Ukrajiny obţalovaní postupne zinkasovali od uvedeného podnikateľského subjektu na podklade štyroch faktúr, ktoré v mene obchodnej spoločnosti L.L., s.r.o., so sídlom S., . B., IČO: X. vystavila L. K. podľa pokynov V. L. sumu v hotovosti 34.063,- Sk (1.130,68 €), ktorú prevzal V. L. a sumu 1.143,586,- Sk (37.960,10 €) poukázaním na osobný účet č. X., vedený v T., a.s. na majiteľa L. K.. Z takto zabezpečeného zisku časť v hotovosti vyplatili týmto na území Slovenskej republiky nedovolene zotrvávajúcim a nedovolene zamestnaným občanom Ukrajiny a zvyšok si medzi sebou bliţšie nezisteným spôsobom rozdelili, 4/ od začiatku januára roku 2009 do 14.08.2009 v úmysle získať finančný zisk, umoţnili najmenej dvanástim občanom Ukrajiny (M. P., nar. X., bytom Z., R. R., B. č.X., U., L. Z., nar. X., bytom I., T. R., S., F. č., U., D. M., nar. X., bytom Z., R. R., B. č., U., O. K., nar. X., 3 4 To 6/2015 bytom Z., R. R., R, N. č., U., G. B., nar. X., bytom Z., Ť. R., S., L. č. X, U., O. T., nar. X., bytom I. oblasť, T. R., K., Z. č., U., L. G., nar. X., bytom I., T. R., K., L. č. X., U., V. M., nar. X., bytom Z., I. R., O., I. F. č. X., U., M. P., nar. X., bytom Z., R. R., B. č. X., U., A. D., nar. X., bytom Z., Ť. R., S., L. č. X., U., T. K., nar. X., bytom Z., R. R., B. č. X., U., G. T., nar. X., bytom Z., K. X., U.) nedovolene zotrvať a nedovolene sa zamestnať na území Slovenskej republiky tým spôsobom, ţe V. L. a Y. N. prostredníctvom Y. C. a ďalších nestotoţnených osôb na Ukrajine vystupujúcich pod menami V. a S. týmto občanom Ukrajiny ponúkli zabezpečenie dobre platenej práce na území Slovenskej republiky a A. P. v súčinnosti s V. L. a Y. N. prostredníctvom obchodnej spoločnosti L., s.r.o., so sídlom J. X., B., IČO: X. im zabezpečili povolenie na prechodný pobyt na území Slovenskej republiky za účelom zamestnania alebo podnikania. Následne V. L. a Y. N. zabezpečili ich prepravu na územie Slovenskej republiky, zabezpečili im ubytovanie v najmenej dvoch bytoch v B. – P. a buď ihneď alebo niektorých s odstupom času zadelili v rozpore so zákonom č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnaní ako pomocnú pracovnú silu v prevádzke pekárne obchodnej spoločnosti P., a.s., so sídlom B. X, B., IČO: X., pričom po vykonaní kontroly Oddelením cudzineckej polície Policajného zboru Bratislava v prevádzkových priestoroch obchodnej spoločnosti P., a.s. bolo dvanásť vyššie uvedených občanov Ukrajiny na základe právoplatného rozhodnutia Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru Bratislava sp. zn. UHCP/RHCP-BA-OCP-AV-2009 zo dňa 14.08.2009, podľa § 57 ods. 1 písm.
- c)bod 4 zákona č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov, administratívne vyhostených z územia Slovenskej republiky, pretoţe na území Slovenskej republiky nevykonávali podnikateľskú činnosť, ale vykonávali závislú pracovnú činnosť ako pomocné pracovné sily v prevádzke pekárne, teda vedome vykonávali inú činnosť, neţ na akú im bolo udelené povolenie na prechodný pobyt za účelom podnikania (napr. v oblasti upratovacích sluţieb, v oblasti výroby detského oblečenia) v zmysle zákona č. 5/2004 Z. z. o sluţbách zamestnanosti a podľa § 57 ods. 1 písm.
- c)bod 5 zákona č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov administratívne vyhostených z územia Slovenskej republiky, pretoţe na území Slovenskej republiky vykonávali pracovnú činnosť s iným miestom výkonu práce (B. X., B.), neţ na aké im bolo udelené povolenie na prechodný pobyt za účelom zamestnania a určené miesto výkonu práce (K. X., Ţ.) v zmysle zákona č. 5/2004 Z. z. o sluţbách zamestnanosti. Za pracovné výkony občanov Ukrajiny obţalovaní v mene obchodnej spoločnosti L., s.r.o. postupne od obchodnej spoločnosti P., a.s. zinkasovali na podklade najmenej siedmich faktúr, ktoré v mene obchodnej spoločnosti L., s.r.o. vystavila I. H. 4 4 To 6/2015 podľa pokynov A. P. a V. L. najmenej sumu 117.134,57 € poukázaním na účet X. vedený v T., a.s. na majiteľa spoločnosť L., s.r.o., z ktorých časť v hotovosti vyplácali Y. N., V. L. a L. K. týmto na území Slovenskej republiky nedovolene zotrvávajúcim a nedovolene zamestnaným občanom Ukrajiny a zvyšok si medzi sebou bliţšie nezisteným spôsobom rozdelili. s a o s l o b o d z u j e , pretoţe skutky nie sú trestným činom. II. Podľa § 319 Tr. por. odvolania obţalovaných A. P., V. L., Y. N., M. O., Y. C. a prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky s a z a m i e t a j ú . O d ô v o d n e n i e Najvyšší súd Slovenskej republiky na podklade podaných odvolaní obţalovaných A. P., V. L., Y. N., L. K., M. O., Y. C. a prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolania, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, ţe špecializovaný trestný súd rozhodol vo vzťahu k obţalovaným A. P., V. L., Y. N., Y. C. a M. O. správne a v súlade so zákonom. V rámci zisťovania a ustálenia skutkového stavu, špecializovaný trestný súd vykonal na hlavnom pojednávaní všetky potrebné a dostupné dôkazy, tieto následne jednotlivo aj vzájomne vyhodnotil a dospel tak ku správnym a úplným skutkovým záverom, ktoré aj podľa názoru odvolacieho súdu plne zodpovedajú výsledkom vykonaného dokazovania. V odôvodnení napadnutého rozsudku potom súd vyloţil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané a o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými právnymi úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Z odôvodnenia rozsudku je tieţ zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou obţalovaných. 5 4 To 6/2015 Najvyšší súd Slovenskej republiky si preto v celom rozsahu osvojil skutkové závery prvostupňového súdu a v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku. Aj podľa názoru odvolacieho súdu predmetné skutky sa stali tak, ako to správne zistil a ustálil na základe vykonaného dokazovania prvostupňový súd. Vykonanými dôkazmi bolo celkom jednoznačne a nepochybne dokázané, ţe predmetný pokračovací zločin prevádzačstva spolupáchateľstvom spáchali obţalovaní A. P., V. L., Y. N. a Y. C., tak ako je to uvedené v bodoch 1/ aţ 4/ napadnutého rozsudku špecializovaného trestného súdu a obţalovaný M. O. v bode 5/ tohto rozsudku, preto v konečnom dôsledku zamietol ich odvolania ako nedôvodné. Odvolacie námietky obţalovaných prezentované najmä v tom zmysle, ţe zo spáchania ţalovanej trestnej činnosti sa necítia byť vinnými najvyšší súd nepovaţoval za dôvodné, pretoţe takáto ich obhajoba bola vykonaným dokazovaním jednoznačne vyvrátená. Odvolací súd nemá pochybnosti o tom, ţe skutky tak, ako sú uvedené vo výroku napadnutého rozsudku v bodoch 1/ aţ 5/ obţalovaní spáchali. Skutkový stav bol súdom prvého stupňa správne ustálený nielen na základe výpovedí vypočutých svedkov A. M., M. P., I. H., M. K., H. P., R. S., V. S., J. K. (zapísaný v obchodnom registri ako konateľ firmy L.L. B.), M. S., predstaviteľov spoločností, ktoré zamestnávali ukrajinských štátnych občanov – P. Ţ., T. K., A. M., Ing. A. I., Ing. V. Č., Ing. V. Č., R. Š., Ing. P. J., Ing. F. D., Ing. P. H., svedkyne B. K., pracovníkov Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Ţiline – J. H., Ing. J. I., svedkov, ktorí ubytovávali občanov Ukrajiny - J. M., J. Š., Ing. K. G., A. B., M. B., Ing. Ľ. B., S. H., Ing. V. K., F. F., B. N. a P. Á., S. H., B. K., Ing. V. B., MVDr. Š. U., M. M., Ing. J. Š. a celého radu ďalších svedkov - samotných pracovníkov z Ukrajiny – Y. P., O. N., B. G., H. C., L. K., L. S., O. K., T. Y., V. Š., M. S., S. O., V. P., V. S., Y. B., A. M., J. H., M. C., M. M. a V. S.. Ich výpovede plne zodpovedajú popísanému priebehu skutkového deja vo vzťahu k obţalovaným A. P., V. L., Y. N., M. O. a Y. C. a sú v súlade i s obsahom zhromaţdených listinných dôkazov. 6 4 To 6/2015 Z výsledkov vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva záver, ţe skutky uvedené v odsudzujúcej časti napadnutého rozsudku sa stali a tieto skutky spáchali títo obţalovaní spôsobom tam (v bodoch 1/aţ 5/) uvedeným. Obţalovaný V. L. od augusta 2007 do novembra 2007 s úmyslom získať finančný prospech umoţnil najmenej jedenástim konkrétnym občanom Ukrajiny nedovolene zotrvať a zamestnať sa na území Slovenskej republiky tak, ţe týmto občanom ponúkol zabezpečenie ubytovania a práce na Slovensku a po ich príchode ich ubytoval a v rozpore so zákonom č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnaní ich zadelil ako pomocných robotníkov v prevádzke pekárne spoločnosti P. so sídlom v Ţ.. Po vykonaní kontroly príslušníkmi cudzineckej polície a Inšpektorátu práce boli títo občania Ukrajiny vyhostení z územia Slovenskej republiky. Dôvodom tohto postupu bola skutočnosť, ţe na území Slovenskej republiky sa zdrţiavali bez oprávnenia na pobyt (mali udelené tranzitné víza na cestu do Maďarska) a pracovali bez povolenia na zamestnanie v zmysle zákona č. 5/2004 Z. z. o sluţbách zamestnanosti. Uvedená obchodná spoločnosť vyplatila spoločnosti L.L. s.r.o. B., v mene ktorej obţalovaný V. L. konal, finančné sumy 1.130,68,- Eur a 37.960,10,- Eur (skutok v bode 1). V období od októbra 2008 do apríla 2009 v úmysle získať finančný zisk obţalovaní A. P., V. L., Y. N. a Y. C. umoţnili najmenej piatim konkrétnym občanom Ukrajiny nedovolene zotrvať a zamestnať sa na území Slovenskej republiky tak, ţe prostredníctvom obchodnej spoločnosti L., s.r.o. B. zabezpečili im pobyt na Slovensku a povolenie na výkon práce v zaradení odlievač, (pretoţe takýto druh práce bol na Slovensku v tom čase ţiadaný), pričom ale mali vedomosť o tom, ţe títo občania Ukrajiny nie sú v danom odbore vyučení. Napriek tomu ich zadelili ako pomocnú pracovnú silu v prevádzke pekárne v Ţ. a následne, pretoţe vykonávali iný druh práce, neţ na akú im bolo udelené povolenie na zamestnanie a prácu nevykonávali na určenom mieste jej výkonu t. j. v Ţ., ale v Ţ., po vykonaní kontroly a zistení týchto skutočností boli z územia Slovenskej republiky administratívne vyhostení. Za prácu občanov Ukrajiny obţalovaní postupne zinkasovali najmenej sumu 14.429,62,- Eur a 34.231,- Eur (skutok v bode 2). Obdobným nelegálnym spôsobom prostredníctvom spoločnosti L., s.r.o. B. títo obţalovaní umoţnili pracovať ďalším dvanástim konkrétnym občanom Ukrajiny, ktorí mali udelené povolenie na zamestnanie na prácu odlievača na adrese P. v Ţ., hoci neboli v danom 7 4 To 6/2015 odbore vyučení a zamestnali ich ako pomocných stavebných robotníkov na viacerých stavbách v meste Ţ. pre stavebnú spoločnosť S., s.r.o. Po kontrole cudzineckou políciou a inšpektorátom práce boli z územia Slovenskej republiky (podľa § 57 ods. 1 písm. c/ bod 7 zákona č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov) administratívne vyhostení. Za pracovné výkony ukrajinských občanov im boli vyplatené finančné sumy 16.298,- Eur, 13.723,19 Eur (skutok v bode 3). Obdobne od januára 2009 do 14. augusta 2009 v úmysle získať finančný zisk A. P., V. L., Y. N. a Y. C. umoţnili dvanástim občanom Ukrajiny nedovolene zotrvať a ilegálne sa zamestnať na území Slovenskej republiky, tak ţe prostredníctvom spoločnosti L. s.r.o. im zabezpečili povolenie na prechodný pobyt na území Slovenskej republiky a následne ich zadelili na výkon práce ako pomocné pracovné sily v prevádzke pekárne v meste B., teda vykonávali inú prácu, neţ na akú im bolo vydané povolenie. Povolenie im bolo totiţ udelené len na vykonávanie podnikateľskej činnosti s určením jej vykonávania v meste Ţ.. Obţalovaní v mene spoločnosti L. s.r.o. zinkasovali sumu najmenej 117.134,57 Eur. Na základe rozhodnutia Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru podľa boli títo občania Ukrajiny z územia Slovenska vyhostení (podľa § 57 ods. 1 písm. c/ bod 4 zákona 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov). Obţalovaný M. O. spoločne uţ s inou osobou umoţnil najmenej šestnástim občanom Ukrajiny nedovolene zotrvať a nedovolene sa zamestnať na území Slovenskej republiky, tak ţe prostredníctvom obchodnej spoločnosti M. s.r.o. B., ktorej je konateľom spoločne s ďalšími osobami (S. T. a V. S.) po uzavretí zmluvy o dielo s konateľom spoločnosti K. O. s.r.o. umiestnili na výkon stavebných a pomocných prác pre túto spoločnosť najmenej šiestich občanov Ukrajiny, ktorí nemali udelené povolenie na pobyt a zamestnanie na území Slovenskej republiky. Za to obdrţal prostredníctvom V. S. postupne finančnú sumu spolu 105.288,- Eur. Časť z týchto peňazí vyplatil za vykonanú prácu občanom Ukrajiny. Tým, ţe títo občania Ukrajiny nemali udelené povolenie na zamestnanie a pobyt na území Slovenska došlo k závaţnému porušeniu zákona č. 5/2004 Z. z. o sluţbách zamestnanosti a zákon č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov. Práve takéto vyššie popísané konanie je podstatou naplnenia zákonných znakov skutkovej podstaty zločinu prevádzačstva spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák. k § 356 8 4 To 6/2015 Tr. zák. u obţalovaných A. P., V. L., Y. N. a Y. C. v pokračovacej forme a u obţalovaného M. O. toho istého trestného činu samostatného. Výsledky dokazovania nepotvrdili obhajobu týchto obţalovaných, zaloţenej prevaţne na tvrdení, ţe ţalovanej trestnej činnosti sa nedopustili a pokiaľ sprostredkúvali prácu pre občanov Ukrajiny, tak všetko vykonávali legálne v súlade so zákonom. K námietkam obhajoby, ţe zákon o sluţbách zamestnanosti explicitne neobsahuje ustanovenie prikazujúce vykonávať len ten druh práce, na ktorý bolo pracovné povolenie vydané a len na určenom mieste, treba uviesť nasledovné: Postup a podrobnejšie podmienky udeľovania povolenia na zamestnanie cudzincov určilo v zmysle § 3 písm. i/ zákona č. 453/2003 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí a rodiny vo väzbe na piatu časť zákona č. 5/2004 Z. z. o sluţbách zamestnanosti v znení neskorších predpisov, ktorý konkrétne určuje podmienky zamestnávania cudzincov na území Slovenskej republiky. Podľa neho povolenie na prácu zodpovedá predloţenému prísľubu zamestnávateľa, a to aj z hľadiska miesta výkonu práce cudzinca. Cudzinec, ktorý je účastníkom právnych vzťahov vznikajúcich podľa tohto zákona je pred vydaním povolenia na zamestnanie ako ţiadateľ o jeho udelenie poučený, okrem postupu k jeho získaniu aj o tom, ţe povolenie na zamestnanie je platné len na druh práce, ktorý zodpovedá predloţenému prísľubu zamestnávateľa, a to aj z hľadiska miesta výkonu zamestnania, čo potvrdzuje svojim podpisom. V zmysle ustanovenia § 20 ods. 1 zákona č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov môţe potom policajný útvar udeliť cudzincovi povolenie na prechodný pobyt na účel zamestnania, na základe povolenia na zamestnanie vydané príslušným úradom práce. Povolenie na zamestnanie môţe príslušný úrad udeliť v zmysle § 22 zákona č. 5/2004 Z. z. o sluţbách zamestnanosti cudzincovi, ak voľné pracovné miesto nie je moţné obsadiť uchádzačom o zamestnanie vedeným v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Ţiadosť o udelenie povolenia na zamestnanie, ktorú cudzincovi poskytne úrad práce, sociálnych vecí a rodiny obsahuje aj písomný „Prísľub zamestnávateľa na prijatie cudzinca do zamestnania“. Zamestnávateľ svojim podpisom a pečiatkou potvrdí, ţe po získaní povolenia na zamestnanie, prijme cudzinca do zamestnania. Analogicky z piatej časti zákona o sluţbách zamestnanosti vyplýva, ţe povolenie na zamestnanie je neprenosné a je platné len na taký druh práce, 9 4 To 6/2015 ktorý zodpovedá predloţenému prísľubu zamestnávateľa, a to aj z hľadiska miesta výkonu práce. Tým, ţe ukrajinskí pracovníci vykonávali inú prácu ako tú, na ktorú im bolo vydané pracovné povolenie (napr. na prácu odlievača, ale robili pomocnú prácu v pekárni) a vykonávali túto prácu na inom mieste ako to mali povolené, dopúšťali sa výkonu nelegálnej práce, čím došlo k závaţnému porušeniu § 2 ods. 1 písm. b/ zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a príslušných ustanovení zákona č. 5/2004 Z. z. o sluţbách zamestnanosti v súvislosti s nelegálnou prácou a nelegálnym zamestnávaním pri zamestnávaní cudzincov. Preto bol u týchto občanov Ukrajiny naplnený zákonný dôvod na rozhodnutie o ich administratívnom vyhostení z územia Slovenskej republiky (§ 57 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov). Teda aj podľa názoru najvyššieho súdu obţalovaní umoţnili „nedovolene sa zamestnať“ občanom Ukrajiny, teda tento pojmový znak trestného činu prevádzačstva podľa § 356 Tr. zák. bol naplnený a súd prvého stupňa nepochybil pri právnom posúdení ich konania, keď týchto uznal za vinných zo spáchania tohto deliktu (u obţalovaných A. P., V. L., Y. N. a Y. C. spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák.). Odvolacie námietky obţalovaných sa sústreďovali aj na otázku zavinenia, resp. na subjektívnu stránku trestného činu, keď obţalovaní nepopreli, ţe vykonávali nábor a zabezpečovali vybavenie administratívnych formalít potrebných na pobyt a vykonávanie pracovnej činnosti na území Slovenskej republiky pre občanov Ukrajiny. Namietali však, ţe by mali úmysel smerujúci k ich nelegálnemu pobytu, resp. k nelegálnemu výkonu pracovných činností. Špecializovaný trestný súd vykonal potrebné dokazovanie a zistenie, aby mohol bezpečne posúdiť, či obţalovaní A. P., V. L., Y. N., Y. C. a M. O. dopustili sa konania, ktorým umoţnili zotrvať a nedovolene sa zamestnať osobám, ktoré nie sú občanmi Slovenskej republiky ani iného členského štátu Európskej únie na území Slovenskej republiky, v úmysle získať finančnú výhodu. Na zavinenie ako znak charakterizujúci subjektívnu stránku skutkovej podstaty trestného činu moţno usudzovať zo zistených objektívnych skutočností. Ak v súdenom prípade súd zistil, ţe obvinení konali tak, ţe umiestňovali občanov Ukrajiny na výkon iného druhu práce, neţ na akú im bolo vydané povolenie na zamestnanie a nevykonávali tieto práce 10 4 To 6/2015 na povolených miestach, resp. umoţnili zotrvanie takýchto osôb na území Slovenskej republiky len na základe tranzitných víz, ţe mali vedomosť o dôvodoch administratívneho vyhostenia týchto občanov Ukrajiny a ţe teda mali v tomto smere dostatočné znalosti a skúsenosti, nemoţno dôjsť k inému záveru neţ k tomu, ţe obţalovaní konali v priamom úmysle podľa § 15 písm. a/ Tr. zák. V danej súvislosti je významnou okolnosťou skutočnosť, ţe beţnou praxou obţalovaných bolo zabezpečenie potvrdení o vyškolení, resp. o vyučení občanov Ukrajiny v poţadovanom odbore na taký druh práce, o ktorom vedeli, ţe je na trhu práce Slovenskej republiky ţiadaný a ţe na takýto druh práce Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny bude vydané povolenie na zamestnanie. Na základe výsledkov dokazovania súd prvého stupňa nemohol dospieť i inému záveru, neţ takému, ţe obţalovaní (napriek tomu, ţe po formálnej stránke sa mohlo javiť, ţe občania Ukrajiny vykonávajú práce v súlade s príslušnými právnymi normami Slovenskej republiky), mali vedomosť o tom, ţe tieto osoby umiestňujú na výkon prác v rozpore s im vydanými pracovnými povoleniami, a to pokiaľ sa týka výkonu konkrétneho druhu práce, ako aj miesta, na ktorom túto prácu vykonávali. Obţalovaný Y. C. v odvolaní namietal, ţe vykonával práce viac-menej na území Ukrajiny na základe priateľských vzťahov s obţalovanými A. P., V. L. a Y. N.. Predtým v roku 2007 sa s V. L. dohodol, „ţe mu dá na Slovensku prácu“. Spolu so svojou manţelkou pricestoval na Slovensko na „podnikateľské vízum“, pracoval vo veľkoobchode B.. Odmenu za prácu mu vyplácal V. L.. Neskôr pomáhal obţalovaným s prepravou Ukrajincov so svojím mikrobusom, pomáhal im vypĺňať doklady, odovzdával im peniaze na úhradu poplatkov, ktoré mu zasielali V. L. a Y. N. prostredníctvom banky W. U.. S menovanými sa dohodol, ţe mu budú za túto prácu vyplácať finančnú odmenu, tak ako keby pracoval na Slovensku. Za týchto okolností je nepochybne zrejmé, ţe obţalovaný Y. C. mal dostatočnú vedomosť o tom, akým spôsobom A. P., V. L. a Y. N. sprostredkúvajú prácu občanom Ukrajiny na území Slovenskej republiky, ako aj, ţe ich pobyt na území Slovenska často skončil na základe ich administratívneho vyhostenia na základe rozhodnutia cudzineckej polície a teda musel vedieť, ţe svojím konaním umoţňuje alebo napomáha zotrvať a nedovolene sa zamestnať občanom Ukrajiny na území Slovenskej republiky, za účelom získania finančnej výhody. 11 4 To 6/2015 Podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prvostupňový súd nepochybil ani pri právnom posúdení konania obţalovaných, keď týchto uznal za vinných A. P. v bodoch 2/,3/,4/ obţalovaného V. L. v bodoch 1/,2/,3/,4/ obţalovaného Y. N. v bodoch 2/,3/,4/ a obţalovaného Y. C. v bodoch 2/,3/,4/ pokračovacím zločinom prevádzačstva spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 356 Tr. zák. a obţalovaného M. O. zo spáchania samostatného skutku v bode 5/ zločinom prevádzačstva spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 356 Tr. zák. V súlade so zákonom postupoval špecializovaný trestný súd aj pri rozhodovaní o uloţených trestoch týmto obţalovaným. Tresty odňatia slobody u obţalovaných A. P., V. L., Y. N. a M. O., uloţené im vo výmere, ktorá pokrýva dĺţku ich väzby a trest odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu u obţalovaného Y. C. dostatočne a spravodlivo zohľadňuje zákonné podmienky účelu trestu ako z hľadiska prevýchovnej poţiadavky, tak aj z hľadiska poţiadaviek individuálnej a generálnej prevencie. Uloţené tresty povaţuje aj odvolací súd za správne a zákonné, pretoţe aj podľa jeho názoru plne zodpovedajú závaţnosti trestnej činnosti, osobám obţalovaných, ich doterajšiemu spôsobu ţivota a moţnostiam ich prevýchovy a nápravy. V súlade so zákonom zaradil súd obţalovaných A. P., V. L., Y. N. a M. O. pre výkon uloţených trestov prostredníctvom ustanovenia § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráţenia. Vzhľadom na uvedené okolnosti , najvyšší súd podľa § 319 Tr. por. odvolania týchto obţalovaných zamietol. K oslobodzujúcej časti vo vzťahu k obžalovanej L. K.: Podľa názoru najvyššieho súdu ani vykonaním rozsiahleho a vyčerpávajúceho dokazovania v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní nebolo jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázané, ţe konanie obţalovanej L. K. popísané v skutkových vetách pod bodmi 1/ a 4/ napadnutého rozsudku naplnilo znaky trestného činu. Jej participácia na spáchaní trestnej činnosti mala spočívať vo vzťahu ku skutku v bode 1/ vo vystavení štyroch kusov faktúr v mene obchodnej spoločnosti L.L. s.r.o. na 12 4 To 6/2015 pokyn svojho manţela V. L. na konkrétne finančné sumy s poukázaním na osobný bankový účet (vedený v T.) na majiteľa L. K. a vo vzťahu ku skutku v bode 4/ napadnutého rozsudku časť peňazí zinkasovaných od obchodnej spoločnosti P. na základe siedmych faktúr vystavených I. H. na pokyn A. P. a V. L., ktoré boli vyplatené na bankový účet spoločnosti L., mala vyplatiť v hotovosti občanom Ukrajiny, ktorí na území Slovenska nedovolene zotrvávali a boli nedovolene zamestnaní. Obţalovaná vo svojich opakovaných výpovediach v podstate uviedla, ţe je manţelkou obţalovaného V. L. a v inkriminovanom čase (od septembra 2007) bola v pokročilom štádiu tehotenstva. V novembri sa im narodilo dieťa. Nemala vedomosť, ţe by sa zúčastňovala na páchaní akejkoľvek trestnej činnosti. Nemohla tak robiť uţ aj z dôvodu, ţe starostlivosť o narodené dieťa zabrala všetok jej čas. Čo sa týka účtov, muţ ju poţiadal, aby si otvorila v banke účet, s tým ţe budú naň poukazované peniaze. Následne ju potom príleţitostne poţiadal, aby určité sumy vybrala a odovzdala mu ich. Nič zlé v tom nevidela, tak to urobila. V ich rodine to fungovalo tak ako všeobecne to funguje v ukrajinských rodinách: muţ je hlava rodiny, o ktorú sa stará a treba ho rešpektovať. Na ţiadosť manţela niekoľkokrát vypísala faktúru na ich spoločnom počítači, vytlačila ju, ale nemala ţiadnu vedomosť o tom, ţe by bola fiktívna. Údaje jej diktoval buď manţel alebo obţalovaný Y. N.. Faktúry dostali od firiem, v ktorých pracovali Ukrajinci. Daňové priznania vyhotovovala ekonómka, ktorá jej ukázala kde to má podpísať a odniesť podať na daňový úrad. Ona sama neviedla účtovníctvo, pretoţe sa v tom nevyzná. Výpoveď obţalovanej je zhodná s výpoveďou obţalovaného V. L., ktorý potvrdil, ţe ako manţelia mali spoločný bankový účet, na ktorý boli poukazované peniaze z firiem, v ktorých pracovali Ukrajinci a ktorú prácu sprostredkovala spoločnosť L. Doslova uviedol „jeden, alebo 2krát, veľmi málo vystavila faktúry aj jeho manţelka podľa jeho inštrukcií, čo má do nich napísať“. Inak L. K. pre firmu L. nevykonávala ţiadnu prácu. Aj obţalovaný Y. N. okrem iného uviedol, ţe „faktúry za spoločnosť L. vystavoval obţalovaný A. P. alebo svedkyňa I. H.“. Svedok M. P. vypovedal, ţe ho V. L. poţiadal či by mu nemohol vystavovať faktúry pre jeho spoločnosť – L.L. a neskôr E. s.r.o. Faktúry odovzdával V. L. alebo Y. N. v mieste svojho bydliska, alebo v mieste svojho zamestnania. Dva alebo trikrát prišla pre faktúry L. K.. Robil to pre nich ako kamarátsku sluţbu, nič za to nedostával. Začiatkom roka 2007 13 4 To 6/2015 V. L. všetky doklady od neho zobral a povedal, ţe ďalej bude v účtovníctve pokračovať sekretárka A. P. pani I. H.. Svedkyňa I. H. uviedla, ţe L. K. osobne nepozná, robila asistentku obţalovanému A. P.. Vykonávala práce ako: zmeny a zápisy v obchodných registroch, pripravovala podklady pre pobyty cudzincov, Y. N. jej dával podklady, aby pripravila faktúry za spoločnosť L. za vykonané práce v jednotlivých spoločnostiach. Dokazovanie bolo vykonané okrem iného aj listinnými dôkazmi: -„Zmluvou o prevode obchodného podielu“ spoločnosti L.L. na inú osobu, ktorá bola podpísaná J. K., v zastúpení L. K., - plnomocenstvami J. K. pre A. P., L. K. a V. L., aby ho ako konateľa zastupovali vo všetkých záleţitostiach ohľadom spoločnosti L.L., - výpisom a potvrdeniami o výberoch hotovostí z bankového účtu č.X. v T. na majiteľa L. K., - účtovné doklady spoločnosti B., z ktorých sú zrejmé prevody finančných prostriedkov na účte zaloţený L. K. a na účte spoločnosti L.L.. Špecializovaný trestný súd vykonal na hlavnom pojednávaní rozsiahle dokazovanie, na základe výsledkov ktorého nebolo celkom jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázané, ţe konanie obţalovanej L. K. v bodoch 1/ a 4/ napadnutého rozsudku naplnilo všetky znaky zločinu prevádzačstva spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák. k § 356 Tr. zák., tak ako to ustálil súd prvého stupňa. Najvyšší súd sa s takýmto záverom súdu prvého stupňa nestotoţnil a sám dospel k záveru, ţe vina obţalovanej nebola jednoznačne preukázaná, a preto ju v konečnom dôsledku podľa § 285 písm. b/ Tr. por. spod obţaloby špeciálneho prokurátora oslobodil. V súdenom prípade totiţ nie je moţné jednoznačne konštatovať preukázanie zavinenia obţalovanej ako znaku charakterizujúceho subjektívnu stránku skutkovej podstaty trestného činu. Zločin prevádzačstva podľa § 356 Tr. zák. je úmyselným trestným činom, teda zákon vyţaduje naplnenie priameho alebo aspoň nepriameho úmyslu páchateľa. To znamená, ţe chcel spôsobom uvedeným v trestnom zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, alebo aspoň vedel, ţe svojim konaním môţe také porušenie alebo ohrozenia spôsobiť a pre prípad, ţe ho spôsobí, bol s tým uzrozumený. 14 4 To 6/2015 Chráneným záujmom spoločnosti pri trestnom čine prevádzačstva podľa § 356 Tr. zák. je záujem v zabránení nedovoleného zotrvania alebo nedovoleného zamestnávania osobám, ktoré nie sú občanmi Slovenskej republiky, členského štátu Európskej únie alebo zmluvného štátu Dohody o Európskom hospodárskom priestore, alebo nemajú trvalý pobyt na ich území. Z výsledkov dokazovania nebolo jednoznačne preukázané, ţe obţalovaná L. K. by mala vedomosť o tom, ţe jej manţel V. L. a jeho spoločníci Y. N.,A. P., Y. C. vykonávali v rámci činnosti spoločností L.L., spoločnosti L. nelegálnu činnosť v tom zmysle, ţe zamestnávaní občania Ukrajiny vykonávali iné práce, ako tie, na ktoré mali vystavené povolenia na zamestnanie, alebo ţe vykonávali práce na inom ako povolenom mieste, resp. ţe sa zdrţiavali na území Slovenska nelegálne, pretoţe mali udelené iba tranzitné víza. Dokazovaním nebolo totiţ jednoznačne preukázané, ţe by obţalovaná niekedy participovala na vybavovaní takýchto dokladov, resp., ţe by mala k nim prístup a tak moţnosť zoznámiť sa s ich obsahom. Nikdy sa nezúčastňovala ţiadnych kontrol týchto pracovníkov na ich pracoviskách. Taktieţ nebolo jednoznačne preukázané, ţe by mala vedomosť o vyhosťovaní týchto pracovníkov z územia Slovenska z dôvodu porušovania zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnaní, zákona 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov a zákona č. 5/2004 Z. z. o sluţbách zamestnanosti. Dokazovaním vo vzťahu k obţalovanej L. K. bolo nesporne preukázané, ţe ako manţelka obţalovaného V. L. na jeho ţiadosť si zaloţila osobný bankový účet, z ktorého na jeho ţiadosť niekoľkokrát vyberala finančné prostriedky, ktoré mu v prípade ich výberu odovzdávala, prípade sama na jeho poţiadanie odovzdala finančnú sumu ukrajinským pracovníkom a raz alebo dvakrát vyhotovila na ţiadosť manţela faktúry. Dokazovanie bolo vykonané aj listinnými dôkazmi korešpondujúcimi s týmito jej parciálnymi činnosťami. Podľa názoru najvyššieho súdu je potrebné konštatovať, ţe činnosti, ktoré obţalovaná vykonávala pre manţela V. L., resp. pre spoločnosti L.L. alebo pre spoločnosť L., nemuseli u nej vyvolať vedomosť o tom, ţe sa jedná o činnosť v rozpore s vyššie citovanými zákonmi. V tomto smere nebola vyvrátená jej obhajoba keď tvrdila, ţe plnila len sporadicky poţiadavky manţela a nemala ţiadnu bliţšiu vedomosť o tom, ţe by sa dopúšťala trestnej činnosti, resp. niečoho čo by bolo v rozpore s právnymi normami upravujúcimi podmienky povoľovania práce cudzincov na území Slovenskej republiky. Naopak, je ľahko uveriteľné jej tvrdenie (potvrdené aj spoluobţalovanými), ţe podstatu 15 4 To 6/2015 fungovania firiem, ktoré sprostredkovávali prácu pre ukrajinských občanov nepoznala. Plnila len niektoré poţiadavky V. L. ako svojho manţela, ktorého v tomto smere rešpektovala. Logickým sa javí aj jej tvrdenie, ţe keď bola vo vysokom štádiu tehotenstva, resp. keď sa starala o dieťa po jeho narodení, nemala mnoho voľného času na vykonávanie iných činností. Z dokazovania naopak vyplýva, ţe všetky doklady súvisiace s vybavovaním pobytu a pracovnými povoleniami (vycestovacie víza na konzuláte v U., pracovné povolenia na úradoch práce, sociálnych vecí a rodiny, povolenia prechodného pobytu, ubytovanie, lekárske prehliadky etc.) vybavovali výlučne obţalovaní V. L., A. P., Y. N. a Y. C., prípadne ešte aj iné osoby, ale nikdy nie obţalovaná L. K.. Rovnako tak nebolo preukázané, ţe by prišla do styku (či uţ priameho alebo prostredníctvom listín) s kontrolami Oddelením cudzineckej polície Policajného zboru. Mohli by sme iba predpokladať, ţe sa o týchto skutočnostiach mohla dozvedieť od svojho manţela, avšak v tomto smere neexistujú ţiadne dôkazy a mohli by sme hovoriť o takejto moţnosti len hypoteticky a iba v rovine indícií, ale nie jednoznačne preukázaných okolností. V danej súvislosti najvyšší súd len marginálne poznamenáva, ţe ďalšie objemy finančných prostriedkov boli obţalovanými A. P., V. L. a Y. N. zinkasované na podklade faktúr, ktoré vyhotovovala pre nich I. H. a M. P., ktorí na ich činnosti participovali aj inými činnosťami, pričom obaja menovaní neboli obţalovaní a boli vo veci vypočutí len procesnom postavení svedkov. Za vyššie uvedenej dôkaznej situácie nebolo moţné konanie obţalovanej L. K. posúdiť ako trestný čin, a preto v zmysle zásady in dubio pro reo (v pochybnostiach v prospech obţalovaného) v časti skutkov uvedených v bodoch 1/ a 4/ napadnutého rozsudku najvyšší súd ju spod obţaloby podľa § 285 písm. b/ Tr. por. oslobodil. K oslobodzujúcej časti – k odvolaniu prokurátora: Obţaloba kládla za vinu obţalovaným v bode I/ spáchanie zločinu zaloţenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Tr. zák. Záver špecializovaného trestného súdu, ţe nebolo dokázané, ţe sa stal skutok, pre ktorý boli obţalovaní trestne stíhaní aj najvyšší súd povaţuje za správny, v súlade s výsledkami vo veci vykonaného dokazovania. Najvyšší súd Slovenskej republiky sa plne stotoţnil s právnym názorom súdu prvého stupňa 16 4 To 6/2015 a v tomto smere v celom rozsahu poukazuje na príslušnú časť odôvodnenia napadnutého rozsudku. Zločinecká skupina je definovaná ako skupina najmenej troch osôb, ktorá existuje počas určitého časového obdobia a koná koordinovane s cieľom spáchať jeden alebo viac zločinov, trestný čin legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa § 233 Tr. zák. alebo niektorý z trestných činov korupcie podľa ôsmej hlavy tretieho oddielu osobitnej časti Trestného zákona na účely priameho alebo nepriameho získania finančnej alebo inej výhody. Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní veci, v súlade so zisteniami prvostupňového súdu dospel k záveru, ţe konanie obţalovaných nenaplňuje znaky trestného činu zaloţenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Tr. zák. Špecializovaný trestný súd v odôvodnení svojho rozsudku na základe vykonania dokazovania podrobne a presvedčivo rozviedol, ţe v rámci zoskupenia osôb (obţalovaných) absentovala štruktúrovanosť a hoci ich činnosť mala určité znaky plánovitosti a koordinovanosti konania za účelom dosiahnutia cieľa, ich činnosť bola zaloţená len na báze dobrovoľnosti a nie na báze prísnych pravidiel typických pre zločineckú skupinu ako najvyššej formy organizovaného zločinu. Najvyšší súd sa preto s odôvodnením postupu Špecializovaného trestného súdu uvedeného v jeho rozhodnutí plne stotoţnil a v podrobnostiach naň poukazuje. V nadväznosti naň len dodáva, ţe Trestný zákon v § 129 definuje pojem skupina osôb a organizácia a v odseku 2 konkrétne organizovanú skupinu a v odseku 4 zločineckú skupinu. Z ich zákonného vymedzenia vyplýva, ţe u oboch skupín ide o spolčenie najmenej troch osôb, ktoré pre uľahčenie spáchania trestnej činnosti konajú s určitou plánovitosťou, koordinovanosťou, a teda deľbou úloh v ich rámci. Nad tento spoločný rámec Trestný zákon oproti organizovanej skupine zločineckú skupinu definuje aj ako skupinu existujúcu počas určitého obdobia s cieľom spáchať jeden, alebo viac zločinov, alebo trestný čin legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa § 233 Tr. zák., trestných činov korupcie podľa ôsmej hlavy, tretieho oddielu Trestného zákona, a ktorá je charakteristická svojou štruktúrovanosťou. 17 4 To 6/2015 Je teda zrejmé, ţe z dikcie uvedených zákonných ustanovení vyplýva, ţe u zločineckej skupiny ide o oveľa závaţnejšiu- najvyššiu formu organizovaného zločinu, ako to napokon správne konštatuje vo svojom uznesení aj súd prvého stupňa. Uvedený záver vyplýva z toho, ţe dosiahnutie cieľa je podmienené sofistikovanejším riadením. Treba vychádzať zo všeobecných poznatkov teórie riadenia, ktorá sa zaoberá formami usporiadania časti do celku, organizáciou a riadením týchto celkov za účelom dosiahnutia stanovených cieľov. Potom z hľadiska aplikácie poznatkov tejto vedy je to práve znak štruktúrovanosti zločineckej skupiny a formy jej riadenia, ktoré v podstatnej miere zvyšujú nebezpečenstvo jej konania. Súčasne majú podstatný vplyv na jej relatívnu stabilitu v čase, čo predstavuje ďalší zo znakov zákonného vymedzenia zločineckej skupiny. Práve štruktúra tejto skupiny ako usporiadanie jej častí do celku tvorí kostru, ktorá so sofistikovaným riadením umoţňuje veľmi efektívne dosahovať cieľ. Zločinecká skupina je organizačne členitejšia, hlavne vertikálne a viac formálnejšia v zmysle vzťahov nadriadenosti a podriadenosti jej zloţiek. Uvedená štruktúra teda spolu so sofistikovaným riadením, medzi ktoré patrí dôsledné dlhodobé a strategické plánovanie činnosti, operatívne riadenie zloţiek štruktúry pre dosiahnutie konkrétnych cieľov, kontrola zloţiek skupiny a spätná väzba na vyvodenie dôsledkov a opatrení pre jej ďalšiu činnosť do budúcna sú tie zásadné atribúty tejto najvyššej formy organizovaného zločinu. V predmetnej veci nebol preukázaný štruktúrovaný charakter skupiny, ako aj prísne vynútiteľné pravidlá jej fungovania. Takéto znaky zločineckej skupiny činnosť obţalovaných v súdenej trestnej veci absentujú. Obţaloba kládla za vinu v bode II. obţalovaným pre skutky 1, 2, 3, 5, 7, 10, 11 v bode III obţaloby pre skutky 2, 4, 5, 6 a v bode IV. pre skutky 1, 3 obzvlášť závaţný zločin obchodovania s ľuďmi podľa § 179 Tr. zák. vo viacčinnom súbehu s obzvlášť závaţným zločinom legalizácie príjmov z trestnej činnosti podľa § 233 Tr. zák. Definícia obchodovania s ľuďmi podľa medzinárodného práva znie nasledovne: „Obchodovanie s ľuďmi je verbovanie, preprava, odovzdanie alebo prevzatie ľudí pod hrozbou alebo pouţitím násilia, alebo iných foriem donucovania, únosu, podvodu, ľsti, zneuţitia právomoci, alebo zraniteľného postavenia alebo prijatia alebo poskytnutia platieb alebo prospechu na dosiahnutie súhlasu osoby majúcej kontrolu nad inou osobou s cieľom 18 4 To 6/2015 vykorisťovania. Vykorisťovanie zhrňuje, ako minimum, vykorisťovanie formou prostitúcie alebo iné formy sexuálneho vykorisťovania, nútenú prácu či sluţby, otroctvo, praktiky podobné otroctvu, nevoľníctvo alebo odoberanie orgánov“. Z výpovedí svedkov – ukrajinských pracovníkov vypočutých v rámci doţiadania o právnu pomoc vyplýva, ţe boli vopred oboznámení s dĺţkou pracovného času, s výškou zárobku, s výškou časti platu, ktorá im bude zrazená a s dohodnutými podmienkami súhlasili. Ţiaden z týchto svedkov nepotvrdil, ţe by sa nemohol z pracoviska vzdialiť alebo slobodne pohybovať, alebo ţe by im bol odobratý cestovný pas. Naopak zhodne potvrdili, ţe ak im pracovné podmienky nevyhovovali, z práce mohli odísť a v tomto im nikto z obţalovaných nebránil. Obţalovaní v predmetnej veci ţiadneho z občanov Ukrajiny nevystavili takým krutým podmienkam, ktoré by ohrozovali ich ţivot a zdravie a neboli vydieraní takým spôsobom, ktorým by naplnili definičné znaky trestného činu obchodovania s ľuďmi. Vo viacerých prípadoch tieto osoby vo svojich svedeckých výpovediach potvrdili, ţe územie Slovenskej republiky mohli slobodne opustiť. Trestného činu legalizácie príjmov z trestnej činnosti podľa § 233 ods. 1 Tr. zák. sa dopustí ten, kto príjem alebo vec pochádzajúcu z trestnej činnosti, v úmysle zatajiť existenciu takého príjmu alebo veci, zakryť ich pôvod v trestnej činnosti, ich určenie či pouţitie na spáchanie trestného činu, zmariť ich zaistenie na účely trestného konania alebo ich prepadnutie alebo zhabanie, a/ prevedie na seba alebo iného, poţičia, vypoţičia, prevedie v banke alebo v pobočke zahraničnej banky, dovezie, prevezie, privezie, premiestni, prenajme alebo inak sebe alebo inému zadováţi, alebo b/ drţí, uschováva, ukrýva, uţíva, spotrebuje, zničí, zmení alebo poškodí. V procese dokazovania v posudzovanej veci neboli produkované ţiadne dôkazy, na základe ktorých by bolo moţné konštatovať, ţe obţalovaní spáchali skutky, ktoré by bolo moţné práve posúdiť ako obzvlášť závaţný zločin legalizácie príjmov z trestnej činnosti podľa § 233 ods. 1 písm. a/, písm. b, ods. 4 písm. a/, písm. b/, písm. c/ Tr. zák. s poukazom na § 141 písm. a/ Tr. zák. 19 4 To 6/2015 Obţalovaní za pracovné výkony občanov Ukrajiny postupne inkasovali finančné prostriedky od spoločností, pre ktoré vykonávali prácu v mene obchodných spoločnosti L. s.r.o., L.L., s.r.o. resp. M., s.r.o. (u obţalovaného M. O.) na konkrétny bankový účet, ktoré finančné prostriedky sčasti pouţili na vyplatenie týmto ukrajinským občanom. Z takto preukázaného konania obţalovaných je nepochybne zrejmé, ţe definičné znaky zločinu legalizácie príjmov z trestnej činnosti ani v jednej z jej foriem nenaplnili. Špecializovaný trestný súd, keď neakceptoval právnu kvalifikáciu uvedenú v obţalobnom návrhu, rozhodol správne a v súlade s výsledkami dokazovania a svoje rozhodnutie správne a vyčerpávajúcim spôsobom aj v tejto časti odôvodnil. Najvyšší súd preto v jednotlivostiach naň poukazuje bez potreby túto argumentáciu opakovať. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti najvyšší súd dospel k záveru, ţe odvolanie podané prokurátorom Úradu špeciálnej prokuratúry nie je opodstatnené a dôvodné, a preto ho podľa § 319 Tr. por. zamietol. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave. 13. júna 2017 JUDr. Pavol F a r k a š, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Sylvia Machalová