Obsah (6)

§ 241§ 470§ 132§ 196§ 17§ 19

7 Cdo 405/2015 R O Z S U D O K V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu JUDr. Ľubora Šeba a členov senátu Mgr. Dušana Čima a JUDr. Jozefa Angel

neho porušenie ustanovení § 17 ods. 3, § 19 ods. 3 vyhlášky, s ktorými však ţalobca ţalovaným nebol riadne a preukázateľne oboznámený, a preto sa ţalovaný v tejto časti nemôţe zbaviť zodpovednosti. S poukazom na mieru zavinenia ţalobcu určil, ţe pracovný úraz sa odškodňuje na 67 % (100 % - 33 %).

súdu prvej inštancie ani jednu z uvedených troch príčin pracovného úrazu nie je moţné vyhodnotiť tak, ţe je to príčina dôleţitá, podstatná a značná (hlavná) a ostatné dve sú len vedľajšie. Všetky tri sú hlavnými príčinami pracovného úrazu, bez ktorých by škodný následok nevznikol. Uviedol, ţe ak by: a/ ţalobca dodrţal § 17 ods. 5 vyhlášky a po zaznení zvukovej výstraţnej signalizácie zostúpil z tretieho dopravníka, ktorý sa spustil aţ po odznení tretieho odhúkania, b/ ak by ţalovaný ţalobcu riadne a preukázateľne oboznámil s konkrétnymi (nie všeobecnými) postupmi o zaistení bezpečnosti a ochrane zdravia pri prenášaní bremien cez prechodový mostík ponad strojné zariadenie (§ 17 ods. 3), c/ ak by ţalovaný ţalobcu riadne a preukázateľne oboznámil s § 19 ods. 3, k poškodeniu jeho zdravia by nedošlo. V prevyšujúcej časti súd prvej inštancie neopodstatnenú ţalobu zamietol.

1. Krajský súd v Trenčíne (ďalej aj „odvolací súd“) rozsudkom z
2. novembra 2014 sp. zn. 17 CoPr 3/2014 na odvolanie ţalovaného rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, ţe ţalobu ţalobcu zamietol. Uviedol, ţe na pojednávaní zopakoval dokazovanie súdu prvej inštancie oboznámením odborného posudku Obvodného banského úradu v Prievidzi a oboznámením výpovede ţalobcu na pojednávaní
3. mája 2012 a na základe vykonaného dokazovania zistil, ţe súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Odvolací súd dospel k záveru, ţe zo skutkového hľadiska je zrejmé, ţe ţalobca vstúpil na dopravníkový pás a napriek zvukovej signalizácii upozorňujúcej na spustenie pása z tohto nezostúpil, domnievajúc sa, ţe signál sa vzťahuje k inému dopravníku. Nebolo to tak, ale spustil sa práve ten dopravníkový pás, na ktorom stál ţalobca a vzápätí nasledoval úrazový dej. Z hľadiska uvedenej bezprostrednosti príčiny a následku je

odvolacieho súdu potrebné si uvedomiť, ţe k úrazu bez ďalšieho neviedol samotný vstup ţalobcu na dopravníkový pás. Zároveň uvádza, ţe uţ zo ţaloby je zrejmé, ţe ţalobca vstúpil na pás vedome a jeho ďalšie tvrdenia o stiahnutí naň neseným bremenom sa tak javia iba ako neskoršie prispôsobovanie tvrdených skutočností. Vstup na dopravníkový pás bez jeho náleţitého zabezpečenia bol síce porušením bezpečnostných predpisov, no pokiaľ by bol následne ţalobca správne reagoval na zvukovú signalizáciu, k úrazu by nedošlo. Vstup ţalobcu na dopravník, i keď v rozpore s vyhláškou, tak ešte nebol

3 7 Cdo 405/2015 odvolacieho súdu bezprostrednou príčinou vzniku škody. Tou bolo aţ nekonanie ţalobcu spočívajúce v nezostúpení z dopravníkového pásu napriek tomu, ţe tak bol povinný urobiť po zaznení výstraţného signálu, ktorý preukázateľne počul. Odvolací súd konštatoval, ţe iba toto nekonanie ţalobcu bezprostredne viedlo ku vzniku škody spôsobenej úrazom a iba táto príčina tak spĺňa poţiadavku bezprostrednosti vo vzťahu ku vzniknutej škode. Porušenie povinností pri prenášaní bremien cez prechodový mostík ponad strojné zariadenie a porušenie predpisov o povinnostiach predáka pracovnej skupiny zaistiť bezpečnosť pracovníkov skupiny, teda aj svoju, bezprostredne k úrazu neviedli a medzi nimi a škodou spôsobenou úrazom tak vzťah príčinnej súvislosti absentuje. Preto tieto dve porušenia povinností nezakladajú zodpovednosť za škodu vzniknutú úrazom ţalobcu. Odvolací súd dospel k záveru, ţe zo skutkových zistení súdu prvej inštancie vyplýva, ţe boli naplnené všetky predpoklady pre zbavenie sa zodpovednosti zamestnávateľa za škodu spôsobenú pracovným úrazom, keď boli naplnené všetky kritériá ustanovenia § 196 ods. 1 písm. a/ zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov (ďalej aj „Zákonník práce“). 3. Ţalobca napadol rozsudok odvolacieho súdu dovolaním z dôvodu

§ 241ods.

2 písm. b/ a c/ O.s.p. (konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie, nesprávne právne posúdenie veci súdom).

jeho názoru odvolací súd vychádza z absolútne nesprávneho a nepreukázaného skutkového stavu,

ktorého mal ţalobca údajne pri doprave materiálu úmyselne stáť na stojacom dopravníku a z tohto nezostúpiť ani po zvukovom signáli, čo však

ţalobcu nie je pravda a nebolo to

jeho slov v priebehu konania ani ničím preukázané. Vytýka odvolaciemu súdu, ţe sa vôbec nezaoberal s jeho námietkou, ţe bol na dopravník z prechodového mostíka stiahnutý manipulovaným bremenom, ktoré mal s jedným pracovníkom rumunskej národnosti niesť vzadu. Namieta, ţe postup odvolacieho súdu pri posudzovaní celej veci i hodnotení dôkazov je v rozpore predovšetkým so základnými zásadami občianskeho súdneho procesu vyjadrenými v § 1 – 3 O.s.p. i v rozpore s § 132, 153 ods. 1 a 157 ods. 2 O.s.p. Z týchto dôvodov povaţuje rozsudok odvolacieho súdu za nezákonný, pretoţe odvolací súd nesprávne hodnotil zistený skutkový stav a v dôsledku toho došlo aj k nesprávnemu právnemu posúdeniu a to v jeho neprospech. Tento stav

názoru ţalobcu podstatným spôsobom negatívne ovplyvňuje jeho nároky, ktoré dostal a dostáva od sociálnej poisťovne z titulu odškodnenia pracovného úrazu, keď je od úrazu nezamestnaný. Poukázal tieţ na porušenie jeho základných ľudských práv zaručených Ústavou Slovenskej republiky, najmä čl. 46 ods. 1 i Európskym dohovorom pre ľudské práva, ktoré mu zaručujú právo na spravodlivé 4 7 Cdo 405/2015 rozhodnutie súdu, ktoré napadnutým rozhodnutím súdu porušené bolo. Uplatnil si aj náhradu trov dovolacieho konania v sume 72,92 €. 4. Ţalovaný vo vyjadrení k dovolaniu ţiada dovolanie zamietnuť, nakoľko nie sú dané dôvody dovolania

§ 241ods.

2 písm. b/ a c/ O.s.p. uvádzané ţalobcom. Má za to, ţe jedinou príčinou škody bolo zavinené porušenie právnych predpisov zo strany ţalobcu, s ktorými bol ţalobca riadne a preukázateľne oboznámený a ktorých znalosť a dodrţiavanie sa sústavne vyţadovali a kontrolovali. 5.

prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, zákona č. 160/2015 Z.z. (ďalej len „CSP“), ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2016, platí, ţe ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

§ 470ods.

2 veta prvá CSP (ale) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

1. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, ţe dovolanie podala strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpená advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 CSP) skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť dovolaním (§ 419 a nasl. CSP) a dospel k záveru, ţe dovolanie ţalobcu nie je dôvodné.
2. Ţalobca podal dovolanie
3. februára 2015, t. j. za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), účinného do
4. júna
5. Dovolanie proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej, je tak v zmysle § 238 ods. 1 O.s.p. prípustné. Ustanovenie § 237 ods. 1 O.s.p. pripúšťalo dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu (rozsudku alebo uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závaţných procesných vád.

tohto ustanovenia je dovolanie prípustné, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci

zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval 5 7 Cdo 405/2015 vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Ţalobca existenciu procesných vád v zmysle § 237 ods. 1 O.s.p. netvrdil a ich existenciu v konaní dovolací súd ani nezistil. 8. Ţalobca v dovolaní poukazuje na skutočnosť, ţe konanie pred odvolací súdom je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, namieta nesprávny postup odvolacieho súdu pri posudzovaní celej veci i hodnotení dôkazov, ktorý je

neho v rozpore so základnými zásadami Občianskeho súdneho poriadku (§ 1 - § 3 O.s.p.), rovnako i v rozpore s ustanoveniami § 132, § 153 ods. 1 a § 157 ods. 2 O.s.p. Domnieva sa, ţe odvolací súd nesprávne hodnotil zistený skutkový stav. Poukázal na porušovanie jeho základných ľudských práv zaručených mu Ústavou Slovenskej republiky, najmä článkom 46 ods. 1, i Európskym dohovorom pre ľudské práva, čím mu malo byť porušené právo na spravodlivé súdne konanie. Najvyšší súd však nezistil, ţe by o takýto prípad v prejednávanej veci išlo; odôvodnenie napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu obsahuje vysvetlenie dôvodov, na ktorých odvolací súd zaloţil svoje rozhodnutie. Dokonca dáva odpoveď aj na ţalobcom popísaný skutkový stav, ktorým sa odvolací súd údajne

ţalobcovej argumentácie v dovolaní nezaoberal. Išlo o skutočnosť, kedy ţalobca kategoricky popieral, ţe pri práci stál na dopravníku a ţe z neho nezišiel ani po zvukovom signáli, ktorý signalizoval jeho spustenie a faktom malo byť

ţalobcu, ţe z neho bol na dopravník z prechodového mostíka stiahnutý manipulovaným bremenom, ktoré mal

jeho slov niesť s jedným pracovníkom rumunskej národnosti vzadu. Odvolací súd sa námietkou ţalobcu o jeho stiahnutí na dopravníkový pás manipulovaným bremenom zaoberal na s. 6 rozsudku, kde uviedol, ţe uţ z návrhu je zrejmé, ţe ţalobca stúpil na pás vedome a jeho ďalšie tvrdenia o stiahnutí naň neseným bremenom sa tak javia iba ako neskoršie prispôsobovanie tvrdených skutočností. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku odvolacieho súdu nevyplýva jednostrannosť, ani taká ustanovení všeobecne súdu povaţova to, ţe odvo . Pokiaľ ide o vyhodnotenie vykonaného dokazovania dovolací súd uvádza, ţe

§ 1326 7 Cdo 405/2015 O.s.p.

dôkazy súd hodnotí

svojej úvahy, a to kaţdý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, preto starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli strany. Najvyšší súd nezistil také skutočnosti, ktoré by potvrdili tvrdenia ţalobcu v dovolaní, najmä ţe ide o rozhodnutie nezlučiteľné s poţiadavkami vyplývajúcimi zo základného práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie.

1. Najvyšší súd vo svojich rozhodnutiach vydaných do
2. júna 2016 opakovane uviedol, ţe dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok určený na nápravu len výslovne uvedených procesných (§ 241 ods. 2 písm. a/ a b/ O.s.p.) a hmotnoprávnych (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.) nesprávností. Dovolanie nebolo (a nie je ani

úpravy v CSP) „ďalším“ odvolaním. Preto sa ním nemoţno úspešne domáhať revízie skutkových zistení, ku ktorým dospel súd prvej inštancie alebo odvolací súd, ani prieskumu správnosti nimi vykonaného dokazovania. Ťaţisko dokazovania je v konaní pred súdom prvej inštancie a jeho skutkové závery je oprávnený dopĺňať, prípadne korigovať len odvolací súd, ktorý za tým účelom mohol v medziach zákona vykonávať dokazovanie (§ 213 O.s.p.). Dovolací súd nemôţe preskúmavať správnosť a úplnosť skutkových zistení a v nadväznosti na to posudzovať, či súdy správne vyhodnotili výsledky vykonaného dokazovania, uţ len z toho dôvodu, ţe nie je oprávnený bez ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy – na rozdiel od súdu prvej inštancie a tieţ odvolacieho súdu nemá totiţ dovolací súd moţnosť vykonávať dokazovanie.

1. Ţalobca v dovolaní tvrdí, ţe napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). V ďalšom sa preto dovolací súd zameral na posúdenie danosti tohto dovolacieho dôvodu. Nesprávnym právnym posúdením veci v zmysle § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p. je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd pouţil iný právny predpis, ako mal správne pouţiť, alebo aplikoval síce správny právny predpis, ale nesprávne ho vyloţil. Dovolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, ţe právne posúdenie veci odvolacím súdom, ktoré ho viedlo k zmene rozhodnutia súdu prvej inštancie vo vzťahu k ţalobcovi a k zamietnutiu ţaloby, je vecne správne.
2. Ak u zamestnanca došlo pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh k poškodeniu zdravia alebo smrti (pracovný úraz), zodpovedá za škodu tým vzniknutú zamestnávateľ, u ktorého bol zamestnanec v čase pracovného úrazu 7 7 Cdo 405/2015 v pracovnom pomere. Zodpovednosť zamestnávateľa za škodu, ktorá vznikla pracovným úrazom alebo chorobou z povolania, je zodpovednosťou objektívnou, to znamená, ţe zamestnávateľ zodpovedá za škodu aj vtedy, keď dodrţal všetky povinnosti vyplývajúce z osobitných predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Zodpovednosti sa môţe zamestnávateľ zbaviť len tým, ţe preukáţe, ţe poškodenie zdravia si úplne alebo sčasti spôsobil zamestnanec. Podmienky úplného alebo čiastočného zbavenia sa zodpovednosti zamestnávateľa za škodu sú upravené v ustanovení § 196 Zákonníka práce.

§ 196ods.

1 písm. a/ Zákonníka práce sa zamestnávateľ zbaví zodpovednosti celkom, ak preukáţe, ţe jedinou príčinou škody bola skutočnosť, ţe škoda bola spôsobená tým, ţe postihnutý zamestnanec svojím zavinením porušil právne predpisy alebo ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne a preukázateľne oboznámený a ich znalosť a dodrţiavanie sa sústavne vyţadovali. Pre úplné zbavenie sa zodpovednosti zamestnávateľa nestačí len oboznámenie zamestnancov so všeobecne záväznými právnymi predpismi alebo so všeobecnými ustanoveniami právnych predpisov, ale musí ísť o konkrétne predpisy na ochranu ţivota a zdravia, ktoré upravujú určitý spôsob konania alebo určité konanie zakazujú. V tomto prípade ide o vyhlášku č. 21/1989 Zb. 12. Vyhláška ustanovuje v § 1 ods. 1 poţiadavky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a bezpečnosti prevádzky pri banskej činnosti a činnosti vykonávanej banským spôsobom v podzemí vrátane prác, objektov a zariadení na povrchu, ktoré súvisia s týmito činnosťami.

§ 17ods.

3, veta prvá a tretia vyhlášky pracovníci sú povinní pouţívať pridelené osobné ochranné pracovné prostriedky, pri práci postupovať

prevádzkovej dokumentácie a predpisov na zaistenie bezpečnosti práce a prevádzky a voliť také pracovné postupy, ktoré sú v súlade so zásadami bezpečnej práce. Obsluhovať a pouţívať môţu len tie stroje a zariadenia, náradie a pomôcky, ktoré im boli pre ich prácu určené.

§ 17ods.

5, veta prvá vyhlášky, pracovníci sú povinní dodrţiavať pokyny vyplývajúce z bezpečnostných označení, výstraţných signálov a upozornení.

§ 19ods.

3 veta prvá a druhá vyhlášky, predák je povinný zaistiť bezpečnosť pracovníkov svojej skupiny, bezpečný stav pracoviska, dodrţiavanie prevádzkovej dokumentácie a plnenie príkazov organizácie.

1. Z listinných dôkazov predloţených ţalovaným (Zápisník bezpečnosti, prevzatie Pracovných pravidiel vydaných na základe vyhlášky dňa
2. júna 1996, doklady 8 7 Cdo 405/2015 o absolvovaní vzdelávacích aktivít, testové skúšky, protokoly a pod.) je zrejmé, ţe ţalobca bol oboznámený s bezpečnostným predpisom – vyhláškou. Navyše bol dlhoročným zamestnancom ţalovaného a absolventom Stredného odborného učilišťa baníckeho, kde získal potrebné znalosti a odborné vedomosti pre výkon práce v podzemí. Porušil však viaceré základné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, čo mu bolo vytknuté aj Obvodným banským úradom v odbornom posudku. Išlo o porušenie povinnosti voliť pracovný postup v súlade so zásadami bezpečnosti práce (volil taký postup, pri ktorom sa pohyboval po pásovom dopravníku, ktorého náhle spustenie ho ohrozovalo), povinnosti dodrţiavať pokyny vyplývajúce z výstraţných signálov a upozornení (nerešpektoval zvukový signál, ktorý upozorňoval na rozbeh pásového dopravníka), povinnosti vypnúť zariadenie a zabezpečiť ho proti neţiaducemu uvedeniu do chodu (premiestňoval spolu so spolupracovníkmi lutne ponad pásový dopravník, ktorý nebol ţiadnym spôsobom zabezpečený proti spusteniu), povinnosti predáka pracovnej skupiny zaistiť bezpečnosť pracovníkov svojej skupiny, bezpečný stav pracoviska, dodrţiavanie prevádzkovej dokumentácie (nezabezpečil bezpečnosť pracovníkov a bezpečný stav pracoviska, keďţe sa nepresvedčil, či je tretí pásový dopravník zabezpečený proti spusteniu, ţalobca napriek vedomosti o tejto povinnosti tak nekonal).
3. Vychádzajúc z obsahu odborného posudku Obvodného banského úradu v Prievidzi z
4. februára 2011 zdrojom úrazu ţalobcu bol pásový dopravník TP 630/1000 v chodbe č. 111610 a príčinou pracovného úrazu bolo, ţe postihnutý v čase spúšťania pásového dopravníka TP 630/1000 stál na tomto dopravníku. Všetky ustanovenia predpisov, ktoré boli zo strany ţalobcu porušené sa týkajú pásového dopravníka, ktorý bol zdrojom pracovného úrazu. Pokiaľ by ţalobca nevstúpil na pásový dopravník, resp. keby konal ako mal a teda z neho zostúpil po tom, čo ho výstraţná signalizácia upozornila na rozbeh automatikou ovládaných pásových dopravníkov, k úrazu by nedošlo. Avšak ţalobca zavinene, formou vedomej nedbanlivosti porušil ustanovenie § 17 ods. 5 vyhlášky. Predtým, ako stúpil na pásový dopravník, počul zvukovú signalizáciu, na ktorú nereagoval, pričom vedel, ţe porušuje predpis o bezpečnosti, konkrétne ustanovenie o povinnosti dodrţiavať pokyny z výstraţných signálov, s ktorým bol oboznámený, avšak bez primeraných dôvodov sa spoliehal, ţe jeho konanie zostane bez následkov. Toto bola podstatná príčina vzniku pracovného úrazu. Ak by ţalobca rešpektoval zvukovú signalizáciu (ktorú počul) a zostúpil z pásového dopravníka, za stavu, ţe by porušil ostatné predpisy (porušenie povinností 9 7 Cdo 405/2015 predáka, nezaistenie dopravníka proti neţiadúcemu uvedeniu do chodu), k pracovnému úrazu by nedošlo.
5. Ţalobca sám uviedol, ţe bol oboznámený s vyhláškou, ţe pozná povinnosti predáka, na pojednávaní uviedol spôsoby zabezpečenia pásového dopravníka, na svoju obranu uvádzal dôvody, prečo tak nekonal slovami, ţe nechcel absolvovať celú tú „ceremóniu“ kvôli preneseniu lutne cez dopravník. Priznal, ţe počul zvukovú signalizáciu, ale z dopravníka napriek tomu nezoskočil, spoliehal sa na to, ţe spolu so spolupracovníkmi lutňu stihnú preniesť, kým sa rozbehne pásový dopravník, na ktorom stál. V dovolaní síce popiera vstup na dopravník, avšak táto skutočnosť vyplynula z viacerých dôkazov. Ţalobca túto skutočnosť potvrdil uţ pri vyšetrovaní úrazu pred Obvodným banským úradom (príloha č. 9 Obvodného banského úradu v Prievidzi, ktorý je súčasťou spisu – zápisnica o vypočutí postihnutého z
6. decembra 2010). Táto skutočnosť vyplýva aj z výpovede samotného ţalobcu na pojednávaniach pred súdom prvej inštancie a hlavne zo samotnej ţaloby, kde na str. 2, prvý odsek, ţalobca priznal, ţe sa postavil na dopravníkový pás. S verziou, ţe na dopravník bol stiahnutý z prechodového mostíka manipulovaným bremenom prišiel aţ právny zástupca ţalobcu na pojednávaní
7. novembra 2013 pod ťarchou ostatných dôkazov, ktoré preukazovali porušenie bezpečnostných predpisov zo strany ţalobcu. S touto verziou pokračoval ďalej na pojednávaní
8. augusta 2013 po výsluchu svedka I., zástupcu Obvodného banského úradu v Prievidzi.
9. Posudzovanie otázky zodpovednosti za škodu je vo všeobecnosti zaloţené na posúdení existencie jej predpokladov, ktorými sú a/ porušenie právnej povinnosti alebo zákonom kvalifikovaná udalosť (pri objektívnej zodpovednosti), b/ existencia škody a c/ príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou. Vyriešenie otázky príčinnej súvislosti patrilo k najvýznamnejšej zloţke pre posúdenie predmetnej právnej veci. Pre posúdenie vzniku zodpovednosti za škodu má zásadný význam otázka, v čom konkrétne spočíva škoda, za ktorú je náhrada poţadovaná, a právo vo vzťahu medzi konkrétnou ujmou poškodeného (pokiaľ vznikla) a konkrétnym konaním škodcu (ak je protiprávne) sa zisťuje príčinná súvislosť. Príčinná súvislosť je daná, ak medzi protiprávnym úkonom, ktorý viedol ku vzniku škody a škodou existuje bezprostredný vzťah príčiny a následku. Pritom sa musí jednať o takú príčinu, bez ktorej by pri obvyklom priebehu udalostí škoda nevznikla a musí sa jednať o príčinu hlavnú a nie vedľajšiu. K úrazu bez ďalšieho neviedol samotný vstup ţalobcu na dopravníkový pás, ktorý bol síce porušením bezpečnostných predpisov, no nebol bezprostrednou príčinou úrazu. Pokiaľ by bol ţalobca správne reagoval na zvukovú 10 7 Cdo 405/2015 signalizáciu, k úrazu by nedošlo. Príčinou úrazu bolo aţ nekonanie ţalobcu spočívajúce v nezostúpení z dopravníkového pásu napriek tomu, ţe tak bol povinný urobiť po zaznení výstraţného signálu, ktorý preukázateľne počul. Jedine táto príčina spĺňa poţiadavku bezprostrednosti vo vzťahu k vzniknutej škode. Najvyšší súd sa preto so závermi odvolacieho súdu stotoţňuje a v podrobnostiach na ne poukazuje.
10. Z vyššie uvedených dôvodov dospel dovolací súd k záveru, ţe ţalobca v procesne prípustnom dovolaní neuplatnil relevantné dovolacie dôvody a preto jeho dovolanie zamietol ako neopodstatnené (§ 448 CSP).
11. Ţalovaný bol v dovolacom konaní v plnom rozsahu úspešný (§ 255 ods. 1 CSP) a vznikol mu nárok na náhradu trov dovolacieho konania proti ţalobcovi (§ 453 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP).
12. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia dovolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
13. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 :
14. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
15. novembra 2016 JUDr. Ľubor Š e b o, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová