← Slovensko

o návrhu žalobkyne na obnovu konania

Najvyšší súd 6 Cdo 225/2016 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci ţalobkyne Obec Korejovce, so sídlom v Korejovciach, Korejovce 35, IČO: 00 330 566, zastúpenej JUDr. Jozefom Bujdošom, advokátom so sídlom v Stropkove, Hlinky 6, proti ţalovaným 1/ Slovenskej republike, LESY Slovenskej republiky, štátny podnik, so sídlom v Banskej Bystrici, Námestie SNP 8, IČO: 36 038 351, zastúpenej JUDr. Irenou Sopkovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Hlavná 25, 2/ I. K., bývajúcemu v B., 3/ H. K., bývajúcej v B., obom zastúpeným JUDr. Jánom Škrabom, advokátom so sídlom vo Svidníku, Sovietskych hrdinov 200, o návrhu žalobkyne na obnovu konania, vedenej na Okresnom súde Svidník pod sp. zn. 3C/46/2010, o dovolaní ţalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove z 11. decembra 2014 sp. zn. 5Co/162/2014, takto r o z h o d o l : Dovolanie o d m i e t a . Ţalovaným nepriznáva právo na náhradu trov dovolacieho konania. O d ô v o d n e n i e 1. Okresný súd Svidník (ďalej len „súd prvej inštancie“) uznesením z 20. marca 2014 č. k. 3C/46/2010-121 zamietol návrh ţalobkyne na obnovu konania vo veci vedenej súdom prvej inštancie pod sp. zn. 5C/96/2009 a rozhodol o trovách konania. Zamietnutie návrhu odôvodnil tým, ţe ţalobkyňou tvrdené skutočnosti nie sú relevantným dôvodom obnovy konania v zmysle § 228 ods. 1 písm.

  1. a)zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O. s. p.“ alebo „Občiansky súdny poriadok“). Ţalobkyňa mala moţnosť ňou označený dôkaz (list vlastníctva č. 249, katastrálne územie Korejovce) pouţiť uţ v pôvodnom konaní a tento dôkaz aj pouţila. Návrh na obnovu konania preto zamietol. 2. O odvolaní ţalobkyne a ţalovaných (smerujúce proti výroku o trovách konania) rozhodol Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) uznesením z 11. decembra 2014 2 6 Cdo 225/2016 sp. zn. 5Co/162/2014 tak, ţe odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil a zároveň rozhodol o trovách odvolacieho konania. Stotoţnil sa so záverom súdu prvej inštancie, ţe ţalobkyňa mala moţnosť pouţiť ňou označený dôkaz uţ v pôvodnom konaní a túto moţnosť aj vyuţila. Rozhodnutie súdu prvej inštancie preto vo všetkých jeho výrokoch ako vecne správne potvrdil. 3. Proti uvedenému rozhodnutiu odvolacieho súdu podala ţalobkyňa dovolanie, ktoré odôvodnila tým, ţe sa jej postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom [§ 241 ods. 2 písm.
  2. a)O. s. p. v spojení s § 237 ods. 1 písm.
  3. f)O. s. p.], ţe konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci [§ 241 ods. 2 písm.
  4. b)O. s. p.] a ţe rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci [§ 241 ods. 2 písm.
  5. c)O. s. p.]. Namietala, ţe odvolací súd nesprávne posúdil existenciu dôvodov obnovy konania, ktoré podľa jej názoru sú dané, pretoţe odvolací súd si nevšimol, ţe ňou označený dôkaz v pôvodnom konaní nepouţila. Dôkaz si zaobstaral súd prvej inštancie sám aj napriek tomu, ţe nešlo o konanie, ktoré bolo moţné začať aj bez návrhu. Navyše, nemala moţnosť sa k tomuto dôkazu vyjadriť a urobila tak aţ v návrhu na obnovu konania. Ţiadala preto rozhodnutie odvolacieho súdu, ako aj súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 4. Ţalovaní sa k dovolaniu ţalobkyne nevyjadrili. 5. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „C. s. p.“ alebo „Civilný sporový poriadok“). Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“), pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 30. júni 2016, postupoval na základe úpravy prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 C. s. p. (podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) uţ podľa tohto zákona. Keďţe dovolanie v tejto veci bolo podané ešte pred 1. júlom 2016, podmienky jeho prípustnosti bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu existujúceho tu v čase podania dovolania, teda podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku rešpektujúc, ţe podľa § 470 ods. 2 C. s. p. procesné účinky dovolania podaného predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované aj po 30. júni 2016. Nevyhnutnosť takéhoto posudzovania vyplýva tieţ zo základných princípov Civilného sporového poriadku, a to princípu spravodlivej ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, 3 6 Cdo 225/2016 vrátane naplnenia legitímnych očakávaní strán dovolacieho konania, ktoré začalo za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (Čl. 2 ods. 1 a ods. 2 C. s. p.), a princípu ústavne konformného i eurokonformného výkladu noriem vnútroštátneho práva (Čl. 3 ods. 1 C. s. p.). 6. Najvyšší súd ako súd, ktorého funkčná príslušnosť na prejednanie dovolania a rozhodnutie o ňom ostala zachovaná aj po nadobudnutí účinnosti nových kódexov civilného procesného práva (v tejto súv. por. tieţ § 10a ods. 1 O. s. p., § 35 C. s. p. aj nedostatok osobitnej úpravy v Civilnom mimosporovom poriadku, teda v zákone č. 161/2015 Z. z.) po zistení, ţe dovolanie bolo podané včas k tomu oprávneným subjektom, zastúpeným advokátom v súlade s ustanovením § 429 ods. 1 C. s. p., skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť dovolaním a dospel k záveru, ţe dovolanie ţalobkyne je potrebné odmietnuť. 7. Dovolaním bolo moţné napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťal (§ 236 ods. 1 O. s. p.). 8. Podmienky prípustnosti dovolania proti uzneseniu odvolacieho súdu boli upravené v ustanovení § 239 O. s. p. a § 237 O. s. p. 9. V preskúmavanej veci smeruje dovolanie proti uzneseniu. Dovolanie proti uzneseniu bolo prípustné, ak ním bolo napadnuté zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu [§ 239 ods. 1 písm.
  6. a)O. s. p.] alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska [§ 239 ods. 1 písm.
  7. b)O. s. p.]. Podľa § 239 ods. 2 O. s. p. bolo dovolanie prípustné tieţ proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak
  8. a)odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu,
  9. b)išlo o uznesenie o priznaní (nepriznaní) účinkov cudziemu rozhodnutiu na území Slovenskej republiky. 10. Dovolanie ţalobkyne smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktoré nevykazuje znaky ani jedného z uznesení uvedených v ustanoveniach vymenovaných vyššie. Prípustnosť dovolania ţalobkyne preto z ustanovenia § 239 O. s. p. vyvodiť nemoţno. 11. V súlade s ustanovením § 242 ods. 1 O. s. p., ktoré ukladalo dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 ods. 1 O. s. p., neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 239 O. s. p., ale 4 6 Cdo 225/2016 sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nebolo prípustné podľa § 237 ods. 1 O. s. p. Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťalo dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku či uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, bolo postihnuté niektorou z procesných vád vymenovaných v písmenách
  10. a)aţ
  11. g)tohto ustanovenia (išlo tu o nedostatok právomoci súdov, spôsobilosti účastníka, zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia moţnosti účastníkovi konať pred súdom a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom). 12. Ţalobkyňa procesné vady konania podľa § 237 ods. 1 písm.
  12. a)aţ
  13. e)a
  14. g)O. s. p. nenamietala a ich existenciu nezistil ani dovolací súd. Nezistil ani podmienku prípustnosti dovolania podľa § 237 ods. 1 písm.
  15. f)O. s. p., na ktorú poukazovala ţalobkyňa. 13. Pod odňatím moţnosti konať pred súdom v zmysle § 237 ods. 1 písm.
  16. f)O. s. p. sa rozumel postup súdu, ktorým znemoţnil účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznával (napr. právo zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom, vykonávať svoje práva a povinnosti prostredníctvom zvoleného zástupcu, právo na presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia, právo na doručenie odvolania, právo na moţnosť vyjadriť sa k podanému odvolaniu, a pod.). 14. Dovolací súd po preskúmaní veci uvádza, ţe ţalobkyňa odňatie moţnosti konať pred súdom spája s nesprávnym posúdením existencie dôvodov obnovy konania podľa § 228 ods. 1 písm.
  17. a)O. s. p. odvolacím súdom, ako aj súdom prvej inštancie. Z hľadiska obsahového takéto posúdenie je právnym posúdením veci. Nesprávne právne posúdenie veci povaţoval Občiansky súdny poriadok za prípustný dovolací dôvod [§ 241 ods. 2 písm.
  18. c)O. s. p.], ktorý ale moţno uplatniť iba vtedy, ak je dovolanie procesne prípustné. Nesprávne právne posúdenie veci samo o sebe prípustnosť dovolania nezakladá, lebo nemá základ vo vade konania v zmysle § 237 O. s. p. a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia. V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd v konaní o návrhu na obnovu konania (ne)pouţil správny právny predpis a či ho (ne)správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodil (ne)správne právne závery, prichádzalo do úvahy aţ vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné (o taký prípad ale v prejednávanej veci nešlo). Dovolací súd 5 6 Cdo 225/2016 v tejto súvislosti dáva do pozornosti uznesenie Najvyššieho súdu SR z 3. augusta 2011 sp. zn. 6 Cdo 80/2011 uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 54/2012, podľa ktorého „posúdenie, či v návrhu na obnovu konania uvádzané skutočnosti napĺňajú znaky niektorého z dôvodov obnovy konania v zmysle § 228 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, je v konaní o obnove právnym posúdením veci. Nesprávne právne posúdenie veci samo o sebe prípustnosť dovolania nezakladá“. 15. Ţalobkyňa neopodstatnene preto namieta, ţe odvolací súd jej odňal moţnosť konať pred súdom v zmysle § 237 ods. 1 písm. f ) O. s. p. 16. Ţalobkyňa v dovolaní uplatnila aj dovolací dôvod podľa § 241 ods. 2 písm.
  19. b)O. s. p.; k tejto námietke však dovolací súd odkazuje na svoju konštantnú judikatúru, podľa ktorej k dovolaciemu dôvodu v zmysle § 241 ods. 2 písm.
  20. b)O. s. p. by bolo moţné prihliadať len v prípade procesne prípustného dovolania, čo ale nie je tento prípad. Z uvedeného plynie, ţe rovnako ako na dovolací dôvod v zmysle § 241 ods. 2 písm.
  21. c)O. s. p. dovolací súd nemôţe v tomto konaní prihliadať ani na dovolací dôvod v zmysle § 241 ods. 2 písm.
  22. b)O. s. p. (i keby bol prípadne namieste záver o jeho opodstatnenom uplatnení). 17. Záverom najvyšší súd dodáva, ţe ţalobkyňa spochybňuje správnosť postupu a rozhodovanie súdu v (inom) konaní, obnova ktorého bola navrhnutá. Na prípadné nesprávnosti, ku ktorým došlo v (pôvodnom) konaní, dovolací súd (ani súdy niţšej inštancie) nemôţe prihliadať v konaní o návrhu na obnovu konania, lebo mu to ustanovenia § 228 a nasl. O. s. p. neumoţňujú. 18. So zreteľom na vyššie uvedené moţno uzavrieť, ţe v preskúmavanej veci dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu nie je prípustné podľa § 239 O. s. p., a neboli zistené ani podmienky prípustnosti podľa § 237 ods. 1 O. s. p. Najvyšší súd preto dovolanie ţalobkyne ako neprípustné odmietol podľa ustanovenia § 447 písm.
  23. c)C. s. p. 19. V dovolacom konaní úspešným ţalovaným najvyšší súd právo na náhradu trov dovolacieho konania nepriznal, lebo im ţiadne trovy nevznikli. 20. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. 6 6 Cdo 225/2016 P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 31. júla 2017 JUDr. Ivan M a c h y n i a k, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Slavka Cibuľáková

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.