385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase posudzovaných skutkov, o návrhu predsedu R. na začatie disciplinárneho konania, na neverejnom zasadnutí konanom 27. januára 2017, takto r o z h o d o l :
385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v spojení s § 125 odsek 3 citovaného zákona, disciplinárny senát disciplinárne konanie proti sudcovi JUDr. L. O. vedené na podklade návrhu predsedu R. na začatie disciplinárneho konania podaného 14.05.2007 pod Spr. 625/07, pre skutok právne posúdený ako závažné disciplinárne previnenie
385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase posudzovaného skutku, ktorého sa mal dopustiť tak, že vo veci sp. zn. 51-24K 83/00 ustanovil JUDr. L. O. opatrením k. č. 51 – 24K 83/00-1049 zo
385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení 1Ds/8/2014 3 neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sudcoch a prísediacich“) prerušil disciplinárne konanie a postúpil vec – vo vzťahu k skutku označenému a právne posúdenému tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, t.j. činil tak na podklad záveru, že skutočnosti, ktoré sa sudcovi kladú za vinu majú znaky trestného činu a preto postúpil vec príslušnému orgánu činnému v trestnom konaní. Vyšetrovateľ Policajného zboru (konkrétne expozitúry Stred Národnej jednotky finančnej polície Národnej kriminálnej agentúry Prezídia Policajného zboru) uznesením z 19.02.2013, ČVS : PPZ-592/NKA-FP-ST-2012 (č.l. 221 – 226 spisu)
odsek 1 písmeno d/, odsek 4 Trestného poriadku s poukazom na § 9 odsek 1 písmeno b/ Trestného poriadku zastavil trestné stíhanie, ktoré bolo začaté za zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa
odsek 1 písmeno a/, odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona účinného v čase spáchania skutku pre skutok vymedzený spôsobom v podstatných znakoch zahŕňajúcim okolnosti, kladené sudcovi za vinu v disciplinárnom návrhu, pri zachovaní identity skutku, a to z dôvodu, že je neprípustné, nakoľko ide o osobu, na ktoré stíhanie je potrebný súhlas a taký súhlas oprávneným orgánom nebol daný. Dôvodom takéhoto postupu (zastavenia trestného stíhania), ako to vyplýva z odôvodnenia uvedeného uznesenia bola skutočnosť, že na základe žiadosti generálneho prokurátora Slovenskej republiky v zmysle článku 136 odsek 3 Ústavy Slovenskej republiky o vydanie súhlasu na trestné stíhanie sudcu JUDr. L. O., Ústavný súd Slovenskej republiky takýto súhlas odoprel.
písmeno f/ zákona o sudcoch a prísediacich disciplinárny senát bez ústneho pojednávania konanie zastaví, ak o skutku, pre ktorý sa disciplinárne konanie vedie, sa právoplatne rozhodlo v trestnom konaní.
odsek 1 citovaného zákona ak sa disciplinárny senát domnieva, že skutočnosti, ktoré sa sudcovi kladú za vinu, majú znaky trestného činu, disciplinárne konanie preruší a vec postúpi príslušnému orgánu činnému v trestnom konaní.
odsek 3 citovaného zákona prerušenie disciplinárneho konania trvá do právoplatnosti rozhodnutia v trestnom konaní. Ak nie sú splnené podmienky 1Ds/8/2014 4 na pokračovanie v disciplinárnom konaní alebo na konanie v osobitných prípadoch, disciplinárny senát disciplinárne konanie zastaví. Disciplinárny senát na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení dospel k záveru, že o skutku, pre ktorý sa predmetné disciplinárne konanie vedie, sa právoplatne rozhodlo v trestnom konaní a nie sú splnené podmienky na pokračovanie v disciplinárnom konaní, v dôsledku čoho je nevyhnutné toto konanie zastaviť.
odsek 2 zákona o sudcoch a prísediacich na disciplinárne konanie sa subsidiárne aplikuje Trestný poriadok. Ponímanie pojmu skutok je tak v oboch uvedených typoch procesu obdobné. Trestné stíhanie sa
ustálenej trestnoprávnej praxe vždy zastavuje pre skutok (nie jeho právnu kvalifikáciu). Uznesenie o zastavení trestného stíhania je v trestnom konaní považované za meritórne (nie procesné) rozhodnutie, ako dôsledok toho, že jeho právoplatnosťou sa právoplatne končí trestné stíhanie. Za meritórne rozhodnutia sa v komplexe považujú tie, ktorých právoplatnosťou sa právoplatne končí trestné stíhanie a ktoré sú napadnuteľné dovolaním v zmysle § 368 odsek 1, 2 Trestného poriadku. Uznesenie o zastavení trestného stíhania
Disciplinárny senát si uvedomuje, že trestné stíhanie sudcu nebolo možné rozvinúť po jeho začatí „tzv. vo veci“ do jeho ďalšieho štádia – vznesenia obvinenia len pre zákonnú prekážku, ktorou bolo neudelenie súhlasu na trestné stíhanie vyššie menovaného sudcu Ústavným súdom Slovenskej republiky. Výsledok uvedeného trestného stíhania tak v sebe neodráža výsledky hodnotenia zabezpečených dôkazov vo vzťahu k zodpovedaniu základných otázok trestného konania po začatí trestného stíhania vo veci, t.j. či sa skutok stal, či je trestným činom a či ho spáchala konkrétna fyzická osoba. 1Ds/8/2014 5 Zdôrazňuje však, že zákon o sudcoch a prísediacich v § 124 písmeno f/ z pohľadu svojich dôsledkov nerozlišuje dôvod, pre ktorý, po prerušení disciplinárneho konania z dôvodu súčasného postúpenia veci príslušnému orgánu činnému v trestnom konaní
odsek 1, bolo trestné stíhanie následne zastavené, ani štádium trestného konania, v ktorom k zastaveniu trestného stíhania došlo. Ak preto došlo uznesením vyšetrovateľa Policajného zboru v posudzovanom prípade k zastaveniu trestného stíhania pre konkrétny skutok (ktorý je súčasne predmetom tohto disciplinárneho konania) hoci len pre jeho neprípustnosť, ako dôsledok neudelenia súhlasu na trestné stíhanie sudcu Ústavným súdom Slovenskej republiky, nič to nemení na závere, že v zmysle dikcie § 124 písmeno f/ zákona o sudcoch a prísediacich o skutku, pre ktorý sa disciplinárne konanie vedie, sa právoplatne rozhodlo v trestnom konaní. Uvedený záver v sebe zjavne zahŕňa vnútornú rozporuplnosť vzniknutej procesnej situácie v tom zmysle, že sudcu pre posudzovaný skutok nemožno trestne stíhať len pre absenciu súhlasu príslušného orgánu, ktorého súhlas sa na jeho trestné stíhanie vyžaduje a súčasne ho pre identický skutok nemožno stíhať ani disciplinárne, len ako dôsledok toho, že o tomto skutku sa právoplatne rozhodlo v trestnom konaní (hoci zastavením trestného stíhania pre jeho neprípustnosť). Je potrebné však zdôrazniť, že nie je vecou disciplinárneho senátu zákon hodnotiť, ale ho aplikovať. Pokiaľ zákon nerozlišuje, ani orgán aplikácie zákona nie je oprávnený rozlišovať. Výklad právnej normy nemožno zneužívať na nahrádzanie vôle zákonodarcu, ktorú v nej nevyjadril. Disciplinárny senát tak vychádzal z toho, že ak by zákonodarca na uvedenú procesnú situáciu myslel, výsledok trestného konania (po postupe
odsek 1 zákona o sudcoch a prísediacich), spočívajúci v zastavení trestného stíhania len pre jeho neprípustnosť z dôvodu neudelenia súhlasu na trestné stíhania na to oprávneným orgánom (§ 9 odsek 1 písmeno b/ Trestného poriadku) by vyňal ako výnimku z dôvodov pre zastavenie disciplinárneho konania, čo však neučinil, keďže ich v § 124 písmeno f/ zákona o sudcoch a prísediacich formuloval paušálne na všetky prípady upravené Trestným poriadkom, kedy sa „o skutku, pre ktorý sa disciplinárne konanie vedie, právoplatne rozhodlo v trestnom konaní.“ 1Ds/8/2014 6 Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení, spravujúc sa vyššie rozvedenými úvahami, disciplinárny senát rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie sa podáva na disciplinárnom senáte. Včas podané odvolanie má odkladný účinok (§ 131 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). V Bratislave 27. januára 2017 JUDr. Petr K a ň a , v. r. predseda disciplinárneho senátu Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alžbeta Kóňová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.