nesplnenie ohlasovecej povinnosti uvedenej v § 7 ods. 1 zákona č. 367/2000 Z.z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti

Najvyšší súd 8Sžo/15/2010 Slovenskej republiky R O Z S U D O K V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Z. Ďurišovej a z členiek JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a JUDr. Aleny Adamcovej v právnej veci žalobkyne: JUDr. V. K., N. so sídlom K. 3, B. B., zastúpená JUDr. Z. K., advokátkou, K. 3, B. B. proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. SLV-148/OLVS-2008 zo dňa

1. apríla 2008, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S 110/2008-48 zo dňa
2. septembra 2009, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S 110/2008-48 zo dňa
3. septembra 2009, p o t v r d z u j e . Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . O d ô v o d n e n i e : Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom zamietol žalobu žalobkyne, ktorou sa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SLV-148/OLVS-2008 zo dňa
4. apríla
5. Žalovaný týmto rozhodnutím zamietol rozklad žalobkyne a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Spravodajskej jednotky finančnej polície Úradu boja proti organizovanej kriminalite Prezídia policajného zboru Č.p. PPZ-97-12/BOK-FP-II-2007 zo dňa
6. januára 2008 o uložení pokuty žalobkyni vo výške 100 000 Sk za nesplnenie 2 8Sžo/15/2010 ohlasovacej povinnosti uvedenej v § 7 ods. 1 zákona č. 367/2000 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len citovaný zákon). Krajský súd sa stotožnil s právnym záverom žalovaného, že žalobkyňa porušila § 7 ods. 1 citovaného zákona, keď neohlásila finančnej polícii neobvyklú finančnú operáciu súvisiacu so zmluvou o pôžičke uzavretej dňa
7. júla 2006 medzi dvomi fyzickými osobami s predmetom plnenia 150 mil. Sk a spísaním notárskej zápisnice de facto umožnila výkon exekúcie. K námietke žalobkyne ohľadne nepreskúmateľnosti rozhodnutí ohľadne výšky pokuty uviedol, že výška pokuty bola v danom prípade uložená na spodnej hranici a nemala likvidačný charakter. Pri určení výšky pokuty správne orgány posudzovali závažnosť protiprávneho konania s tým, že nesplnenie povinnosti ohlásiť neobvyklú obchodnú operáciu finančnej polícii možno považovať za závažné porušenie citovaného zákona a v zmysle § 234 ods. 1 písm. b/ Trestného zákona je neohlásenie takejto neobvyklej obchodnej operácie aj trestným činom. Nesplnenie tejto povinnosti môže zapríčiniť legalizáciu príjmov z trestnej činnosti a tým aj nesplnenie základného cieľa, ktorý citovaný zákon sleduje. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa 250k ods. 1 O.s.p. a vzhľadom na neúspech v konaní nepriznal žalobkyni právo na náhradu trov konania. Proti uvedenému rozsudku podala žalobkyňa včas odvolanie s odôvodnením, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, čo zakladá odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p.. Podľa názoru súdu mala žalobkyňa za neobvyklú obchodnú operáciu považovať obchodnú operáciu s predmetom plnenia 150.000.000 Sk, ktoré pred podpisom zmluvy o pôžičke (
8. júla 2006) odovzdal veriteľ v hotovosti dlžníkovi. Žalobkyňa o tom následne dňa
9. mája 2007, teda takmer rok po poskytnutí pôžičky, spísala notársku zápisnicu. Účastníci sa pri jej spisovaní nesprávali podozrivo, riadne sa identifikovali a predložili zmluvu o pôžičke zo dňa
10. júla 2006, žiadnym spôsobom sa nemenili ich práva a povinnosti a ani im žiadne nové práva a povinnosti nevznikli. U žalobkyne preto nevzbudili dôvodnú obavu, že by mohlo ísť o neobvyklú obchodnú operáciu v zmysle citovaného zákona, ktorú by bola povinná ohlásiť finančnej polícii. Žalobkyňa teda pri výkone svojej činnosti notára žiadnym spôsobom neporušila žiadne ustanovenie zákona č. 367/2000 Z.z. v znení neskorších predpisov. Okrem toho poukázala na nepreskúmateľnosť oboch rozhodnutí správneho orgánu, nakoľko z ich odôvodnenia nie je zrejmé, čo bolo podkladom pre určenie výšky pokuty a akými úvahami sa 3 8Sžo/15/2010 správny orgán pri jej ukladaní riadil a ktoré skutočnosti boli podkladom na ustálenie konkrétnej výšky pokuty. Súd sa v napadnutom rozhodnutí s touto námietkou nevysporiadal a všeobecné konštatovanie o závažnosti protiprávneho konania považuje žalobkyňa za nedostačujúce. V tejto súvislosti poukázala aj na rozhodnutie NS SR z
11. Novembra 2001 sp. zn. 6Sž/75/01, podľa ktorého „Rozhodnutie o uložení pokuty za porušenie zákonných povinností odôvodnené len konštatovaním, že bolo prihliadnuté na charakter protiprávneho konania a na rozsah jeho následkov je v tejto časti nepreskúmateľné.“ Vzhľadom na uvedené žalobkyňa navrhla, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie podľa § 221 ods. 1 O.s.p. zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie alebo ho zmenil podľa § 220 O.s.p. tak, že zruší Rozhodnutie Ministra vnútra SR zo dňa
12. apríla 2008 č. SLV-148/OLVS-2008 a rozhodnutie Ministerstva vnútra SR, Prezídium policajného zboru, Úrad boja proti organizovanej kriminalite, Spravodajská jednotka finančnej polície č.p. PPZ-97-12/BOK-FP- -II-2007 zo dňa
13. januára 2008 a vec vráti na ďalšie konanie a zároveň zaviaže žalovaného na úhradu trov konania. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v rozsahu uvedenom v odvolaní žalobkyne (§ 212 ods. 1 O.s.p. s použitím § 246c ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 prvá veta O.s.p.) a podľa § 250ja ods. 3 druhá veta O.s.p. v spojení § 219 ods. 1, 2 O.s.p. napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil. Najvyšší súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že Spravodajská jednotka finančnej polície Úradu boja proti organizovanej kriminalite Prezídia Policajného zboru Ministerstva vnútra SR rozhodnutím zo dňa
14. januára 2008 č.p.: PPZ-97-12/BOK-FP-II- -2007 uložila žalobkyni ako povinnej osobe za nesplnenie ohlasovacej povinnosti uvedenej v § 7 ods. 1 citovaného zákona pokutu vo výške 100 tis. Sk. Žalovaný rozhodnutím č. SLV-148/OLVS-2008 zo dňa
15. apríla 2008 prvostupňové rozhodnutie. V konaní nebolo sporné, že žalobkyňa patrí medzi povinné osoby v zmysle § 3 citovaného zákona, na ktoré sa vzťahuje povinnosť vyplývajúca z ustanovenia § 7 ods. 1 zákona ohlásiť finančnej polícii neobvyklú obchodnú operáciu bez zbytočného odkladu. Rovnako nebolo sporné, že žalobkyňa spísala dňa
16. mája 2007 notársku zápisnicu, obsahom 4 8Sžo/15/2010 ktorej je vyhlásenie dlžníka zo zmluvy o pôžičke z
17. júla 2006 o súhlase s vykonateľnosťou notárskej zápisnice a s exekúciou. Pôžičku vo výške 150 mil. Sk pritom uzavreli dve fyzické osoby nepodnikatelia a veriteľ uvedenú sumu poskytol dlžníkovi pred podpisom zmluvy v hotovosti. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že žalovaný vec správne právne posúdil a vydal vo veci zákonné rozhodnutie, pretože uvedená obchodná operácia spĺňala zákonné kritériá neobvyklej obchodnej operácie v zmysle § 4 citovaného zákona, a to dokonca aj podľa žalobkyňou prijatého Programu vlastnej činnosti zameranej proti legalizácii príjmov z trestnej činnosti zo dňa
18. decembra 2000, v ktorom je medzi formami neobvyklých obchodných operácií vyskytujúcich sa v súvislosti s činnosťou notára uvedený aj exekučný titul na základe zmlúv o pôžičke medzi fyzickými a právnickými osobami. Keďže žalobkyňa v postavení povinnej osoby ohlasovaciu povinnosť vyplývajúcu z ustanovenia § 7 ods. 1 citovaného zákona nesplnila, oprávnene jej bola uložená pokuta v zmysle § 13 ods. 1 citovaného zákona, z ktorého vyplývalo oprávnenie finančnej polície uložiť právnickej alebo fyzickej osobe, ktorá porušila okrem iného povinnosť ustanovenú v § 7 ods. 1 zákona pokutu až do výšky 2 mil. Sk. Pokiaľ ide o výšku uloženej pokuty, treba prisvedčiť žalobkyni, že v prvostupňovom rozhodnutí správny orgán výšku uloženej pokuty neodôvodnil, ale tento nedostatok považuje odvolací súd za odstránený v rozhodnutí žalovaného, ktorý v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že „Povinná osoba napriek tomu, že mala vo svojom programe definovanú operáciu, ktorú vykonali jej klienti, ako neobvyklú, túto neohlásila finančnej polícii, čím preukázateľne porušila ustanovenie § 7 ods. 1 zákona. Nesplnenie povinnosti ohlásiť neobvyklú obchodnú operáciu finančnej polícii je možné považovať za závažné porušenie zákona, pretože v zmysle ustanovenia § 234 ods. 1 písm. b/ Trestného zákona je neohlásenie neobvyklej obchodnej operácie trestným činom. Nesplnenie povinnosti ohlásiť neobvyklú obchodnú operáciu môže zapríčiniť legalizáciu príjmov z trestnej činnosti a tým aj nesplnenie základného cieľa, ktorý zákon sleduje. Uložená pokuta má mať vždy sankčný charakter, má pôsobiť do budúcnosti preventívne, nie však likvidačne, čo je v tomto konaní naplnené.“ Žiada sa ešte poznamenať, že zákon č. 367/2000 Z. z. bol síce s účinnosťou od
19. septembra 2008 zrušený a nahradený zákonom č. 297/2008 Z. z., ale podľa jeho prechodných ustanovení (§ 36 ods. 6) na ukladanie pokút za správne delikty ustanovené 5 8Sžo/15/2010 právnym predpisom účinným do
20. augusta 2008, ku ktorým došlo pred
21. septembrom 2008, sa použijú ustanovenia právneho predpisu účinného do
22. augusta 2008 (t. j. záko- na č. 367/2000 Z. z.). O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods.2 a § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal, pretože žalobkyňa v odvolacom konaní nebola neúspešná a žalovanému správnemu orgánu nevznikol zákonný nárok na ich náhradu. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
23. marca 2010 JUDr. Zuzana Ďurišová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia : Dagmar Bartalská