2 O.s.p. tak, že žiadnemu z účastníkov ich náhradu nepriznal, pretože žalovaní úspešní neboli a žalobcovia mali v odvolacom konaní len čiastočný úspech. 5 M Cdo 11/2008 2 Na základe podnetu žalobcov podal generálny prokurátor Slovenskej republiky mimoriadne dovolanie proti rozsudku odvolacieho súdu v časti výroku o náhrade trov odvolacieho konania. Navrhol rozsudok v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie z dôvodu, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 243f ods. 1 písm. b/ O.s.p.) a rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.). Poukázal na to, že rozhodnutie súdu o náhrade trov konania musí byť, vzhľadom na zákonom predpokladané varianty jeho priznania, riadne odôvodnené. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu musí byť zrejmé, prečo súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia. Absencia odôvodnenia výroku o trovách konania má za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Odvolací súd vzhľadom na potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa aplikoval na rozhodovanie o náhrade trov odvolacieho konania ustanovenie § 142 ods. 2 O.s.p. (variantu čiastočného úspechu v spore) konštatujúc neúspešnosť žalovaných a čiastočnú úspešnosť žalobcov; jej rozsah neuviedol ani bližšie nekonkretizoval. Ustanovenie § 142 O.s.p. za určujúci faktor pri rozhodovaní súdu o náhrade trov konania považuje mieru úspechu vo veci samej. Odvolací súd na základe odvolania žalovaných výrok vo veci samej preskúmal a tento potvrdil. Možno preto konštatovať, že žalobcovia boli vo veci samej v odvolacom konaní plne úspešní, čomu zodpovedá aplikácia § 142 ods. 1 O.s.p., ak neprichádza do úvahy aplikácia § 150 O.s.p. V danom prípade odvolací súd neaplikoval správne ustanovenie § 142 O.s.p. tak, ako to mohli žalobcovia v súlade so zákonom očakávať vzhľadom na ich úspech vo veci samej. Žalovaní vo vyjadrení navrhli mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky v súlade s § 243i ods. 2 O.s.p.
1 O.s.p. zamietnuť. Uviedli, že odvolací súd správne aplikoval ustanovenie § 142 ods. 2 O.s.p., ak zohľadnil, že v odvolacom konaní nemal plný úspech žiaden z účastníkov; žalobcovia mali v odvolacom konaní iba čiastočný úspech vzhľadom na neúspech v odvolacom konaní o náhrade trov prvostupňového konania. Žalobcovia sa vo svojom vyjadrení stotožnili s dôvodmi v mimoriadnom dovolaní. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní (§ 10a ods. 3 O.s.p.) po zistení, že tento opravný prostriedok podal včas generálny prokurátor Slovenskej republiky (§ 243g O.s.p.) na základe podnetu účastníkov konania (§ 243e ods. 1 5 M Cdo 11/2008 3 a 2 O.s.p.) bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243i ods. 2 O.s.p.
1 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
rozsudkom odvolacieho súdu v rozsahu podľa § 243i ods. 2 O.s.p. a § 242 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie je opodstatnené. V zmysle § 243f ods. 1 O.s.p. môže byť mimoriadne dovolanie podané iba z dôvodov, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom mimoriadneho dovolania, ale i v mimoriadnom dovolaní uplatnenými dôvodmi. Obligatórne (§ 243i ods. 2 O.s.p.
1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237 O.s.p. a tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako boli v mimoriadnom dovolaní označené, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku. Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 243i ods. 2 O.s.p.
1 druhá veta O.s.p.) skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len na posúdenie dovolacích dôvodov uvedených výslovne v mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky, ale sa zaoberal aj otázkou, či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O.s.p. (tzv. vady zakladajúce zmätočnosť konania). O vadu tejto povahy ide vždy vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Žiadna z vád uvedených v § 237 písm. a/ až e/ a g/ O.s.p. nebola v mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky namietaná a v konaní o tomto opravnom prostriedku nevyšla najavo. Dovolací súd so zreteľom na obsah mimoriadneho dovolania a tiež zákonnú povinnosť vyplývajúcu z § 243i ods. 2 O.s.p. 5 M Cdo 11/2008 4
1 druhá veta O.s.p. osobitne skúmal, či účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Dôvodom, zakladajúcim prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f/ O.s.p., je vadný postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odňala možnosť pred ním konať a uplatňovať procesné práva, ktoré sú mu priznané za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv a oprávnených záujmov. Z obsahu mimoriadneho dovolania vyplýva, že konanie v danej veci má byť postihnuté vadou, ktorá mala spočívať v nepreskúmateľnosti dôvodov, na ktorých odvolací súd založil rozhodnutie o náhrade trov odvolacieho konania. Predovšetkým neuviedol akú mieru úspešnosti vo veci samej dosiahli účastníci konania, či a ako bola zhodnotená účelnosť nimi uplatnených nákladov. K vyššie uvedenej námietke považuje dovolací súd za potrebné uviesť: Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu teda nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z
2 O.s.p. tak, že žiadny z účastníkov nemá na ich náhradu právo. Vychádzal z toho, že žalovaní neboli v odvolacom konaní úspešní a žalobcovia mali v odvolacom konaní len čiastočný úspech. Odvolacím súdom zvolená formulácia dôvodov rozhodnutia o náhrade trov odvolacieho konania nie je súladná a pri jej gramatickom a logickom výklade je i protirečivá. Ak totiž mali byť žalovaní v odvolacom konaní (len) neúspešní, potom bez ďalšieho vysvetlenia nemožno prijať za logický záver (len) o čiastočnom úspechu žalobcov. Aplikácia ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p. vyžaduje zistenie miery úspešnosti dosiahnutej účastníkmi v konaní, pretože táto je východiskom pri rozhodovaní o tom, či a v akej výške dôjde k priznaniu náhrady účelne vynaložených trov konania. Odvolací súd rozhodujúci o pomerných trovách konania (§ 142 ods. 2 O.s.p.) v dôvodoch rozhodnutia opomenul uviesť z akého konkrétneho rozsahu úspechu žalobcov a neúspechu žalovaných vychádzal, ak dospel k záveru, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo. Na základe uvedeného dospel dovolací súd k záveru, že odôvodnenie napadnutého rozsudku odvolacieho súdu nezodpovedá v plnom rozsahu požiadavke preskúmateľnosti a presvedčivosti súdnych rozhodnutí. Za dôvodnú preto možno v tejto súvislosti považovať námietku v mimoriadnom dovolaní o nepreskúmateľnosti rozhodnutia odvolacieho súdu pokiaľ ide o náhradu trov odvolacieho konania. Právo účastníka na to, aby mu súd riadne 5 M Cdo 11/2008 7 odôvodnil rozhodnutie, patrí k základným a neopomenuteľným procesným oprávneniam účastníka konania. Postupom odvolacieho súdu nebolo toto právo žalobcom zachované. So zreteľom na uvedenú vadu, ktorou odvolací súd odňal možnosť konať pred súdom účastníkom konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. je mimoriadne dovolanie opodstatnené, lebo rozhodnutie vydané v konaní postihnutou touto procesnou vadou nemôže byť považované za správne. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil vo výroku o náhrade trov odvolacieho konania a vec v rozsahu zrušenia vrátil Krajskému súdu v Žiline na ďalšie konanie (§ 243i ods. 2 O.s.p.
1 O.s.p.). S prihliadnutím na dôvod (tzv. zmätočnosti), pre ktorý dovolací súd zrušil rozsudok odvolacieho súdu v jeho napadnutej časti, nezaoberal sa opodstatnenosťou námietky v mimoriadnom dovolaní, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mal za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 243f ods. l písm. b/ O.s.p.) a že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f ods. l písm. c/ O.s.p.). V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania a konania o mimoriadnom dovolaní (§ 243i ods. 2 O.s.p.
1 O.s.p.). P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 26. januára 2010 JUDr. Vladimír M a g u r a, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.