1 Trestného zákonníka Rakúskej republiky a iné na neverejnom zasadnutí konanom
1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť vyžiadanej osoby G. D. sa z a m i e t a . O d ô v o d n e n i e Krajský súd v Bratislave uznesením zo 17. marca 2016, sp. zn. 2Ntc/4/2016,
1 zákona č. 154/2010 Z. z. o európskom zatýkacom rozkaze v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o európskom zatýkacom rozkaze“) vzal vyžiadanú osobu G. D. do vydávacej väzby na základe európskeho zatýkacieho rozkazu vydaného 14. januára 2016 Štátnym zastupiteľstvom Korneuburg, Rakúska republika, pod sp. zn. 24St 50/15f pre prečin zbavenia osobnej slobody
1 rakúskeho trestného zákonníka a pre zločin znásilnenia
1 rakúskeho trestného zákonníka. Zároveň rozhodol, že vydávacia väzba bude spočívať do pominutia dôvodov väzby u vyžiadanej osoby alebo do vykonania trestu odňatia slobody, ak bude uložený vyžiadanej osobe nepodmienečný trest a to v súvislosti s trestným stíhaním vedeným na Okresnom riaditeľstve PZ Bratislava V, odbor kriminálnej polície pod sp. zn. ORP-892/1-VYS-B5-2015 a na Okresnej prokuratúre Bratislava V pod sp. zn. 4Pv 558/15, kedy spočívanie vydávacej väzby zaniká a vyžiadaná osoba nastúpi výkon vydávacej väzby. 2 2 Tost 11/2016 Ihneď po vyhlásení tohto uznesenia podala proti nemu vyžiadaná osoba G. D. sťažnosť. V dodatočne, prostredníctvom obhajcu predložených dôvodoch namieta, že hoci bol postup súdu z hľadiska zákonodarstva Slovenskej republiky zachovaný, je toho názoru, že slovenské justičné orgány mali v tomto prípade pred rešpektovaním európskeho zatýkacieho rozkazu skôr presadzovať a chrániť oprávnené záujmy svojho štátneho občana. Zdôraznil pritom, že 19. októbra 2015, kedy malo dôjsť k spáchaniu protiprávneho konania na území Rakúskej republiky, nebol vôbec v Rakúsku. Z týchto dôvodov navrhol napadnuté uznesenie Krajského súdu v Bratislave zrušiť. Postupujúc
2 zákona o európskom zatýkacom rozkaze Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej tiež „najvyšší súd“) ako nadriadený súd na podklade uvedenej sťažnosti, ktorú podala oprávnená osoba včas, preskúmal
1 Tr. por. správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj konanie predchádzajúce týmto výrokom a dospel k záveru, že sťažnosť G. D. nie je dôvodná.
1 zákona o európskom zatýkacom rozkaze ak je to potrebné na zabezpečenie prítomnosti vyžiadanej osoby v konaní o európskom zatýkacom rozkaze na území Slovenskej republiky alebo na zabránenie, aby nedošlo k zmareniu účelu tohto konania, vezme ju sudca krajského súdu do vydávacej väzby. Urobí tak na návrh prokurátora vykonávajúceho predbežné vyšetrovanie.
2 zákona o európskom zatýkacom rozkaze ak vyžiadaná osoba súhlasí s vydaním alebo ak bolo rozhodnuté, že sa európsky zatýkací rozkaz vykoná, vezme sudca krajského súdu túto osobu do vydávacej väzby, ak tak už neurobil sudca
odseku 1. Ak bolo o vykonaní európskeho zatýkacieho rozkazu rozhodnuté
8, vezme osobu do vydávacej väzby sudca Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ak tak neurobil už sudca krajského súdu
odseku 1 alebo
prvej vety tohto odseku.
1, veta prvá zákona o európskom zatýkacom rozkaze ak sa vyžiadaná osoba nachádza vo väzbe v súvislosti s jej trestným stíhaním slovenskými orgánmi, alebo sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody právoplatne uloženého slovenským súdom, príslušný sudca, po doručení originálu európskeho zatýkacieho rozkazu s prekladom do štátneho jazyka, ak sa preklad vyžaduje, vezme vyžiadanú osobu do vydávacej väzby, ktorá bude spočívať.
odseku 2 tohto ustanovenia ak pominú dôvody väzby alebo výkonu 3 2 Tost 11/2016 trestu uvedené v odseku 1, spočívanie vydávacej väzby zaniká a vyžiadaná osoba nastúpi výkon vydávacej väzby. Z obsahu predloženého spisového materiálu najvyšší súd zistil, že na G. D. vydala štátna zástupkyňa Štátneho zastupiteľstva Korneuburg 14. januára 2016 európsky zatýkací rozkaz, ktorého originál bol doručený Krajskej prokuratúre v Bratislave a ktorého overená kópia s prekladom bola predložená súdu prvého stupňa v prílohe návrhu prokurátora na vzatie sťažovateľa do vydávacej väzby.
tohto európskeho zatýkacieho rozkazu je sťažovateľ dôvodne podozrivý z prečinu zbavenia osobnej slobody
1 Tr. zákonníka Rakúskej republiky a zo zločinu znásilnenia
1 Trestného zákonníka Rakúskej republiky, ktoré mal spáchať tak, že 19. októbra 2015 v Deutsch-Haslau na poľnej ceste mal G. R., nar. XX. C. XXXX, teda v čase činu štrnásťročného, protiprávne držať v zajatí, resp. ho mal zbaviť slobody iným spôsobom tým, že mu mal nasadiť putá, a potom ho mal znásilniť a to tak, že spútanú obeť mal biť a penisom mal do neho análne preniknúť a potom mal na ňom robiť orálny styk, takže mal obeť násilím a zbavením osobnej slobody nútiť ku konaniu porovnateľnému so súložou alebo k trpeniu takéhoto konania. Za tieto trestné činy hrozí sťažovateľovi uloženie trestu odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby desať rokov, pričom príslušný orgán štátu pôvodu označil tieto trestné činy ich priradením ku kategórii trestných činov uvedených v § 4 ods. 4 písm. ab/ zákona o európskom zatýkacom rozkaze - znásilnenie.
3 zákona o európskom zatýkacom rozkaze sa tak v prerokúvanej veci neskúma obojstranná trestnosť uvedeného skutku. Zo spisu ďalej vyplýva, že sťažovateľ je na základe uznesenia vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva PZ Bratislava V, odbor kriminálnej polície, I. oddelenie vyšetrovania, z 22. októbra 2015, sp. zn. ORP-892/1-VYS-B5-2015, trestne stíhaný aj na území Slovenskej republiky pre zločin sexuálneho násilia
1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. v spojení s § 139 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., ktorý mal spáchať v podstate tak, že
1 písm. c/ Tr. poriadku vzatý do väzby. Následne,
1 zákona o európskom zatýkacom rozkaze. V prvom rade treba k veci uviesť, že § 17 zákona o európskom zatýkacom rozkaze upravuje tzv. spočívajúcu vydávaciu väzbu, ktorá sa uplatní vtedy, ak je vyžiadaná osoba vo vnútroštátnej väzbe v súvislosti s jej trestným stíhaním slovenskými orgánmi, resp. je vo výkone trestu odňatia slobody právoplatne uloženého slovenským súdom. Uvedené zákonné ustanovenie je pritom nutné vykladať so zreteľom na ustanovenia § 16 ods.1, ods. 2 zákona o európskom zatýkacom rozkaze upravujúce vydávaciu väzbu v tom smere, že pokiaľ v čase rozhodovania o vydávacej väzbe, ktorá má spočívať, vyžiadaná osoba súhlasila s jej vydaním alebo ak už bolo rozhodnuté o vykonaní európskeho zatýkacieho rozkazu, má táto väzba obligatórny charakter. Jej účelom je totiž, rovnako ako v prípade vydávacej väzby
2 zákona o európskom zatýkacom rozkaze, aby po prepustení vyžiadanej osoby z vnútroštátnej väzby, resp. z výkonu trestu odňatia slobody, mohlo byť v stanovenej lehote zrealizované jej odovzdanie orgánom štátu pôvodu. V ostatných prípadoch je aj pri rozhodovaní o tzv. spočívajúcej vydávacej väzbe nutné skúmať, či je táto potrebná na zabezpečenie prítomnosti vyžiadanej osoby v konaní o európskom zatýkacom rozkaze na území Slovenskej republiky alebo na zabránenie, aby nedošlo k zmareniu účelu tohto konania [§ 16 ods. 1 zákona o európskom zatýkacom rozkaze (primerane aj R 89/2015)]. V prerokúvanej veci sťažovateľ nesúhlasil s jeho vydaním do Rakúskej republiky a nebolo ani rozhodnuté o vykonaní európskeho zatýkacieho rozkazu. Avšak samotný charakter a závažnosť trestnej činnosti, z ktorej je v Rakúskej republike dôvodne podozrivý, a citeľný trest, ktorého uloženie mu v Rakúsku v prípade odsúdenia hrozí, v spojení s absenciou výraznejších väzieb na území Slovenskej republiky (žije sám a na Slovensku má iba starú mamu) dostatočne odôvodňujú potrebu zabezpečenia jeho prítomnosti na území Slovenskej republiky aj po jeho prepustení z vnútroštátnej väzby, prípadne z výkonu trestu odňatia slobody, ak bude odsúdený, keďže v opačnom prípade by mohlo dôjsť k zmareniu účelu tohto 5 2 Tost 11/2016 konania o európskom zatýkacom rozkaze. Treba pritom uviesť, že sťažovateľ bol pred rozhodnutím o jeho vydávacej väzbe k veci vypočutý a to v prítomnosti svojho obhajcu. Ku konkrétne uplatneným sťažnostným námietkam najvyšší súd ďalej uvádza, že skutočnosť, že je vyžiadaná osoba občanom Slovenskej republiky, nie je dôvodom odmietnutia vykonania európskeho zatýkacieho rozkazu (§ 23 ods. 4 zákona o európskom zatýkacom rozkaze). Slovenské súdy pritom nemôžu v konaní o európskom zatýkacom rozkaze skúmať dôvodnosť podozrenia zo spáchania skutku, pre ktorý je osoba vyžiadaná, a ani správnosť právnej kvalifikácie tohto činu z hľadiska práva štátu pôvodu. Túto otázku sú oprávnené riešiť len príslušné justičné orgány štátu pôvodu a ako už bolo uvedené vyššie, zo strany slovenských justičných orgánov neprichádza v posudzovanej veci do úvahy ani skúmanie obojstrannej trestnosti (R 7/2012 a R 93/2014). Tieto dôvody viedli najvyšší súd k tomu, že sťažnosť vyžiadanej osoby G. D. ako nedôvodnú zamietol. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 14. apríla 2016 JUDr. Peter K r a j č o v i č, v. r. predseda senátu Vypracoval: JUDr. František Mozner Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Gabriela Protušová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.