ust. § 250j ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“) zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobcovia domáhali preskúmania a následne zrušenia rozhodnutia ţalovaného č. OU-ZA-OVBP2-2014/031093-1/Pál zo dňa 20.11.2014 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“ alebo „rozhodnutie ţalovaného“), ktorým ţalovaný zamietol odvolanie ţalobcov a potvrdil rozhodnutie mesta Ţilina (ďalej len „prvostupňový správny orgán“) č. 26633/2013-33514/2014-OS-KRE zo dňa 30.07.2014 2 6Sţo/200/2015 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým prvostupňový orgán rozhodol
50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 50/1976 Zb.“ alebo „stavebný zákon“) o umiestnení stavby: „Stavebné úpravy, nadstavba a prístavba existujúcich objektov súp. č. 684, 683 Ţilina, Národná - Hviezdoslavova“ na pozemkoch CKN parc. č. 1766/1, 1766/2, 1767, 1768 v katastrálnom území M., zapísané na LV č. M. a LV č. L. a na pozemku CKN parc. č. 1764 v katastrálnom území Z..
ust. § 250k ods. 1 OSP neúspešným ţalobcom náhradu trov konania krajský súd nepriznal. V odôvodnení prvostupňového rozsudku krajský súd k ţalobnému bodu, v ktorom ţalobcovia tvrdili, ţe v konaní bolo potrebné vypracovať svetelno-technický posudok, keď tvrdenia ţalovaného nezodpovedali skutočnosti z hľadiska vzájomnej polohy jednotlivých objektov, keď posudzovaná stavba bude evidentne tieniť objektu vo vlastníctve ţalobcov, keďţe je situovaná paralelne s východnou fasádou objektu vo vlastníctve ţalobcov, a to rodinným domom č. súp. 8746, postavenom na KNC 1762/3, kat. úz. Ţ., uviedol, ţe z obsahu administratívneho spisu mal preukázané, ţe v lehote na podanie námietok určenej v oznámení o začatí územného konania a nariadení ústneho pojednávania č. 26633/2013-6313/2014-OS- KRE zo dňa 07.02.2014 (ďalej len „oznámenie zo 07.02.2014“ alebo „oznámenie o začatí územného konania“), ktoré určilo súčasne aj ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním na termín 04.03.2014, doručili ţalobcovia námietky proti územnému konaniu podaním zo 04.03.2014, v ktorom tvrdili, ţe posudzovaná stavba zatieni a znemoţní oslnenie obytných priestorov ţalobcov, z tohto dôvodu je umiestnenie posudzovanej stavby v rozpore s STN. Súčasne navrhli vypracovať svetelno-znalecký posudok. Krajský súd konštatoval, ţe pre posúdenie veci bolo potrebné skúmať, či bolo nutné vypracovať svetelno-technický posudok, resp. či obsah administratívneho spisu umoţňoval správnym orgánom získať dostatočné podklady pre vysporiadanie sa s otázkou zatienenia, resp. preslnenia objektov vo vlastníctve ţalobcov, vo vzťahu k umiestňovanej stavbe. Po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu dospel k záveru, ţe nebolo v konaní potrebné vypracovať svetelno-technický posudok, preto vysporiadanie sa s otázkou súčinnosti ţalobcov, resp. ich nesúčinnosti vo vzťahu k zabezpečeniu podkladov pre vypracovanie svetelno-technického posudku, je pre posúdenie veci irelevantné. Krajský súd mal z obsahu administratívneho spisu, ako aj z fotodokumentácie, ktorá je jeho súčasťou, z projektovej dokumentácie stavby a situácie, ktorá je súčasťou prvostupňového rozhodnutia, preukázané, ţe dom vo vlastníctve ţalobcov súp. č. 681 postavený na CKN parcele 1762/2, je postavený na hranici s pozemkom budúceho stavebníka, na ktorom má byť umiestnená posudzovaná stavba - pozemok CKN 1766/
potreby, môţu určiť podrobnejšie poţiadavky na uskutočnenie stavby z hľadiska komplexnosti, plynulosti, napojenia na siete, zariadenia technického vybavenia, pozemné komunikácie a ďalšie (§ 66 ods. 3 písm. d). S poukazom na § 24 vyhlášky č. 532/2002 Z. z., ktorá upravuje podrobnosti o všeobecných technických poţiadavkách na výstavbu sú upravené podmienky na výstavbu, medzi nimi poţiadavky na stavebné konštrukcie - steny a priečky stavby, ktoré musia byť navrhnuté tak, aby v dôsledku objemových zmien spôsobených teplotným rozdielom a vlhkosťou nedochádzalo k zníţeniu statickej bezpečnosti, k zatekaniu, korózii výstuţe, zvýšeniu infiltrácie a výskytu hygienických nedostatkov. Obvodové steny musia zabezpečiť ochranu stavby pred vonkajšími klimatickými vplyvmi, ktoré majú nepriaznivý účinok na tepelno-akustickú pohodu a spotrebu tepla na vykurovanie. Krajský súd dospel k záveru, ţe technické riešenie odvetrávania existujúcich otvorov je vecou stavebného konania a nie územného konania. K námietke ţalobcov, ţe umiestnením stavby neboli dodrţané minimálne odstupové vzdialenosti od spoločnej hranice a nebolo postupované v súlade s § 127 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“), krajský súd uviedol, ţe Občiansky zákonník je normou súkromného práva. Územné konanie je upravené v norme verejného práva - v zákone č. 50/1976 Zb. a vykonávacích predpisoch, ktorým je vyhláška Ministerstva ţivotného prostredia SR č. 532/2002 Z. z., ktorou sa stanovujú podrobnosti o všeobecných technických poţiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických poţiadavkách na stavby uţívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie (ďalej len „vyhláška č. 532/2002 Z. z.“) a vyhláška Ministerstva ţivotného prostredia Slovenskej republiky č. 453/2000 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona. V ustanovení § 4 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. pre územné konanie zákonodarca upravil podmienky umiestňovania stavby a v § 6 podmienky odstupov stavieb. Ustanovenie § 6 ods. 2 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. umoţňuje stavbu umiestniť na hranici pozemku, len ak jej umiestnením nebude trvalo obmedzené uţívanie susedného pozemku na určený účel. Z § 6 ods. 1 cit. vyhlášky vyplýva, ţe vzájomné odstupy stavieb musia spĺňať poţiadavky urbanistické a architektonické, ţivotného prostredia, hygienické, veterinárne a ďalšie tak, ako sú vymedzené v § 6 ods. 1 prvá veta cit. vyhlášky a odstupy musia umoţňovať údrţbu stavieb a uţívanie priestorov medzi stavbami na technické alebo iné vybavenie územia a činnosti, ktoré súvisia s funkčným vyuţívaním územia. Krajský súd dospel k záveru, ţe takéto umiestnenie stavby, aj vzhľadom na umiestnenie stavby vo vlastníctve ţalobcov - dom súp. č. 681, nie je v rozpore s § 6 cit. vyhlášky, keď zodpovedá urbanistickým a architektonickým poţiadavkám, teda charakteru súčasnej zástavby obytných a iných domov, ktoré sa v tejto lokalite nachádzajú, vrátane domu súp. č. 681 vo vlastníctve ţalobcov. Umiestnením posudzovanej stavby na hranici pozemkov nebude trvalo obmedzené uţívanie susedného pozemku práve z dôvodu, ţe na hranici 5 6Sţo/200/2015 s pozemkom CKN 1766/1, na ktorom má byť stavba umiestnená, s pozemkom CKN 1762/2 je priamo umiestnená aj stavba dom súp. č. 681 a ďalšie stavby bez súpisného čísla tak, ako to vyplýva zo situácie. Krajský súd dospel k záveru, ţe táto námietka nie je dôvodná. Umiestnenie stavby na hranici pozemkov nie je v rozpore s urbanistickým a architektonickým riešením uvedenej lokality, ako aj umiestnením stavby nedôjde k trvalému obmedzeniu uţívania susedného pozemku na určený účel. K námietke ţalobcov, ţe umiestňovaná stavba je v rozpore s územným plánom, ktorý stanovuje regulatív podielu zelene na pozemku, krajský súd poukázal, ţe index ozelenenia 0,2 sa vzťahuje k celej funkčnej ploche 1.05.OV/01 a nie je moţné, tak ako tvrdili ţalobcovia, zisťovať minimálny index ozelenenia, vo vzťahu k ploche parciel, na ktorých má byť stavba umiestnená. Ţalobcovia v správnom konaní nespochybnili, ţe pre funkčnú plochu bol minimálny index ozelenenia 0,2 zachovaný, preto sa ani krajský súd dodrţaním výšky indexu ozelenenia 0,2 pre funkčnú plochu 1.05.OV/01 nemohol zaoberať, lebo v tomto smere ţalobné námietky neboli ţalobcami formulované. Všeobecne však krajský súd konštatoval, ţe čo sa týka ţalobnej námietky a tvrdenia ţalobcov, ţe minimálny index ozelenenia sa mal vzťahovať na pozemky, na ktorých má byť stavba umiestnená, s takýmto názorom sa krajský súd nestotoţnil. Krajský súd poukázal, ţe v zmysle územného plánu mesta Ţilina, umiestňovaná stavba má byť umiestnená v území, ktoré spadá pod funkčnú plochu 1.05.OV/01, vo vzťahu ku ktorej nebol spracovaný územný plán zóny.
platného územného plánu táto funkčná plocha je zahrnutá do urbanistického okrsku č. 05 - Prednádraţie a výlučne pre túto funkčnú plochu je určený územným plánom minimálny index ozelenenia 0,2. Z platného územného plánu mesta Ţilina, ktorý platil aj v čase rozhodovania správnych orgánov, bol určený minimálny index ozelenenia vo vzťahu k funkčnej ploche 1.05.OV/01 ako celku. Ani z obsahu územného plánu nebolo preukázané, ţe by index ozelenenia sa viazal a mal byť viazaný na kaţdú parcelu (bez ohľadu na jej výmeru a rozmery, charakter plochy) v tejto funkčnej ploche (1.05.OV/01), v ktorej sa nachádza umiestňovaná stavba. K tvrdeniu ţalobcov, ţe umiestňovaná stavba nebola posúdená z hľadiska vplyvu stavby a jej prevádzky na ţivotné prostredie
zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na ţivotné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 24/2006 Z. z.“), krajský súd uviedol, ţe súčasťou administratívneho spisu je stanovisko Okresného úradu Ţilina, odboru starostlivosti o ţivotné prostredie, č. OÚ-ZA- OSZP3/Z/2014/00333/Hnl z 08.01.2014, z ktorého vyplýva, ţe predloţená projektová dokumentácia rieši vybudovanie polyfunkčného objektu s navrhovaným počtom celkových parkovacích miest 98 a
3 zákona č. 24/2006 Z. z., kapitola 9 - Infraštruktúra, poloţka 16, nepodlieha posudzovaniu v zmysle zákona č. 24/2006 Z. z. Krajský súd bol názoru, ţe správny orgán pri umiestňovaní stavby v územnom konaní 6 6Sţo/200/2015 je povinný posudzovať charakter stavby aj v súlade s úpravou zákona č. 24/2006 Z. z. z úradnej povinnosti. Pokiaľ ţalobcovia poukazovali na pojednávaní dňa 28.07.2015 na stanovisko Ministerstva ţivotného prostredia SR zo dňa 20.07.2015 a prílohu, ktorá je pripojená k tomuto stanovisku, teda aj vymedzenie pojmov STN 73 4301 a podlahovej plochy v bode 6.6, krajský súd poukázal, ţe STN, na ktorú odkazuje ministerstvo a jej časť, ktorá je v prílohe listu, upravuje definíciu podlahovej úţitkovej plochy budov na bývanie. V danom prípade však aj, pokiaľ by sa jednalo o budovu na bývanie, čo umiestňovaná stavba nie je, tak do celkovej podlahovej plochy bytovej budovy aj takejto budovy sa nezapočítava plocha výťahu a schodiskových ramien. S výpočtom podlahovej alebo úţitkovej plochy umiestňovanej stavby, tak ako konštatovalo Ministerstvo ţivotného prostredia SR vo vyjadrení zo dňa 20.07.2015 č. k. 6235/2015-3.4/AK, keď uvádza, ţe celková podlahová plocha navrhovaného centra, vychádzajúc zo ţiadosti ţalobcov, je 16519 m2, z toho 11430,50 m2 je obchodno- administratívnych priestorov a 5088,50 m2 parkovisko, prvostupňový súd sa nestotoţnil s týmto vymedzením celkovej podlahovej plochy a jej špecifikácie, práve z dôvodu, ţe z projektovej dokumentácie bolo preukázané, ţe síce celková plocha je v rozsahu 16519,30 m 2, avšak z toho predstavujú 7054,20 m2 parkoviská, schodiská, ktoré sa do podlahovej alebo úţitkovej plochy takýchto administratívnych budov nezarátavajú a zvyšok 9465,10 m2 tvorí práve plocha na prenájom, ktorá sa do podlahovej alebo úţitkovej plochy zahrňuje. Tieto údaje sú zrejmé zo spisu vymedzených plôch v samotnej projektovej dokumentácii v časti parkovisko, v časti schodiska a v časti plocha na chodby a v časti plocha na prenájom. Preto pokiaľ Ministerstvo ţivotného prostredia SR sa vyjadrovalo k údajom, ktoré poskytli ţalobcovia a vyjadrilo názor, ţe je potrebné umiestňovanú stavbu posudzovať v zmysle EIA, tak nedisponovalo riadnymi informáciami, na základe ktorých mohlo k takémuto záveru dôjsť. Stanovisko Ministerstva ţivotného prostredia SR by bolo súladné so zákonom iba v tom prípade, ak by skutočne rozsah plôch na prenájom predstavoval rozsah 11430,50 m 2 , kedy by bolo potrebné vykonať postup
zák. č. 24/2006 Z. z. a realizovať zisťovacie konanie. Krajský súd sa nestotoţnil s názorom ţalobcov, ţe podlahová alebo úţitková plocha posudzovanej umiestňovanej stavby, ktorá sa nachádza v zastavanom území je viac ako 10 000 m2 a podlieha zisťovaciemu konaniu s poukazom na prílohu 8 k zák. č. 24/2006 Z. z., prílohu 9 - infraštruktúra, poloţka 16, písm. a/, časť B - zisťovacie konanie. Vzhľadom na skutočnosť, ţe ţalobcovia nepreukázali, ţe by uvedená stavba mala viac ako 500 stojísk, predmetná stavba nemohla podliehať povinnému hodnoteniu prílohy 8 - Infraštruktúra, poloţky 16, písm. a/, časť A. Pokiaľ ţalobcovia namietali prekročenie limitu stojísk, keď tvrdili, ţe rozsah parkovacích stojísk v umiestňovanej budove je viac neţ 100, s poukazom na prílohu 18 - infraštruktúra, bod 16), písm. c/, krajský súd v tejto súvislosti poukázal, ţe z projektovej dokumentácie a vyjadrenia dotknutých orgánov nebolo preukázané, ţe by umiestňovaná stavba predpokladala viac ako 100 stojísk. 7 6Sţo/200/2015 Krajský súd k tejto námietke uviedol, ţe posudzovanie v rámci zisťovacieho konania
zák. č. 24/2006 Z. z., prílohy č. 8, kapitola 9 - infraštruktúra, bod 16), písm. c/ sa týka zisťovacieho konania (B) pri územných plánoch zóny, ktoré nahrádzajú územné rozhodnutie pre činnosti uvedené v písm. a/ a b/, a to od 100 do 500 stojísk, bez limitu. V konaní bolo preukázané, ţe na umiestňovanom území nebol a nie je vypracovaný mestom Ţilina územný plán zóny. Z gramatickej úpravy tejto časti prílohy 8 zák. č. 24/2006 Z. z. vyplýva, ţe zisťovaciemu konaniu
zák. č. 24/2006 Z. z. môţe podliehať len posudzovanie územných plánov zóny vo väzbe na činnosti uvedené v písm. a/ a b/, teda vo vzťahu k projektom pozemných stavieb alebo ich súborov (komplexov), ak nie sú uvedené v iných poloţkách tejto prílohy (príloha 8, kapitola 9 - infraštruktúra, bod 16), písm. a/). Z tohto dôvodu mal krajský súd za to, ţe nie je moţné na predmetnú stavbu vyţadovať zisťovacie konanie, nakoľko predmetom posudzovania je územné rozhodnutie a nie územný plán zóny, aj v prípade ţe by umiestňovaná stavba mala od 100 do 500 stojísk. K tvrdeniu ţalobcov, ktorí poukazovali na konanie, ktoré súčasne prebieha o tých istých parcelách, na ktorých má byť umiestnená stavba - konanie o dodatočnom povolení stavby parkoviska pre Palace Hotel Polom - nepovolená stavba, ktorá bola na týchto parcelách zrealizovaná, krajský súd uviedol, ţe táto skutočnosť nebola uvádzaná v námietkach pred vydaním prvostupňového rozhodnutia, v lehote na podanie námietok a nebola uvedená ani ako odvolacia námietka. K ďalšiemu ţalobnému bodu, v ktorom ţalobcovia namietali porušenie STN 73 6110 v súvislosti s parkovaním pre Palace Hotel Polom na ul. Hviezdoslavovej, a to v rámci chodníka oproti zástavke MHD, keď tvrdili, ţe nebude zabezpečená voľná šírka chodníka minimálne 1,5 m a skutočný počet vyhradených parkovacích miest nie je dostačujúci pre prevádzku hotela (cca 5 parkovacích miest), v dôsledku čoho bude vzhľadom na personálne prepojenie Palace Hotel Polom a budúceho stavebníka vyuţívaný polyfunkčný objekt aj na parkovanie hostí Hotela Polom, krajský súd poukázal, ţe táto námietka na prejednávanú vec nemá vplyv práve z dôvodu, ţe predmetom posudzovania je umiestnenie budúcej stavby vo vzťahu k stavbám a pozemkom vo vlastníctve ţalobcov, ktoré nesusedia s Hviezdoslavovou ulicou a vyčlenenie, resp. nevyčlenenie konkrétnych parkovacích miest v súvislosti s Hotelom Polom nemá a nemôţe mať ţiadny súvis s právami ţalobcov, ktoré sa dotýkajú preskúmavaného správneho konania, vo vzťahu k pozemkom a nehnuteľnostiam v ich vlastníctve. Ďalej ţalobcovia poukazovali, ţe na pozemku, na ktorom má byť umiestnená stavba je existujúca ťarcha prechodu cez pozemok a vedenie trasy plynu, k čomu krajský súd uviedol, ţe ţalobcovia nepreukázali, ţe by mali právo vyplývajúce z vecného bremena, ktoré sa nachádza na pozemku, na ktorom má byť umiestnená stavba. K námietke ţalobcov, ţe v súlade s § 83 vyhlášky č. 94/2004 Z. z., ktorou sa ustanovujú technické poţiadavky na protipoţiarnu bezpečnosť pri výstavbe a pri uţívaní 8 6Sţo/200/2015 stavieb nie je zabezpečená, vzhľadom na výšku stavby viac ako 9 m, nástupná plocha pre poţiarne vozidlá, krajský súd poukázal, ţe túto ţalobnú námietku neuviedli ţalobcovia v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu. Z tohto dôvodu sa ani ţalovaný v dôvodoch rozhodnutia ňou nemohol zaoberať. K tvrdeniu ţalobcov, ţe správne orgány a ani navrhovateľ stavby sa v prípade realizácie nepovolenej parkovacej plochy nevysporiadali so škodou, ktorú ţalobcom spôsobili vlhnutím bočnej steny ich objektu, keď tvrdili, ţe zámer investora má byť realizovaný v priamom styku so stenou poškodenou vlhkosťou, ktorá má byť takto zastavaná a poţadovali odstránenie vlhkosti ako podmienku realizácie navrhovanej stavby, krajský súd uviedol, ţe túto námietku neuviedli ţalobcovia v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu, preto ani ţalovaný sa s touto námietkou nebol kompetentný v dôvodoch rozhodnutia zaoberať a nemohol sa touto ţalobnou námietkou zaoberať ani súd v konaní
druhej hlavy piatej časti OSP. Z uvedených dôvodov prvostupňový súd ţalobu ako nedôvodnú zamietol a keďţe ţalobcovia v
zákona č. 24/2006 Z. z. Prvostupňový súd sa dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými skutočnosťami, ktoré ţalobcovia v podanej ţalobe namietali, a preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v súlade s ust. § 219 ods. 1 OSP ako vecne správny potvrdil. III. Konanie pred odvolacím súdom Najvyšší súd Slovenskej republiky ako odvolací súd
2 OSP preskúmal napadnutý rozsudok v medziach podaného odvolania, odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 OSP), pričom deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a internetovej stránke Najvyššieho súdu SR www.nsud.sk (§ 156 ods. 1, ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, ţe odvolanie ţalobcov nie je dôvodné. 10 6Sţo/200/2015 V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe ţalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP).
1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
1 veta prvá OSP, pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Z obsahu administratívneho spisu mal odvolací súd za preukázané, ţe spoločnosť IMBIZ s. r. o., Spišská Nová Ves podala dňa 06.12.2013 na meste Ţilina ako vecne príslušnom stavebnom úrade návrh na vydanie územného rozhodnutia o umiestnení stavby: „Polyfunkčný objekt ul. Národná – Hviezdoslavova Ţilina“, na pozemkoch v k. ú. Ţ., parc. č. 1764, 1766/1, 1766/2, 1767, 1768 KN-C. Na základe podaného návrhu stavebný úrad listom zo dňa 07.02.2014 oznámil dotknutým orgánom a všetkým známym účastníkom konania začatie územného konania o umiestnení stavby a vo veci nariadil na 04.03.2014 ústne pojednávanie. Dňa 30.07.2014 stavebný úrad vydal rozhodnutie, ktorým rozhodol o námietkach vznesených odvolateľmi v prvom rade a ktorým navrhovateľovi umiestnil stavbu „Stavebné úpravy, nadstavba a prístavba existujúcich objektov súp. č. 684, 683 Ţilina, Národná – Hviezdoslavova“ na pozemkoch k. ú. Ţ., parc. č. 1766/1, 1766/2, 1767, 1768 KN-C. Proti takto vydanému rozhodnutiu podali v zákonnej lehote odvolanie ţalobcovia, o ktorom bolo rozhodnuté preskúmavaným rozhodnutím ţalovaného zo dňa 20.11.2014 č. OU-ZA-OVBP2-2014/031093-1/Pál. IV. Právna úprava, právne názory odvolacieho súdu
3 písm. c) stavebného zákona, v záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie sa schvaľujú zásady a regulatívy v zóne podrobnejšieho priestorového usporiadania a funkčného vyuţívania pozemkov, stavieb a verejného dopravného a technického vybavenia územia, umiestnenia stavieb na jednotlivých pozemkoch, 11 6Sţo/200/2015 do urbánnych priestorov a zastavovacie podmienky jednotlivých stavebných pozemkov, nevyhnutnej vybavenosti stavieb a napojenie na verejné dopravné a technické vybavenie územia, začlenenia stavieb do okolitej zástavby, do pamiatkových rezervácií, do pamiatkových zón a do ostatnej krajiny.
4 písm. c) stavebného zákona, v záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie sa ustanovia v zóne pozemky, ktoré sú v zastavanom území obce, a pozemky pre verejnoprospešné stavby a na vykonanie asanácie.
1, ods. 2, ods. 3 stavebného zákona, podkladom pre vydanie územného rozhodnutia sú územné plány obcí a zón. Ak pre územie nebol spracovaný územný plán obce alebo zóny, podkladom na vydanie územného rozhodnutia sú spracované územnoplánovacie podklady
a ostatné existujúce podklady
; inak stavebný úrad obstará v rozsahu nevyhnutnom na vydanie územného rozhodnutia iné podklady, najmä skutočnosti získané vlastným prieskumom alebo zistené pri miestnom zisťovaní. Stavebný úrad v územnom konaní posúdi návrh predovšetkým z hľadiska starostlivosti o ţivotné prostredie a potrieb poţadovaného opatrenia v území a jeho dôsledkov; preskúma návrh a jeho súlad s podkladmi
odseku 1 a predchádzajúcimi rozhodnutiami o území, posúdi, či vyhovuje všeobecným technickým poţiadavkám na výstavbu a všeobecne technickým poţiadavkám na stavby uţívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu, prípadne predpisom, ktoré ustanovujú hygienické, protipoţiarne podmienky, podmienky bezpečnosti práce a technických zariadení, dopravné podmienky, podmienky ochrany prírody, starostlivosti o kultúrne pamiatky, ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu, lesného pôdneho fondu a pod., pokiaľ posúdenie nepatrí iným orgánom. Stavebný úrad v územnom konaní zabezpečí stanoviská dotknutých orgánov a ich vzájomný súlad a posúdi vyjadrenia účastníkov a ich námietky. Stavebný úrad neprihliadne na námietky a pripomienky, ktoré sú v rozpore so schválenou územnoplánovacou dokumentáciou.
stavebného zákona, v územnom rozhodnutí vymedzí stavebný úrad územie na navrhovaný účel a určí podmienky, ktorými sa zabezpečia záujmy spoločnosti v území, najmä súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania, vecná a časová koordinácia jednotlivých stavieb a iných opatrení v území a predovšetkým starostlivosť o životné prostredie včítane architektonických a urbanistických hodnôt v území, a rozhodne o námietkach účastníkov konania. V rozhodnutí o umiestnení stavby si v odôvodnených prípadoch stavebný úrad môže vyhradiť predloženie podrobnejších podkladov, projektovej dokumentácie alebo jej časti;
nich môže dodatočne určiť ďalšie podmienky, ktoré sa musia zahrnúť do stavebného povolenia.
1 stavebného zákona, rozhodnutím o umiestnení stavby sa určuje stavebný pozemok, umiestňuje sa stavba na ňom, určujú sa podmienky na umiestnenie stavby, určujú sa požiadavky na obsah projektovej dokumentácie a čas 12 6Sţo/200/2015 platnosti rozhodnutia. Umiestnenie stavby sa vyznačí v grafickej prílohe územného rozhodnutia.
2 stavebného zákona, v podmienkach na umiestnenie stavby sa určia poţiadavky
1 vyhlášky č. 453/2000 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona, územné rozhodnutie obsahuje okrem všeobecných náleţitostí
písm. c) druhy a parcelné čísla pozemkov
katastra nehnuteľností, na ktorých sa predmet územného rozhodnutia umiestňuje. Ak ide o prípady uvedené v § 36 ods. 4 zákona, postačí popis územia. Najvyšší súd SR sa v plnom rozsahu stotoţnil s odôvodnením napadnutého rozsudku krajského súdu, a preto sa v súlade s § 219 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP obmedzuje len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozsudku a na zdôraznenie uvádza nasledovné: Čl. 19 ods. 2 Ústavy SR nezaručuje ochranu súkromného a rodinného ţivota pred akýmkoľvek zasahovaním. Zaručuje ochranu len pred takým zasahovaním, ktoré je neoprávnené. Rozhodnutie o umiestnení stavby však reálne do narušenia práva na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného ţivota nezasahuje, vytvára sa ním len právny základ pre rozhodnutie o realizácii stavby, ku ktorej môţe, ale nemusí v budúcnosti ani dôjsť. Vyplýva to aj z časovej platnosti rozhodnutia o umiestnení stavby (pozri napr. rozhodnutia Ústavného súdu SR vo veci sp. zn. II. ÚS 22/02, sp. zn. III. ÚS 176/03, sp. zn. II. ÚS 72/07). Súdy Slovenskej republiky uţ viackrát prijali záver, ţe rozhodnutie o umiestnení stavby nemôţe spôsobiť bezprostredné porušenie vlastníckeho práva (čl. 20 ods. 1 Ústavy SR a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd), keďţe len vytvára moţnosť pre vydanie ďalšieho rozhodnutia v stavebnom konaní, ktoré sa uţ svojimi účinkami vlastníkov pozemkov alebo stavieb môţu dotknúť. 13 6Sţo/200/2015 Otázka ochrany práv a oprávnených záujmov vlastníkov okolitých rodinných domov sa teda bude riešiť v samostatnom následnom stavebnom konaní (pozri bliţšie napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4SţoKS/87/2006, sp. zn. 5Sţp/3/2011, sp. zn. 5Sţp/9/2013, sp. zn. 3Sţo/18/2014, sp. zn. 3Sţo/172/2010). Vydaním územného rozhodnutia správne orgány nemohli v danej veci reálne ukrátiť ţalobcov na ich vlastníkom práve, práve na priaznivé ţivotné prostredie, na hygienických ani občianskych právach, ani na práve na súkromie, či zníţiť štandard ich bývania (pohodu bývania), a preto nebol v tomto rozsahu ani
názoru najvyššieho súdu splnený základný predpoklad potrebný pre vyhovenie ţalobe. Z charakteristiky rozhodnutia o umiestnení stavby vyplýva, ţe ide o rozhodnutie, ktorým sa stavba priamo nerealizuje (kde k realizácii dochádza na základe stavebného povolenia, t. j. osobitného rozhodnutia vydaného v stavebnom konaní, resp. na základe ohlásenia stavebnému úradu v určitých zákonom stanovených prípadoch), územným rozhodnutím sa len vytvára právny základ pre rozhodnutie o realizácii stavby. Toto právne posúdenie napadnutého územného rozhodnutia ţalobcovia nijakým spôsobom nespochybnili, len opakovane vzniesli námietky, ktoré nemôţu mať vplyv na posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a ktoré boli uţ zodpovedané tak v administratívnom, ako aj v súdnom konaní. Relevantným dôvodom pre vyslovenie nezákonnosti územného rozhodnutia by bol jeho rozpor s poţiadavkou ochrany ţivotného prostredia, ako poţiadavky kolektívneho charakteru. V prejednávanej veci nebolo takéto pochybenie stavebného úradu, či ţalovaného zistené. Najvyšší súd SR preto uzatvára, ţe vydaním územného rozhodnutia ţalované správne orgány nemohli nijako reálne ukrátiť ţalobcov na ich právach, pretoţe rozhodnutím o umiestnení stavby sa určuje stavebný pozemok, umiestňuje sa stavba na ňom, určujú sa podmienky pre umiestnenie stavby, poţiadavky na obsah projektovej dokumentácie a čas platnosti rozhodnutia. Na základe rozhodnutia o umiestnení stavby nie je moţné ešte stavbu realizovať, nakoľko sa ním určuje len stavebný pozemok a stavba na ňom sa len umiestňuje. Realizovať stavbu je moţné aţ na základe právoplatného stavebného povolenia vydaného v stavebnom konaní. Územné konanie tak predchádza stavebnému konaniu a rozhodnutie o umiestnení stavby je len právnym základom pre stavebné povolenie. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom administratívneho a súdneho spisu, posúdiac argumentáciu odvolacích dôvodov ţalobcu, konštatoval, ţe napádanými rozhodnutiami správnych orgánov oboch stupňov, ako i postupom predchádzajúcim ich vydaniu, ţalobcovia neboli ukrátení na svojich právach. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotoţnil s odôvodnením napadnutého rozsudku krajského súdu. 14 6Sţo/200/2015 K odvolacej námietke ţalobcov, ţe prvostupňový správny orgán nedostatočne zistil vo veci skutkový stav, a to najmä ohľadom nedostatočného svetlo-technického posúdenia, odvolací súd uvádza, ţe s týmto nie je moţné sa stotoţniť. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, ţe v územnom konaní nie je potrebné vypracovanie svetlo-technického posudku, vzhľadom na charakter tohto konania. Rovnako nie je moţné prisvedčiť námietke ţalobcu, ţe ţiadne zákonné ustanovenie v OSP neuvádza, ţe skutočnosti, ktoré nenamietali ţalobcovia v správnom konaní nemôţu namietať v ţalobe. Z ust. § 36 ods. 1 stavebného zákona vyplýva, ţe stavebný úrad oznámi začatie územného konania dotknutým orgánom a všetkým známym účastníkom a nariadi ústne pojednávanie spojené spravidla s miestnym zisťovaním. Súčasne upozorní účastníkov, ţe svoje námietky a pripomienky môţu uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní, inak, ţe sa na ne neprihliadne. Na pripomienky a námietky, ktoré boli alebo mohli byť uplatnené v územnom konaní a boli uplatnené dodatočne stavebný úrad neprihliada zo zákona. Rovnako k ostatným odvolacím námietkam Najvyšší súd SR uvádza, ţe tieto nemôţu byť predmetom územného konania. Pokiaľ ide o námietku ţalobcov ohľadom skutočnosti, ţe z projektovej dokumentácie nie je jasné technické riešenie odvetrania existujúcich otvorov, odvolací súd sa stotoţnil s názorom tak ţalovaného správneho orgánu, ako aj prvostupňového súdu, a síce ţe predloţená dokumentácia je spracovaná pre územné rozhodnutie, keď stavebnotechnické riešenie stavby bude riešené v ďalšom stupni, to znamená pri projektovej dokumentácii predloţenej pre stavebné povolenie, ktoré bude predmetom stavebného konania. K otázke minimálnych odstupových vzdialeností stavby odvolací súd uvádza, ţe
ust. § 6 ods. 1 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. odstupy musia umoţňovať údrţbu stavieb a uţívanie priestorov medzi stavbami na technické alebo iné vybavenie územia a činnosti, ktoré súvisia s funkčným vyuţívaním územia. Stavbu moţno umiestniť na hranici pozemku len ak s jej umiestnením nebude trvalo obmedzené uţívanie susedného pozemku na určený účel (§ 6 ods. 2 vyhlášky č. 532/2002 Z. z.). K tejto námietke odvolací súd udáva, ţe s ňou nie je moţné sa stotoţniť, pretoţe umiestnenie stavby tak ako to vyplýva z projektovej dokumentácie v súvislosti s umiestnením stavby, ktorá je vo vlastníctve ţalobcov (dom č. 681), nie je v rozpore s vyššie citovaným ust. § 6 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. a
názoru odvolacieho súdu umiestnením predmetnej stavby na hranici pozemkov nebude trvalo obmedzené uţívanie susedného pozemku zdôrazňujúc, ţe na hranici s pozemkom CKN 1766/1, na ktorom je stavba umiestnená s pozemkom CKN 1762/2 je priamo umiestnená aj stavba domu súp. č. 681, ako aj ďalšie stavby bez súpisných čísiel. V súdnom konaní bolo obsahom administratívneho spisu preukázané, ţe vykonané dokazovanie bolo náleţite vyhodnotené a v hodnotení dôkazov prvostupňový, ani odvolací súd nezistil právne pochybenia, ani logické nesprávnosti, ani takú vadu konania, ktorá by 15 6Sţo/200/2015 mohla mať vplyv na zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia s tým, ţe krajský súd dostatočne, podrobne a presne zistil skutkový stav, dostatočne a podrobne sa vysporiadal so všetkými relevantnými námietkami ţalobcu vo svojom rozsudku. Vychádzajúc z pripojeného spisového materiálu, osobitne z projektovej dokumentácie je zrejmé, ţe správne orgány sa dostatočne a v súlade so zákonom vysporiadali aj so všetkými námietkami účastníkov konania, ktorí v tomto smere ţiadne nové skutočnosti, ktoré by ţalovaný a krajský súd neboli náleţite odôvodnili. V danom prípade námietky ţalobcov sú viac-menej všeobecného charakteru. Zo ţiadneho z dôkazov nachádzajúcich sa v administratívnom spise nemoţno konštatovať, ţe by v dôsledku takto umiestnenej stavby na pozemku malo dôjsť u ţalobcov k porušeniu ich základného práva na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného ţivota upraveného v čl. 19 ods. 2 Ústavy SR a v čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj základného práva na priaznivé ţivotné prostredie upravené v čl. 46 Ústavy SR. Vzhľadom na uvedené skutočnosti je potrebné konštatovať, ţe v rámci rozhodovacieho procesu stavebný úrad ako odvolací správny orgán pri umiestňovaní navrhovanej stavby stavebníkov rešpektoval ust. § 6 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. K ďalšej odvolacej námietke ţalobcov, ţe stavba je v rozpore s územným plánom mesta Ţilina odvolací súd uvádza, ţe ani s touto nie je moţné sa stotoţniť, nakoľko touto námietkou sa dostatočným spôsobom zaoberal uţ prvostupňový súd. Je zrejmé, ţe v zmysle územného plánu mesta Ţilina umiestňovaná stavba má byť umiestnená v území, ktoré spadá pod funkčnú plochu 1.05.OV/01, vo vzťahu ku ktorej nebol spracovaný územný plán zóny.
platného územného plánu táto funkčná plocha je zahrnutá do urbanistického okrsku č. 05 - Prednádraţie a výlučne pre túto funkčnú plochu je určený územným plánom minimálny index ozelenenia 0,2. Z územného plánu mesta Ţilina, ktorý bol platný v čase rozhodovania ţalovaného správneho orgánu, bol určený minimálny index ozelenenia vo vzťahu k funkčnej ploche 1.05.OV/01 ako celku. Index ozelenenia sa vzťahuje k celej funkčnej ploche a nie je preto moţné zisťovať minimálny index ozelenenia vo vzťahu k ploche parciel, na ktorých má byť umiestnená stavba. Skutočnosť, ţe by index ozelenenia mal byť viazaný na kaţdú parcelu nevyplýva ani z platného územného plánu mesta Ţilina, ktorý platil v čase rozhodovania správnych orgánov a
ktorého bol určený minimálny index ozelenenia vo vzťahu k funkčnej ploche 1.05.OV/01 ako celku. V konaní nebolo sporné, ţe pre uvedenú funkčnú plochu nebol schválený územný plán zóny, ktorý jedine môţe rozsah umiestnenia zelene (index ozelenenia) stanovovať na jednotlivých konkrétnych parcelách. K odvolacej námietke, ţe umiestňovaná stavba mala byť posúdená z hľadiska vplyvu jej prevádzky na ţivotné prostredie
zákona č. 24/2006 Z. z. odvolací súd uvádza, ţe s touto nie je moţné sa stotoţniť. V tejto súvislosti odvolací súd povaţuje za potrebné poukázať na skutočnosť, ţe účelom posudzovania vplyvov na ţivotné prostredie
24/2006 Z. z. je najmä zabezpečiť vysokú úroveň ochrany ţivotného prostredia a prispieť k integrácii enviromentálnych aspektov do prípravy a schvaľovania strategických dokumentov so zreteľom na podporu trvalo udrţateľného rozvoja, komplexne zistiť, popísať a vyhodnotiť priame a nepriame vplyvy na ţivotné prostredie, objasniť a porovnať výhody a nevýhody strategického dokumentu a navrhovanej činnosti, určiť opatrenia, ktoré zabránia alebo zmenšia znečisťovanie alebo poškodzovanie ţivotného prostredia, získať objektívny odborný podklad pre schválenie strategického dokumentu a vydanie rozhodnutia o povolení činnosti
osobitných predpisov. V tejto súvislostí dáva najvyšší súd do pozornosti aj nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 223/09-131 zo dňa 27.05.2010, v ktorom tento okrem iného uviedol, ţe „...účinná starostlivosť o ţivotné prostredie je ústavnou hodnotou (čl. 44 ods. 4 ústavy), o ktorú dbá štát. Subjektom práva na priaznivé ţivotné prostredie je kaţdý (čl. 44 ods. 1 ústavy). Štát zabezpečuje účinnú starostlivosť o ţivotné prostredie všestranne, pričom základné formy tejto starostlivosti sú normotvorba (právny rámec ochrany) a dozor orgánov štátnej správy pre ţivotné prostredie nad vybranými činnosťami v oblasti ţivotného prostredia. Prejavom významu poţiadavky na účinnú ochranu a starostlivosť o ţivotné prostredie je jej zakotvenie v normách najvyššej právnej sily. Okrem ústavy ide o mnoţstvo medzinárodných zmlúv, ale aj komunitárne právo, ktoré otázkam spojeným s ochranou a tvorbou ţivotného prostredia venujú zvýšenú pozornosť. S ohľadom na to, ţe subjektom práva na priaznivé ţivotné prostredie je
ústavy kaţdý, Slovenská republika prijala viaceré právne záväzky smerom k informáciám účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záleţitostiach ţivotného prostredia (publikovaný pod č. 43/2006 Z. z., ďalej len „Aarhurský dohovor“)“. Najvyšší súd SR konštatuje, ţe súd prvého stupňa v prejednávanej veci postupoval v zmysle tohto záveru Ústavného súdu SR, keď správne vyslovil, ţe z hľadiska ust. § 3 písm.
ustanovení zákona č. 24/2006 Z. z., moţno konštatovať, ţe postup ţalovaného správneho orgánu bol zákonný. Preto, ak krajský súd dospel k právnemu záveru totoţnému so záverom ţalovaného správneho orgánu a rozhodol, ţe preskúmavaným rozhodnutím nedošlo k porušeniu zákona a chránených záujmov ţalobcov, tento jeho názor povaţoval aj odvolací súd, z dôvodov uvedených vyššie, za správny. Odvolací súd zároveň skonštatoval, ţe odvolanie ţalobcov neobsahuje ţiadne právne relevantné tvrdenia a dôkazy, ktoré by mohli ovplyvniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací, napadnutý rozsudok krajského súdu
3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 OSP a s § 219 ods. 1 OSP potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd s poukazom na ust. § 250k ods. 1 veta prvá OSP v spojení s ust. § 246c veta prvá OSP a s ust. § 224 ods. 1 OSP v súlade s ust. § 142 ods. 1 OSP tak, ţe v odvolacom konaní neúspešným ţalobcom ich náhradu nepriznal. Občiansky súdny poriadok v správnom súdnictve upravuje vznik nároku na náhradu trov konania iba proti ţalovanému správnemu orgánu, nie proti ţalobcovi, ktorý podal ţalobu a ňou disponuje. Špecifické postavenie ďalšieho účastníka v konaní spôsobuje, ţe trovy konania, ktoré mu vznikli, znáša zo svojho. S poukazom na uvedené odvolací súd o náhrade trov odvolacieho konania rozhodol spôsobom uvedeným vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Odvolací súd v odvolacom konaní postupoval
ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol zrušený zákonom č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (§ 473), ktorý nadobudol účinnosť dňa
piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
2 Správneho súdneho poriadku odvolacie konania
piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia
doterajších predpisov. 18 6Sţo/200/2015 V súlade s vyššie uvedenými prechodnými ustanoveniami odvolací súd v predmetnej veci postupoval
doterajšieho predpisu, Občianskeho súdneho poriadku. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.