1 písm. c/, písm. d/ Tr. zák., o dovolaní obvineného proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 3To/140/2016 zo dňa 22. februára 2017, takto r o z h o d o l :
c/ Tr. por. dovolanie obvineného T. C. s a o d m i e t a . O d ô v o d n e n i e Rozsudkom Okresného súdu Ţiar nad Hronom sp. zn. 2T/131/2016 zo dňa 26. októbra 2016 bol obvinený T. C. uznaný vinným zo zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich drţanie a obchodovanie s nimi
1 písm. c/, písm. d/ Tr. zák., na skutkovom základe, ţe dňa 06. júna 2016 o 16:00 hod. v priestoroch Z. parku v K., okres Ţ. mal u seba sklenenú nádobu s obsahom zelenej rastliny sušiny, ktorú sa pokúšal skryť pred hliadkou Mestskej polície K., ktorá nádobu našla a zaistila, pričom sa jednalo o rastlinný materiál z rodu Cannabis, o hmotnosti 8,08 g, s obsahom účinnej lástky THC 20,3 % hmotnostných, čo zodpovedá minimálne 16 obvyklým jednorazovým dávkam, pričom rastlina z rodu Cannabis je zaradená do I. skupiny omamných látok v zozname omamných a psychotropných 2 6 Tdo 41/2017 látok, uvedených v zákone č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov. Za spáchanú trestnú činnosť bol obvinenému
1 Tr. zák., § 36 písm. l/, n/, § 37 písm. m/, § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák., § 39 ods. 1, ods. 3 písm. e/ Tr. zák. uloţený trest odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) mesiacov, so zaradením na výkon trestu obvineného do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráţenia. Proti uvedenému rozsudku podal obvinený odvolanie, Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením sp. zn. 3To/140/2016 zo dňa 22. februára 2017
por. odvolanie obvineného zamietol. Okresný súd Ţiar nad Hronom predloţil dňa
1 písm. i/ Tr. por.. Obvinený v dovolaní uviedol takmer totoţné skutočnosti ako v odvolaní a to, ţe s rozhodnutím nesúhlasí, namieta právnu kvalifikáciu skutku, a to aj napriek skutočnosti, ţe na hlavnom pojednávaní vyhlásil, ţe nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obţalobe. K samotnej marihuane uviedol, ţe si vypestoval len 1 rastlinu po dopravnej nehode, ktorá sa stala dňa 29. júna 2015, v súvislosti s ktorou bol aj odsúdený v konaní sp. zn. 3T/86/2015 na Okresnom súde v Ţiari nad Hronom. Rastlinu si vypestoval z dôvodu, ţe mal po nehode veľké bolesti, hlavne v panvovej oblasti a ľavej nohe, ako aj bolesti hlavy. Neskôr sa k tomu pridruţili aj bolesti pravého kolena. Uţíval lieky, ktoré mu prestali pomáhať a z počutia a na internete sa dozvedel, ţe by mu mohlo pomôcť uţívanie konopy siatej. Nikomu túto látku nikdy neposkytol a jej uţívanie mal na vlastné potreby (rastlinu mal pri sebe v parku zo strachu, ţe by mu ju rodičia doma našli). V tejto súvislosti poukázal na komentár JUDr. Jozefa Čentéša a kol. k Trestnému zákonu v spojení s ustanovením § 171 Tr. zák. a dodal, ţe ak súd tvrdí, ţe išlo o 16 dávok tak to
jeho názoru nie je pravda a tieţ namietal metodiku posudzovania mnoţstva jednorázovej dávky zo strany KEÚ PZ SR a v tejto súvislosti dal do pozornosti rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3 6 Tdo 41/2017 4To/44/
1 Tr. por., veta prvá, keďţe obvinený pred podaním dovolania vyuţil svoje právo a podal riadny opravný prostriedok a o tomto bolo rozhodnuté. Najvyšší súd Slovenskej republiky však zároveň dospel k záveru, ţe podané dovolanie je potrebné
c/ Tr. por. odmietnuť na neverejnom zasadnutí, nakoľko neboli naplnené dovolacie dôvody, ako ich uviedol obvinený.
5 Tr. por. ak obţalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, ţe je vinný zo spáchania skutku alebo niektorého zo skutkov uvedených v obţalobe alebo urobil 4 6 Tdo 41/2017 vyhlásenie
odseku 4, súd v tomto rozsahu postupuje primerane
3 písm. c/, d/, f/, g/ a h/ a zároveň obţalovaného poučí, ţe súdom prijaté vyhlásenie o vine, ako aj súdom prijaté vyhlásenie, ţe nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obţalobe, je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním okrem dovolania
1 písm. c/.
1 písm. i/ Tr. por. dovolanie moţno podať, ak rozhodnutie je zaloţené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom pouţití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôţe skúmať ani meniť.
1 Tr. por. dovolací súd je viazaný dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené. Dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným k náprave výslovne uvedených pochybení, pričom má byť len skutočne výnimočným prielomom do inštitútu právoplatnosti, ktorý je dôleţitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Moţnosti podania dovolania musia byť preto obmedzené, aby sa širokým uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia opravná inštancia. Hlavnou podstatou dovolania obvineného bolo, ţe namietal právnu kvalifikáciu skutku ako aj metódy posudzovania jednorázových dávok KEÚ PZ SR. V prvom rade je potrebné uviesť, ţe obvinený urobil vyhlásenie
1 písm. c/ Tr. por. a to, ţe nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obţalobe. Okresný súd toto vyhlásenie prijal
7 Tr. por., čo znamená, ţe obvinený môţe v tomto prípade podať právne účinné dovolanie voči výroku o vine len
1 písm. c/ Tr. por, pričom tak neurobil. Čo sa teda týka namietania mnoţstva jednorázových dávok (a teda aj zachádzania obvineného svojím dovolaním do skutkových zistení, čo v dovolacom konaní nie je prípustné), dovolací súd dovolanie v tejto časti odmietol z dôvodu, ţe dovolacie námietky sú v tejto časti irelevantné. 5 6 Tdo 41/2017 Navyše Najvyšší súd nad rámec uvádza, ţe pri posudzovaní existencie dovolacieho dôvodu uvedeného v § 371 písm. i/ Tr. por. súd skúma, či skutok ustálený súdmi niţšieho stupňa bol správne podradený pod príslušnú skutkovú podstatu trestného činu upravenú v Trestnom zákone. Iba opačný prípad odôvodňuje naplnenie tohto dovolacieho dôvodu. Spomínaný dovolací dôvod napĺňa aj zistenie, ţe napadnuté rozhodnutie je zaloţené na nesprávnom pouţití iného hmotnoprávneho ustanovenia. Pod týmto sa rozumie napr. nedostatočné posúdenie okolností vylučujúcich protiprávnosť činu (§ 24 aţ 30 Tr. zák.), premlčania trestného stíhania (§ 87 Tr. zák.), či pochybenie súdu pri ukladaní úhrnného alebo súhrnného trestu, spoločného trestu alebo ďalšieho trestu (§ 41 aţ 43 Tr. zák). Uvedené ustanovenie sa vzťahuje aj na porušenie iných hmotnoprávnych predpisov ako je Občiansky zákonník, Obchodný zákonník a pod., pokiaľ tieto majú priamy vzťah k právnemu posúdeniu skutku. Z obsahu podaného dovolania vyplýva, ţe obvinený vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu uvedenému v § 371 písm. i/ Tr. por. neuplatnil námietky právneho charakteru, ale iba námietky skutkové, ktorými beztak zjavne vybočil z rámca tohto dovolacieho dôvodu. Najvyšší súd taktieţ musí konštatovať, ţe čo sa týka dovolania voči výroku o treste, tak po obsahovej stránke námietky obvineného nenapĺňajú ţiadny z dôvodov dovolania vo vzťahu k výroku o treste. Svojím obsahom zasahuje obvinený neustále do skutkových zistený, ktoré dovolací súd tak ako uţ uviedol vyššie, nemôţe meniť. Dovolací súd dáva obvinenému do pozornosti, ţe mu bol uloţený trest odňatia slobody na samej spodnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Najvyššiemu súdu taktieţ neuniklo pochybenie okresného súdu (čo mu vytkol aj krajský súd), keď obvinenému priznal dve poľahčujúce okolnosti a to, ţe obvinený sa k spáchaniu trestného činu priznal a trestný čin úprimne oľutoval (§ 36 písm. l/ Tr. zák.) a druhú, ţe obvinený napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom (§ 36 písm. n/ Tr. zák.). Poľahčujúca okolnosť
n/ Tr. zák. je zaloţená na aktívnej spolupráci páchateľa pri objasňovaní trestnej činnosti a vyţaduje aby páchateľ uviedol dôkazy, ktoré slúţia na objasnenie skutkových okolností daného trestného činu a jej hodnotenie je závislé od toho, do akej miery páchateľ svojím prístupom participuje na objasnení trestného činu. 6 6 Tdo 41/2017 Súd po podaní obţaloby rozhoduje spor medzi obţalobou a obhajobou
pravidiel kontradiktórneho procesu – objasňovanie (v zmysle zistenia skutkového stavu veci) je doménou orgánov činných v trestnom konaní
10 Trestného poriadku. Preto samotné priznanie obţalovaného nemôţe byť poľahčujúcou okolnosťou
n/ Trestného zákona. Poľahčujúca okolnosť
l/ Trestného zákona predpokladá okrem priznania sa páchateľa aj úprimné oľutovanie trestného činu. Či k takému oľutovaniu došlo, je potrebné posúdiť
konkrétnych okolností prípadu, vrátane procesných prejavov páchateľa (procesne ako obţalovaného) po prijatí vyhlásenia o uznaní viny
1 písm. b/, c/ Trestného poriadku (najmä pri vyuţití práva záverečnej reči a posledného slova). Analógia je pri aplikácii Trestného zákona neprípustná v zmysle rozširovania podmienok trestnosti činu nad rámec zákona. V iných smeroch je prípustná, ak v prospech páchateľa odstraňuje medzeru v zákone a zodpovedá zmyslu a významu riešenej otázky vo vzťahu k analogicky pouţitému ustanoveniu. (stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.