Obsah (18)

§ 518§ 17§ 8§ 185§ 4§ 39a§ 517§ 15§ 48§ 57§ 228§ 411§ 250§ 9§ 176§ 141§ 248§ 148

N a j v y š š í s ú d 3Urto/2/2016 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky JUDr. Gabriely Šimonovej a sudcov JUDr.

§ 518ods.

4 Trestného poriadku s a z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 7Ntc/24/2015, z 8. februára 2016. II.

§ 17ods.

1 zákona č. 549/2011 Z. z. o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody v Európskej únii sa uznáva vo vzťahu k osobe odsúdeného J. R. vo výroku o vine a vo výroku o treste odňatia slobody a vykoná sa rozsudok Mestského súdu v Prahe zo

1. apríla 2008, sp. zn. 48T/16/2007, právoplatný
2. júla 2008, v spojení s uznesením Vrchného súdu v Prahe z
3. júla 2008, sp. zn. 7To/80/2008, ktorým bol J. R. uznaný vinným zo spáchania trestného činu vraţdy 2 3Urto/2/2016 v štádiu pokusu

§ 8odst.

1 k § 219 odst. 1, 2 písm. h/ Trestného zákona a nedovoleného ozbrojovania

§ 185ods.

1 Trestného zákona, ktorého sa dopustil tak, ţe obţalovaný K. J. v presne nezistený deň poţiadal obţalovaného S. B., aby zariadil usmrtenie poškodeného M. G., nar. X., za týmto účelom S. B. financoval sledovanie poškodeného zo strany minimálne dvoch osôb, medzi ktorými bol aj obţalovaný J. R., a ďalej obţalovaný K. J. v presne nezistený deň, pravdepodobne v septembri 2006 v P., V. X. v priestoroch reštaurácie hotela J., odovzdal obţalovanému S. B. finančnú hotovosť vo výške najmenej 20 000 €, za túto čiastku poţadoval zaistenie prevedenia vraţdy na poškodenom M. G., nar. X. a v tejto súvislosti skontroloval

fotografií totoţnosť budúcej obeti a prikázal, aby poškodený bol zastrelený najneskôr do konca roku 2006, následne obţalovaný S. B. uvedenú finančnú čiastku odovzdal obţalovanému J. R., ktorý dňa 30. decembra 2006 v čase okolo 20.15 hod. v P. X., B. X./X., na X.. poschodí obytného domu v kabíne výťahu dvakrát vystrelil na poškodeného M. G. nelegálne drţanou strelnou zbraňou značky Glock 17, kaliber 9 mm, výrobné číslo X., vybavenú tlmičom, pričom poškodený bol zasiahnutý do hrudníka so vstrelom v mieste hrdelnej jamky, strela pokračovala prednou stenou hrudníka nad prvým rebrom vľavo a ďalej zvonka do oblasti ľavého ramenného kĺbu, v ňom prenikla hlavicou ľavej kosti paţe a uviazla v mäkkých tkanivách ľavého ramena, a toto poranenie mohlo viesť bez odborného lekárskeho zákroku k smrti poškodeného, druhá strela zasiahla iba rám kabíny výťahu, načo sa poškodený aktívne bránil svojou legálne drţanou zbraňou, preto obţalovaný J. R. z miesta činu utiekol, pričom pouţitú zbraň vybavenú tlmičom mal najmenej v deň spáchania vyššie uvedeného útoku v drţbe, čo je v rozpore so zákonom č. 119/2002 Sb., o strelných zbraniach a strelive, pretoţe sa jedná

§ 4

uvedeného zákona o zbraň zakázanú a odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere 12 rokov a 6 mesiacov, pričom

§ 39aodst.

2 písm. d/ Tr. zák. Českej republiky bol odsúdený pre výkon trestu zaradený do väznice so zvýšenou ostrahou. III.

§ 517ods.

2 Trestného poriadku a § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona odsúdený J. R. bude vo výkone trestu odňatia slobody pokračovať bez jeho premeny v ústave na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráţenia. O d ô v o d n e n i e 3 3Urto/2/2016 Krajský súd v Košiciach rozsudkom, sp. zn. 7Ntc/24/2015, z 8. februára 2016, postupom

§ 15ods.

1, § 17 ods. 1 zák. č. 549/2011 Z. z. o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody v Európskej únii a o zmene a doplnení zákona č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) uznal vo vzťahu k osobe odsúdeného J. R., rozsudok Mestského súdu v Prahe zo

1. apríla 2008, sp. zn. 48T/16/2007, právoplatný
2. júla 2008, v spojení s uznesením Vrchného súdu v Prahe z
3. júla 2008, sp. zn. 7To/80/2008, ktorým bol J. R. uznaný vinným zo spáchania trestného činu vraţdy v štádiu pokusu

§ 8odst.

1 k § 219 odst. 1, 2 písm. h/ Trestného zákona Českej republiky a nedovoleného ozbrojovania

§ 185ods.

1 Trestného zákona Českej republiky, zároveň rozhodol o nariadení pokračovania výkonu uloţeného trestu odňatia slobody bez premeny na území Slovenskej republiky a o zaradení odsúdeného na jeho výkon

§ 48ods.

3 písm. b/ Tr. zák. Slovenskej republiky do ústavu s maximálnym stupňom stráţenia. Proti tomuto rozsudku podal riadne a včas odvolanie prokurátor Krajskej prokuratúry v Košiciach ako aj odsúdený. Prokurátor v odvolaní uviedol, ţe vykonanými lustráciami boli zistené neukončené trestné stíhania vedené proti J. R. na Okresnom súde Košice II, sp. zn. 6T/89/2004, resp. nevykonaný slovenským súdom právoplatne uloţený trest odňatia slobody vo výmere 9 mesiacov a 27 dní udelený Krajským súdom v Košiciach z

1. januára 2006, sp. zn. 7T/3/
2. Súhlasné vyjadrenie krajskej prokuratúry s uznaním a výkonom cudzieho rozhodnutia bolo tak podané s výhradou, aby krajský súd pred samotným rozhodnutím zabezpečil súhlas príslušného orgánu českej strany, teda súhlas štátu pôvodu so stíhaním pre iné trestné činy spáchané pred odovzdaním osoby. Tým by bola odstránená aj existujúca prekáţka zásady špeciality. V rozsudku, ktorým predmetné cudzie rozhodnutie bolo uznané, sa krajský súd s existujúcou prekáţkou zásady špeciality vysporiadal s uţ existujúcimi rozhodnutiami slovenských súdov, ktorými bol J. R. právoplatne odsúdený s tým záverom, ţe zásada špeciality v týchto trestných veciach nebude prekáţkou ďalšieho postupu. Z jeho rozhodnutia však nevyplýva, ţe by sa pred rozhodnutím zaoberal otázkou viacerých neukončených trestných stíhaní vedených proti J. R. na území Slovenskej republiky a v tejto súvislosti s potrebou vyţiadania súhlasu českej strany s ďalším trestným stíhaním menovaného. J. R. vo svojom odvolaní uviedol, ţe Krajský súd v Košiciach vo svojom rozhodnutí pochybil, nakoľko ho zaradil do skupiny s maximálnym stupňom stráţenia, pričom v Českej 4 3Urto/2/2016 republike bol zaradený do skupiny so zvýšenou ostrahou rozhodnutím Okresného súdu Jičín. Neţiada o premiestnenie do slovenskej väznice, nakoľko trestný čin spáchal v Českej republike a uţ má vykonané 2/3 trestu, čím spĺňa podmienky na podmienečné prepustenie a pokiaľ by bol preloţený do väznice v Slovenskej republike, všetky jeho hodnotenia a výsledky by nemali ţiaden účinok, nakoľko by súdy a väzenská sluţba neakceptovali hodnotenie iného štátu, čím by bol poškodený pri ţiadosti o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody. Svoj trest si chce odpykať v Českej republike, kde sú pre neho lepšie podmienky. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého rozsudku ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a zistil, ţe odvolanie prokurátora je dôvodné pre skutočnosti ako uviedol v odvolaní. Odvolanie odsúdeného J. R. je dôvodné, ale iba v časti jeho zaradenia na výkon trestu odňatia slobody do
3. nápravnovýchovnej skupiny. Krajský súd pochybil, keď rozhodol o uznaní celého rozsudku Mestského súdu v Prahe, vo vzťahu k odsúdenému J. R., nakoľko v predmetnom rozsudku bol okrem trestu odňatia slobody uloţený aj trest vyhostenia

§ 57odst.

1, odst. 2 Trestného zákona Českej republiky na dobu 10 rokov a

§ 228ods.

1 Trestného poriadku Českej republiky zaviazal obţalovaných spoločne a nerozdielne uhradiť škodu poškodenej V. vo výške 56 451 Kč. Ustanovenie § 1 zák. č. 549/2011 Z. z. o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody v Európskej únii znie: ,,Tento zákon upravuje postup orgánov Slovenskej republiky pri

1. a)odovzdaní rozhodnutia, ktorým sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody, vydaného súdom v trestnom konaní na jeho uznanie a výkon v inom členskom štáte Európskej únie s cieľom uľahčiť sociálnu nápravu odsúdeného a
2. b)uznávaní a výkone rozhodnutia vydaného súdom členského štátu v trestnom konaní. S poukazom na § 3 písm. a/ označeného zákona sa rozhodnutím rozumie právoplatné odsudzujúce rozhodnutie pre trestný čin alebo iné právoplatné rozhodnutie vydané súdom 5 3Urto/2/2016 štátu pôvodu v trestnom konaní, ktorým sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody a § 3 písm. b/ predmetného zákona, sa trestnou sankciou spojenou s odňatím slobody rozumie trest odňatia slobody, detencia alebo ochranné liečenie formou ústavného liečenia. Na základe uvedeného teda nebolo v kompetencii krajského súdu uznať rozsudok aj v tej časti, v ktorej je uloţený trest vyhostenia a náhrady škody. Ustanovenie § 29 zák. č. 549/2011 Z. z. o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody v Európskej únii (ďalej len zákon č. 549/2011 Z. z.), znie: „Ak tento zákon neustanovuje inak na konanie

tohto zákona sa použije Trestný poriadok“. Z povahy veci vyplýva, ide najmä o tie ustanovenia Trestného poriadku, ktoré obsahovo vo všeobecnosti upravujú konanie o uznaní a výkone cudzieho rozhodnutia, a teda konanie

prvého dielu tretej hlavy piatej časti Tr. por. – uznanie a výkon cudzieho rozhodnutia - § 515 – 521a Tr. por. a samozrejme i ustanovenia o rozsudku (§ 163 a nasl. Trestného poriadku a pod.). Označené konanie je konaním lex specialis ku konaniu

šiestej hlavy tretej časti Trestného poriadku – odvolanie a konanie o ňom, ktoré ako podporné subsidiárne dopĺňa konanie špeciálne.

§ 518ods.

4 tretia veta Tr. por. „Ak (poznámka - najvyšší súd) odvolanie nezamietne, zruší napadnuté rozhodnutie a po doplnení konania, ak je potrebné, sám rozhodne rozsudkom, či cudzie rozhodnutie uznáva alebo neuznáva.“ Najvyšší súd je teda povinný (bez moţnosti zrušenia a vrátenia veci krajskému súdu) rozhodnúť o podanom odvolaní s konečnou platnosťou a preto musí vţdy preskúmať napadnutý rozsudok ako celok a napraviť kaţdý chybný výrok v rozsudku o uznaní a výkone cudzieho rozhodnutia. Preto najvyšší súd rešpektujúc ustanovenie § 518 ods. 4 Tr. por. a postupujúc v súlade s ním zrušil celý rozsudok Krajského súdu v Košiciach a vo veci sám rozhodol.

ustanovenia § 515 ods. 2 písm. b/ Trestného poriadku moţno cudzie rozhodnutie uznať aj vo výroku, ktorým „bol uložený trest odňatia slobody alebo podmienečný trest odňatia slobody“, čo ale neznamená, ţe uznávajúce rozhodnutie bude obmedzené len na výrok o treste bez uznania výroku o vine. V dôsledku spôsobu, akým je ods. 2 formulovaný, sa čiastočne vytráca obsahová presnosť tohto ustanovenia, pretože stricto senzu iba v písm. a/ sa spomína uznanie „výroku o vine“. Odkaz na „vinu“ je v tomto písmene zdôraznený, pretože ide o situácie, v ktorých nedošlo k uloženiu trestu. Samozrejme výrok o vine je prirodzenou súčasťou (podkladom) každého ďalšieho z uvedených rozhodnutí. V uznaní výroku o treste je subsumované 6 3Urto/2/2016 aj uznanie výroku o vine. Správne by odkaz na výrok o vyslovení viny, mal byť uvedený už v záhlaví (alebo zopakovaný v každom písmene osobitne). Skutočnosť, že predmetom uznania

ods. 2 je aj výrok o vine, napokon potvrdzuje aj znenie ods. 3, ktorý sa nevzťahuje len na písm. a/, ale na celý ods. 2. Takúto interpretáciu potvrdzuje aj § 519 o účinkoch uznaného cudzieho rozhodnutia, pretože cudzie rozhodnutie by nemohlo mať rovnaké účinky ako rozsudok slovenského súdu, ak by sa neuznala vina odsúdeného. Keďže sankciu možno uložiť len osobe vinnej zo spáchania trestného činu, podmienkou uloženia sankcie je, aby osoba bola uznaná vinnou zo spáchania trestného činu, ktorého právnym následkom je sankcia (§ 31 ods. 1 Tr. zák., § 2 ods. 4 Tr. por. článok 50 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky). Preto aj uznávajúce rozhodnutie musí byť kompletné a tvoriť logický celok tak, aby zodpovedalo všetkým kritériám zákonnosti, medzi ktoré nepochybne patrí existencia zákonu zodpovedajúceho rozsudku pozostávajúceho minimálne z výroku o vine a z výroku o treste. S ohľadom na uvedené bol najvyšší súd povinný napraviť pochybenie krajského súdu v Košiciach, čo aj sám urobil týmto rozsudkom. Všetky úvahy a závery krajského súdu týkajúce sa nezistenia dôvodov na odmietnutie uznania cudzozemského rozhodnutia a splnenia všetkých zákonom predpokladaných podmienok na pozitívne rozhodnutie

§ 17ods.

1 zák. č. 549/2011 Z. z., prezentované v odôvodnení napadnutého rozsudku, povaţuje najvyšší súd za relevantné, opodstatnené, dostatočné, vyčerpávajúce, a preto nepovaţuje za nevyhnutné tieto opakovane rozoberať a odkazuje na ne. Krajský súd sa dopustil ďalšieho hoci len formálneho pochybenia vo výroku o treste, keď v tomto výroku absentuje ustanovenie § 517 ods. 2 Tr. por. a vyslovenie, ţe odsúdený bude pokračovať vo výkone trestu bez jeho premeny. V zmysle označeného ustanovenia súd rozhodne vtedy, ak usúdi, že dĺžka a druh trestu odňatia slobody sú zlučiteľné s právnym poriadkom Slovenskej republiky, teda zodpovedajú trestným sadzbám za konkrétny trestný čin a spôsob výkonu trestu tak, ako ich predvída slovenský právny poriadok. Súd jednoducho cudziu sankciu „prevezme“ do výroku svojho uznávacieho rozsudku a rozhodne, že sa vo výkone tohto 7 3Urto/2/2016 trestu bude pokračovať bez jeho premeny, na trest, ktorý by uložil

slovenského právneho poriadku, keby sám konal vo veci. Preto súd pri postupe

§ 517ods.

2 Trestného poriadku nevykonáva hĺbkovú analýzu cudzieho rozhodnutia a ani podmienok na uloţenie primeraného druhu trestu a jeho výmery

ustanovení slovenského Trestného zákona. O postupe

§ 517ods.

1 Trestného poriadku, a teda o nahradení trestu iným trestom ako bol odsúdenému uloţený cudzozemským rozsudkom, súd môţe uvaţovať a následne rozhodnúť len vtedy, ak nie sú, resp. neboli splnené podmienky na postup

§ 517ods.

2 Trestného poriadku. Neoddeliteľnou súčasťou tohto výroku je rozhodnutie o zaradení odsúdeného na výkon trestu odňatia slobody do toho ktorého ústavu na výkon trestu. Pri tomto rozhodnutí rešpektujúc ustanovenie § 17 ods. 4 zák. č. 549/2011 Z. z. nezohráva rozhodujúcu úlohu otázka podmienečného prepustenia, či preradenia na výkon trestu do miernejšieho ústavu na výkon trestu, pretoţe Slovenská republika nevyuţila moţnosť

§ 17ods.

4 rámcového rozhodnutia rady ustanoviť, ţe pri kaţdom rozhodnutí o predčasnom, alebo podmienečnom prepustení sa môţe brať ohľad aj na tie ustanovenia vnútroštátneho práva uvedené štátom pôvodu,

ktorých má daná osoba nárok na predčasné a podmienečné prepustenie v istom stanovenom čase. Z toho vyplýva, ţe pri rozhodovaní o výkone trestu, nejde o otázku podmienečného prepustenia, ktorá sa eventuálne bude v ďalšom priebehu konania riešiť

Trestného zákona Slovenskej republiky. Podstatným je, aby v zmysle § 17 ods. 4 zák. č. 549/2011 Z. z. nedošlo k uloţeniu prísnejšej trestnej sadzby z hľadiska jej druhu alebo výmery. V predmetnej veci sú druh trestu - odňatia slobody i jeho výmera – 12 rokov a 6 mesiacov uloţený uznávaným rozsudkom Mestského súdu v Prahe, sp. zn. 48T/16/2007, zo 16. apríla 2008 zlučiteľné s právnym poriadkom Slovenskej republiky a preto najvyšší súd nemal ţiadny dôvod ani zákonný podklad na to, aby tento trest zmenil. Najvyšší súd svojím rozsudkom napravil pochybenie krajského súdu na podklade podaného odvolania tak, aby nedošlo k zhoršeniu postavenia odsúdeného J. R., a preto zaradil odsúdeného J. R.

§ 48ods.

2 písm. b/ do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráţenia. Z pripojeného spisu Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 7T/3/2005 bolo zistené, ţe rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach z

1. januára 2006, sp. zn. 7T/3/2005, v spojení 8 3Urto/2/2016 s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z
2. januára 2010, sp. zn. 2To/24/2006, má odsúdený vykonať zvyšok trestu odňatia slobody za skutky uvedené v predmetných rozhodnutiach, vo výmere 9 mesiacov a 27 dní. Rozsudkom Krajského súdu v Hradci Kráľovom z
3. júla 2010, sp. zn. 11Nt/12/2010, bolo rozhodnuté o vydaní odsúdeného J. R. na výkon zvyšku trestu odňatia slobody do Slovenskej republiky s tým, ţe bude vydaný po výkone trestu odňatia slobody uloţeného mu rozsudkom Mestského súdu v Prahe, sp. zn. 48T/16/2007, zo
4. apríla
5. Toto rozhodnutie potvrdil vo svojom uznesení aj Vrchný súd v Prahe z
6. mája 2017, sp. zn. 14To/70/2017, kde v odôvodnení konštatuje, ţe vydanie odsúdeného J. R. bolo

§ 411odst.

9 Trestného poriadku Českej republiky odloţené do okamihu výkonu trestu odňatia slobody uloţeného rozsudkom Mestského súdu Praha zo 16. apríla 2008, sp. zn. 48T/16/2007, na 12 rokov a 6 mesiacov nepodmienečne, prípadne do prepustenia z výkonu tohto trestu z iných zákonných dôvodov; taktieţ bolo

§ 411odst.

4 Trestného poriadku Českej republiky rozhodnuté o vzatí menovaného do vydávacej väzby, ktorá začne okamihom prepustenia z výkonu uvedeného trestu odňatia slobody. K odvolacím námietkam prokurátora najvyšší súd poznamenáva, ţe tieto bolo nutné akceptovať nakoľko ustanovenie § 21 ods. 2 písm. g/ zák. č. 549/2011 Z. z,

ktorého: „Ak bola osoba odovzdaná do Slovenskej republiky, zásada špeciality sa neuplatní, ak justičný orgán štátu pôvodu udelil súhlas so stíhaním pre iné trestné činy spáchané pred odovzdaním alebo s výkonom trestu pre taký trestný čin“. Na základe ţiadosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky udelil štát pôvodu- Česká republika, súhlas s rozšírením trestného stíhania J. R., pre skutky vedené proti J. R. pred Okresným súdom Košice II, sp. zn. 6T/89/2004, ktorý bol spolu aj s ďalšími 5 obţalovanými v bode 1/, 2/, 3/, 4/, 5/, obţalovaný z pokračujúceho trestného činu podvodu

§ 250ods.

1, 3 písm. b/ Tr. zák. úč. do 31. augusta 1999, pričom v bode 5/ v spolupáchateľstve

§ 9ods.

2 Tr. zák., pričom v bode 2/, 3/, a 5/ v jednočinnom súbehu s pokračujúcim trestným činom falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate a úradnej uzávery

§ 176ods.

1 Tr. zák., v bode 2/ v jednočinnom súbehu s trestným činom falšovania a pozmeňovania peňazí a cenných papierov

§ 141ods.

1 Tr. zák., v bode 5/ v jednočinnom súbehu s trestným činom sprenevery

§ 248ods.

1, 2 Tr. zák. úč. do 31. augusta 1999, v bodoch 6/, 7/, 8/ pokračujúci trestný čin skrátenia dane

§ 148ods.

1, 2 Tr. zák. formou spolupáchateľstva

§ 9ods.

2 Tr. zák. úč. do 31. augusta 1999, v bode 9/ trestný čin sprenevery

§ 248ods.

1 Tr. zák. v bode 10/ pokračujúci trestný čin podvodu 9 3Urto/2/2016

§ 250ods.

1, 3 Tr. zák. sčasti v štádiu pokusu

§ 8ods.

1 Tr. zák. sčasti dokonaný, formou spolupáchateľstva

§ 9ods.

2 Tr. zák. v jednočinnom súbehu s trestným činom falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate a úradnej uzávery

§ 176ods.

1 Tr. zák. formou spolupáchateľstva

§ 9ods.

2 Tr. zák., v bodoch 11/, 12/ pokračujúci trestný čin podvodu

§ 250ods.

1, 2 Tr. zák. v štádiu pokusu

§ 8ods.

1 Tr. zák. v bode 12/ formou spolupáchateľstva

§ 9ods.

2 Tr. zák. na tom skutkovom základe, ţe

1. V K. na ul. T. č. X., dňa
2. marca 1997 uviedol do omylu pracovníka firmy E. a.s. B., pobočka K. tým, ţe sfalšovaným výpisom zo svojho účtu X. vedeného v P. a.s. pobočka K., dokladoval uhradené záväzky – platby za uţívanie mobilných telefónov, pričom k uhradeniu platieb v skutočnosti nedošlo na základe tohto sfalšovaného výpisu z banky mu spoločnosť E. a.s. opätovne aktivovala mobilné telefóny, pričom následne pretelefonoval sumu 27 387,40 Sk ku škode spoločnosti E. a.s. B., ktorú im nezaplatil.
3. V P., v zmenárni O. na ul. nám. L. č. X. dňa
4. novembra 1998 uviedol do omylu pracovníčku zmenárne M. H. tak, ţe jej predloţil sfalšovaný cestovný pas maďarskej republiky č. P. znejúci na meno J. S., na ktorom vymenil fotografiu za svoju vlastnú a predloţil jej na zmenenie 20 ks falzifikátov bankoviek v hodnote 100 000 ITL, o ktorých vedel, ţe nie sú pravé, čím M. H. spôsobil škodu vo výške 41 500 Sk, pričom po tomto konaní bol chytený príslušníkmi polície v K., kde sa opätovne pokúsil zmeniť falošné talianske líry v O. v K.,
5. V K. dňa
6. augusta 1998 na ul. H. č. X. v O. uviedol do omylu autorizovaného predajcu D. J. A. tak, ţe uzavrel zmluvu o poskytnutí sluţieb G. č. X., predmetom ktorej bolo zapoţičanie 5 SIM kariet na poskytovanie sluţieb s tým spojených pre spoločnosť O. s.r.o. K., ul. Ţ. X., na základe sfalšovaných dokladov a to, splnomocnenia, výpisu z obchodného registra, osvedčenia o registrácii a cestovného pasu, pričom za uvedené SIM karty uhradil aktivačný poplatok vo výške 984 Sk za kaţdú SIM kartu, pričom J. R. na tieto karty pretelefonoval 167 942,60 Sk, ktoré neuhradil, čím spoločnosti G. a.s. B. spôsobil škodu vo výške 167 942,60 Sk, 10 3Urto/2/2016
7. V R. dňa
8. apríla 1998 neoprávnene odpredal osobné motorové vozidlo zn. Seat Toledo 21 0/16 v ŠPZ K., ktoré bolo majetkom V. a.s. K., N. č. X. a ktoré mal v prenájme na základe leasingovej zmluvy č. X. z
9. septembra 1997 K. S., ktorému zamlčal, ţe automobil je majetkom leasingovej spoločnosti za sumu 300 000 Sk, pričom V. a.s. K. spôsobil škodu vo výške 299 000 Sk a K. S. škodu 300 000 Sk,
10. V K., v mesiaci september 1998 spoločne s nestotoţnenou osobou si zabezpečil vyhotovenie falošného občianskeho preukazu č. S. na meno I. M. nar. X., trvale bytom K., ul. B. č. X., r. č. X., nestotoţnená osoba sa preukázala týmto sfalšovaným občianskym preukazom v poţičovni áut A. s.r.o. K., kde si prenajala
11. októbra 1998 osobné motorové vozidlo zn. Daewoo Lanos, ŠPZ : K., farby zelená metalíza, na ktoré dal vyrobiť falošné doklady série S. na meno I. M. a osvedčenie o evidencii vozidla č. S. a dňa
12. októbra 1998 J. R. ponúkol uvedené vozidlo na predaj P. B., pričom P. B. za uvedené vozidlo vyplatil nestotoţnenej osobe vystupujúcej pod menom I. M. 180 000 Sk a keď sa
13. januára 1998 P. B. dostavil na Okresný dopravný inšpektorát PZ K. za účelom prepisu vozidla, pracovníci polície mu oznámili, ţe doklady od vozidla na meno I. M. sú sfalšované a majiteľom vozidla je spoločnosť A. s.r.o. K.. Uvedeným konaním J. R. spoločne s nestotoţnenou osobou spôsobili P. B. škodu vo výške 180 000 Sk a spoločnosti A. s.r.o. K., ul. R. X. škodu vo výške 219 413 Sk,
14. Obvinený J. R. a I. R. v H., okres D., po vzájomnej dohode vystavili fiktívne doklady na nákup drevnej hmoty a to faktúru č. X. z
15. novembra 1997 na nákup guľatiny – buk v mnoţstve 161.075 m3 v sume s DPH 1 134 029,25 Sk a faktúru č. X. na nákup guľatiny buk 1.trieda v mnoţstve 2648 m3 v sume 166 344 Sk, pričom k dodávke drevnej hmoty nedošlo a takto fiktívne vystavené doklady si I. R. zaúčtoval ako mesačný platca DPH do svojho účtovníctva a
16. decembra 1997 podal na Daňový úrad v D. daňové priznanie a na základe takto vystavených fiktívnych faktúr si zníţil daňovú povinnosť a spôsobil tak Slovenskej republike schodok vo výške 243 159 Sk,
17. Obvinený J. R., Ing. J. O. a I. R. dňa
18. marca 1998 v D. Ing. J. O. a I. R. po vzájomnej dohode s J. R. vystavili fiktívne doklady na nákup foršien a dosiek a to faktúru č. X. v objeme 35,28 m3 dosiek, na základe ktorej si uplatnili za spoločnosť R. na Daňovom úrade v D. odpočet dane z pridanej hodnoty na vstupe, pričom ku skutočnému predaju dosiek J. R. nedošlo, čím skrátili daň z pridanej hodnoty o 76 958 Sk, 11 3Urto/2/2016
19. Obvinení J. R., Ing. J. O., I. R. a Ľ. V.. Ing. J. O., I. R. ako majitelia spol. R. po vzájomnej dohode s J. R., s Ľ. V., konateľom spoločnosti D. s.r.o. K., vystavili fiktívne faktúry na nákup v prospech spoločnosti R. a to faktúry č. X. z
20. marca 1998 v sume 473 550 Sk na nákup vysokozdviţného vozíka DESTA DUHN 3222 1 TM a faktúry č. X. z
21. marca 1998 v sume 332 100 Sk na nákup pásovej píly, pričom k uskutočneniu zdaniteľných plnení nedošlo a takto fiktívne vystavené doklady si zaúčtovali konatelia spoločnosti R. do účtovníctva a za rok 1998 si zníţili svoju daňovú povinnosť v celkovej výške 227 608 Sk
22. Obvinený J. R. dňa
23. decembra 1999 v K. uzavrel zmluvu o nájme časti domu s majiteľom domu v K., ul. P. X., s M. T., nar. X. s E. T., nar. X. v rozsahu

zmluvy sa jednalo o predsieň a prízemí a 3 obytné miestnosti, pričom veci mu zverené v období od

1. marca 2000 do
2. apríla 2000 z domu bez súhlasu majiteľov odviezol, a to 3 ks paplónov, 3 ks vankúšov, 3 ks plachty, taniere, príbor, 7 ks fliaš vína, vysávač zn. LC 400 typ V 2600HTE, televízor značky OTF Orava a pouţil pre vlastnú potrebu, čím spôsobil majiteľovi škodu vo výške 19 746 Sk,
3. Obvinení J. R., M. U., Ľ. V. a I. T. po ich vzájomnej predchádzajúcej dohode J. R. zabezpečil na neznámom mieste presne nezisteným spôsobom nacionálie osôb, vlastníkov cenných papierov – dlhopisov Fondu národného majetku SR, pričom J. R., M. U., Ľ. V. a I. T. vypísala falzifikáty splnomocnení, ktoré opatrili falošnou pečiatkou notárky – JUDr. P. a ktoré im mali slúţiť na prevzatie listín – výpisov z účtu zo Strediska cenných papierov SR, týkajúcich sa dlhopisov Fondu národného majetku SR s úmyslom ich následného odpredaja, pričom s peniazmi sa mali rozdeliť a Ľ. V. predloţil v K. dňa
4. apríla 2000 na W. ulici 2 ks falšovaných splnomocnení, na základe ktorých mu boli výpisy z účtov vydané a následne
5. apríla 2000 sa pokúsili získať na podklade 3 ks falošných splnomocnení falošné výpisy z účtov v SCP, pričom pracovníčka SCP SR pre podozrenie z falšovania predloţených splnomocnení mu poţadované listiny odmietla vydať, pričom Ľ. V. jej splnomocnenia vytrhol a ušiel, čím sa pokúsil nezisteným majiteľom cenných papierov spôsobiť škodu vo výške najmenej 65 000 Sk. M. U. predloţil v K. na W. ulici v Stredisku cenných papierov dňa
6. apríla 2000 pracovníčke Strediska cenných papierov 7 – 10 ks falošných splnomocnení, pričom pre podozrenie z falšovania splnomocnení mu výpisy z účtov odmietla vydať a keď chcela zavolať políciu, vytrhol jej uvedené splnomocnenia, čím sa pokúsil nezisteným majiteľom cenných papierov spôsobiť škodu vo výške najmenej 65 000 Sk. I. T. dňa 12 3Urto/2/2016
7. apríla 2000 v P. a.s. v K. na W. ulici predloţila po vzájomnej dohode s ostatnými obvinenými sfalšované splnomocnenie na predaj dlhopisu a prevzatie finančných prostriedkov za predaj dlhopisu na meno mandanta M. B. za 8 500 Sk ku škode R. a.s. B.. I. T. v K. dňa
8. apríla 2000 v hoteli I. prostredníctvom nestotoţneného dílera predala po vzájomnej dohode s ostatnými spoluobvinenými dlhopis spoločnosti D. a.s. o.c.p., majiteľky V. O., čím spôsobili spoločnosti D. a.s. o.s.c.p. škodu vo výške 7 700 Sk. Ľ. V. v K. dňa
9. apríla 2000 prostredníctvom nestotoţneného dílera vo V. na ul. H. predal po vzájomnej dohode so spoluobvinenými dlhopis FNM na základe sfalšovanej plnej moci majiteľky M. H. firme B. o.c.p. za sumu 7 600 Sk, čím firme B. spôsobil škodu vo výške 7 600 Sk. V K. dňa
10. marca 2000 M. U. predal po vzájomnej dohode so spoluobvinenými spoločnosti R., ktorá podpísala zmluvu o obchodnom zastúpení s firmou T. o.c. sfalšovanú plnú moc na predaj dlhopisov FNM znejúcu na meno mandanta M. G. za sumu 7 600 Sk, čím takto spoločnosti T. o. c. spôsobil škodu vo výške 7 600 Sk. V K. dňa
11. marca 2000 I. T. predloţila po vzájomnej dohode so spoluobvinenými spoločnosti R., ktorá zastupovala firmu T. o. c. falošné splnomocnenie na predaj dlhopisu a prevzatie finančných prostriedkov na meno mandanta J. P. za sumu 7 000 Sk, čím spoločnosti T. spôsobili škodu vo výške 7 000 Sk. V K. dňa
12. apríla 2000 Ľ. V. predal po vzájomnej dohode so spoluobvinenými prostredníctvom firmy D. o.s.c. sfalšované splnomocnenie na predaj dlhopisov a prevzatie finančných prostriedkov na meno mandanta V. Č. za sumu 7 000 Sk, čím spoločnosti D. o.s.c. spôsobili škodu vo výške 7 000 Sk. V K. dňa
13. apríla 2000 predal M. U. po dohode so spoluobvinenými spoločnosti D. o. s. c. sfalšovanú plnú moc na predaj dlhopisu FNM mandanta H. J. za sumu 7 400 Sk, čím spoločnosti D. spôsobili škodu vo výške 7 400 Sk,
14. Obvinený J. R. dňa
15. apríla 1995 vypracoval daňové priznanie za firmu T. na dani z pridanej hodnoty za mesiac marec 1995 a na Daňovom úrade K. si uplatnil nadmerný odpočet DPH na vstupe v sume 107 125 Sk, pričom bolo zistené, ţe zdaniteľné plnenie neprebehlo, tovar v hodnote 430 900 Sk vôbec nenakúpil a faktúry o nákupe tovaru úmyselne DÚ nepredloţil; čím chcel z DÚ K. podvodne vylákať 107,725,- Sk.
16. Obvinený J. R. dňa
17. marca 1995 v bare K. na ul. T. v K. vyhotovil spoločne s M. Š. účtovné doklady a to faktúru na sumu 1 800 000 Sk, dodací list, príjmový a výdavkový pokladničný doklad týkajúci sa nákupu jedlého oleja, vegety a alkoholických nápojov, ktoré mal nakúpiť M. Š. pre potraviny L. od firmy R. T., Č., ktorej majiteľom je J. R., pričom týmito dokladmi deklarovali iba fiktívny obchod, ktorý sa neuskutočnil a dňa 13 3Urto/2/2016
18. marca 1995 M. Š. doručil na DÚ daňové priznanie za mesiac marec 1995, kde uviedol, ţe nakúpil tovar v celkovej hodnote 1 440 000 Sk a uplatnil si nadmerný odpočet DPH vo výške 360 000 Sk, pričom keď bol vyzvaný, aby predloţil doklady potvrdzujúce oprávnenosť jeho nároku dňa
19. apríla 1995 doručil na DÚ K. faktúru a ďalšie doklady vyhotovené dňa
20. marca 1995, hoci faktúra nebola preplatená a M. Š. od obvineného R. ţiaden tovar neprevzal a suma vo výške 360 000 Sk nebola M. Š. vyplatená, šetrením Daňového úradu K. bolo zistené, ţe J. R. ako predávajúci a platca DPH za mesiac marec 1995 sumu 360 000 Sk na výstupe neodviedol, čím sa spoločne pokúsili uviesť do omylu Daňový úrad K. a vylákať od Daňového úradu K. sumu 360 000 Sk. Súhlas bol udelený Krajským súdom v Hradci Kráľovom zo
21. apríla 2017, sp. zn. 11Nt/30/2016, v spojení s uznesením Vrchného súdu v Prahe z
22. mája 2017, sp. zn. 14To/70/
23. Na základe uvedeného najvyšší súd konštatuje, ţe takýto súhlas bol potrebný pre moţnosť stíhania J. R. na území Slovenskej republiky, a preto najvyšší súd ako súd odvolací, napravil tento nedostatok spôsobený Krajským súdom v Košiciach. So zreteľom na uvedené rozhodol najvyšší súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. V Bratislave
24. júna 2017 JUDr. Gabriela Š i m o n o v á, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alţbeta Kóňová