Obsah (4)

§ 446§ 453§ 256§ 257

Najvyšší súd 2 Cdo 102/2017 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore ţalobkyne I. B., bývajúcej v B., zastúpenej JUDr. Ing. Branislavom Pechom, PhD., advokátom

čoho je zrejmé, ţe jej hrozilo nebezpečenstvo hroziacej ujmy, preto sa domáhala ochrany vlastníckeho práva.

dovolateľky medzi ďalšie dôvody hodné osobitného zreteľa patrí vzhľadom na majetkové pomery jej oslobodenie od súdnych poplatkov a poukázanie na dobré mravy.

1. K dovolaniu ţalobkyne sa písomne vyjadril ţalovaný 1/ podaním prijatým okresným súdom dňa
2. januára 2016 (č. l. 137 spisu), v ktorom ţiadal dovolanie odmietnuť.
3. K dovolaniu ţalobkyne sa písomne vyjadril aj ţalovaný 3/, ktorý v podaní prijatom súdom prvej inštancie dňa
4. januára 2016 (č. l. 140 a nasl. spisu) argumentoval nedostatkom pasívnej legitimácie, nedostatočne určitým návrhom ţalobkyne voči nemu a navrhol, aby súd konanie voči ţalovanému 3/ zastavil.
5. K dovolaniu ţalobkyne sa písomne vyjadril aj ţalovaný 2/, ktorý v podaní prijatom súdom prvej inštancie dňa
6. marca 2016 (č. l. 163 a nasl. spisu) uviedol, ţe sa stotoţňuje s právnym záverom okresného súdu, aj krajského súdu a navrhol, aby dovolací súd dovolanie ţalobkyne odmietol ako neprípustné, resp. zamietol. Uplatnil si trovy konania vo výške 179 Eur s DPH, ktoré špecifikoval. 3 2 Cdo 102/2017
7. Dňa
8. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (zákon č. 160/2015 Z.z., ďalej len „CSP“), ktorým bol (o. i.) zrušený Občiansky súdny poriadok č. 99/1963 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení (ďalej aj „O.s.p.“). 9.

§ 446CSP, ak dovolateľ vezme dovolanie späť, dovolací súd dovolacie konanie zastaví.

10. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) v zmysle § 451 ods. 3 CSP stručne uvádza, ţe so zreteľom na právne účinný dispozitívny úkon ţalobkyne, ktorým vzala dovolanie späť, postupoval v súlade s citovaným ustanovením § 446 CSP a dovolacie konanie zastavil. 11.

§ 453ods.

1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa primerane pouţijú na dovolacie konanie. 12. V zmysle § 255 CSP súd prizná strane náhradu trov konania

pomeru jej úspechu vo veci. 13.

§ 256ods.

1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. 14.

§ 257

CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. 15. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie sa uplatní pre kaţdé konanie bez ohľadu na to, z akého dôvodu bolo zastavené, ak uţ vznikol procesnoprávny vzťah medzi súdom a oboma stranami sporu a medzi stranami sporu navzájom. V súvislosti s poţiadavkou dovolateľky na nepriznanie náhrady trov dovolacieho konania protistrane aj pre dôvody hodné osobitného zreteľa dovolací súd poznamenáva, ţe ustanovenie § 257 CSP (predtým § 150 ods. l O.s.p.) predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok (§ 255 CSP) a od zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1 CSP). Súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Znamená to, ţe súd nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu na náhradu trov konania, resp. nemusí zaviazať stranu, ktorá spôsobila vznik trov svojím zavinením, aby tieto trovy nahradila protistrane. Pouţitie tohto ustanovenia 4 2 Cdo 102/2017 preto negatívne dopadá na stranu sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania. Z tohto dôvodu musí aplikácia daného ustanovenia zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vţdy výnimočný charakter (pozri napr. R 34/1982). Zákon pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania

§ 257

CSP vyţaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok: dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti. Dôvody hodné osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti zákon nešpecifikuje. Výklad týchto podmienok ponecháva na súdnu prax, dnes uţ ustálenú (viď rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 2 MCdo 17/2009, 5 Cdo 67/2010 či 3 MCdo 46/2012),

ktorej nemoţno § 257 CSP povaţovať za ustanovenie, ktoré by zakladalo voľnú moţnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie,

ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Túto normu preto nie je moţné interpretovať tak, ţe je aplikovateľná kedykoľvek a bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môţe dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii, kde sa tieto často vyskytujú, a tento dôvod je daný charakterom tohto konania alebo charakterom procesnej situácie. Aj tu však treba skúmať, či nejde o výnimku z výnimky, či teda na ponechanie účinkov právnej normy nie sú dané dôvody. Nejde o automatické pravidlo, ktoré by sa uplatňovalo vo vzťahu k určitému typu konania (k tomu napr. nálezy Ústavného súdu ČR, III. ÚS 292/07, či I. ÚS 303/12), ale ide o prvok individualizácie, nie ľubovôle zo strany súdu (pozri nález Ústavného súdu ČR, III. ÚS 727/2000). Ustanovenie § 257 CSP neslúţi na zmierňovanie alebo odstraňovanie majetkových rozdielov medzi stranami (pozri nález Ústavného súdu ČR, I. ÚS 2862/07). Pouţitie § 257 CSP neodôvodňuje ani fakt, ţe strana nie solventná, alebo, ţe zárobková a majetková situácia strany, ktorá v spore zvíťazila, je lepšia ako u jej protistrany. Toto ustanovenie má slúţiť na odstránenie neprimeranej tvrdosti, teda, inými slovami, na dosiahnutie spravodlivosti pre strany sporu, pokiaľ ide o vedenie konania a jeho výsledok.

1. Vzhľadom na uvedené dovolací súd konštatuje, ţe v danom prípade ţalobkyňa svojím dispozitívnym úkonom (späťvzatím dovolania) zavinila zastavenie dovolacieho konania a dovolací súd nezistil v danej veci zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa odôvodňujúce výnimočný postup súdu pre nepriznanie náhrady trov konania. Na základe čoho najvyšší súd priznal nárok na náhradu trov dovolacieho konania protistrane v zmysle 5 2 Cdo 102/2017 § 256 ods. 1 CSP, keďţe na dosiahnutie spravodlivosti vo vedení a výsledku dovolacieho konania nebol naplnený dôvod hodný osobitného zreteľa (§ 257 CSP).
2. O výške náhrady trov konania ţalovaných 1/, 2/, 3/ a 4/ rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).
3. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 :
4. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
5. júla 2017 JUDr. Mária Trubanová, PhD., v.r. predsedníčka senátu JUDr. Viera Petríková, v.r. členka senátu JUDr. Jozef Kolcun, v.r. člen senátu Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová