Najvyšší súd 2 Cdo 212/2016 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore ţalobcu M. J., bývajúceho v T., zastúpeného JUDr. Janou Štefánekovou, advokátkou so sídlom v Trenčíne, Váţska 45, proti ţalovanému P. H., bývajúcemu v T., zastúpenému JUDr. Jánom Legerským, advokátom so sídlom v Trenčíne, Nám. sv. Anny 15/25, o zaplatenie 2 790 € s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 17 C 25/2014, o dovolaní ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z
- mája 2016 sp. zn. 19 Co 938/2014, takto r o z h o d o l : Z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Trenčíne z
- mája 2016 sp. zn. 19 Co 938/2014 a vec mu vracia na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e
- Krajský súd v Trenčíne (ďalej aj „odvolací súd“) rozsudkom z
- mája 2016 sp. zn. 19 Co 938/2014 I. potvrdil v napadnutej časti rozsudok Okresného súdu Trenčín (ďalej len „súd prvej inštancie“) z
- júna 2014 č. k. 17 C 25/2014-57, ktorým súd prvej inštancie uloţil ţalovanému povinnosť zaplatiť ţalobcovi sumu 2 790 € s 5,50 % úrokom z omeškania ročne od
- marca 2013 do zaplatenia a vo zvyšnej časti uplatneného úroku z omeškania návrh zamietol, a ktorým uloţil ţalovanému povinnosť zaplatiť ţalobcovi náhradu trov konania vo výške 476,54 €; II. uloţil ţalovanému povinnosť zaplatiť ţalobcovi náhradu trov odvolacieho konania spočívajúcich z trov právneho zastúpenia vo výške 119,25 €. Odvolací súd v odôvodnení uviedol, ţe sa v celom rozsahu stotoţňuje s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorého dôvody si osvojil a v podrobnostiach na ne s poukazom na § 219 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (účinného do
- júna 2016, ďalej len „O.s.p.“) odkázal. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p., § 151 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p. 2 2 Cdo 212/2016
- Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal ţalovaný
- júla 2016 dovolanie, ktoré odôvodnil tým, ţe postupom odvolacieho súdu mu bola odňatá moţnosť konať pred súdom. Namietal, ţe odvolací súd s poukazom na § 219 ods. 2 O.s.p. svoje rozhodnutie podrobnejšie neodôvodnil a poukázal len na správnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie, v odôvodnení svojho rozhodnutia tak neuviedol ţiadne skutočnosti, ktorými by dal akúkoľvek odpoveď na odvolacie námietky ţalovaného. Odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu tak nespĺňa náleţitosti riadneho a presvedčivého súdneho rozhodnutia v zmysle § 157 ods. 2 O.s.p. Odňatie moţnosti konať pred súdom videl aj v tom, ţe jednak súdu prvej inštancie a ani odvolací súd mu nedoručil na vedomie vyjadrenie ţalobcu k jeho odvolaniu. Dovolateľ z týchto dôvodov navrhol rozhodnutia súdov zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
- Ţalobca v písomnom vyjadrení k dovolaniu ţalovaného uviedol, ţe sa nestotoţňuje s dôvodmi uvedenými v dovolaní a má za to, ţe procesné práva ţalovaného neboli porušené vôbec. Poznamenal, ţe odvolací súd konal nad rámec zákonných ustanovení, keďţe oneskorene podané odvolanie neodmietol, ale vo veci rozhodol. Navrhol, aby dovolací súd zamietol podané dovolanie a priznal ţalobcovi trovy dovolacieho konania.
- Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací [§ 35 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“)] po zistení, ţe dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, ţe napadnuté rozhodnutie treba zrušiť.
- Dovolanie je prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemoţnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, ţe došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 písm. f/ O.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 moţno odôvodniť iba tým, ţe v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, ţe dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
- V danom prípade ţalovaný uplatnil dovolací dôvod v zmysle § 420 písm. f/ CSP. Procesnú vadu konania v zmysle § 420 písm. f/ CSP vyvodzuje dovolateľ z toho, ţe – ako tvrdí – rozhodnutie odvolacieho súdu je nedostatočne odôvodnené, nemá zákonom vyţadované náleţitosti a je nepreskúmateľné. 3 2 Cdo 212/2016
- K tejto námietke dovolací súd odkazuje na zjednocujúce stanovisko občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu z
- decembra 2015 publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 2/2016, právna veta ktorého znie: „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ Občianskeho súdneho poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môţe ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku.“ Podľa právneho názoru vec prejednávajúceho senátu sa zmeny v právnej úprave dovolania a dovolacieho konania, ktoré nadobudli účinnosť od
- júla 2016, nedotkli podstaty a zmyslu tohto stanoviska; vzhľadom na to treba toto stanovisko povaţovať za aktuálne aj po uvedenom dni.
- V danom prípade obsah spisu nedáva ţiadny podklad pre uplatnenie druhej vety stanoviska R 2/2016, ktorá predstavuje krajnú výnimku z prvej vety a týka sa výlučne len celkom ojedinelých (extrémnych) prípadov, ktoré majú znaky relevantné aj podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. O taký prípad ide v praxi napríklad vtedy, keď rozhodnutie súdu neobsahuje vôbec ţiadne odôvodnenie, alebo keď sa vyskytli „vady najzákladnejšej dôleţitosti pre súdny systém” (pozri Sutyazhnik proti Rusku, rozsudok z roku 2009), prípadne ak došlo k vade tak zásadnej, ţe mala za následok „justičný omyl“ (Ryabykh proti Rusku, rozsudok z roku 2003). V odôvodnení napadnutého rozsudku odvolací súd citoval ustanovenia, ktoré aplikoval a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Podľa názoru dovolacieho súdu má odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu (ktoré treba v spojení s rozhodnutím súdu prvej inštancie chápať ako jeden vecný celok) zákonom vyţadované náleţitosti. Za procesnú vadu konania podľa § 420 písm. f/ CSP nemoţno povaţovať to, ţe odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv dovolateľa.
- Z obsahu dovolania ďalej vyplýva, ţe dovolateľ uviedol, ţe k procesnej vade uvedenej v § 420 písm. f/ CSP došlo tieţ tým, ţe mu súdy nedoručili na vedomie vyjadrenie ţalobcu k jeho odvolaniu.
- V zmysle článku 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej aj „Dohovor“) kaţdý má právo na to, aby jeho záleţitosť bola spravodlivo a verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávisle a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhoduje o jeho občianskych právach a záväzkoch. V zmysle článku 6 ods. 1 Dohovoru jednou zo všeobecných záruk spravodlivého prejednania veci pred súdom je zásada „rovnosti 4 2 Cdo 212/2016 zbraní“. Tento princíp je jeden zo znakov širšieho konceptu spravodlivého súdneho konania a vyţaduje, aby kaţdej procesnej strane bola daná primeraná moţnosť predniesť svoju záleţitosť jej protistrane. Koncept spravodlivého súdneho konania v sebe implikuje právo na kontradiktórne konanie, podľa ktorého procesné strany musia dostať príleţitosť predloţiť nielen všetky dôkazy potrebné na to, aby ich návrh uspel, ale aj zoznámiť sa so všetkými dôkazmi a pripomienkami, ktoré boli predloţené s cieľom ovplyvniť rozhodnutie súdu a vyjadriť sa pred ním. Poţiadavka, aby procesné strany v konaní mali moţnosť dozvedieť sa a vyjadriť sa ku všetkým zhromaţdeným dôkazom alebo k stanoviskám pripojeným v spise, sa aplikuje aj na odvolacie konanie.
- Európsky súd pre ľudské práva vydal
- januára 2015 rozsudok vo veci Trančíková proti Slovenskej republike, v ktorom sa zaoberal aj opodstatnenosťou námietky o nemoţnosti vyjadriť sa k vyjadreniu protistrany v rámci odvolacieho konania. V tomto rozsudku dospel Európsky súd pre ľudské práva k názoru, ţe aj keď vyjadrenie k odvolaniu neobsahuje ţiadne nové skutočnosti alebo argumenty, ku ktorým by sa procesná strana uţ nebola vyjadrila v predchádzajúcom priebehu konania a prípadne ide o vyjadrenie nemajúce vplyv na rozhodnutie odvolacieho súdu, musí byť druhému účastníkovi daná moţnosť oboznámiť sa s ním, ak bolo formulované ako právna a skutková argumentácia (obdobne pozri aj rozsudok ESĽP vo veci Niderӧ st-Huber proti Švajčiarsku č. 18990/91, 18.2.1997, § 27). V rozsudku sa doslovne uvádza, ţe „poţiadavka, aby účastníci súdneho konania mali moţnosť dozvedieť sa o všetkých predloţených dôkazoch alebo vyjadreniach podaných v ich veci a vyjadriť sa k nim, sa vzťahuje na odvolacie konanie rovnako ako na prvoinštančné konanie, a to napriek skutočnosti, že odvolanie nemusí vyvolať žiadnu novú argumentáciu“. Pokiaľ súd takúto moţnosť druhej procesnej strane nevytvorí, dochádza k porušeniu práva na spravodlivé konanie, ktoré je zaručené článkom 6 ods. 1 Dohovoru (rovnako tak v rozsudku vo veci Niderӧ st-Huber proti Švajčiarsku, § 29).
- Právo strán sporu na doručenie procesných vyjadrení ostatných strán je súčasťou práva na spravodlivé súdne konanie. Pritom nie je podstatné, či podľa názoru odvolacieho súdu ide o podanie skutkovo a právne významné alebo bezvýznamné, pretoţe túto skutočnosť posudzuje výlučne druhá strana sporu. Kaţdá strana musí mať moţnosť nielen predloţiť dôkazy a argumenty, ktoré povaţuje za nutné na to, aby jej poţiadavky uspeli, ale aj zoznámiť sa s kaţdým dokladom a pripomienkami predloţenými súdu na účely ovplyvnenia jeho rozhodnutia a vyjadriť sa k nim. Kontradiktórny spor znamená moţnosť strany popierať (contra dicere) poţiadavky a argumenty druhej strany 5 2 Cdo 212/2016 a právo na to, aby vypočuli jej argumenty a návrhy (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 31/2016, III. ÚS 32/2015, I. ÚS 276/2016, I. ÚS 230/03, IV. ÚS 186/09, II. ÚS 18/2013).
- Vychádzajúc z uvedeného bolo v preskúmavanej veci potrebné zohľadniť, ţe k odvolaniu ţalovaného (viď č. l. 64 a nasl. spisu doplnenie k odvolaniu z č. l. 62 spisu) sa písomne vyjadril prostredníctvom svojho právneho zástupcu ţalobca podaním doručeným súdu prvej inštancie
- novembra 2014 (č. l. 70 a nasl. spisu), ţalovaný ale nemal moţnosť sa o ňom dozvedieť a prípadne sa k nemu aj vyjadriť, lebo súd mu toto vyjadrenie ţalobcu nedoručil. Opomenutím doručenia tohto vyjadrenia ţalovanému došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru a § 420 písm. f/.
- Najvyšší súd so zreteľom na to konštatuje, ţe odvolací súd v danej veci nesprávnym procesným postupom znemoţnil ţalovanému, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, ţe došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (viď § 420 písm. f/ CSP).
- Ak je dovolanie dôvodné, dovolací súd napadnuté rozhodnutie zruší (§ 449 ods. 1 CSP). Ak dovolací súd zruší napadnuté rozhodnutie, môţe podľa povahy veci vrátiť vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, zastaviť konanie, prípadne postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci patrí (§ 450 CSP). Najvyšší súd v súlade s týmito ustanoveniami napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.
- O trovách pôvodného aj dovolacieho konania bude rozhodnuté súdom v novom rozhodnutí (§ 453 ods. 3 CSP).
- Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
- P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
- júna 2017 JUDr. Jozef Kolcun, v.r. predseda senátu JUDr. Viera Petríková, v.r. členka senátu JUDr. Mária Trubanová, PhD., v.r. Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová členka senátu