← Slovensko

o určenie vlastníckeho práva nadobudnutého vydržaním

Najvyšší súd 2 Cdo 188/2016 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore ţalobcov 1/ M. G. a 2/ A. G., obaja bývajúci v D., zastúpení JUDr. Róbertom Faturom, advokátom, so sídlom v Povaţskej Bystrici, AK Centrum 18/23, proti ţalovaným 1/ L. B., bývajúcej v D., zastúpenej JUDr. A. Kubovičovou, advokátkou, so sídlom advokátskej kancelárie v Povaţskej Bystrici, Tatranská 300/8, 3/ A. G., bývajúcej v D., 4/ A. G., bývajúcej v K.K., zastúpenej Mgr. Ivicou Šišolákovou, advokátkou, so sídlom advokátskej kancelárie v Galante, Nová Doba 920/5 a 5/ M. G., bývajúcej v D., zastúpenej opatrovníčkou Lenkou Polekovou, tajomníčkou Okresného súdu Trenčín, o určenie vlastníckeho práva nadobudnutého vydržaním, vedenom na Okresnom súde Povaţská Bystrica pod sp. zn. 7 C 156/2011, o dovolaní ţalovanej 1/ proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z

  1. októbra 2015 sp. zn. 6 Co 15/2015, takto r o z h o d o l : Dovolanie o d m i e t a . Ţalobcovia majú nárok na náhradu trov dovolacieho konania. O d ô v o d n e n i e
  2. Okresný súd Povaţská Bystrica (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom z
  3. októbra 2014 č. k. 7 C 156/2011-169 určil, ţe ţalobcovia 1/ a 2/ sú bezpodielovými spoluvlastníkmi v spoluvlastníckom podiele 1/1 nehnuteľnosti hospodárskej budovy bez súpisného čísla, postavenej na parcele č. KNC X, záhrady s výmerou 222 m 2, zapísanej na LV č. X. k. ú. D., ktorá bola zameraná geometrickým plánom Ing. L.zo dňa
  4. apríla 2012 č. 10/2012, overeného Správou katastra P. dňa
  5. apríla 2012 č. 206/
  6. Po právnej stránke aplikoval § 132 ods. 1, § 143 Občianskeho zákonníka, § 80 písm. c/ O.s.p. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, ţe ţalobcovia 1/ a 2/ po uzavretí manţelstva v roku 1980 začali bývať u rodičov ţalobcu 1/ a ţalovanej 2/ v ich rodinnom 2 2 Cdo 188/2016 dome súp. č. X. v D. Ţalobcovia 1/ a 2/ tento rodinný dom nadstavili a vytvorili samostatnú bytovú jednotku. Od rodičov ţalobcu 1/ nadobudli darovacou zmluvou spoluvlastnícky podiel v predmetnom rodinnom dome. Následne ţalobca 1/ spolu so svojím otcom F. G. listom zo dňa
  7. júna 1982 ohlásili bývalému Miestnemu národnému výboru v D. stavbu drobnej hospodárskej budovy na parc. č. 202/1 k. ú. D.. Na základe uvedenej skutočnosti bývalý Miestny národný výbor v D. listom zo dňa
  8. júna 1988 ţalobcovi 1/ a jeho otcovi F. G. zaslal písomné vyjadrenie, v ktorom vyjadril súhlasné stanovisko s výstavbou drobnej hospodárskej budovy v rozsahu uvedenom v ohlásení. Po vydaní súhlasného stanoviska s výstavbou uvedenej hospodárskej budovy, začali ţalobcovia 1/ a 2/ v roku 1988 s výstavbou budovy, ktorú realizovali svojpomocne a prevaţne zo stavebného materiálu, ktorý im zostal po nadstavbe rodinného domu rodičov ţalobcu 1/. Na výstavbu pouţili ţalobcovia výlučne svoje finančné prostriedky, čo potvrdila aj ţalovaná 3/, ktorá je sestrou ţalobcu 1/ a svedkovia J. G., V. K., J. K. a Ľ. H.. Po dokončení stavbu uţívali pre svoju potrebu ţalobcovia. Z dokazovania tieţ vyplynulo, ţe otec ţalobcu 1/ F. G. sa na stavebných prácach a na finančnom zabezpečovaní stavby nepodieľal, lebo uţ bol starý, mal podlomené zdravie a ešte pred dokončením stavby X. zomrel. Okresný súd vyhodnotil ako nepravdivé a účelové tvrdenie ţalovaných 1/ a 4/, ako aj výpovede svedkov k ich tvrdeniam. Tento svoj záver súd prvej inštancie odôvodnil aj tým, ţe v dedičskom konaní po F. G., ktorý zomrel X. uvedenú stavbu dedičia – vrátane ţalovanej 1/ neţiadali zaradiť do aktív dedičstva. Ţalované 4/ a 5/ sa dedičského konania nezúčastnili, pretoţe emigrovali do zahraničia. Z uvedeného vyplýva, ţe ţalovaní si boli vedomí vlastníckeho práva ţalobcov k tejto nehnuteľnosti a aţ po uplynutí takmer 17 rokov od smrti F. G., keď ţalobcovia začali prerábať hospodársku budovu na rodinný dom, kde býva ich dcéra E., začali títo uplatňovať vlastnícke nároky na túto nehnuteľnosť. Navyše matka ţalobcu 1/ a manţelka nebohého F. G., M. G., t. j. ţalovaná 2/ v roku 2009, počas svojho pobytu v K. u dcéry A. G., t. j. ţalovanej 4/ vlastnoručne podpísala čestné prehlásenie o tom, ţe hospodársku budovu staval a financoval ţalobca 1/ a ţe preto ho povaţuje za výlučného vlastníka tejto nehnuteľnosti, pričom samotné znenie tohto čestného prehlásenia spisovala samotná ţalovaná 1/, v súčasnej dobe dôvodiac, ţe si neuvedomovala následky svojho konania. Na základe skutkových zistení okresný súd konštatoval, ţe ţalobcovia majú naliehavý právny záujem na ţiadanom určení vlastníckeho práva, ktoré je spochybňované ţalovanými 1/ a 4/ a určil, ţe predmetnú nehnuteľnosť nadobudli ţalobcovia do svojho bezpodielového spoluvlastníctva manţelov originárnym spôsobom, t. j. výstavbou nadobudli vlastnícke právo k novovytvorenej veci. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. 3 2 Cdo 188/2016
  9. Krajský súd v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“ alebo „odvolací súd“) rozsudkom z
  10. októbra 2015 sp. zn. 6 Co 15/2015 rozsudok okresného súdu potvrdil (§ 219 ods. 1 a 2 O.s.p.). Konštatoval, ţe okresný súd vo veci vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, vykonané dôkazy a prednesy účastníkov vyhodnotil správne podľa kritérií v ustanovení § 132 O.s.p., preto je jeho skutkový záver správny a správne je aj právne posúdenie veci. Taktieţ uviedol, ţe odvolaním napadnutý rozsudok je odôvodnený podľa § 157 ods. 2 O.s.p. úplne a presvedčivo. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.
  11. Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podala osobne
  12. decembra 2015 dovolanie ţalovaná 1/ (ďalej aj „dovolateľka“). V mimoriadnom opravnom prostriedku namietala nesprávne právne posúdenie veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), nesprávne hodnotenie dôkazov a nedostatočne zistený skutkový stav. Ţiadala dovolaním napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie, alternatívne ţiadala, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu sám zmenil. Súčasne si uplatnila trovy dovolacieho konania.
  13. Ţalobcovia vo svojom písomnom vyjadrení k dovolaniu ţiadali dovolanie ţalovanej 1/ zamietnuť a zaviazať ţalované 1/ a 4/ spoločne a nerozdielne na úhradu trov dovolacieho konania.
  14. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, zákona č. 160/2015 Z.z. (ďalej len „CSP“), ktorý nadobudol účinnosť
  15. júla 2016, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP (ale) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
  16. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 CSP), po zistení, ţe dovolanie podala včas strana sporu, zastúpená advokátom, bez nariadenia dovolacieho pojednávania preskúmal vec a dospel k záveru, ţe dovolanie ţalovanej 1/ je potrebné odmietnuť, pretoţe smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné (§ 447 písm. c/ CSP).
  17. Vzhľadom k tomu, ţe dovolanie bolo podané pred
  18. júlom 2016 (
  19. decembra 2015), t. j. za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, dovolací súd postupoval v zmysle vyššie citovaného § 470 ods. 2 CSP a prípustnosť dovolania posudzoval v zmysle § 236, § 237 ods. 1 a § 238 O.s.p. 4 2 Cdo 188/2016
  20. V prejednávanej veci, z obsahu dovolania vyplýva, ţe je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ktorým odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie, pričom nejde o rozsudok, ktorý by mal znaky uvedené v § 238 ods. 1, 2 a 3 O.s.p. Keďţe prípustnosť dovolania z § 238 O.s.p. nevyplýva, je zrejmé, ţe dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu v predmetnej veci a podľa tohto ustanovenia nie je prípustné.
  21. Dovolanie by bolo prípustné iba ak v konaní došlo k procesným vadám uvedeným v § 237 ods. 1 O.s.p. Dovolateľka procesné vady konania v zmysle § 237 ods. 1 písm. a/ aţ g/ O.s.p. netvrdila a ich existencia ani nevyšla v dovolacom konaní najavo. Z obsahu dovolania moţno vyvodiť, ţe dovolateľka namietala nesprávne právne posúdenie veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), ako aj nesprávne hodnotenie dôkazov a nedostatočne zistený skutkový stav.
  22. Právne posúdenie veci je síce relevantný dovolací dôvod, ktorým moţno odôvodniť procesne prípustné dovolanie (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), samo osebe nesprávne právne posúdenie veci v procesne neprípustnom dovolaní ale prípustnosť dovolania nezakladá (viď tieţ R 54/2012 a viaceré rozhodnutia najvyššieho súdu, napríklad sp. zn. 1 Cdo 62/2010, 2 Cdo 97/2010, 3 Cdo 53/2011, 4 Cdo 68/2011, 5 Cdo 44/2011, 6 Cdo 41/2011, 7 Cdo 26/2010 a 8 ECdo 170/2014). Keďţe podané dovolanie nie je procesne prípustné, dovolací súd sa týmito námietkami nemohol zaoberať.
  23. Pokiaľ dovolateľka poukazuje na nesprávnosti v procese dokazovania, namieta jeho nedostatočné vykonanie, či nesprávne vyhodnotenie dôkazu, dovolací súd uvádza, ţe tieto argumenty a námietky nie sú nedostatkom, ktorý by bol v rozhodovacej praxi najvyššieho súdu povaţovaný za dôvod zakladajúci procesnú vadu konania v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. (viď viaceré rozhodnutia najvyššieho súdu, napríklad sp. zn. 2 Cdo 130/2011, 3 Cdo 248/2011, 5 Cdo 244/2011, 6 Cdo 185/2011 a 7 Cdo 38/2012). Postup súdu, ktorý v priebehu konania nevykonal dokazovanie v rozsahu podľa názoru účastníka konania, nezakladal prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podľa § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p., lebo týmto postupom sa účastníkovi neodnímala moţnosť pred súdom konať (porovnaj R 37/1993 a R 125/1999). Ani nesprávne vyhodnotenie dôkazov, ktoré dovolateľ v dovolaní namieta, nebolo vadou konania v zmysle § 237 ods. 1 O.s.p. (viď tieţ napríklad uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 1 Cdo 85/2010 a 2 Cdo 29/2011). Napokon ani do obsahu základného práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46 ods. l Ústavy Slovenskej republiky nepatrí právo procesnej strany vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia navrhnutých dôkazov súdom, prípade sa doţadovať navrhnutého spôsobu hodnotenia 5 2 Cdo 188/2016 vykonaných dôkazov (porovnaj I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03). Taktieţ význam dôkazov a potrebnosť ich vykonania sú otázky, ktorých posúdenie je zásadne v právomoci toho orgánu, ktorý rozhoduje o merite návrhu, inými slovami, právomoc konať vo veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz a jeho vykonanie (I. ÚS 52/03).
  24. Tzv. iná vada konania, namietaná dovolateľkou (nedostatočné skutkové zistenia), je relevantným dovolacím dôvodom (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), ktorý však v súlade s konštantnou judikatúrou najvyššieho súdu nezakladá procesnú prípustnosť podaného dovolania (viď R 37/1993 a niektoré ďalšie rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 3 Cdo 219/2013, 3 Cdo 888/2015, 4 Cdo 34/2011, 5 Cdo 149/2010, 6 Cdo 134/2010, 6 Cdo 60/2012, 7 Cdo 86/2012 a 7 Cdo 36/2011). Tento dovolací dôvod je moţné úspešne uplatniť iba v procesne prípustnom dovolaní, čo však nie je daný prípad. V prípade tejto dovolacej námietky platí tieţ bod
  26. Vzhľadom na uvedené moţno uzavrieť, ţe prípustnosť dovolania ţalovanej 1/ nemoţno vyvodiť z ustanovenia § 238 O.s.p., v dovolacom konaní neboli zistené ani dôvody prípustnosti dovolania uvedené v ustanovení § 237 ods. 1 O.s.p. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalovanej 1/ podľa § 447 písm. c/ CSP ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné, odmietol, a to bez toho, aby skúmal vecnú správnosť napadnutého rozsudku odvolacieho súdu.
  27. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá CSP).
  28. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 :
  29. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
  30. júna 2017 JUDr. Jozef Kolcun, v.r. predseda senátu JUDr. Viera Petríková, v.r. 6 2 Cdo 188/2016 členka senátu JUDr. Mária Trubanová, PhD., v.r. členka senátu Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.