Najvyšší súd 2 Cdo 130/2016 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore ţalobkyne E. L., bývajúcej v L., zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Kuzmányho 29, proti ţalovanej Rapid life životnej poisťovni, a.s., so sídlom v Košiciach, Garbiarska 2, zastúpenej JUDr. Gabrielom Gulbišom, advokátom, so sídlom v Košiciach, Boţeny Nemcovej 22, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, vedenom na Okresnom súde Lučenec pod sp. zn. 12 C 67/2013, o dovolaní ţalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo
- júna 2015 sp. zn. 17 Co 405/2014, takto r o z h o d o l : Dovolanie o d m i e t a . Ţalobkyňa má nárok na náhradu trov dovolacieho konania. O d ô v o d n e n i e
- Okresný súd Lučenec (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“ a spolu s odvolacím súdom tieţ „niţšie súdy“) rozsudkom zo
- decembra 2013 č. k. 12 C 67/2013- 165 zrušil rozsudok rozhodcovského súdu, ktorý bliţšie špecifikoval vo svojom rozhodnutí (ďalej aj „označený rozhodcovský rozsudok“), vykonateľnosť označeného rozhodcovského rozsudku odloţil do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej a rozhodol o trovách konania. Konštatoval, ţe v danom prípade bola uzatvorená poistná zmluva, ktorú treba povaţovať za spotrebiteľskú zmluvu (v zmysle § 52 a § 53 Občianskeho zákonníka). Návrh zmluvy bol vyhotovený dodávateľkou (ţalovanou) na vopred pripravenom tlačive tak, ţe spotrebiteľka (ţalobkyňa) nemala moţnosť zmeniť jej obsah. Súčasťou zmluvného dojednania bola tieţ rozhodcovská doloţka, podľa ktorej všetky vzájomné spory z poistenia budú prejednávané v rozhodcovskom konaní. Ţalobkyňa nebola oboznámená s právnymi účinkami takéhoto dojednania, ničím si ho nevymienila a nijako nemohla meniť jeho obsah. Rozhodcovská doloţka nebola individuálne dojednaná a mala za následok značnú nerovnováhu v právach 2 2 Cdo 130/2016 a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľky. Táto doloţka je preto podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľná (neplatná) zmluvná podmienka. Ţalobe, ktorá bola podaná v zákonom určenej lehote (§ 41 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní), z týchto dôvodov vyhovel a označený rozhodcovský rozsudok zrušil.
- Na odvolanie ţalovanej Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej aj „odvolací súd“) rozsudkom zo
- júna 2015 č. k. 17 Co 405/2014-221 návrh ţalovanej na prerušenie konania do rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „ÚS“) v konaní sp. zn. II. ÚS 382/2013 (o prijatie ústavnej sťaţnosti ţalovanej v inom spore o porušení jej ústavne zaručených práv) zamietol, napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny a ţalobkyni nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. Aj podľa názoru odvolacieho súdu predstavuje neprijateľnú (neplatnú) zmluvnú podmienku dojednanie v spotrebiteľskej zmluve obsiahnuté v štandardnej formulárovej zmluve, ktorá s poukazom na § 53 ods. 2 a § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná (pretoţe rozhodcovská doloţka sa nemôţe uzavrieť len s odkazom na všeobecné obchodné podmienky, bez písomnosti ako prejavu vôle medzi účastníkmi) a vyţaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovskú doloţku si ţalobkyňa osobitne nevyjednala a zmluvu mohla len ako celok odmietnuť alebo sa jej podrobiť. Dokazovaním bolo preukázané, ţe ţalobkyni neboli poskytnuté ţiadne informácie o dôsledkoch výlučného riešenia sporov v rozhodcovskom konaní v zmysle uzatvorenej rozhodcovskej doloţky. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), kde úspešnej ţalobkyni vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania, avšak zo súdneho spisu jej ţiadne trovy odvolacieho konania nevyplývali a ţalobkyňa si ich ani neţiadala priznať, a teda jej v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
- Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podala ţalovaná (ďalej aj „dovolateľka“) dovolanie s tým, ţe v konaní došlo k procesnej vade uvedenej v § 237 písm. f/ O.s.p. v spojení s § 241 ods. 2 písm. a/ O.s.p., § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p. a ţe rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Namietala, ţe postupom odvolacieho súdu jej bolo odopreté právo na zákonného sudcu a v dôsledku toho jej bola odňatá moţnosť pred súdom konať. Uviedla, ţe postupom súdu prvej inštancie bolo porušené právo na verejné vyhlásenie rozsudku, čím došlo k zabráneniu uplatnenia jej procesných práv (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Poukázala 3 2 Cdo 130/2016 na nepredloţenie prejudiciálnej otázky na Súdny dvor Európskej únie (ďalej aj „SD“), k výkladu ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka a na výklad ustanovenie prílohy 1 písmena q/ smernice 93/13/EHS samotným odvolacím súdom. S poukazom na priebeh dokazovania podľa tvrdenia dovolateľky súd prvej inštancie pri vykonaní dôkazu (výsluch sprostredkovateľky poistenia) nerešpektoval povinnosť mlčanlivosti (§ 10 ods. 8 zákona č. 340/2005 Z.z.) a tým má za to, ţe konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Rozhodnutie súdu prvej inštancie označila za zmätočné (nepreskúmateľné), pretoţe právne závery tohto súdu si navzájom odporovali. S odkazom na rozhodnutia Ústavného súdu SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 410/06, I. ÚS 265/05, IV. ÚS 115/03, III. ÚS 119/03, III. ÚS 209/04 tvrdila, ţe v odôvodnení rozsudku odvolací súd bliţšie nevysvetlil, z akých skutkových zistení vychádzal a akými úvahami sa riadil pri ich právnom posudzovaní, nevyrovnal sa s jej odvolacími námietkami, ktoré mohli spôsobiť odlišné rozhodnutie v merite veci, jeho rozhodnutie je preto arbitrárne, svojvoľné. Namietala nedostatočne vykonané dokazovanie. Ďalej dovolateľka konštatovala nesprávne zistený skutkový stav, ku ktorému prišli niţšie súdy. Súdy nesprávne interpretovali všeobecné poistné podmienky, osobitné zmluvné dojednania, rozhodcovskú doloţku a záznam sprostredkovateľa poistenia o poţiadavkách a potrebách klientov. Podľa jej názoru bola rozhodcovská doloţka formulovaná tak, ţe poistencovi priznávala aj moţnosť neprijať navrhované zmluvné dojednanie. V rámci nesprávneho právneho posúdenia uviedla, ţe niţšie súdy neaplikovali správnu právnu normu - zákon č. 340/2005 Z.z. K pochybeniu podľa dovolateľky došlo aj vyhovením ţalobe potom, čo v dôsledku novelizácie Exekučného poriadku zákonom č. 355/2014 Z.z. a nástupu skutočností vymedzených v § 243d novelizovaného zákona prestal zrušený rozhodcovský rozsudok účastníčky zaväzovať. Z týchto dôvodov navrhla zrušiť rozsudok odvolacieho aj prvoinštančného súdu a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
- Ţalobkyňa sa vo svojom vyjadrení k dovolaniu v plnom rozsahu stotoţnila s rozsudkami niţších súdov, ktoré povaţuje za vecne správne, a preto poţaduje, aby dovolací súd dovolanie ţalovanej zamietol v celom rozsahu ako nedôvodné. Uplatnila si trovy dovolacieho konania vo výške 89,50 Eur s DPH.
- Dňa
- júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (zákon č. 160/2015 Z.z., ďalej len „CSP“), ktorý zrušil Občiansky súdny poriadok č. 99/1963 Zb. v znení do
- júna 2016 (ďalej aj „O.s.p.“). Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj 4 2 Cdo 130/2016 „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“), pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po
- júli 2016, postupoval na základe úpravy z prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP (podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) uţ podľa tohto zákona. Keďţe však dovolanie tu bolo podané ešte pred
- júlom 2016, podmienky jeho prípustnosti bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu existujúceho v čase jeho podania (
- júla 2015), teda podľa príslušných ustanovení O.s.p. Dôvodom pre takýto postup je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov CSP o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní účastníkov dovolacieho konania, ktoré začalo, avšak neskončilo za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (čl. 2 ods. 1 a 2 CSP), ako aj ďalšieho základného princípu o potrebe ústavne konformného i eurokonformného výkladu noriem vnútroštátneho práva (čl. 3 ods. 1 CSP).
- Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, ţe dovolanie podala včas strana sporu (ţalovaná), zastúpená advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 CSP), skúmal, či dovolanie má zákonné náleţitosti vrátane povinného právneho zastúpenia (§ 428 a § 429 CSP) a smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom.
- Z obsahu spisu dovolací súd zistil, ţe na č. l. 265 sa nachádza právny úkon (poverenie), ktorým ţalovaná poverila J. Š., aby za ňu v tejto veci konal ako jej zamestnanec s právnickým vzdelaním. Príloha uvedeného poverenia (pracovná zmluva č. 04/2007) ale preukazuje zamestnanecký vzťah J.Š. k ţalovanej len do
- septembra 2007 (viď č. l. 266 spisu). Nepreukazuje teda, ţe v čase podania dovolania (
- júla 2015) a v začatom dovolacom konaní je J. oprávnený konať za ţalovanú. K dovolaniu je pripojený tieţ doklad o tom, ţe J. zloţil advokátsku skúšku, podľa všetkého ale nie je advokát (viď www.sak.sk). Navyše, v súdnom spise sa na č. l. 79 nachádza plná moc zo
- septembra 2013, udelená dovolateľkou advokátovi JUDr. Gabrielovi Gulbišovi, ktorou ho splnomocnila „na konanie v prvom stupni, odvolacie konanie aj prípadné dovolacie konanie pred Najvyšším súdom SR.“ Na základe uvedeného dovolací súd listom z
- apríla 2016 sp. zn. 2 Cdo 589/2015 (č. l. 271 spisu) vrátil spis súdu prvej inštancie bez rozhodnutia o dovolaní, pretoţe neboli splnené podmienky na jeho predloţenie najvyššiemu súdu s akcentom na § 241 ods. 1 veta druhá O.s.p., podľa ktorého dovolateľ musí byť zastúpený advokátom, pokiaľ nemá právnické vzdelanie buď sám, alebo jeho zamestnanec (člen), ktorý za neho 5 2 Cdo 130/2016 koná. Toto ustanovenie zakotvuje osobitnú podmienku dovolacieho konania, ktorej nedostatok je odstrániteľný, avšak len za súčinnosti dovolateľa; dovolací súd je pritom povinný skúmať (preverovať), či táto podmienka je splnená. Dovolací súd vo svojom pokyne určenom okresnému súdu tieţ prikázal, aby súd súčasne vyzval ţalovanú na vyjadrenie k plnomocenstvu udelenému JUDr. Gulbišovi.
- Okresný súd Lučenec uznesením z
- mája 2016 č. k. 12 C 67/2013-273 ţalovanú vyzval, aby v lehote 10 dní preukázala splnenie osobitnej podmienky dovolacieho konania vyplývajúcej z ustanovenia § 241 ods. 1 O.s.p., zároveň ju poučil o následkoch nerešpektovania tejto výzvy. Zo spisu vyplýva, ţe ţalovaná, ktorá uvedenú výzvu prevzala
- mája 2016, na tento úkon súdu nereagovala.
- Vzhľadom na nedôsledné splnenie pokynu dovolacieho súdu súdom prvej inštancie dovolací súd sám vyzval JUDr. Gulbiša na vyjadrenie sa k plnomocenstvu, resp. odsúhlaseniu dovolania podaného ţalovanou. V podaní doručenom najvyššiemu súdu elektronickými prostriedkami
- júna 2017 JUDr. Gulbiš uviedol, ţe súhlasí s dovolaním podaným ţalovanou.
- Podľa § 452 ods. 1 CSP, ktoré kontinuálne nadviazalo na obdobné ustanovenie v O.s.p. (§ 243b ods. 7 O.s.p.), ak dovolací súd rozhoduje o dovolaní v obdobnej veci, ktorá uţ bola aspoň v piatich prípadoch predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania podaného tým istým dovolateľom, môţe v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázať uţ len na svoje skoršie rozhodnutia a ak sa v celom rozsahu stotoţňuje s ich odôvodnením, ďalšie dôvody uţ neuvádzať.
- V danom prípade ide o dovolanie podané v obdobnej veci, aká uţ bola v počte väčšom ako päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania tej istej dovolateľky – viď konania vedené na najvyššom súde pod sp. zn. 5 Cdo 460/2014, 3 Cdo 368/2014, 3 Cdo 474/2014, 7 Cdo 679/2015, 7 Cdo 123/2016, 2 Cdo 128/
- Dovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach, v celom rozsahu stotoţňuje, poukazuje na ne a ďalšie dôvody uţ neuvádza.
- Z dôvodov vyššie uvedených najvyšší súd dovolanie ţalovanej v súlade s § 447 písm. c/ CSP odmietol ako procesne neprípustné. 6 2 Cdo 130/2016
- Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd v zmysle § 451 ods. 3 veta druhá CSP neodôvodňuje. O výške náhrady trov konania ţalobkyne rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).
- Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 :
- P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
- júna 2017 JUDr. Mária Trubanová, PhD., v.r. predsedníčka senátu JUDr. Viera Petríková, v.r. členka senátu JUDr. Jozef Kolcun, v.r. člen senátu Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová