← Slovensko

o náhradu škody

Najvyšší súd 2 Cdo 123/2016 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore ţalobcu I. M., bývajúceho v B., zastúpeného Advokátskou kanceláriou FUTEJ & Partners s.r.o., so sídlom v Bratislave, Radlinského č. 2, proti ţalovanej Slovenskej republike, zastúpenej Národnou bankou Slovenska, so sídlom v Bratislave, ul. Imricha Karvaša č. 1, o náhradu škody, vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 12 C 215/2011, o dovolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z

  1. apríla 2015 sp. zn. 8 Co 188/2015, takto r o z h o d o l : Z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Bratislave z
  2. apríla 2015 sp. zn. 8 Co 188/2015 a vec mu vracia na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e
  3. Okresný súd Bratislava I (ďalej aj okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) v konaní o náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z.z.“) rozsudkom z
  4. januára 2015 č. k. 12 C 215/2011-524 návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie zamietol s odôvodnením, ţe jednak nie je povinný obrátiť sa so ţiadosťou na Súdny dvor Európskej únie a iniciovať prejudiciálne konanie o ţalobcom poloţených otázkach z dôvodu, ţe vo veci rozhoduje ako súd prvej inštancie a ţalobca neţiadala o výklad platnosti právneho aktu Európskej únie a jednak mal za to, ţe zodpovedanie prejudiciálnych otázok ţalobcu nie je pre rozhodnutie vo veci samej potrebné. Návrh vo veci samej zamietol a ţalovanej náhradu trov konania nepriznal. Dôvodil, ţe z vykonaného dokazovania mal za preukázané, ţe ţalobca sa stal členom PODIELOVÉHO DRUŢSTVA SLOVENSKÉ INVESTÍCIE (ďalej len „Druţstvo“) a uznesením Okresného súdu Bratislava I z
  5. apríla 2011, sp. zn. 3 K 95/2010, bol na majetok Druţstva ako úpadcu vyhlásený konkurz, bol ustanovený správca a veritelia Druţstva boli vyzvaní na prihlásenie 2 2 Cdo 123/2016 pohľadávok. Ţalobca si prihlásil voči Druţstvu pohľadávku vo výške ţalovanej sumy, avšak správca konkurznej podstaty jeho pohľadávku v celom rozsahu poprel, preto podal proti nemu incidenčnú ţalobu, o ktorej sa na Okresnom súde Bratislava I vedie konanie, ktoré zatiaľ nie je právoplatne skončené. Ţalobca v konaní nepreukázal vznik škody, ani nesprávny úradný postup Národnej banky Slovenska (ďalej len „NBS“) vo vzťahu k Druţstvu. V konaní bolo preukázané, ţe NBS aţ od účinnosti novely zákona č. 566/2001 Z.z., t. j. od
  6. júna 2010, bola oprávnená dohliadať aj na skutočnosť, či vyhlasovateľ majetkových hodnôt - Druţstvo, dodrţiava schválený prospekt investície. NBS nevykonávala a ani nemohla vykonávať dohľad nad celkovou činnosťou Druţstva ako vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt, nakoľko by konala v rozpore s čl. 2 ods. 2 Ústavy SR. Druţstvo NBS aţ do
  7. apríla 2010; kedy poţiadalo o preskúmanie postupu obchodníka s cennými papiermi; nesignalizovalo zhoršenie jeho finančnej situácie ani nedostatky v jeho činnosti obchodníka s cennými papiermi, a preto nedostatky v jeho činnosti; ako i zmeny v údajoch Prospektu investície Druţstva; boli zistené aţ na základe podnetu Druţstva a informácií v ňom uvedených a na základe vykonaného dohľadu na mieste u obchodníka s cennými papiermi v období od
  8. apríla 2010 do
  9. mája
  10. Okresný súd sa nestotoţnil s tvrdeniami ţalobcu, ktorý NBS vytýkal prijatie nedostatočných opatrení na nápravu protiprávneho stavu proti obchodníkovi s cennými papiermi, keďţe NBS mohla dohľad vykonávať iba vo vzťahu k Druţstvu ako vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt a v rámci výkonu tohto dohľadu nemohla postupovať nad rámec stanovený zákonom. Zdôraznil, ţe vzhľadom na záväzkový vzťah medzi Druţstvom a obchodníkom s cennými papiermi bolo predovšetkým povinnosťou Druţstva zabezpečiť kontrolu plnenia jeho povinností vyplývajúcich zo zmluvy o riadení portfólia, pričom v tomto smere nemoţno opomenúť ani povinnosť samotného ţalobcu; ako člena Druţstva; aktívne sa zaujímať o výkon jeho práv vo vzťahu k Druţstvu v zmysle zásady „práva prináleţia bdelým“ a zamedziť tak znehodnoteniu, resp. nevymoţiteľnosti jeho majetkových práv a záujmov. Dospel tieţ k záveru, ţe v danej veci nie je daná príčinná súvislosť medzi konaním NBS a tvrdeným vznikom škody, a preto v danej veci neboli naplnené zákonné predpoklady vzniku zodpovednosti štátu za škodu vzniknutú v dôsledku nesprávneho úradného postupu NBS. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.
  11. Krajský súd v Bratislave (ďalej ako „krajský súd“ alebo „odvolací súd“) na odvolanie ţalobcu rozsudkom z
  12. apríla 2015 sp. zn. 8 Co 188/2015 rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti potvrdil. Ţalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. 3 2 Cdo 123/2016 V odôvodnení uviedol, ţe súd prvej inštancie vykonal všetko dokazovanie potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností významných pre posúdenie dôvodnosti návrhu ţalobcu, ktorým sa domáhal zaplatenia náhrady škody, ako aj na posúdenie opodstatnenosti tvrdení, ktoré uvádzala ţalovaná na svoju obranu, zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým záverom, na ktorých základe vyvodil správny právny záver, ţe v danej veci neboli splnené podmienky vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú ţalobcovi nesprávnym úradným postupom NBS. Poznamenal, ţe postup NBS pri výkone dohľadu nad činnosťou Druţstva a obchodníka s cennými papiermi, ktorý mal podľa ţalobcu spočívať v tom, ţe oneskorene zistila neaktuálnosť Prospektu investícií Druţstva a neprijala dostatočné opatrenia a sankcie, ktoré by zabránili nevymoţiteľnosti pohľadávky ţalobcu voči Druţstvu spôsobenej dlhodobým porušovaním Zákona o cenných papieroch zo strany obchodníka s cennými papiermi pri plnení Zmluvy o riadení portfólia uzavretej medzi ním a Druţstvom, nemoţno povaţovať za nesprávny úradný postup, ktorý by zakladal zodpovednosť ţalovanej za škodu podľa zákona č. 514/2003 Z.z. Zdôraznil, ţe NBS bola pri výkone dohľadu limitovaná článkom 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého štátne orgány môţu konať iba na základe Ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Odvolací súd konštatoval, ţe sa v celom rozsahu stotoţnil so správnym právnym záverom súdu prvej inštancie, ţe NBS pri výkone verejnej moci postupovala v rozsahu svojich kompetencií daných jej zákonom, nedopustila sa ţiadneho pochybenia a nepostupovala ani spôsobom nezlučiteľným s ochranou základných práv a ľudských slobôd, teda jej postup nemoţno kvalifikovať ako nesprávny úradný postup v zmysle § 9 zákona č. 514/2003 Z.z. Odvolací súd tieţ poznamenal, ţe súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, ţe ţalobca v konaní nepreukázal príčinnú súvislosť medzi tvrdeným nesprávnym úradným postupom NBS a vznikom škody, keďţe v konaní nebolo preukázané, ţe v prípade, ak by NBS, hoci v rozpore so svojimi kompetenciami, pristúpila uţ skôr k odňatiu povolenia obchodníkovi s cennými papiermi na poskytovanie investičných sluţieb, prípadne k zákazu predaja majetkových hodnôt Druţstva, bola by ţalobcovi zo strany Druţstva uhradená pohľadávka vo výške 6 022,72 eur, ktorá mu vznikla titulom nároku na úhradu vyrovnacieho podielu v súvislosti so zánikom jeho členstva v druţstve. Námietku ţalobcu o nevykonaní dokazovania listinnými dôkazmi predpísaným spôsobom, odvolací súd povaţoval za nedôvodnú a účelovú, keď z obsahu zápisnice o pojednávaní konanom
  13. januára 2014 pred súdom prvej inštancie vyplýva, ţe účastníci boli oboznámení s obsahom listinných dôkazov predloţených v priebehu konania. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil (§ 219 ods. 1 O.s.p.). O náhrade trov odvolacieho 4 2 Cdo 123/2016 konania rozhodol krajský súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p.
  14. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie ţalobca (ďalej aj ako „dovolateľ“), ktorého prípustnosť odôvodňoval § 237 písm. f/ O.s.p. a dôvodnosť § 241 ods. 2 písm. a/, b/, c/ O.s.p. Namietal, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu (rovnako rozhodnutie súdu prvej inštancie) je vecne aj právne nesprávne a konanie je postihnuté inou vadou (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (R 111/1998). Podľa jeho názoru odvolací súd pristúpil k rozhodnutiu o odvolaní ţalobcu svojvoľne, arbitrárne a formalisticky. Neprípustným spôsobom pracoval s doterajšou judikatúrou, keď judikatúru, ktorú povaţoval za vhodnú, citoval, ale ostatnú a rovnako dôleţitú zamlčal, resp. ani nespomenul. Skutočnosť, ţe bez vysvetlenia opomenul pre účastníka konania priaznivú judikatúru, sama osebe významne oslabuje presvedčivosť písomného vyhotovenia jeho rozsudku, taktieţ ide o jav, ktorý oslabuje predvídateľnosť súdneho rozhodnutia, a preto ju v rozhodovacej praxi krajského súdu nemoţno tolerovať. Namietal, ţe k odňatiu jeho moţnosti pred súdom konať došlo opomenutím doručenia vyjadrenia ţalovanej k odvolaniu ţalobcu (viď rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva z
  15. januára 2015 vo veci Trančíková proti Slovenskej republike). Ďalej poznamenal, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu nevychádza z objektívneho a komplexného posúdenia rozhodujúcich skutočností a je zaloţené na nesprávnych skutkových a právnych zisteniach, ktoré vychádzajú z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie, ktoré je neúplné. Rozsudok odvolacieho súdu je nepreskúmateľný, v dôsledku čoho došlo k porušeniu práva ţalobcu na spravodlivý súdny proces, a teda k odňatiu moţnosti konať pred súdom podľa § 237 písm. f/ O.s.p. Dovolanie je preto prípustné a dôvodné. Odvolací súd a aj okresný súd pri svojom rozhodovaní nezohľadnili, resp. nevyhodnotili správne ţalobcom navrhnuté dôkazy, a to správu správcu konkurznej podstaty úpadcu - Druţstva o stave konkurzu a jeho výpoveď v konaní sp. zn. 7 C 206/2011, z ktorých jednoznačne vyplýva, ţe aktuálny stav konkurzu je taký, ţe objektívne vylučuje moţnosť ţalobcu ako veriteľa uspokojiť sa z konkurzu sp. zn. 3 K 95/
  16. Na základe uvedeného navrhol, aby dovolací súd dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
  17. Ţalovaná vo svojom vyjadrení k dovolaniu označila dovolacie námietky ţalobcu za nedôvodné, rozhodnutia súdov za vecne správne a navrhla dovolanie zamietnuť alebo odmietnuť. 5 2 Cdo 123/2016
  18. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, zákona č. 160/2015 Z.z. (ďalej len „CSP“), ktorý nadobudol účinnosť
  19. júla 2016, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP (ale) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
  20. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, ţe dovolanie podala včas (§ 427 CSP) strana sporu v neprospech ktorej bolo rozhodnuté, zastúpená advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 CSP), preskúmal vec a dospel k záveru, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu je potrebné zrušiť.
  21. Vzhľadom k tomu, ţe dovolanie bolo podané pred
  22. júlom 2016 (
  23. júla 2015), t. j. za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.“), dovolací súd postupoval v zmysle vyššie uvedeného § 470 ods. 2 CSP a prípustnosť dovolania posudzoval v zmysle § 236, § 237 ods. 1 a § 238 O.s.p.
  24. Podľa právneho stavu účinného do
  25. júna 2016 bolo dovolaním moţné napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu iba vtedy, pokiaľ to zákon pripúšťal (viď § 236 ods. 1 O.s.p.). Dôvody prípustnosti dovolania proti rozsudku vymedzoval § 238 O.s.p. Dovolanie bolo prípustné proti kaţdému rozhodnutiu tieţ vtedy, ak v konaní došlo k závaţnejším procesným vadám uvedeným v § 237 ods. 1 O.s.p.
  26. Na vady konania, ktoré sú uvedené v § 237 ods. 1 O.s.p., bol dovolací súd povinný prihliadať bez ohľadu na to, či ich dovolateľ uplatnil alebo neuplatnil (viď § 242 ods. 1 O.s.p.).
  27. Z obsahu spisu vyplýva, ţe k odvolaniu ţalobcu (č. l. 544 spisu) sa písomne vyjadrila ţalovaná (č. l. 556 spisu), ţalobca (dovolateľ) ale nemal moţnosť dozvedieť sa o tomto vyjadrení a prípadne sa k nemu aj vyjadriť, lebo súd mu toto vyjadrenie ţalovanej nedoručil. Opomenutím doručenia tohto vyjadrenia ţalobcovi došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces v súlade s čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a tým k odňatiu jeho moţnosti konať pred súdom v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p.
  28. Európsky súd pre ľudské práva vydal
  29. januára 2015 rozsudok vo veci Trančíková proti Slovenskej republike, v ktorom sa zaoberal aj opodstatnenosťou námietky 6 2 Cdo 123/2016 o nemoţnosti vyjadriť sa k vyjadreniu protistrany v rámci odvolacieho konania. V tomto rozsudku dospel Európsky súd pre ľudské práva k názoru, ţe aj keď vyjadrenie k odvolaniu neobsahuje ţiadne nové skutočnosti alebo argumenty, ku ktorým by sa procesná strana uţ nebola vyjadrila v predchádzajúcom priebehu konania a prípadne ide o vyjadrenie nemajúce vplyv na rozhodnutie odvolacieho súdu, musí byť druhému účastníkovi daná moţnosť oboznámiť sa s ním, ak bolo formulované ako právna a skutková argumentácia (obdobne pozri aj rozsudok ESĽP vo veci Niderӧ st-Huber proti Švajčiarsku č. 18990/91, 18.2.1997, § 27). V rozsudku sa doslovne uvádza, ţe „poţiadavka, aby účastníci súdneho konania mali moţnosť dozvedieť sa o všetkých predloţených dôkazoch alebo vyjadreniach podaných v ich veci a vyjadriť sa k nim, sa vzťahuje na odvolacie konanie rovnako ako na prvostupňové konanie, a to napriek skutočnosti, ţe odvolanie nemusí vyvolať ţiadnu novú argumentáciu“. Pokiaľ súd takúto moţnosť druhej procesnej strane nevytvorí, dochádza k porušeniu práva na spravodlivé konanie, ktoré je zaručené článkom 6 ods. 1 Dohovoru (rovnako tak v rozsudku vo veci Niderӧ st-Huber proti Švajčiarsku, § 29).
  30. Vzhľadom na uvedenú vadu konania majúcu za následok, ţe ţalobcovi bola odňatá moţnosť konať pred súdom v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. dovolací súd zrušil dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 449 ods. 1 a § 450 CSP).
  31. Ak dovolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania (§ 453 ods. 3 CSP).
  32. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 :
  33. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
  34. júna 2017 JUDr. Mária Trubanová, PhD., v.r. predsedníčka senátu JUDr. Viera Petríková, v.r. členka senátu JUDr. Jozef Kolcun, v.r. člen senátu Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.