Najvyšší súd 2 Cdo 87/2016 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcov 1/ J. P., bývajúceho v H., 2/ A. H., bývajúcej v B., zastúpených JUDr. Jánom Klimek

§ 101

Občianskeho zákonníka, § 46 ods.

§ 67ods.

1 zákona č. 162/1995 Z. z. o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon). Z vykonaného dokazovania uzavrel, že žalobcovia sú podielovými spoluvlastníkmi parcely registra E č. 333/14 – lesné pozemky s výmerou 12 4466 m2, na ktorej stojí aj chata súp. č. 562 vo vlastníctve žalovanej. Mal za to, 2 2 Cdo 87/2016 že pohľadávka uplatnená žalobcami voči žalovanej na zaplatenie nájomného za pozemok okolo chaty za obdobie od

1. marca 1999 do
2. marca 2007 nie je dôvodná, v časti v podiele ½ za obdobie od
3. marca 1999 do
4. marca 2001 je premlčaná a v časti pre rozpor s dobrými mravmi, pretože v konaní bolo zistené, že predmetný pozemok bol po celú dobu v nájme na základe nájomných zmlúv, a tak užívateľmi pozemkov okolo chaty žalovanej boli títo nájomcovia, ktorým vzniklo právo domáhať sa prípadnej náhrady za užívanie pozemku od žalovanej. Ak by súd priznal právo v tomto konaní žalobcom, dostali by z tej istej parcely nájom dva krát, čo by bolo v rozpore s dobrými mravmi. O trovách rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p.
5. Krajský súd v Košiciach (ďalej aj „odvolací súd“) rozsudkom z
6. októbra 2015 (tretím v poradí) sp. zn. 6 Co 831/2014 rozsudok potvrdil a žalobcom uložil povinnosť nahradiť žalovanej trovy odvolacieho konania vo výške 36,26 eur a tieto zaplatiť k rukám jej právnej zástupkyne do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Po právnej stránke aplikoval § 219 ods.

2 O. s. p., keď sa odvolací súd stotožnil so správnymi skutkovými zisteniami a správnym právnym záverom súdu prvej inštancie. O trovách konania rozhodol v zmysle § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 142 ods. 1 O. s. p.

1. Rozsudok odvolacieho súdu napadli dovolaním žalobcovia 1/ a 2/ (ďalej aj „dovolatelia“), v ktorom navrhli uvedené rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie. Súčasne si uplatnili náhradu trov dovolacieho konania. Prípustnosť dovolania odvodili z ustanovenia § 237 písm. f/ O. s. p. Odňatie možnosti pred súdom konať dôvodili nesprávnymi skutkovými i právnymi závermi súdov nižších stupňov, procesom dokazovania (v rámci ktorého navrhovali vykonať ohliadku na mieste a tento návrh bol zamietnutý). Podľa ich názoru išlo o podstatnú okolnosť pre posúdenie dôkazov a celkové rozhodnutie vo veci.
2. K podanému dovolaniu sa žalovaná písomne nevyjadrila.
3. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, zákona č. 160/2015 Z. z. (ďalej len „CSP“), ktorý nadobudol účinnosť
4. júla 2016, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP (ale) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. 3 2 Cdo 87/2016
5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP), po zistení, že dovolanie podala včas strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpená advokátom (§ 429 ods. l CSP), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 CSP) preskúmal vec a dospel k záveru, že dovolanie žalobcov 1/ a 2/ je potrebné odmietnuť, pretože smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné (§ 447 písm. c/ CSP).
6. Vzhľadom k tomu, že dovolanie bolo podané pred
7. júlom 2016, t. j. za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení do
8. júna 2016 (ďalej aj „O. s. p.“), dovolací súd postupoval v zmysle vyššie citovaného § 470 ods. 2 CSP a prípustnosť dovolania posudzoval v zmysle § 236, § 237 ods.

§ 238O. s.

p. 8. Dovolaním žalobcov 1/ a 2/ je napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvej inštancie o zamietnutí ich žaloby, nejedná sa teda o prípad prípustného dovolania podľa § 238 ods.

ž 3 O. s. p., predovšetkým (ale) ide o neprípustné dovolanie s poukazom na ustanovenie § 238 ods. 5 O. s. p. (tzv. bagateľný spor), lebo zamietnutá žaloba v danej veci o zaplatenie 389,56 Eur s príslušenstvom bola podaná na súde (Okresný súd Košice I)

1. marca 2002 o zaplatenie 5.400,- Sk s príslušenstvom, zmenená dňa
2. mája 2007 na žalovanú sumu 12.600,- Sk s príslušenstvom, kedy bola výška minimálnej mzdy 269,- Eur, z čoho je zrejmé, že žalovaná suma nedosahuje výšku ani trojnásobku minimálnej mzdy peňažného plnenia. Na základe uvedeného dovolanie žalobcov 1/ a 2/ nevyvolalo účinky, ktoré by podľa právneho stavu do
3. júna 2016 v zmysle § 238 O. s. p. umožňovali uskutočniť meritórny dovolací prieskum.
4. Predmetné dovolanie by bolo prípustné, iba ak v konaní došlo k procesným nedostatkom, ktoré boli uvedené v § 237 ods. 1 O. s. p. Dovolatelia procesné chyby konania v zmysle § 237 ods. 1 písm. a/ až e/ a g/ O. s. p. netvrdili a ich existencia ani nevyšla v dovolacom konaní najavo. Z obsahu dovolania možno vyvodiť, že dovolatelia namietali nesprávne skutkové a právne závery súdov nižších inštancií, postup pri vykonaní dokazovania a hodnotenie dôkazov (§ 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p.).
5. Vzhľadom k obsahu dovolacích námietok dovolací súd uvádza, že v prípade neúplnosti alebo nesprávnosti skutkových zistení a skutkových záverov nejde o nedostatok, 4 2 Cdo 87/2016 ktorý by bol v rozhodovacej praxi najvyššieho súdu považovaný za dôvod zakladajúci procesnú vadu konania v zmysle ustanovenia § 237 ods. l O. s. p. (viď viaceré rozhodnutia najvyššieho súdu, napríklad sp. zn. 2 Cdo 130/2011, 3 Cdo 248/2011, 5 Cdo 244/2011, 6 Cdo 185/2011 a 7 Cdo 38/2012). Postup súdu, ktorý v priebehu konania nevykonal všetky účastníkom (stranou v konaní) navrhované dôkazy, nezakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podľa § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p., lebo týmto postupom sa účastníkovi (strane v konaní) neodníma možnosť pred súdom konať (porovnaj R 37/1993 a R 125/1999). Ani nesprávne vyhodnotenie dôkazov nie je vadou konania v zmysle § 237 ods. l O. s. p. (viď tiež napríklad uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 1 Cdo 85/2010 a 2 Cdo 29/2011). Dovolací súd akcentuje O. s. p. a z neho vyplývajúcu povinnosť účastníkov konania označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd ale rozhodoval, ktoré z označených dôkazov vykoná a nebol viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania, ani povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z dôkazov budú v rámci dokazovania vykonané, bolo (viď § 120 ods. 1 O. s. p.) a je (§ 185 ods. l CSP) vždy vecou súdu a nie účastníkov (strán) konania. S poukazom na vyššie citovanú judikatúru dovolacieho súdu a obsahovo zhodné závery, ku ktorým dospel dovolací súd aj v prejednávanej veci možno preto konštatovať, že i prípadným nevykonaním dovolateľmi navrhovaného dokazovania (vykonanie ohliadky), nemohlo dôjsť k odňatiu ich možnosti konať pred súdom.
6. K námietke nesprávnosti právnych záverov najvyšší súd konštatuje, že ak súdy nižšej inštancie dospeli k nesprávnym právnym záverom, uvedená skutočnosť môže mať za následok nesprávne právne posúdenie veci, nie však odňatie možnosti pred súdom konať. Nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantný dovolací dôvod v tom zmysle, že ho možno uplatniť v procesne prípustnom dovolaní (viď § 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p.), čo nie je daný prípad, samo nesprávne právne posúdenie veci ale prípustnosť dovolania nezakladá (viď tiež R 54/2012 a viaceré rozhodnutia najvyššieho súdu, napríklad sp. zn. 1 Cdo 62/2010, 2 Cdo 97/2010, 3 Cdo 53/2011, 4 Cdo 68/2011, 5 Cdo 44/2011, 6 Cdo 41/2011 a 7 Cdo 26/2010). Nejde totiž o vadu konania uvedenú v § 237 ods. l O. s. p., ani znak (atribút, stránku) rozhodnutia, ktorý by bol uvedený v § 238 O. s. p. ako zakladajúci prípustnosť dovolania.
7. Pre úplnosť dovolací súd poukazuje aj na záver ústavného súdu, podľa ktorého „prípadný nedostatok riadneho odôvodnenia dovolaním napadnutého rozhodnutia, 5 2 Cdo 87/2016 nedostatočne zistený skutkový stav alebo nesprávne právne posúdenie veci nezakladá vadu konania podľa § 237 písm. f/ O. s. p.“ (viď IV. ÚS 196/2014).
8. Vzhľadom na uvedené možno zhrnúť, že v danom prípade prípustnosť dovolania dovolateľov nemožno vyvodiť z ustanovenia § 238 O. s. p., ani z ustanovenia § 237 ods. 1 O. s. p., preto najvyšší súd ich dovolanie podľa § 447 písm. c/ CSP ako procesne neprípustné odmietol bez toho, aby skúmal vecnú správnosť napádaného rozhodnutia odvolacieho súdu.
9. Dovolací súd rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 CSP). O výške náhrady trov konania žalovanej rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).
10. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 :
11. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
12. apríla 2017 JUDr. Viera P e t r í k o v á, v. r. predsedníčka senátu JUDr. Mária T r u b a n o v á, PhD., v. r. členka senátu JUDr. Jozef K o l c u n, v. r. člen senátu Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Slavka Cibuľáková