← Slovensko

o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva

Najvyšší súd 2 Cdo 89/2016 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore ţalobcov : 1/ E. T., rod. F., bývajúca v D., 2/ A. K., rod. F., bývajúca v D., 3/ M. B., rod. F., bývajúca v B., 4/ I. C., bývajúci v D., 5/ M.. S., rod. C., bývajúca v B., 6/ J. F., rod. F., bývajúci v D., 7/ A. H., rod. F., bývajúca v D., 8/ E. F., rod. T., bývajúca v D., všetci zastúpení JUDr. Jánom Repášom, advokátom vo Zvolene, Trhová č. 4, proti ţalovaným : 1/ J. F., bývajúci v D., 2/ I.J. F., bývajúci v D., 3/ I. M., rod. F., bývajúca v D., 4/ E. M., rod. F., bývajúca v D., všetci zastúpení JUDr. Jánom Krnáčom, advokátom vo Zvolene, Nám. SNP č. 70/36, o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva, vedenom na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. 16 C 213/2011, o dovolaní ţalobcov 1/ aţ 8/ proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z

  1. novembra 2014, sp. zn. 16 Co 154/2014, takto r o z h o d o l : Dovolanie o d m i e t a . Ţalovaní 1/ aţ 4/ majú nárok na náhradu trov dovolacieho konania. O d ô v o d n e n i e
  2. Okresný súd Zvolen rozsudkom z
  3. októbra 2013 č. k. 16 C 213/2011-204 zamietol návrh ţalobcov, ktorým sa domáhali určenia, ţe do dedičstva po neb. J. F., nar. X., naposledy bytom D., ktorý zomrel dňa X., patria nehnuteľnosti uvedené v petite ţaloby. Uloţil ţalobcom spoločne a nerozdielne nahradiť ţalovaným trovy konania. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, ţe ţalobcovia v predmetnom konaní preukázali naliehavý právny záujem na takejto ţalobe. Pokiaľ sa týka samotnej dôvodnosti ţaloby, mal za to, ţe ţalobcovia v konaní neuniesli dôkazné bremeno na preukázanie vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam u ich predchodcu J. F., nar. X., ktorý zomrel X.. Listiny, ktoré ţalobcovia v konaní predkladali súdu neboli hodnovernými listinnými dôkazmi preukazujúcimi vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam u poručiteľa J. F.. Naopak, ţalovaní preukázali súdu predloţenými listinnými dôkazmi, ţe sporné nehnuteľnosti, ktoré boli pôvodne zapísané 2 2 Cdo 89/2016 v pozemnokniţnej vloţke č. Xa č. X katastrálne územie D., boli prevedené darovacou zmluvou z otca J. F. (Š.) nar. X., ktorý zomrel v roku X., na vtedy ešte maloletého J. F., nar. X., o čom súdu predloţili aj darovaciu zmluvu zo dňa 30.11.1948 vedenú pod č. d. 3543/48 a zároveň uvedenú skutočnosť preukázali aj predloţením listinných dôkazov ohľadom schválenia právneho úkonu opatrovanským súdom za vtedy maloletého J. F., nar. X.. Nehnuteľnosti vo vloţke č. Xkatastrálne územie D. J. F. (Š.) X. – X. daroval svojim trom synom, a to : J. F. – X., M. F. – X. a mal. J. F. nar. v roku X., kaţdému po jednej tretine. J. F., nar. X., ktorý zomrel dňa X. nebol jeho synom, ale bol jeho vnukom. O skutočnosti, ţe nehnuteľnosti uvedené vo vloţke č. X katastrálne územie D. a vloţke č. X katastrálne územie D. dal prepísať J. F. (Š.) X.-X. na svojich synov svedčí aj listinný dôkaz, ktorý predloţili ţalovaní v konaní, a to „Hodnoverné vyhotovenie“, jednacie číslo 62/1949, číslo denníka 2318/49 – „Verejno-notárska listina“ zo dňa 10.3.1949, ktorú spísal D. M. – verejný notár vo Zvolene, kde o. i. z obsahu uvedenej listiny vyplýva, ţe pred notára predstúpili manţelia, a to J. F. Š. a jeho manţelka M.. F., rod. B., obyvatelia domu č. X. a poţiadali ho o spísanie uvedenej verejno-notárskej listiny, kde J. F. Š. prehlásil, ţe omylom označili zmluvu spísanú formou verejno-notárskej listiny zo dňa 17.2.1949 ako darovaciu zmluvu, lebo nehnuteľný majetok, ktorý si spolu za ich manţelského spoluţitia nadobudli dali prepísať na jeho deti : „J., M. a M. F., z ktorých J. F. a M. F. sú z jeho prvého manţelstva s nebohou Z., rod. F.. Z tohto dôvodu potom nemohli byť uvedené nehnuteľnosti prejednávané v dedičskom konaní po poručiteľovi J. F., nar. X., ktorý zomrel dňa X., nakoľko nebol ich vlastníkom. Ţalobcovia teda neuniesli dôkazné bremeno na preukázanie dôvodnosti ţaloby a preto bol ich ţalobný návrh v plnom rozsahu zamietnutý.
  4. Krajský súd v Banskej Bystrici na odvolanie ţalobcov 1/ aţ 8/ rozsudkom z
  5. novembra 2014 č. k. 16 Co 154/2014-232 potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie. Uloţil ţalobcom 1/ aţ 8/ uhradiť spoločne a nerozdielne ţalovaným 1/ aţ 4/ trovy odvolacieho konania. Odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, ţe súd prvej inštancie vykonal dokazovanie vo veci v potrebnom rozsahu, vykonané dôkazy správne vyhodnotil podľa § 132 O.s.p. a svoje rozhodnutie aj náleţite odôvodnil podľa § 157 ods. 2 O.s.p. Z odôvodnenia rozhodnutia a obsahu súdneho spisu vyplývajú všetky skutočnosti, ktoré boli potrebné pre rozhodnutie v tejto veci. Ţalobcovia hodnoverne nevysvetlili a nepredloţili ţiadne dôkazy, z ktorých by vyplývalo, aké skutočnosti, resp. aké právne úkony mali byť dôvodom zápisov v PKN vloţkách č.X a Xkatastrálne územie D. v prospech J. F., nar. X., zomrelého X.. Pozemnokniţné zápisy boli vykonané na základe právnych úkonov z roku 3 2 Cdo 89/2016 1947 aţ 1949, ţalobcovia svoje tvrdenia hodnoverne nestotoţnili s uvedenými zápismi. Nepredloţili ţiadne písomnosti a iné dôkazy, z ktorých by vyplývalo, akými právnymi úkonmi a od koho mal nadobudnúť vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam ich právny predchodca J. F., nar. X., zomrelý X.. Ţalobcovia hodnoverne nevysvetlili, prečo mal byť nadobúdateľom nehnuteľností iba najmladší syn J. F. Š. ml. a manţelky A. N., ktorý mal viacero starších súrodencov, a ktorý bol v t. č. iba útleho veku. Protirečili si v tvrdení, ţe ţalovaný 1/ mal v D. prezývku po svojej matke B. a nikdy nebol volaný J. F. Š., ale v odvolaní uviedli, ţe ţalovaný 1/ chodil do školy s deťmi J. F. Š. ml. (syna J. F. Š. st. z prvého manţelstva) a bol pokladaný za ich súrodenca, preto sa u všetkých detí písala prezývka Š.. Skutočnosť, ţe prezývka „Š.“ sa pouţívala aj u ţalovaného 1/, ţalovaný v konaní preukázal.
  6. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podali dovolanie ţalobcovia 1/ aţ 8/. Prípustnosť dovolania odôvodňovali ustanovením § 237 ods. 1 písm.f/ O.s.p. Namietali, ţe im bola odňatá moţnosť konať pred odvolacím súdom tým, ţe odvolací súd rozhodol bez nariadenia pojednávania a to jednak zúčastniť sa pojednávania, robiť na ňom prednesy, vysvetliť v odvolaní uvedené relevantné skutočnosti a vyjadriť sa k tvrdeniu protistrany. Poukázali na to, ţe súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal nimi navrhnutými dôkazmi a vo svojom odôvodnení poukázal len na darovaciu zmluvu zo dňa 30.11.1948 a verejnonotársku listinu zo dňa 10.3.
  7. Spochybnili aj právne závery súdu prvej inštancie, ako aj odvolacieho súdu. Navrhli zrušiť rozsudok odvolacieho súdu a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
  8. Ţalovaní vo svojom vyjadrení navrhli dovolanie ţalobcov odmietnuť a priznať im trovy dovolacieho konania.
  9. Dovolanie ţalobcov bolo podané
  10. februára 2015 osobne. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku č. 160/2015 Z.z. (ďalej len „C.s.p.“), ktorý nadobudol účinnosť
  11. júla 2016, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá C.s.p. (ale) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.
  12. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 C.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podala včas strana sporu, zastúpená advokátom, bez nariadenia dovolacieho pojednávania, skúmal prípustnosť a dôvodnosť dovolania. Dospel k záveru, ţe dovolanie 4 2 Cdo 89/2016 treba odmietnuť. Na stručné odôvodnenie (§ 451 ods. 3 veta prvá C.s.p.) dovolací súd uvádza nasledovné :
  13. Vzhľadom k tomu, ţe dovolanie bolo podané pred
  14. júlom 2016, t. j. za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.“), dovolací súd postupoval v zmysle vyššie uvedeného § 470 ods. 2 C.s.p. a prípustnosť dovolania posudzoval v zmysle § 236, § 237 ods. 1 a § 238 O.s.p.
  15. Podľa právneho stavu účinného do
  16. júna 2016 bolo dovolaním moţné napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu iba vtedy, pokiaľ to zákon pripúšťal (viď § 236 ods. 1 O.s.p.). Dôvody prípustnosti dovolania proti rozsudku vymedzoval § 238 O.s.p. a proti uzneseniu § 239 O.s.p. Dovolanie bolo prípustné proti kaţdému rozhodnutiu tieţ vtedy, ak v konaní došlo k závaţnejším procesným vadám uvedeným § 237 ods. 1 O.s.p.
  17. Dovolatelia dovolaním napadli potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu, ktorý nevykazuje znaky rozhodnutí uvedených v § 238 ods. 1, 2 a 3 O.s.p., voči ktorým bolo dovolanie prípustné. V danej veci by preto dovolanie bolo prípustné, len ak by v konaní došlo k procesným vadám uvedeným v § 237 ods. 1 písm.a/ aţ g/ O.s.p. (tzv. dôvody zmätočnosti rozhodnutia). Dovolatelia procesné vady konania v zmysle § 237 ods. 1 písm.a/ aţ e/ a g/ O.s.p. nenamietali a vady tejto povahy nevyšli ani v dovolacom konaní najavo.
  18. Dovolatelia namietali, ţe odvolací súd im odňal moţnosť konať pred súdom tým, ţe o ich odvolaní rozhodol bez nariadenia pojednávania.
  19. Dovolací súd k tejto námietke ţalobcov uvádza, ţe podľa právneho poriadku účinného do
  20. júna 2016 platilo, ţe na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej nariadi predseda senátu odvolacieho súdu pojednávanie vţdy, ak a/ je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, b/ súd prvého stupňa rozhodol podľa § 115a bez nariadenia pojednávania a je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, c/ ide o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania, d/ to vyţaduje dôleţitý verejný záujem (§ 214 ods. 1 O.s.p.). V ostatných prípadoch bolo moţné o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.).
  21. Z ustanovení § 214 ods. 1 a 2 O.s.p. vyplývalo, ţe (len) v prípadoch uvedených v § 214 ods. 1 O.s.p. bol odvolací súd povinný nariadiť pojednávanie, v ostatných prípadoch však mohol rozhodnúť aj bez nariadenia odvolacieho pojednávania. O tom, či v prípadoch, na ktoré sa nevzťahuje ustanovenie § 214 ods. 1 O.s.p., bude nariadené odvolacie 5 2 Cdo 89/2016 pojednávanie, rozhodoval odvolací súd sám. V danom prípade : a/ odvolací súd dospel k záveru, ţe netreba zopakovať alebo doplniť dokazovanie, b/ súd prvej inštancie nerozhodoval podľa § 115a bez nariadenia pojednávania, a teda nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, c/ nejde o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania a d/ nariadenie odvolacieho pojednávania nevyţadoval ani dôleţitý verejný záujem.
  22. Z týchto dôvodov dospel dovolací súd k záveru, ţe postup odvolacieho súdu v danom prípade zodpovedal § 214 O.s.p. a nemal za následok procesnú vadu konania v zmysle § 237 ods. 1 písm.f/ O.s.p.
  23. Ţalobcovia v dovolaní namietali, ţe súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal nimi navrhnutými dôkazmi.
  24. Podľa právneho poriadku účinného do
  25. júna 2016 platilo, ţe súd nie je viazaný návrhmi strán na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vţdy vecou súdu (viď § 120 ods. 1 O.s.p.), a nie strán sporu. Postup súdu, ktorý v priebehu konania nevykonal všetky stranou sporu navrhované dôkazy alebo vykonal iné dôkazy na zistenie skutkového stavu, nezakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podľa § 237 ods. 1 písm.f/ O.s.p., lebo týmto postupom súd neodňal strane moţnosť pred súdom konať (porovnaj R 37/1993 a R 125/1999.).
  26. Ţalobcovia taktieţ namietali nesprávne právne závery súdu prvej inštancie ako aj odvolacieho súdu.
  27. Právne posúdenie veci súdmi niţších inštancií bolo v konštantnej judikatúre Najvyššieho súdu Slovenskej republiky povaţované za relevantný dovolací dôvod, ktorým bolo moţné odôvodniť procesne prípustné dovolanie, o taký prípad ale v danej veci nešlo, zároveň je ale zhodne zastávaný názor, ţe prípadné nesprávne právne posúdenie veci súdmi niţších inštancií nezakladalo procesnú vadu konania v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. (viď R 54/2012 a tieţ niektoré ďalšie rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, napríklad vo veciach sp. zn. 1 Cdo 62/2010, 2 Cdo 97/2010, 3 Cdo 53/2011, 4 Cdo 68/2011, 5 Cdo 44/2011, sp. zn. 6 Cdo 41/2011, 7 Cdo 49/2012, 7 Cdo 212/2013), preto sa dovolací súd správnosťou právneho posúdenia veci odvolacím súdom nezaoberal. 6 2 Cdo 89/2016
  28. Vzhľadom na uvedené moţno zhrnúť, ţe v danom prípade prípustnosť dovolania ţalobcov nemoţno vyvodiť z ustanovenia § 238 O.s.p., ani z ustanovenia § 237 ods. 1 O.s.p. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dovolanie ţalobcov podľa § 447 písm.c/ C.s.p. ako procesne neprípustné odmietol bez jeho meritórneho dovolacieho prieskumu.
  29. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá CSP).
  30. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 :
  31. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
  32. marca 2017 JUDr. Jozef Kolcun, v.r. predseda senátu JUDr. Viera Petríková, v.r. členka senátu JUDr. Mária Trubanová, PhD., v.r. členka senátu Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.