Najvyšší súd 2 Cdo 72/2016 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore ţalobcu J. T., bývajúceho v B., zastúpeného JUDr. Stanislavom Jakubčíkom, advokátom so sídlom v Bratislave, Kutlíkova č. 17, proti ţalovanej Slovenskej republike, zastúpenej Ministerstvom zdravotníctva SR, so sídlom v Bratislave, Limbová č. 2, o náhradu škody 759 479, 40 eur s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 45 C 45/2011, o dovolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z
- mája 2014 sp. zn. 9 Co 507/2012, takto r o z h o d o l : Z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Bratislave z
- mája 2014 sp. zn. 9 Co 507/2012 a vec mu vracia na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e
- Okresný súd Bratislava III (ďalej aj „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom z
- júna 2012 č. k. 45 C 45/2011-228 zamietol návrh ţalobcu, ktorým sa domáhal náhrady škody spôsobenej nezákonnými rozhodnutiami a nesprávnym úradným postupom ţalovanej. V odôvodnení uviedol, ţe vedúci sluţobného úradu Ministerstva zdravotníctva SR rozhodnutím č. 22880-1/2007-OÚ zo dňa 10.9.2007 podľa § 40 ods. 2 písm. a/ Zákona o štátnej sluţbe skončil so ţalobcom štátnozamestnanecký pomer štátneho zamestnanca v stálej sluţbe vo funkcii hlavný štátny radca s miestom výkonu štátnej sluţby Ministerstva zdravotníctva SR ku dňu 10.9.2007, proti ktorému sa ţalobca odvolal tvrdiac, ţe mu sluţobný úrad neponúkol voľné štátnozamestnanecké miesto. Vedúci sluţobného úradu ako druhostupňový orgán odvolanie ţalobcu zamietol a uvedené rozhodnutie z 10.9.2007 potvrdil. Krajský súd v Bratislave zamietol ţalobu ţalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia vedúceho sluţobného úradu Ministerstva zdravotníctva SR č. 23506-10/2007-OÚ zo dňa 8.11.2007, ako druhostupňového správneho orgánu, ktorým zamietol odvolanie ţalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie č. 22880-1/2007-OÚ zo dňa 2 2 Cdo 72/2016 10.9.2007 o odvolaní ţalobcu zo štátnozamestnaneckého pomeru v stálej sluţbe. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom pod sp. zn. 4 Sţo/6/2010 zo dňa 31.8.2010 rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/4/2008-117 zo dňa 7.4.2010 zmenil a uvedené rozhodnutia zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Konštatoval, ţe sa v danom prípade nejedná o zodpovednostný vzťah verejnoprávnej povahy vyplývajúci z úradného postupu pri výkone verejnej moci, preto je vylúčené postupovať podľa uvedeného zákona pri posudzovaní zodpovednosti vyplývajúcej z individuálnych pracovnoprávnych vzťahov, teda aj zo štátnozamestnaneckého pomeru charakterizovaného vzájomnou rovnosťou účastníkov. V zmysle zákona o štátnej sluţbe je ţalobca štátnym zamestnancom a v týchto vzťahoch štát zodpovedá podľa všeobecných predpisov. Poukázal na skutočnosť, ţe zákon o štátnej sluţbe upravuje nároky z neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru, kedy je sluţobný úrad povinný poskytnúť štátnemu zamestnancovi funkčný plat a na štátnozamestnanecké vzťahy sa primerane pouţijú ustanovenia Zákonníka práce v oblasti náhrady škody a nárokov z neplatného skončenia pracovného pomeru. Doplnil, ţe ani Zákonník práce neumoţňuje domáhať sa zamestnancom súdnou cestou pri nárokoch z neplatného skončenia pracovného pomeru náhrady majetkovej či nemajetkovej ujmy. Zo záznamu Inšpektorátu práce Bratislava zo dňa 28.3.2011, BA -1-51-2.3/Z-P24-10 mal za preukázané, ţe za kontrolované obdobie zo strany zamestnávateľa nedošlo k porušeniu zákona č. 312/2001 Z.z. o štátnej sluţbe v znení do 31.10.
- Záverom poukázal na rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 2 Co 182/2011-203 zo dňa 28.3.2012, ktorým bol potvrdený rozsudok okresného súdu z 8.9.2010 č. k. 12 C 16/2008-179, ktorým zamietol návrh ţalobcu na náhradu škody spôsobenej uvedeným nezákonným rozhodnutím. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.
- Krajský súd v Bratislave na odvolanie ţalobcu rozsudkom z
- mája 2014 sp. zn. 9 Co 507/2012 rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdil. Ţalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. V odôvodnení uviedol, ţe súd prvej inštancie v potrebnom rozsahu zistil skutkový stav, správne vec právne posúdil, rozhodnutie dostatočne odôvodnil a rozhodol vecne správne. Poznamenal, ţe z ustanovenia § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (ďalej len „zákon o zodpovednosti“) vyplýva, ţe štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, pri výkone verejnej moci. Preto súd prvej inštancie správne postupoval, keď zamietol ţalobný návrh z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie, keďţe v uvedenej veci sa nejedná o zodpovednostný vzťah 3 2 Cdo 72/2016 verejnoprávnej povahy vyplývajúcej z úradného postupu pri výkone verejnej moci, pre ktorý je charakteristický vzťah nadriadenosti a podriadenosti. Správnosť rozhodnutia okresného súdu akcentoval v súvislosti s vylúčením zákona č. 514/2003 o zodpovednosti pri posudzovaní individuálnych pracovných vzťahov, teda aj zo štátnozamestnaneckého pomeru charakterizovaného rovnosťou účastníkov. Potvrdil správny záver o štátnozamestnaneckom pomere, t. j. ţalobca je štátnym zamestnancom a Ministerstvo zdravotníctva SR je sluţobným úradom, preto sa jedná o zodpovednostný vzťah neverejnoprávnej povahy. O náhrade trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p.
- Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie ţalobca (ďalej aj „dovolateľ“), ktorého prípustnosť odôvodnil § 237 písm. f/ O.s.p. a dôvodnosť § 241 ods. 2 písm. b/, c/ O.s.p. Ţiadal o odklad vykonateľnosti rozsudku odvolacieho súdu. Namietal, ţe rozhodnutie krajského súdu (rovnako rozhodnutie súdu prvej inštancie) je vecne nesprávne a konanie je postihnuté inou vadou (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Taktieţ namietal, ţe rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Podľa názoru dovolateľa odvolací (i okresný) súd nesprávne právne vec posúdili, keď dospeli k záveru, ţe rozhodnutia ţalovanej z 10.9.2007 a 8.11.2007 nie sú rozhodnutiami pri výkone verejnej moci, a ţe štátnozamestnanecký pomer je pomer na základe dvoch rovnocenných účastníkov. Štátnozamestnanecký pomer je zaloţený dohodou, avšak len podľa právneho stavu od času platnosti a účinnosti zákona č. 400/2009 Z.z. Následne uviedol, ţe ţalovaná aj napriek rozsudku Najvyššieho súdu SR nekonala a neurobila úkon o predbeţné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 22.2.2011, čím neboli rešpektované závery súdu najvyššej inštancie ovplyvňujúce konania pred okresným i krajským súdom. Uviedol, ţe ak súdy oboch stupňov konštatovali neaplikovanie zákona o zodpovednosti za škodu, mali posúdiť nárok ţalobcu aj z hľadiska iných právnych predpisov, prípadne na jeho popísaný skutkový stav aplikovať iné predpisy hmotného práva upravujúce škodu. Taktieţ argumentoval, ţe súd prvej inštancie mal sám nárok subsumovať aj pod predpis všeobecne upravujúci náhradu škody - Občiansky zákonník. Podľa jeho názoru vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru zodpovedá za škodu v tých vzťahoch štát podľa všeobecných predpisov. Okrem uvedeného namietal porušenie konať pred súdom tým, ţe súdy niţších stupňov odmietli preskúmať vyčíslenú škodu uvedenú v petite, ktorú si dovolateľ uplatnil v návrhu zo dňa 24.3.2011, pretoţe sa nezisťovalo, či škoda vznikla a ak vznikla, aká je jej skutočná výška, resp. či existuje príčinná súvislosť medzi konaním ţalovanej a škodou. V tejto súvislosti dovolateľ označil ich rozhodnutia 4 2 Cdo 72/2016 za arbitrárne a nepreskúmateľné. Dôvodil aj nedostatkami v procese dokazovania. Záverom poukázal na skutočnosť, ţe sa odvolací súd nezaoberal odvolacími dôvodmi ohľadom trov právneho zastúpenia. Poţadoval rozhodnutie krajského i okresného súdu zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Súčasne ţiadal zaviazať ţalovanú k náhrade trov právneho zastúpenia v dovolacom konaní.
- Ţalovaná vo svojom vyjadrení k dovolaniu označila rozhodnutia súdov za vecne správne a navrhla dovolanie zamietnuť.
- Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, zákona č. 160/2015 Z.z. (ďalej len „CSP“), ktorý nadobudol účinnosť
- júla 2016, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP (ale) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
- Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, ţe dovolanie podala včas strana sporu (ţalobca), zastúpená advokátom, bez nariadenia dovolacieho pojednávania dospel k záveru, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu je potrebné zrušiť.
- Vzhľadom k tomu, ţe dovolanie bolo podané pred
- júlom 2016 (
- júla 2014), t. j. za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.“), dovolací súd postupoval v zmysle vyššie uvedeného § 470 ods. 2 CSP a prípustnosť dovolania posudzoval v zmysle § 236, § 237 ods. 1 a § 238 O.s.p.
- V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ktorým odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie, pričom nejde o rozsudok, ktorý by mal znaky uvedené v § 238 ods. 1 aţ 3 O.s.p. Keďţe prípustnosť dovolania z § 238 O.s.p. nevyplýva, je zrejmé, ţe dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu v danej veci podľa tohto ustanovenia nie je prípustné.
- Predmetné dovolanie by bolo prípustné iba ak v konaní došlo k procesným vadám, ktoré boli uvedené v § 237 ods. 1 O.s.p. Ţalobca procesné vady konania v zmysle § 237 ods. 1 písm. a/ aţ e/ a g/ O.s.p. netvrdil a ich existencia ani nevyšla v dovolacom konaní najavo. 5 2 Cdo 72/2016
- Dovolateľ v dovolaní namieta, ţe v konaní došlo k procesnej vade uvedenej v ustanovení § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p.
- O vadu konania v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. ide vtedy, keď sa účastníkovi odníme moţnosť pred súdom konať. Odňatím moţnosti konať pred súdom sa rozumie procesne nesprávny postup súdu, ktorý má za následok znemoţnenie realizácie tých procesných oprávnení účastníka konania, ktoré mu priznáva Občiansky súdny poriadok.
- Európsky súd pre ľudské práva vydal
- januára 2015 rozsudok vo veci Trančíková proti Slovenskej republike, v ktorom sa zaoberal aj opodstatnenosťou námietky o nemoţnosti vyjadriť sa k vyjadreniu protistrany v rámci odvolacieho konania. V tomto rozsudku dospel Európsky súd pre ľudské práva k názoru, ţe aj keď vyjadrenie k odvolaniu neobsahuje ţiadne nové skutočnosti alebo argumenty, ku ktorým by sa procesná strana uţ nebola vyjadrila v predchádzajúcom priebehu konania a prípadne ide o vyjadrenie nemajúce vplyv na rozhodnutie odvolacieho súdu, musí byť druhému účastníkovi daná moţnosť oboznámiť sa s ním, ak bolo formulované ako právna a skutková argumentácia.
- V rozsudku sa doslovne uvádza, ţe „poţiadavka, aby účastníci súdneho konania mali moţnosť dozvedieť sa o všetkých predloţených dôkazoch alebo vyjadreniach podaných v ich veci a vyjadriť sa k nim, sa vzťahuje na odvolacie konanie rovnako ako na prvostupňové konanie, a to napriek skutočnosti, ţe odvolanie nemusí vyvolať ţiadnu novú argumentáciu“. Pokiaľ súd takúto moţnosť druhej procesnej strane nevytvorí, dochádza k porušeniu práva na spravodlivé konanie, ktoré je zaručené článkom 6 ods. 1 Dohovoru.
- Vychádzajúc z uvedeného bolo v preskúmavanej veci potrebné zohľadniť, ţe k odvolaniu ţalobcu (č. l. 235 spisu a nasl.) sa písomne vyjadrila ţalovaná (č. l. 242-243 spisu), ţalobca (dovolateľ) ale nemal moţnosť dozvedieť sa o tomto vyjadrení a prípadne sa k nemu aj vyjadriť, lebo súd mu toto vyjadrenie ţalovanej nedoručil. Opomenutím doručenia tohto vyjadrenia ţalobcovi došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces v súlade s čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a tým k odňatiu mu moţnosti konať pred súdom v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p.
- Uvedená skutočnosť, ţe došlo v konaní k procesnej vade podľa § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. je okolnosťou, pre ktorú musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vţdy zrušiť, pretoţe rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závaţnou procesnou vadou, nemôţe byť povaţované za správne. 6 2 Cdo 72/2016
- Z uvedeného dôvodu Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 449 ods. 1 a § 450 CSP).
- Ak dovolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania (§ 453 ods. 3 CSP).
- Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
- P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
- marca 2017 JUDr. Jozef Kolcun, v.r. predseda senátu (sudca spravodajca) JUDr. Viera Petríková, v.r. členka senátu JUDr. Mária Trubanová, PhD., v.r. členka senátu Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová