← Slovensko

o určenie pozemku za predmet dedičstva

Najvyšší súd 2 Cdo 61/2016 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore ţalobcu L. Á., bývajúceho v B., zastúpeného advokátom JUDr. Igorom Horanským, so sídlom v Trebaticiach č. 187 proti ţalovaným 1/ Hlavnému mestu Slovenskej republiky Bratislava, so sídlom v Bratislave, Primaciálne námestie č. 1, 2/ Mestskej časti Bratislava – R., so sídlom v Bratislave, Vývojová č. 8, zastúpeným advokátom Mgr. Ing. Michalom Radosom, so sídlom v Bratislave, Pankúchova č. 5, o určenie pozemku za predmet dedičstva, vedenom na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 9 C 321/2006, o dovolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z

  1. marca 2015 sp. zn. 8 Co 22/2015, takto r o z h o d o l : Dovolanie o d m i e t a . Ţalovaní 1/ a 2/ majú nárok na náhradu trov dovolacieho konania. O d ô v o d n e n i e
  2. Krajský súd v Bratislave (ďalej aj ako „odvolací súd“) v poradí druhým rozsudkom z
  3. marca 2015 sp. zn. 8 Co 22/2015 potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie z
  4. októbra 2010 č. k. 9 C 321/2006-423, ktorým súd ţalobu ţalobcu zamietol a ţalovaným 1/ a 2/ náhradu trov konania nepriznal, ako vecne správny s poukazom na § 219 ods. 1 O.s.p. Podanou ţalobou sa ţalobca domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd určí, ţe pozemok parcelné číslo X a X zapísané na liste vlastníctva č. X. vedenom v katastri nehnuteľnosti pre k. ú. R., ktorých súčasťou je aj rozdelená pôvodná pozemkovokniţná parcela č. X sú súčasťou dedičstva po zosnulej pôvodnej vlastníčke a poručiteľke Š. Á., právnej predchodkyne ţalobcu. Odvolací súd poukázal na náleţite vykonané dokazovanie súdom prvej inštancie, ktorý dospel k správnym skutkovým záverom a na ich základe zaujal vo veci správny právny záver, ţe ţalobe ţalobcu nie je moţné vyhovieť, keďţe ţalovaný 1/ preukázal zákonné podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti vydrţaním a ţalovaný 2/ nie je v konaní pasívne legitimovaný a svoje dôvody vedúce k zamietnutiu ţaloby náleţite v súlade 2 2 Cdo 61/2016 s poţiadavkami vyplývajúcimi z § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodnil. Odvolací súd poznamenal, ţe súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam. Preto odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia postačuje na záver o tom, ţe z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03). Ţalobca zopakoval v odvolacom konaní námietky a argumenty, s ktorými sa súd prvej inštancie vysporiadal. Súd prvej inštancie správne dospel k záveru, ţe pokiaľ ţalovaný 1/ nadobudol sporný pozemok do vlastníctva z majetku štátu dňom
  5. mája 1991 na základe zákona č. 138/1991 Zb., svedčal mu právny titul zakladajúci poctivosť právneho dôvodu nadobudnutia jeho vlastníckeho práva ako i presvedčenie, ţe s majetkom nakladá v dobrej viere ako s vlastnou vecou. V konaní nebola preukázaná taká relevantná skutočnosť, ktorá by vyvolala u ţalovaného 1/ pochybnosti o legitimite prechodu vlastníckeho práva zo štátu. Správne súd prvej inštancie ustálil, ţe 10-ročná vydrţacia doba, ktorá začala u ţalovaného 1/ plynúť
  6. mája 1991, uplynula
  7. mája
  8. K narušeniu dobromyseľnosti ţalovaného 1/ došlo aţ prostredníctvom výzvy katastrálneho úradu, z ktorej sa dozvedel, ţe ţalobca spochybňuje zápis v pozemkovej knihe v prospech jeho právnej predchodkyne, teda dňom
  9. apríla
  10. Pokiaľ ţalobca namietal, ţe nebolo preukázané odovzdanie spornej nehnuteľnosti ţalovanému 1/ štátom, tak v danom prípade postačuje preukázanie odovzdania spornej nehnuteľnosti ním do správy ţalovaného 2/ protokolom z
  11. októbra
  12. Odvolací súd nepovaţoval za právne významné námietky ţalobcu týkajúce sa nedostatku priameho účinku československo-maďarského medzivládneho protokolu o úprave niektorých majetkovoprávnych otázok týkajúcich sa nehnuteľného majetku podpísaného v Budapešti dňa
  13. februára 1964 a potvrdeného výmenou diplomatických nôt z
  14. apríla
  15. Nad rámec odvolací súd uviedol, ţe hoci išlo o medzinárodnú zmluvu, nemusela nevyhnutne podliehať schváleniu národným zhromaţdením a ani ratifikácii prezidenta. Navyše nie všetky medzinárodné zmluvy museli byť uverejnené v zbierke právnych predpisov, konkrétne tento Protokol bol publikovaný oznámením č. 18 v Zbierke inštrukcií a oznámení Ministerstva spravodlivosti v čiastke 4/
  16. Správny bol právny záver súdu prvej inštancie, ţe nedostatočne identifikovaný pozemok či osoba nezakladá nulitnosť rozhodnutia finančného odboru Okresného národného výboru Bratislava – vidiek z
  17. decembra
  19. Rozsudok odvolacieho súdu ţalobca (ďalej aj ako „dovolateľ“) napadol dovolaním doručeným súdu prvej inštancie dňa
  20. júla
  21. Navrhol, aby dovolací súd rozsudok 3 2 Cdo 61/2016 odvolacieho súdu a súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a to s poukazom na § 236 aţ § 243d, najmä § 237 písm. f/ a g/, § 240, § 241 ods. 1, § 241 ods. 2 písm. a/ aţ c/ O.s.p. Dovolateľ uvádzal, ţe odvolací súd postupoval vyhýbavo bez pojednávania a uskutočnenia spravodlivého procesu a opätovne neposkytol odvolateľovi moţnosť vyjadriť sa k tvrdeniam ţalovaného 1/ predloţenými odvolaciemu súdu. Rozhodnutie odvolacieho súdu povaţoval dovolateľ v kľúčových aspektoch za nepreskúmateľné, pretoţe je nedostatočne a nepresvedčivo odôvodnené. Dovolateľ namietal aj tú skutočnosť, ţe ako vyplýva z rozsudku odvolacieho súdu sp. zn. 8 Co 22/2015 z
  22. marca 2015, vo veci konal a rozhodoval senát v zloţení z predsedníčky JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu JUDr. Moniky Holickej a JUDr. Ondreja Krajča, pričom vo veci po uznesení Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Cdo 408/2013 z
  23. novembra 2014 a doručení spisu na odvolací súd v Bratislave, konala aj ako predsedníčka senátu JUDr. Janka Gaţovičová (vada konania podľa § 237 ods. 1 písm. g/ O.s.p.).
  24. Ţalovaní 1/ a 2/ sa k dovolaniu nevyjadrili.
  25. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, zákona č. 160/2015 Z.z. (ďalej len „CSP“), ktorý nadobudol účinnosť
  26. júla 2016, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia veta prvá, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
  27. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 CSP), po zistení, ţe dovolanie podala včas strana sporu, zastúpená advokátom, bez nariadenia dovolacieho pojednávania preskúmal vec a dospel k záveru, ţe dovolanie ţalobcu je potrebné odmietnuť, pretoţe smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné (§ 447 písm. c/ CSP).
  28. Vzhľadom k tomu, ţe dovolanie bolo podané pred
  29. júlom 2016, t. j. za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, dovolací súd postupoval v zmysle vyššie citovaného § 470 ods. 2 CSP a prípustnosť dovolania posudzoval v zmysle § 236, § 237 ods. 1 a § 238 O.s.p.
  30. Dovolaním je napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ktorým bol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdený. Rozsudky odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú uvedené v § 238 ods. 1, ods. 2, ods. 3 O.s.p. Ţalobcom napadnutý rozsudok nemá znaky 4 2 Cdo 61/2016 rozsudkov, ktoré sú uvedené v týchto ustanoveniach, a preto je v danom prípade proti rozsudku odvolacieho súdu dovolanie neprípustné.
  31. V danej veci by preto dovolanie bolo prípustné, iba ak v konaní došlo k procesným vadám uvedeným v § 237 ods. 1 písm. a/ aţ g/ O.s.p. Dovolateľ procesné vady konania v zmysle § 237 ods. 1 písm. a/ aţ e/ O.s.p. nenamietal a vady tejto povahy ani nevyšli v dovolacom konaní najavo.
  32. Ţalobca v dovolacom konaní namietal procesnú vadu konania v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p., teda odňatie moţnosti konať pred súdom, a v zmysle § 237 ods. 1 písm. g/ O.s.p., teda rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát, pričom poukázal aj na dovolacie dôvody podľa § 241 ods. 2 písm. a/ aţ c/ O.s.p.
  33. Dovolací súd k námietke nepreskúmateľnosti (t. j. nedostatku v odôvodnení) rozhodnutia súdu niţšej inštancie, ktorou ţalobca odôvodnil prípustnosť svojho dovolania v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. poznamenáva, ţe na rokovaní občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu, ktoré sa uskutočnilo
  34. decembra 2015, bolo prijaté zjednocujúce stanovisko, právna veta ktorého znie: „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ Občianskeho súdneho poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môţe ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku.“. Toto stanovisko bolo uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 2/
  36. Najvyšší súd Slovenskej republiky skúmal, či v danej veci ide o taký výnimočný prípad, kedy by nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladala vadu konania v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. Dovolací súd však nezistil, ţe by o takýto prípad v prejednávanej veci išlo. Dovolaním napadnuté rozhodnutie spĺňa poţadované náleţitosti, uvádza skutkový stav, ktorý povaţoval odvolací súd za rozhodujúci, stanoviská procesných strán k prerokúvanej veci, výsledky vykonaného dokazovania, obsah odvolania a právne predpisy, z ktorých vyvodil svoje právne názory vysvetlené v odôvodnení. Napokon treba dodať, ţe za vadu konania v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. v ţiadnom prípade nemoţno povaţovať to, ţe odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv ţalobcu. 5 2 Cdo 61/2016
  37. K námietke dovolateľa, ţe odvolací súd rozhodol o podanom odvolaní bez pojednávania, dovolací súd poukazuje na ustanovenie § 214 ods. 1 O.s.p., v znení účinnom v čase rozhodnutia odvolacím súdom (
  38. marec 2015), na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej nariadi predseda senátu odvolacieho súdu pojednávanie vţdy, ak a/ je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, b/ súd prvého stupňa rozhodol podľa § 115a bez nariadenia pojednávania a je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, c/ ide o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania, d/ to vyţaduje dôleţitý verejný záujem. V ostatných prípadoch moţno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p. v znení účinnom k
  39. marcu 2015). Keďţe z obsahu spisu nevyplýva, ţe by boli dané dôvody pre nariadenie pojednávania podľa § 214 ods. 1 O.s.p. (krajský súd pred vyhlásením rozsudku dokazovanie nedoplňoval ani nezopakoval, súd prvej inštancie nerozhodol podľa § 115a O.s.p. bez nariadenia pojednávania a nariadenie pojednávania nevyţadoval dôleţitý verejný záujem a konanie sa netýkalo zásady rovnakého zaobchádzania), odvolací súd v súlade s ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p. rozhodol o odvolaní ţalobcu bez nariadenia pojednávania. Postupom odvolacieho súdu plne rešpektujúcim platnú úpravu Občianskeho súdneho poriadku, v znení účinnom v čase rozhodnutia odvolacím súdom, nemohlo preto dôjsť k odňatiu moţnosti ţalobcu pred súdom konať v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Ako nedôvodnú dovolací súd vyhodnotil aj námietku dovolateľa, ţe mu nebolo doručené vyjadrenie ţalovaného 1/ zo
  40. decembra 2010 k odvolaniu ţalobcu z
  41. novembra 2010, nakoľko z obsahu spisu vyplýva, ţe predmetné vyjadrenie spolu s uznesením Najvyššieho súdu SR z
  42. novembra 2014 sp. zn. 2 Cdo 408/2013 prevzal právny zástupca ţalobcu dňa
  43. februára
  45. Dovolací súd sa zaoberal aj námietkou dovolateľa, ţe v odvolacom konaní rozhodol nesprávne obsadený senát, keď tvrdil, ţe ako vyplýva z rozsudku odvolacieho súdu sp. zn. 8 Co 22/2015 z
  46. marca 2015, vo veci konal a rozhodoval senát v zloţení z predsedníčky JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu JUDr. Moniky Holickej a JUDr. Ondreja Krajča, pričom vo veci po uznesení Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Cdo 408/2013 z
  47. novembra 2014 a doručení spisu na odvolací súd v Bratislave, konala aj ako predsedníčka senátu JUDr. Janka Gaţovičová. Dovolací súd uvádza, ţe podľa § 50 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov rozvrhom práce sa rozumie akt riadenia predsedu súdu, ktorým sa riadi organizácia práce súdu pri zabezpečovaní výkonu súdnictva na príslušný kalendárny rok. V zmysle § 50 ods. 2, písm. b/, c/, d/ citovaného zákona rozvrh práce obsahuje zloţenie senátov s uvedením predsedu senátu 6 2 Cdo 61/2016 a ďalších sudcov; určenie spôsobu zastupovania senátov, sudcov, samosudcov, predsedov senátov a súdnych úradníkov tak, aby bolo moţné zabezpečiť v súlade s osobitnými zákonmi konanie a rozhodovanie v prejednávanej veci v prípade vylúčenia sudcu alebo súdneho úradníka a v prípade náhlej prekáţky brániacej sudcovi alebo súdnemu úradníkovi vykonať jednotlivé úkony a spôsob a podmienky vykonania zmien v rozvrhu práce v prípade dlhodobej neprítomnosti sudcu a ak sa zmení personálne obsadenie súdu. Z Rozvrhu práce pre Krajský súd v Bratislave na rok 2015 v znení Dodatku č. 2 účinnom od
  48. marca 2015 do
  49. mája 2015 (v čase vydania rozhodnutia odvolacieho súdu sp. zn. 8 Co 22/2015 z
  50. marca 2015) vyplýva, ţe predsedom senátu zodpovedným za chod senátu bola JUDr. Janka Gaţovičová, ktorú vzájomne zastupovala JUDr. Jana Vlčková a členovia senátu boli JUDr. Monika Holická a JUDr. Ondrej Krajčo. Podľa bodu VII. ods. 4 Všeobecných zásad platných pre občianskoprávne, správne a obchodnoprávne kolégium na rok 2015, predseda senátu zodpovedný za chod senátu zastupuje v prípade neprítomnosti predsedu senátu zodpovedného za chod senátu; členovia senátu zastupujú členov senátu. Ak je v konkrétnom senáte aj druhý predseda senátu, tento ako prvý zastupuje predsedu senátu v tomto senáte; zastupuje tieţ člena senátu v zastupujúcom senáte (s poukazom na § 50 ods. 2 písm. c/ zákona č. 757/2004 Z.z.). Vzhľadom na uvedené skutočnosti moţno uzavrieť, ţe zloţenie odvolacieho senátu bolo v súlade s platným rozvrhom práce a sudcovia JUDr. Jana Vlčková, JUDr. Monika Holická a JUDr. Ondrej Krajčo boli zákonnými sudcami oprávnenými konať a rozhodnúť predmetnú vec. V danej veci teda nešlo o vadu podľa § 237 písm. g/ O.s.p., t. j. rozhodovanie vylúčeného sudcu alebo súdu nesprávne obsadeného.
  51. Napokon ţalobca uviedol ako dovolací dôvod ustanovenie § 241 ods. 2 písm. b/ a c/ O.s.p. (konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení) bez toho, aby v obsahu dovolania uviedol, v akých konkrétnych skutočnostiach vidí uvedené dovolacie dôvody. Dovolací súd však dodáva, ţe aj v prípade, ak by dovolateľ tieto dôvody bliţšie opísal, dovolací súd ich môţe podrobiť prieskumu len v procesne prípustnom dovolaní. Keďţe dovolanie ţalobcu nie je procesne prípustné, dovolací súd sa týmito námietkami nezaoberal.
  52. S poukazom na vyššie uvedené prípustnosť dovolania ţalobcu nemoţno vyvodiť ani z ustanovenia § 237 ods. 1 písm. f/ a g/ O.s.p., preto najvyšší súd dovolanie odmietol podľa § 447 písm. c/ CSP ako procesne neprípustné. 7 2 Cdo 61/2016
  53. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá CSP).
  54. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 :
  55. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
  56. marca 2017 JUDr. Jozef Kolcun, v.r. predseda senátu JUDr. Viera Petríková, v.r. členka senátu JUDr. Mária Trubanová, PhD., v.r. členka senátu Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.