Najvyšší súd 2 Cdo 231/2016 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore ţalobkyne VITEX, spol. s.r.o., so sídlom v Trebišove, Škultétyho 1887/7, zastúpenej JUDr. Viktorom Sásfaiom, advokátom so sídlom v Ruskove č. 45, proti ţalovanému Mestu Trebišov, so sídlom v Trebišove, M. R. Štefánika 862/204, zastúpenému Vojčík & Partners, s.r.o., advokátskou kanceláriou so sídlom v Košiciach, Rázusova 28, o zaplatenie 800 000 € s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Trebišov pod sp. zn. 6 C 87/2010, o dovolaní ţalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z
- októbra 2014 sp. zn. 2 Co 357/2013, takto r o z h o d o l : Z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Košiciach z
- októbra 2014 sp. zn. 2 Co 357/2013 a vec mu vracia na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e
- Krajský súd v Košiciach (ďalej aj „odvolací súd“) rozsudkom z
- októbra 2014 sp. zn. 2 Co 357/2013 potvrdil ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. rozsudok Okresného súdu Trebišov (ďalej aj „súd prvej inštancie“) z
- mája 2013 č.k. 6 C 87/2010, ktorým súd prvej inštancie ţalobný návrh ţalobkyne na zaplatenie 800 000 € zamietol a ţalobkyni uloţil povinnosť zaplatiť ţalovanému trovy konania vo výške 23 947,72 €, na účet ţalovaného vedený v ČSOB, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku; ţalobkyňu zaviazal nahradiť ţalovanému trovy odvolacieho konania v sume 3 667,21 €, do troch dní po právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení uviedol, ţe v danom prípade zodpovedajú skutkové zistenia vykonaným dôkazom, pretoţe súd prvej inštancie vzal pri rozhodovaní do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov vyplynuli alebo inak vyšli počas konania najavo a neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Konštatoval, ţe z rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, 2 2 Cdo 231/2016 ţe ţalobkyňou uplatnený nárok posúdil ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, majúc za preukázané, ţe predmetný nárok nemoţno posúdiť ako nárok vyplývajúci zo zmluvného vzťahu, keďţe ţalobkyňa ţiadnym spôsobom nepreukázala, ţe medzi účastníkmi konania došlo k uzavretiu dohody, resp. zmluvy. Súd prvej inštancie zároveň správne konštatoval, ţe ţalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno na preukázanie pravdivosti svojich tvrdení a z tohto dôvodu ţalobu zamietol. Odvolací súd poznamenal, ţe z obsahu spisu vyplýva a v odvolaní ţalobkyňa ani nenamietala, ţe medzi účastníkmi konania nedošlo k uzavretiu dohody, na základe ktorej ţalobkyňa mala vykonať pre ţalovaného inţiniersku, developerskú a projektantskú činnosť, preto pokiaľ sa ţalobkyňa zo vzťahu k ţalovanému domáha zaplatenia čiastky predstavujúcej vynaloţené náklady na takúto činnosť a odmenu v obvyklej výške, správne postupoval súd prvej inštancie pokiaľ takto ţalobkyňou uplatnený nárok posúdil ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Konštatoval, ţe samotná skutočnosť, ţe ţalobkyňa v konaní preukazovala, ţe v jej majetkovej sfére došlo k zmenšeniu majetku nepostačuje na preukázanie vzniku bezdôvodného obohatenia na strane ţalovaného. Povinnosťou ţalobkyne bolo totiţ okrem tejto skutočnosti preukázať, ţe majetok ţalovaného sa na úkor ţalobkyne bezdôvodne zväčšil, čo však nebolo preukázané. V prejednávanej veci mala ţalobkyňa špecifikovať a preukázať, ktoré konkrétne práce naviac spočívajúce v inţinierskej, developerskej a projektantskej činnosti vykonala pre ţalovaného, čo však ţalobkyňa nepreukázala. Z vykonaného dokazovania mal odvolací súd za zrejmé, ţe všetky náklady súvisiace s agendou prípravy projektov v súvislosti s priemyselným parkom mala uhrádzať spoločnosť Business Company s.r.o. po zmene obchodného mena Priemyselný park Trebišov s.r.o. na svoje náklady s tým, ţe Mestu Trebišov (ţalovanému) nevzniknú ţiadne náklady, ţe sa spoločnosť Priemyselný park Trebišov s.r.o. zaviazala dofinancovať tie práce, ktoré nebudú kryté poskytnutým príspevkom z fondov EÚ. Odvolací súd v tejto súvislosti poukázal na to, ţe samotná ţalobkyňa pripustila, ţe takýto záväzok bol daný zo strany spoločnosti Priemyselný park Trebišov s.r.o. Z takto zisteného skutkového stavu odvolací súd uzavrel, ţe spoločnosť Priemyselný park Trebišov s.r.o. sa zaviazala uhradiť náklady vynaloţené na inţiniersku, developerskú a projektantskú činnosť, ktoré nebudú kryté poskytnutým príspevkom v z fondov EÚ, t.j. práce naviac, preto neobstojí tvrdenie, ţe majetok ţalovaného sa bezdôvodne zväčšil na úkor ţalobkyne. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. 3 2 Cdo 231/2016
- Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala ţalobkyňa (ďalej aj „dovolateľka“)
- januára 2015 dovolanie. Prípustnosť dovolania odôvodnila § 237 písm. f/ O.s.p. a jeho dôvodnosť § 241 ods. 2 písm. a/, b/ a c/ O.s.p. Odňatie moţnosti konať pred súdom videla v tom, ţe súd prvej inštancie a rovnako odvolací súd sa nezaoberali predloţeným listinným dôkazom (znaleckým posudkom č. 6/2012) ani sa len k nemu nijako nevyjadrili, napriek tomu, ţe tento listinný dôkaz spoľahlivo preukazuje vykonanie stavebných prác ţalobkyňou i zhodnotenie majetku ţalovaného. Odňatie moţnosti konať pred súdom videla aj v tom, ţe odvolací súd ju zbavil moţnosti vôbec ovplyvňovať priebeh dôkazného procesu a tým ovplyvniť výsledok konania vo svoj prospech, keď ţalobkyňou predloţené dôkazy nevyhodnotil, resp. v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol skutočnosti, ktoré sú v rozpore so skutkovým stavom vyplývajúcim zo ţalobkyňou predloţených dôkazov, čím odvolací súd zaťaţil toto konanie aj inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a v konečnom dôsledku porušil právo ţalobkyne na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a právo na spravodlivé konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Navrhla, aby dovolací súd zrušil rozsudok odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
- Ţalovaný v písomnom vyjadrení k dovolaniu ţalobkyne navrhol, aby dovolací súd dovolanie ako neprípustné odmietol a ţalovanému priznal náhradu trov dovolacieho konania.
- Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, zákona č. 160/2015 Z.z. (ďalej len „CSP“), ktorý nadobudol účinnosť
- júla 2016, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP (ale) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
- Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, ţe dovolanie podala včas strana sporu (§ 427 CSP), zastúpená advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), v neprospech ktorej bolo rozhodnuté, bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 CSP), preskúmal vec a dospel k záveru, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu je potrebné zrušiť.
- Vzhľadom k tomu, ţe dovolanie bolo podané pred
- júlom 2016 (
- januára 2015), t.j. za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších 4 2 Cdo 231/2016 predpisov (ďalej len „O.s.p.“), dovolací súd postupoval v zmysle vyššie uvedeného § 470 ods. 2 CSP a prípustnosť dovolania posudzoval v zmysle § 236, § 237 ods. 1 a § 238 O.s.p.
- Podľa § 236 ods. 1 O.s.p. bolo moţné dovolaním napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. Prípustnosť dovolania proti rozsudku odvolacieho súdu bola upravená v § 237 a § 238 O.s.p. S prihliadnutím na obsah dovolania najvyšší súd osobitne skúmal, či postupom (rozhodnutím) odvolacieho súdu nedošlo k odňatiu moţnosti ţalobkyne konať pred súdom (§ 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p.).
- Na vady konania, ktoré sú uvedené v § 237 ods. 1 O.s.p., je dovolací súd povinný prihliadať bez ohľadu na to, či ich dovolateľ uplatnil alebo neuplatnil (viď § 242 ods. 1 O.s.p.).
- Európsky súd pre ľudské práva vydal
- januára 2015 rozsudok vo veci Trančíková proti Slovenskej republike, v ktorom sa zaoberal aj opodstatnenosťou námietky o nemoţnosti vyjadriť sa k vyjadreniu protistrany v rámci odvolacieho konania. V tomto rozsudku dospel Európsky súd pre ľudské práva k názoru, ţe aj keď vyjadrenie k odvolaniu neobsahuje ţiadne nové skutočnosti alebo argumenty, ku ktorým by sa procesná strana uţ nebola vyjadrila v predchádzajúcom priebehu konania, a prípadne ide o vyjadrenie nemajúce vplyv na rozhodnutie odvolacieho súdu, musí byť druhému účastníkovi daná moţnosť oboznámiť sa s ním, ak bolo formulované ako právna a skutková argumentácia. V rozsudku sa doslovne uvádza, ţe „poţiadavka, aby účastníci súdneho konania mali moţnosť dozvedieť sa o všetkých predloţených dôkazoch alebo vyjadreniach podaných v ich veci a vyjadriť sa k nim, sa vzťahuje na odvolacie konanie rovnako ako na prvostupňové konanie, a to napriek skutočnosti, ţe odvolanie nemusí vyvolať ţiadnu novú argumentáciu“. Pokiaľ súd takúto moţnosť druhej procesnej strane nevytvorí, dochádza k porušeniu práva na spravodlivé konanie, ktoré je zaručené článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej aj „dohovor“).
- Vychádzajúc z uvedeného bolo v preskúmavanej veci potrebné zohľadniť, ţe k odvolaniu ţalobkyne (č. l. 314 spisu) sa písomne vyjadril ţalovaný podaním doručeným súdu prvej inštancie faxom
- júla 2013 (č. l. 329 spisu) a osobne
- júla 2013 (č.l. 337 spisu), ţalobkyňa ale nemala moţnosť dozvedieť sa o tomto vyjadrení a prípadne sa k nemu aj vyjadriť, lebo súd jej toto vyjadrenie ţalovaného nedoručil. Opomenutím doručenia tohto 5 2 Cdo 231/2016 vyjadrenia ţalobkyni došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý proces v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a tým k odňatiu jej moţnosti konať pred súdom v zmysle ustanovenia § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p.
- V okolnostiach preskúmavanej veci dospel dovolací súd k záveru, ţe postup odvolacieho súdu vykazuje znaky relevantné z hľadiska namietaj vady zmätočnosti. Rešpektujúc právne účinky podaného dovolania, ktoré v konaní nastali, dovolací súd zrušil napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 449 ods. 1 a § 450 CSP). So zreteľom na (procesný) dôvod zrušenia napadnutého rozsudku nezaoberal sa opodstatnenosťou argumentácie dovolateľky, ţe v konaní došlo k procesnej vade majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.) a ţe rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.).
- O trovách pôvodného aj dovolacieho konania bude rozhodnuté súdom v novom rozhodnutí ( § 453 ods. 3 CSP ).
- Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
- P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
- marca 2017 JUDr. Viera Petríková, v.r. predsedníčka senátu JUDr. Mária Trubanová, PhD., v.r. členka senátu JUDr. Jozef Kolcun, v.r. člen senátu Za správnosť vyhotovenia : Vanda Šimová