← Slovensko

o zaplatenie 1 145 319,47 € s príslušenstvom

Najvyšší súd 2 Cdo 79/2016 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore ţalobkyne AESKULAP, spol. s.r.o., so sídlom v Bratislave, Romanova č. 22-38, zastúpenej JUDr. Štefanom Dedákom, advokátom so sídlom v Bratislave, Mostová 2, Carlton, Savoy Courtyard, proti ţalovaným 1/ Bratislavskému samosprávnemu kraju, so sídlom v Bratislave, Sabinovská č. 6, zastúpenému Soukeník – Štrpka, s.r.o., advokátskou kanceláriou so sídlom v Bratislave, Šoltésová č. 14 a 2/ Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Limbová č. 2, o zaplatenie 1 145 319,47 € s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 58 C 144/2011, o dovolaniach ţalovaného 1/ a ţalovanej 2/ proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z

  1. októbra 2015 sp. zn. 8 Co 606/2014, takto r o z h o d o l : Návrh ţalovaného 1/ na prerušenie dovolacieho konania z a m i e t a. Z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Bratislave z
  2. októbra 2015 sp. zn. 8 Co 606/2014 a vec mu vracia na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e
  3. Okresný súd Bratislava II (ďalej aj „súd prvej inštancie“) rozsudkom z
  4. júna 2014 č.k. 58 C 144/2011-749 uloţil ţalovaným 1/ a 2/ povinnosť zaplatiť ţalobkyni sumu 1 139 235 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1 139 235 € od 31.7.2010 do zaplatenia, do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Ţalobný návrh vo zvyšku zamietol a ţalovaným 1/ a 2/ uloţil povinnosť zaplatiť ţalobkyni náhradu trov konania vo výške 32 556,45 € na účet vedený v Tatra banke, a.s., do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Súd prvej inštancie posúdil skutkový stav, zistený vykonaným 2 2 Cdo 79/2016 dokazovaním, po právnej stránke podľa § 3 ods. 1, § 4 ods. 1 písm. c/, § 5 ods. 1, § 6 ods. 1, 2, 3, § 10 ods. 1 a 2, § 15 ods. 1 a 2, § 16 ods. 1 a 2, § 17 ods. 1 a podľa § 25 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci [v znení účinnom do
  5. decembra 2008, (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z.z.“)] v spojení s § 438 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 3 písm. n/ bod 2., § 4 ods. 2 zákona č. 416/2001 Z.z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky (ďalej len „zákon č. 416/2001 Z.z.“).
  6. Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „odvolací súd“) rozsudkom z
  7. októbra 2015 sp. zn. 8 Co 606/2014 rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti zmenil tak, ţe ţalovaným 1/ a 2/ uloţil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť ţalobkyni sumu 1 139 235 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1 139 235 € od 31.7.2010 do zaplatenia, do troch dní. V časti náhrady trov konania rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, ţe ţalovaným 1/ a 2/ uloţil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť ţalobkyni náhradu trov prvoinštančného konania vo výške 31 423,41 €, na účet právneho zástupcu ţalobkyne, do troch dní. Ţalovaným 1/ a 2/ uloţil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť ţalobkyni náhradu trov odvolacieho konania vo výške 6 519,08 €, na účet právneho zástupcu ţalobkyne, do troch dní. Odvolací súd v odôvodnení konštatoval, ţe súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav a na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým záverom, z ktorých vyvodil aj správne právne závery, keď na vec aplikoval zodpovedajúce ustanovenia zákona č. 514/2003 Z.z (§ 3 ods. 1, § 4 ods. 1 písm. c/, § 5 ods. 1, § 6 ods. 1, 2, 3, § 10 ods. 1 a 2, § 15 ods. 1 a 2, § 16 ods. 1 a 2, § 17 ods. 1, § 25 ods.1), ktoré aj správne vyloţil v súlade s konštantnou súdnou judikatúrou a ustálenou výkladovou praxou a svoje úvahy, pre ktoré ţalobnému návrhu vyhovel. Konštatoval, ţe súd prvej inštancie pochybil v tom, ţe na spoločnú zodpovednosť ţalovaných 1/ a 2/, ktorú správne vyvodil z daného skutkového stavu, nesprávne aplikoval výnimku z inak zákonom stanovenej solidárnej zodpovednosti viacerých škodcov za škodu a ustálil tak delenú zodpovednosť ţalovaných za škodu; a to navyše bez toho, aby bliţšie skúmal v akom pomere sa ktorý zo ţalovaných podieľal na vzniku škody a aby následne tento podiel kaţdého z nich na náhrade škody vyjadril vo výroku rozsudku. Odvolací súd, na rozdiel od súdu prvej inštancie, mal za to, ţe v danom prípade je potrebné uplatniť solidárnu zodpovednosť obidvoch ţalovaných za škodu v zmysle § 438 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorí sa následne vzájomne vysporiadajú podľa ich účasti na spôsobení vzniknutej škody v zmysle § 439 Občianskeho zákonníka, a preto odvolací súd nepovaţoval za potrebné zaoberať 3 2 Cdo 79/2016 sa argumentáciou ţalovaného 1/, ţe jeho podiel zodpovednosti mal byť ustálený v pomere 1 v jeho prospech. K odvolaniu ţalobkyne odvolací súd uviedol, ţe zhodne so súdom prvej inštancie ustálil, ţe ţalobkyni vznikol pomerný nárok na náhradu trov konania v rozsahu 56,64%, keď v časti týkajúcej sa zaplatenia istiny s príslušenstvom bola neúspešná v neparnej časti (6 084,79 €) a navyše rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku, a preto jej vznikol nárok na plnú náhradu trov konania podľa § 142 ods. 3 O.s.p. a v časti zastavenia konania o zaplatenie 309 181,01 € ţalobkyňa zavinila, ţe konanie sa muselo zastaviť, a preto jej vznikla podľa § 146 ods.2 vety prvej O.s.p. povinnosť nahradiť ţalovaným trovy konania. Na rozdiel od súdu prvej inštancie nepovaţoval odvolací súd za účelne vynaloţené trovy právneho zastúpenia v podobe odmeny vo výške 4 010,47 € za písomné podanie - urgencia ţiadosti o predbeţné prerokovanie nároku, ktorý úkon právnej sluţby uţ nebol nevyhnutnou hmotnoprávnou podmienkou pre uplatnenie nároku na náhradu škody na súde. Poznamenal, ţe súd prvej inštancie pochybil v tom, keď ţalobkyni nepriznal odmenu v sume 2 010,06 € za odvolanie proti uzneseniu o uloţení mu povinnosti zaplatiť súdny poplatok, na ktorú jej vznikol nárok podľa § 13a ods. 2 písm. b/ vyhl.č. 655/2004 Z.z. Odvolací súd tak priznal ţalobkyni náhradu trov právneho zastúpenia rovnako ako súd prvej inštancie za 17 úkonov právnej sluţby s tým, ţe jej nepriznal odmenu v sume 4 010,47 € za úkon právnej sluţby - urgencia ţiadosti o predbeţné prerokovanie nároku a priznal jej odmenu v sume 2 010,06 € za úkon právnej sluţby - odvolanie proti uzneseniu o uloţení mu povinnosti zaplatiť súdny poplatok. So zreteľom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov (prvoinštančného) konania zmenil podľa § 220 O.s.p. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods.1 O.s.p. v spojení s § 142 ods.3 O.s.p. a § 151 ods.1 vety prvej O.s.p.
  8. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala ţalovaná 2/ (ďalej aj „dovolateľ 2“) osobne v podateľni súdu prvej inštancie
  9. novembra 2015 dovolanie. Nesúhlasila so záverom krajského súdu vo veci jej pasívnej legitimácie. Podľa názoru ţalovanej 2/ sa odvolací súd nevysporiadal s pasívnou legitimáciou a otázkou, či sa jedná o výkon samosprávy alebo výkon štátnej správy, čím teda nesprávne právne posúdil vec. Namietala, ţe odvolací súd sa nevysporiadal s argumentmi ţalovanej 2/, v ktorých poukazovala na ţiadosť ţalobkyne o predbeţné prerokovanie o náhradu škody, ktorú ţalobkyňa adresovala ţalovanému 1/, ktorý túto ţiadosť prerokoval po tom, čo bola ţiadosť o predbeţné prejednanie doručená aj ţalovanej 2/, ktorá ju podľa § 4 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. postúpila ţalovanému 1/. Ďalej namietala, ţe odvolací súd sa nevysporiadal s určením sumy, 4 2 Cdo 79/2016 ktorú má uhradiť ţalovaný 1/ a ţalovaná 2/, keď zmenil výrok súdu prvej inštancie tak, ţe ich zaviazal zaplatiť spoločne a nerozdielne. Podľa názoru ţalovanej 2/ práve v súvislosti s nevysporiadaním sa oboch súdov s pasívnou legitimáciou súvisí potom aj podiel zodpovednosti za škodu, teda aj určenie výšky sumy, ktorú sú povinní uhradiť ţalovaný 1/ a ţalovaná 2/, teda podľa svojej účasti na spôsobení škody. Ţalovaná 2/ zároveň namietala, ţe práve vo vzťahu k výške škody nebol správne zistený skutkový stav, nakoľko poukázala na nepreskúmateľnosť znaleckého posudku, na neuvedenie metódy výpočtu a vzorcov. Poznamenala, ţe odvolací súd sa vôbec nevysporiadal so ţiadosťou o vykonanie kontrolného znaleckého posudku. Z týchto dôvodov podľa ţalovanej 2/ nebol dostatočne zistený skutkový stav, čo malo za následok aj nesprávne rozhodnutie vo veci. Navrhla, aby dovolací súd zrušil rozsudok odvolacieho súdu a taktieţ rozsudok súdu prvej inštancie a vec vrátil na ďalšie konanie.
  10. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal osobne v podateľni súdu prvej inštancie
  11. decembra 2015 dovolanie aj ţalovaný 1/ (ďalej aj „dovolateľ l“) z dôvodu, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom. Nesprávne právne posúdenie veci videl v nesprávnom určení pasívnej vecnej legitimácie ţalovaného 1/, nesprávnom posúdení nároku na náhradu škody a v nesprávnom právnom posúdení uplatneného nároku ţalobkyne. Tzv. inú vadu konania videl v tom, ţe rozsudok odvolacieho súdu je arbitrárny a v tom, ţe rozsudkom odvolacieho súdu nebola ţalovaným vo výrokovej časti priznaná náhrada trov konania v časti ţalobného nároku, ktorý ţalobkyňa vzala späť. Poznamenal, ţe oba súdy neakceptovali jeho námietku o protiústavnosti, teda ţe ak rozhodnutie ţalovaného 1/ malo byť kvalifikované ako rozhodnutie vydané v rámci samosprávy a rozhodnutie ţalovanej 2/ ako rozhodnutie vydané v rámci štátnej správy, mali konanie prerušiť a súčasne mali poţiadať Ústavný súd SR o zaujatie stanoviska. Na základe toho poţiadal dovolací súd, aby dovolacie konanie prerušil a poţiadal Ústavný súd SR o zaujatie stanoviska, či pri vydávaní rozhodnutia ţalovaného 1/ bola z jeho strany realizovaná samosprávna činnosť alebo činnosť na základe preneseného výkonu štátnej správy. Mal za to, ţe odvolací súd nesprávne právne posúdil procesné spoločenstvo na strane ţalovaných tým, ţe ich konania pri vydávaní svojich rozhodnutí, povaţoval smerom k ţalobkyni za samostatné konania, ktoré boli podmienkou pre aplikáciu § 438 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ţalovaní konali v rámci jedného správneho konania, pričom rozhodnutie ţalovaného 1/ a rozhodnutie ţalovanej 2/ samostatne 5 2 Cdo 79/2016 nie sú konečnými právoplatnými rozhodnutiami, ale sú právoplatné len vo vzájomnom spojení, výsledkom jedného správneho konania môţe byť len jedno konečné právoplatné rozhodnutie. Ţiadal, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zmenil tak, ţe ţalobu ţalobkyne zamieta a zaviazal ţalobkyňu nahradiť právnemu zástupcovi ţalovaného 1/ trovy konania (vrátane dovolacieho konania) alternatívne, aby dovolací súd zrušil rozsudok odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň navrhol, ţe ak dovolací súd dôjde k záveru, ţe rozsudok súdu prvej inštancie trpí vadami, pre ktoré zrušil rozsudok odvolacieho súdu, aby dovolací súd zrušil aj rozsudok súdu prvej inštancie a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
  12. Ţalovaný 1/ v písomnom vyjadrení k dovolaniu ţalovanej 2/ vyslovil, ţe súhlasí s dovolaním ţalovanej 2/, nakoľko má za to, ţe v rozsudku odvolacieho súdu sú závaţné pochybenia, ktoré ţalovaných oprávňujú k podaniu dovolania. Nesúhlasil s argumentáciou ţalovanej 2/ k pasívnej vecnej legitimácii ţalovaného 1/, nakoľko má za to, ţe ţalovaná 2/ je jediným pasívne vecne legitimovaným subjektom v konaní o náhrade škody spôsobenej ţalobkyni.
  13. Ţalovaná 2/ v písomnom vyjadrení k dovolaniu ţalovaného 1/ uviedla, ţe sa nestotoţňuje s právnym názorom ţalovaného 1/ v otázke pasívnej vecnej legitimácie. Súhlasila s názorom ţalovaného 1/, ţe súd prvej inštancie sa mal v prvom rade vysporiadať s otázkou pasívnej legitimácie prerušením konania podľa § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p.
  14. K dovolaniam ţalovaného 1/ a ţalovanej 2/ sa písomne vyjadrila aj ţalobkyňa. Uviedla, ţe sa stotoţňuje s rozhodnutím odvolacieho súdu a navrhla, aby dovolací súd dovolania ţalovaných 1/ a 2/ zamietol.
  15. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, zákona č. 160/2015 Z.z. (ďalej len „CSP“), ktorý nadobudol účinnosť
  16. júla 2016, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP (ale) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
  17. Pokiaľ ide o návrh ţalovaného 1/ na prerušenie dovolacieho konania podľa § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, ţe v predmetnej 6 2 Cdo 79/2016 veci nie je daný ani dôvod na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p. v spojení s ustanovením § 243c O.s.p., pretoţe takýto návrh nie je dôvodný.
  18. Podľa § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p. platilo, ţe súd konanie preruší ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, ţe všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; v tom prípade postúpi návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska. Na adresu dovolateľa 1 tvrdiaceho, ţe bolo povinnosťou súdu konanie prerušiť za účelom zaujatia stanoviska, či pri vydávaní rozhodnutia ţalovaného 1/ bola z jeho strany realizovaná samosprávna činnosť alebo činnosť na základe preneseného výkonu štátnej správy, dovolací súd udáva, ţe Ústava SR v čl. 144 ods. 2, na ktorý nadväzuje § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p., súdu ukladá prerušiť konanie v prípade, ak sa domnieva, ţe všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci je v rozpore s Ústavou SR, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou. Je preto nepochybné, ţe spomenutý postup súdu je viazaný na prameň práva, podľa ktorého má rozhodnúť. Súd takto potom postupuje len vtedy, ak dospeje k záveru svedčiacemu o existencii naznačeného rozporu. Potreba tohto postupu preto nie je daná v prípade, ţe o ústavnosti zákona má pochybnosti účastník, nie však prejednávajúci súd. Pokiaľ preto súd rozpor zákona s ústavou SR alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná, nezistí a konanie v zmysle § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p. nepreruší, nejde o vadu konania, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie súdu vo veci. Podľa názoru najvyššieho súdu nie je v danom prípade daný dôvod na prerušenie konania a obrátenie sa na Ústavný súd SR, preto návrh na prerušenie dovolacieho konania zamietol.
  19. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, ţe dovolania podali včas strany sporu (§ 427 CSP), zastúpené advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), v neprospech ktorých bolo rozhodnuté, bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 CSP), preskúmal vec a dospel k záveru, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu je potrebné zrušiť.
  20. Vzhľadom k tomu, ţe dovolania boli podané pred
  21. júlom 2016, t.j. za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.“), dovolací súd postupoval v zmysle vyššie uvedeného § 470 ods. 2 CSP a prípustnosť dovolaní posudzoval v zmysle § 236, § 237 ods. 1 a § 238 O.s.p. 7 2 Cdo 79/2016
  22. Podľa právneho stavu účinného do
  23. júna 2016 bolo dovolaním moţné napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu iba vtedy, pokiaľ to zákon pripúšťal (viď § 236 ods. 1 O.s.p.). Dôvody prípustnosti dovolania proti rozsudku vymedzoval § 238 O.s.p. a proti uzneseniu § 239 O.s.p. Dovolanie bolo prípustné proti kaţdému rozhodnutiu tieţ vtedy, ak v konaní došlo k závaţnejším procesným vadám uvedeným v § 237 ods. 1 O.s.p.
  24. Na vady konania, ktoré sú uvedené v § 237 ods. 1 O.s.p., bol dovolací súd povinný prihliadať bez ohľadu na to, či ich dovolateľ uplatnil alebo neuplatnil (viď § 242 ods. 1 O.s.p.).
  25. Z obsahu spisu vyplýva, ţe k odvolaniu ţalovanej 2/ (č. l. 766 spisu) sa písomne vyjadrila ţalobkyňa (č. l. 801 spisu) a ţalovaný 1/ (č.l. 799 spisu), ţalovaná 2/ (dovolateľ 2), ale nemala moţnosť dozvedieť sa o týchto vyjadreniach a prípadne sa k nim aj vyjadriť, pretoţe súd jej toto vyjadrenie ţalobkyne a ţalovaného 1/ nedoručil. Z obsahu spisu taktieţ vyplýva, ţe k odvolaniu ţalovaného 1/ (č.l. 771 spisu) sa písomne vyjadrila ţalobkyňa (č.l. 801 spisu) a ţalovaná 2/ (č.l. 796 spisu), ţalovaný 1/ (dovolateľ 1) sa taktieţ nemal moţnosť dozvedieť o týchto vyjadreniach a prípadne sa k nim aj vyjadriť, pretoţe súd mu tieto vyjadrenia nedoručil. Opomenutím doručenia týchto vyjadrení ţalovanému 1/ a ţalovanej 2/ došlo k porušeniu ich práva na spravodlivý proces v súlade s čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a tým k odňatiu moţnosti konať pred súdom v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p.
  26. Európsky súd pre ľudské práva vydal
  27. januára 2015 rozsudok vo veci Trančíková proti Slovenskej republike, v ktorom sa zaoberal aj opodstatnenosťou námietky o nemoţnosti vyjadriť sa k vyjadreniu protistrany v rámci odvolacieho konania. V tomto rozsudku dospel Európsky súd pre ľudské práva k názoru, ţe aj keď vyjadrenie k odvolaniu neobsahuje ţiadne nové skutočnosti alebo argumenty, ku ktorým by sa procesná strana uţ nebola vyjadrila v predchádzajúcom priebehu konania a prípadne ide o vyjadrenie nemajúce vplyv na rozhodnutie odvolacieho súdu, musí byť druhému účastníkovi daná moţnosť oboznámiť sa s ním, ak bolo formulované ako právna a skutková argumentácia. V rozsudku sa doslovne uvádza, ţe „poţiadavka, aby účastníci súdneho konania mali moţnosť dozvedieť sa o všetkých predloţených dôkazoch alebo vyjadreniach podaných v ich veci a vyjadriť sa k nim, sa vzťahuje na odvolacie konanie rovnako ako na prvostupňové konanie, a to napriek skutočnosti, ţe odvolanie nemusí vyvolať ţiadnu novú argumentáciu“. Pokiaľ súd 8 2 Cdo 79/2016 takúto moţnosť druhej procesnej strane nevytvorí, dochádza k porušeniu práva na spravodlivé konanie, ktoré je zaručené článkom 6 ods. 1 Dohovoru.
  28. Vzhľadom na uvedenú vadu konania majúcu za následok, ţe ţalovaným 1/ a 2/ bola odňatá moţnosť konať pred súdom v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. dovolací súd zrušil dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 449 ods. 1 a § 450 CSP).
  29. O trovách pôvodného aj dovolacieho konania bude rozhodnuté súdom v novom rozhodnutí ( § 453 ods. 3 CSP ).
  30. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
  31. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
  32. marca 2017 JUDr. Viera Petríková, v.r. predsedníčka senátu JUDr. Mária Trubanová, PhD., v.r. členka senátu JUDr. Jozef Kolcun, v.r. člen senátu Za správnosť vyhotovenia : Vanda Šimová

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.