← Slovensko

o uloženie povinnosti uzavrieť kúpnu zmluvu

Najvyšší súd 2 Cdo 68/2016 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore ţalobkyne I. S., bývajúcej v Ľ.K. zastúpenou JUDr. Jolanou Fuchsovou, advokátkou ustanovenou CPP, so sídlom v Košiciach, Štúrova 20, za účasti P. S., bývajúceho v Košiciach, Kysucká 4, proti ţalovanej MAXIMA REAL s.r.o., so sídlom v Košiciach, Werferova 1, zastúpenej JUDr. Ivanom Husárom, advokátom, so sídlom v Košiciach, Vojenská 14, o uloženie povinnosti uzavrieť kúpnu zmluvu, vedenom na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 22 C 135/2008, o dovolaní ţalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z

  1. júla 2013 sp. zn. 11 Co 86/2013, takto r o z h o d o l : Dovolanie o d m i e t a. Ţalovaná má nárok na náhradu trov dovolacieho konania. O d ô v o d n e n i e
  2. Okresný súd Košice II rozsudkom z
  3. decembra 2012 č. k. 22 C 135/2008-181 ţalobu zamietol a ţalobkyni uloţil povinnosť nahradiť ţalovanej trovy konania spolu vo výške 333,78 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Po právnej stránke dôvodil v zmysle § 40 ods. 1, ods. 2, § 50a, § 588, § 602, § 603 ods. 1, ods. 2, § 607 ods. 1, ods. 2 a § 608 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej aj ako „OZ“). Na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, ţe v katastri nehnuteľností na LV č. X. je v súčasnosti zapísaná ako výlučná vlastníčka bytu č. 6 na
  4. poschodí bytového domu na Ľ. U., v podiele 1/1, Z. H., rod. N., ktorá byt nadobudla kúpnou zmluvou a vklad kúpnej zmluvy do katastra nehnuteľností bol povolený pod č. V 574/09 z
  5. februára
  6. Ţalobkyňa nebola nositeľkou tvrdeného práva na uzatvorenie kúpnej zmluvy vyplývajúceho zo zmluvy 2 2 Cdo 68/2016 o budúcej kúpnej zmluve podľa § 50a OZ, keďţe nepreukázala, ţe by sa bola so ţalovanou dohodla v písomnej forme, ţe v budúcnosti s ňou uzatvorí kúpnu zmluvu na predmetný byt podľa § 50 a ods. 1 OZ, a súčasťou kúpnej zmluvy nebola ani dohoda o predkupnom práve. Podľa názoru súdu prvej inštancie ţalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno ani v súvislosti s dohodou o spätnej kúpe, pre platnosť ktorej zákon v § 607 OZ určuje písomnú formu. Zamietnutie ţaloby odôvodnil s poukazom na nedostatok aktívnej, resp. pasívnej legitimácie strán sporu, keď uviedol, ţe ţalobkyňa nie je nositeľkou práva, ktoré v tomto konaní uplatňuje a z dôvodu absencie písomnej zmluvy alebo dohody ţalovaná nie je nositeľkou tvrdených povinností, keďţe uţ nie je v súčasnej dobe vlastníkom nehnuteľnosti. V časti, v ktorej sa ţalobkyňa domáhala zmeny ţalobného návrhu, ktorému súd nevyhovel, argumentoval, ţe ţalobkyňa sa môţe svojho práva podľa navrhnutej zmeny domáhať podaním samostatnej ţaloby, čiţe týmto rozhodnutím neboli dotknuté ţiadne jej práva. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.
  7. Na odvolanie ţalobkyne Krajský súd v Košiciach rozsudkom z
  8. júla 2013 č. k. 11 Co 86/2013 rozsudok Okresného súdu Košice II vo výroku o zamietnutí ţaloby potvrdil. Ďalším výrokom zmenil rozhodnutie vo výroku o trovách konania tak, ţe ţalovanej náhradu trov konania nepriznal. Posledným výrokom ţalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Odvolací súd sa stotoţnil so správnymi skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie a s dôvodmi napadnutého rozsudku, na ktoré poukázal v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. Dodal, ţe z obsahu spisu nezistil, ţe by konanie pred okresným súdom bolo z dôvodov uvádzaných ţalobkyňou v odvolacom konaní poznačené procesným pochybením, ktoré by malo mať za následok nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, a nezistil ani taký postup súdu, ktorým by ţalobkyni bola znemoţnená realizácia procesných práv priznaných jej Občianskym súdnym poriadkom č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej aj „O.s.p.“), prípadne by bolo porušené jej ústavné právo na súdnu ochranu a spravodlivé súdne konanie (čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ďalej aj „ústavy“ v spojení s čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ďalej aj „dohovor“). Uviedol, ţe § 95 ods. 1 O.s.p. dáva ţalobcovi moţnosť zmeniť ţalobu v rámci svojho dispozičného oprávnenia nakladať s konaním alebo jeho predmetom, avšak táto dispozícií (zmena ţaloby) je obmedzená len so súhlasom súdu. V danom prípade súd prvej inštancie uznesením vyhláseným na pojednávaní
  9. decembra 2012 rozhodol tak, ţe nepripustil navrhnutú zmenu ţaloby, nakoľko výsledky dovtedajšieho konania nemohli byť podkladom pre konanie o zmenenej ţalobe, ktorým postupom neznemoţnil ţalobkyni realizáciu jej procesných práv 3 2 Cdo 68/2016 priznaných O.s.p. a neodňal jej moţnosť konať pred súdom, ale rozhodol o jej návrhu v súlade so svojím zákonným oprávnením a na základe vlastnej úvahy, ktorú odvolací súd nie je oprávnený preskúmavať, ani hodnotiť jej správnosť, lebo odvolanie proti uzneseniu, ktorým sa nepripustila zmena návrhu, nie je prípustné (§ 202 ods. 3 písm. f/ O.s.p.). Napokon súd prvej inštancie správne tieţ poukázal, ţe ţalobkyni nič nebráni uplatniť svoje právo podaním ţaloby proti povinnej osobe o zaplatenie dlţnej sumy na príslušnom súde, a tak realizovať svoje právo na súdnu ochranu a spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46 ods. l, čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. l dohovoru. O trovách konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 150 ods. 1 O.s.p.
  10. Proti rozsudku odvolacieho súdu podala ţalobkyňa (ďalej aj „dovolateľka“) elektronicky
  11. októbra 2013 dovolanie, ktoré následne odôvodnila a ţiadala rozhodnutia oboch súdov niţšieho stupňa zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie, tieţ ţiadala rozhodnúť o vylúčení konajúcej sudkyne. Podanie dovolania dôvodila § 241 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 237 písm. f/ a g/ O.s.p. Poukázala na skutočnosť, ţe v konaní na Okresnom súde Košice II rozhodovala sudkyňa JUDr. Slávka Zborovjanová a ţe v spore vedenom na uvedenom súde pod sp. zn. 42 C 160/2010 o ochranu osobnosti, ktorá sa týkala tých istých strán sporu, t.j. dovolateľky i ţalovanej, boli uznesením Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 6NcC 25/2013 z
  12. septembra 2013 vylúčení z konania a rozhodovania vo veci sudcovia Okresného súdu Košice II, vrátane JUDr. Zborovjanovej a vec teda bola prikázaná na prejednanie a rozhodnutie Okresnému súdu Košice I. Uviedla, ţe sudkyňa mala byť vylúčená aj v spore sp. zn. 22 C 135/
  13. Mala za to, ţe v konaní rozhodoval vylúčený sudca a konanie je tak postihnuté vadou podľa § 237 písm. g/ O.s.p. Odňatie moţnosti konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. dovolateľka videla v postupe súdu, ktorý na pojednávaní
  14. decembra 2012 nepripustil zmenu ţalobného návrhu tak, aby sa v ďalšom konalo o náhrade škody v sume 66.388,- Eur, nakoľko ţaloba o nahradenie prejavu vôle uţ nemohla byť úspešná, keďţe sporná nehnuteľnosť uţ nebola vo vlastníctve ţalovanej, tým jej súd aj odňal domôcť sa spravodlivosti. Pritom ak by súd vyhovel návrhu na nariadenie predbeţného opatrenia, nebolo by došlo k prevodu sporného bytu, a teda predmet konania by bol stále rovnaký, t. j. nahradenie prejavu vôle. Spochybňovala rozhodnutie oboch súdov niţších inštancií po skutkovej a právnej stránke, ich postupom bola ţalobkyni odňatá moţnosť konať pred súdom a došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. l dohovoru.
  15. P.S.sa k doručenému dovolaniu nevyjadril. 4 2 Cdo 68/2016
  16. Ţalovaná sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadrila k dovolaniu ţalobkyne a navrhla ho odmietnuť.
  17. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, zákona č. 160/2015 Z. z. (ďalej len „CSP“), ktorý nadobudol účinnosť
  18. júla 2016 a zrušil O.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP (ale) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.
  19. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, ţe dovolanie podala včas strana sporu (ţalobkyňa), v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpená advokátom (§ 429 ods. l CSP), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 CSP) preskúmal vec a dospel k záveru, ţe dovolanie ţalobkyne je potrebné odmietnuť, pretoţe smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné (§ 447 písm. c/ CSP).
  20. Vzhľadom k tomu, ţe dovolanie bolo podané pred
  21. júlom 2016 (
  22. októbra 2013), t.j. za účinnosti O.s.p., dovolací súd postupoval v zmysle vyššie uvedeného § 470 ods. 2 CSP a prípustnosť dovolania posudzoval v zmysle § 236, § 237 ods. 1 a § 238 O.s.p.
  23. Dovolaním je napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvej inštancie. Rozsudky odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, boli uvedené v § 238 ods. 1 aţ 3 O.s.p. Dovolateľom napadnutý rozsudok nemá znaky rozsudkov, ktoré boli uvedené v týchto ustanoveniach.
  24. Predmetné dovolanie by bolo prípustné iba ak v konaní došlo k procesným vadám uvedeným v § 237 ods. 1 O.s.p. Ţalobkyňa procesné vady konania v zmysle § 237 ods. 1 písm. a/ aţ e/ O.s.p. netvrdila a ich existencia ani nevyšla v dovolacom konaní najavo.
  25. Ţalobkyňa namietala, ţe v konaní došlo k procesnej vade konania v zmysle § 237 ods. l písm. f/ O.s.p. o. i tvrdiac, ţe nepripustením zmeny ţalobného petitu na pojednávaní konanom
  26. decembra 2012 tak, aby sa v ďalšom konalo o náhrade škody v sume 66 388 Eur, pretoţe ţaloba o nahradenie prejavu uţ nemohla byť úspešná (sporná 5 2 Cdo 68/2016 nehnuteľnosť uţ nebola vo vlastníctve ţalovanej), jej bola odňatá moţnosť pred súdom konať. Dovolateľka tieţ spochybňovala skutkové zistenia a postup súdu pri vykonaní dokazovania, ako aj nesprávne právne posúdenie veci, od čoho odvodzovala aj porušenie jej práva na spravodlivý súdny proces.
  27. Dôvodom, ktorý zakladal prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. l písm. f/ O.s.p. bol procesne nesprávny postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odníme moţnosť pred ním konať a uplatňovať procesné oprávnenia priznané mu O.s.p. za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv.
  28. Judikatúra najvyššieho súdu za prípad odňatia moţnosti konať pred súdom povaţuje medziiným postup súdu, ktorý sa z určitého dôvodu odmietne zaoberať meritom veci (odmietne podanie alebo konanie zastaví alebo odvolací súd odmietne odvolanie) hoci procesné predpoklady pre taký postup nie sú dané (viď napríklad R 23/1994 a R 4/2003, rozhodnutie najvyššieho súdu publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č. 14/1996, prípadne tieţ ďalšie rozhodnutia najvyššieho súdu, napríklad sp. zn. 1 Cdo 41/2000, 2 Cdo 119/2004, 3 Cdo 108/2004, 3 Cdo 231/2008, 4 Cdo 20/2001).
  29. V preskúmavanej veci ale nedošlo k takémuto, dovolateľkou namietanému, odňatiu moţnosti pred súdom konať.
  30. Pokiaľ dovolateľka argumentuje nesprávnym postupom súdu pri vykonaní dokazovania, resp. údajnými nesprávnosťami, ku ktorým podľa jej názoru došlo v procese zisťovania rozhodujúcich skutkových okolností, dovolací súd uvádza, ţe v prípade neúplnosti skutkových zistení alebo nesprávnosti skutkových záverov tieto argumenty a námietky nie sú nedostatkom, ktorý by bol v rozhodovacej praxi najvyššieho súdu povaţovaný za dôvod zakladajúci procesnú vadu konania v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. (viď viaceré rozhodnutia najvyššieho súdu, napríklad sp. zn. 2 Cdo 130/2011, 3 Cdo 248/2011, 5 Cdo 244/2011, 6 Cdo 185/2011 a 7 Cdo 38/2012). Postup súdu, ktorý v priebehu konania nevykonal dokazovanie v rozsahu podľa názoru účastníka konania, nezakladal prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podľa § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p., lebo týmto postupom sa účastníkovi neodnímala moţnosť pred súdom konať (porovnaj R 37/1993 a R 125/1999). Napokon ani do obsahu základného práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46 ods. l ústavy nepatrí právo procesnej strany vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia 6 2 Cdo 68/2016 navrhnutých dôkazov súdom, prípade sa doţadovať ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá procesná strana, resp. účastník konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03). Taktieţ význam dôkazov a potrebnosť ich vykonania sú otázky, ktorých posúdenie je zásadne v právomoci toho orgánu, ktorý rozhoduje o merite návrhu, inými slovami, právomoc konať vo veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz a jeho vykonanie (I. ÚS 52/03).
  31. Z obsahu dovolania ţalobkyne vyplýva aj námietka, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Činnosť súdu, pri ktorej prijíma právne závery a aplikuje tú-ktorú právnu normu, sa označuje ako právne posúdenie veci. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Treba však zdôrazniť, ţe právnym posúdením veci súd neodníma účastníkovi konania moţnosť uplatnenia jeho procesných práv v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 112/2001 uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 43/2003 a uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 50/2002 uverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod č. 1/2003).
  32. Pokiaľ dovolateľka vyvodzovala procesnú vadu konania v zmysle § 237 ods. l písm. f/ O.s.p. z toho, ţe súd prvej inštancie nesprávne posúdil dôvodnosť jej návrhu na pripustenie zmeny návrhu na začatie konania, táto jej námietka sa týkala aplikačnej a interpretačnej ne(správnosti) pri postupe podľa § 95 O.s.p., teda tieţ (ne)správnosti právneho posúdenia, o ktorom platia závery vyššie uvedené (bod 16). Nad rámec uvedeného dovolací súd k argumentácii ţalobkyne povaţoval za potrebné uviesť, ţe zmena ţaloby nesmie byť v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. To, či dôsledky určitého procesného postupu alebo úkonu sú v súlade s touto zásadou, posudzuje súd. Ustanovenie § 95 ods. 1 O.s.p. dávalo preto ţalobcovi moţnosť zmeniť ţalobu (len) so súhlasom súdu; súd zmenu ţaloby nepripustil (tieţ) vtedy, ak by výsledky doterajšieho konania nemohli byť podkladom pre konanie o zmenenej ţalobe (§ 95 ods. 2 O.s.p.). V prípade nepripustenia zmeny ţaloby 7 2 Cdo 68/2016 pokračoval súd v konaní o pôvodnej ţalobe, pričom ţalobca mohol uplatniť svoj nárok v novom konaní. Osobitne treba zdôrazniť, ţe úvaha, či výsledky konania, ku ktorým sa dospelo pred ţalobcom poţadovanou zmenou ţaloby, (ne)môţu byť podkladom pre konanie o zmenenej ţalobe, súvisí s predbeţným hodnotením dôkazov a výsledkom vnútorného presvedčenia sudcu a jeho myšlienkového postupu; preto táto úvaha patrí len súdu rozhodujúcemu o návrhu na pripustenie zmeny ţaloby. Pokiaľ je ním okresný súd ako súd prvej inštancie, ţalobca nebol ani oprávnený napadnúť odvolaním správnosť tejto jeho úvahy, lebo odvolanie proti uzneseniu, ktorým sa pripustila alebo nepripustila zmena ţaloby, nebolo prípustné (viď § 202 ods. 3 písm. f/ O.s.p.). Ani dovolací súd pri posudzovaní prípustnosti dovolania z hľadiska dovolateľkou namietanej procesnej vady konania v zmysle § 237 ods. l písm. f/ O.s.p. nemôţe preskúmavať správnosť úvahy súdu riešiaceho otázku, či výsledky konania, ku ktorým sa dospelo pred podaním návrhu na zmenu ţaloby môţu alebo nemôţu byť podkladom pre konanie o zmenenej ţalobe (viď tieţ R 52/2012).
  33. S poukazom na ţalobkyňou tvrdený dôvod prípustnosti dovolania sa dovolací súd osobitne zameral na otázku opodstatnenosti jej tvrdenia, ţe konanie je postihnuté vadou v zmysle § 237 ods. l písm. g/ O.s.p., keď v prejednávanom spore (sp. zn. 22C 135/2008) mala byť vylúčená sudkyňa JUDr. Zborovjanová.
  34. Dovolací súd poznamenáva, ţe k vade konania v zmysle § 237 ods. l písm. g/ O.s.p., môţe dôjsť za predpokladu, ţe vo veci rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený. Keďţe dovolací súd vzhľadom na ustálenú súdnu prax v zmysle ktorej existencia ţiadneho alebo právoplatného rozhodnutia nadriadeného súdu o tom, ţe sudca je alebo nie je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci, je oprávnený otázku prípustnosti dovolania podľa § 237 ods. l písm. g/ O.s.p. posúdiť samostatne, prípadne i inak, neţ ju posúdil nadriadený súd súdu procesnému, ktorý vo veci rozhodoval (porovnaj R 59/97) skúmal, či vo veci (ne)rozhodoval vylúčený sudca.
  35. Najvyšší súd pri posudzovaní uvedenej námietky mal na zreteli § 14 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého mohli byť sudcovia vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo ich zástupcom moţno mať pochybnosti o ich nezaujatosti. Účelom tohto ustanovenia bolo prispieť k objektívnemu a nestrannému prejednaniu veci, k nezaujatému prístupu súdu k účastníkom alebo k ich zástupcom a tieţ predísť moţnosti neobjektívneho rozhodovania. Tomuto účelu zodpovedala 8 2 Cdo 68/2016 aj právna úprava skutočnosti, ktorá bola z hľadiska vylúčenia sudcu povaţovaná za právne relevantnú. Bola ňou existencia určitého právne významného vzťahu sudcu k veci alebo jeho osobného vzťahu k účastníkom konania, prípadne k ich zástupcom, ktorý by mohol ovplyvniť jeho objektívny pohľad na vec, a preto vyvolával pochybnosti o jeho nezaujatosti. Pomer sudcu k veci je daný najmä vtedy, ak sudca má svoj konkrétny záujem na určitom spôsobe skončenia konania a rozhodnutia vo veci. Môţe ísť o prípady, ak je sudca priamo zainteresovaný na výsledku konania (napr. je účastníkom konania), prípadne má na tomto výsledku nepriamy záujem (napr. ako vedľajší účastník) alebo získal informácie o veci tzv. neprocesným spôsobom, t.j. inak ako dokazovaním a vnímaním všetkého, čo vyšlo za konania najavo v zmysle § 132 O.s.p. O kvalifikovaný pomer sudcu k účastníkom konania (ich zástupcom) ide najmä vtedy, ak by bol zaloţený na príbuzenskom alebo rýdzo osobnom (pozitívnom alebo negatívnom) pomere k nim.
  36. Ţalobkyňa tvrdila, ţe v spore vedenom na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 42 C 160/2010 o ochranu osobnosti, ktorá sa týka tých istých účastníkov, teda jej a ţalovanej, boli uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6 NcC 25/2013 z
  37. septembra 2013 vylúčení z konania a rozhodovania veci sudcovia uvedeného súdu prvej inštancie vrátane JUDr. Slávky Zborovjanovej a vec bola prikázaná na prejednanie a rozhodnutie Okresnému súdu Košice I. Uviedla, ţe ak sa JUDr. Slávka Zborovjanová cítila byť zaujatá v inej jej právnej veci vedenej proti rovnakej ţalovanej, mala byť vylúčená aj vo veci sp. zn. 22 C 135/
  39. Zo spisu vyplýva, ţe Krajský súd v Košiciach ako súd nadriadený (§ 16 ods. 1 tretia veta pred bodkočiarkou O.s.p.) Okresnému súdu Košice II rozhodoval o námietke ţalobkyne a uznesením zo dňa
  40. augusta 2011 sp. zn. 5 NcC/27/2011 nevylúčil vo výroku uvedených sudcov spomínaného súdu prvej inštancie (vrátane sudkyne JUDr. Slávky Zborovjanovej, ktorá sa vyjadrila k námietke zaujatosti na č. l. 127 tak, ţe sa necítila byť zaujatá) z prejednania a rozhodovania veci sp. zn. 22 C/135/
  41. V odôvodnení poukázal na aplikáciu čl. 48 ods. 1 veta prvá ústavy, čl. 38 ods. 1 veta prvá Listiny základných práv a slobôd, § 3 ods. 3 prvá veta, § 4 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov a na judikatúru ESĽP (vo veci Saraivo D Carvallo proti Portugalsku, 1994, Gautrin a spol. proti Francúzsku, 1998; Delcourt c/a Belgicko). Konštatoval, ţe z obsahu spisu nevyplývajú také relevantné skutočnosti, pre ktoré by vznikli pochybnosti, a to legitímne, ţe by vyššie spomenutí sudcovia mali určitý, nie však nezaujatý 9 2 Cdo 68/2016 vzťah, a to so zreteľom na ich pomer k veci a k účastníkom konania, resp. k ich zástupcom. Záverom uviedol, ţe ţalobkyňa uţ nepracuje na okresnom súde a sama skutočnosť, ţe ţalobkyňa iba pracovala na Okresnom súde Košice II, nie je spôsobilá vyvolať pochybnosti o ich nezaujatosti.
  42. Dovolací súde po preskúmaní veci nezistil ţiaden taký kvalifikovaný vzťah sudcu k veci, resp. účastníkom konania (ţalobkyni), ktorý by zakladal dôvod pre jeho vylúčenie z prejednávania a rozhodovania veci.
  43. Podľa názoru dovolacieho súdu skutočnosť, ţe Krajský súd v Košiciach v inej veci uznesením zo dňa
  44. septembra 2013 sp. zn. 6 NcC/25/2013 vylúčil z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Okresnom súdu Košice II pod sp. zn. 42C 160/2010 vo výroku uvedených sudcov (vrátane sudkyne JUDr. Slávky Zborovjanovej) automaticky neznamená, ţe rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach v danej veci je nesprávne. Napokon vo veci sp. zn. 42C 160/2010 JUDr. Slávka Zborovjanová uviedla, ţe účastníkov konania nepozná a necíti sa byť zaujatá. Tieţ dovolací súd pripomína, ţe dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci alebo v jeho rozhodovaní v iných veciach (§ 14 ods. 3 O.s.p.). Obsah spisu vrátane zápisníc o jednotlivých pojednávaniach nepotvrdzuje zaujatosť konajúcej sudkyne na súde prvej inštancie. Samotný subjektívny názor ţalobkyne, ţe v osobe konajúcej sudkyne boli dané okolnosti vylučujúce ju z prejednávania a rozhodovania veci, pretoţe konajúca sudkyňa v inej veci bolo vylúčená z jej prejednania a rozhodovania, nezakladá ešte bez ďalšieho dôvod pre legitímne obavy z jej nestranného a nezaujatého rozhodovania. Zhrnúc uvedené, keď z predloţeného spisového materiálu nevyplývajú ţiadne také okolnosti, ktoré by spochybňovali nezaujatosť konajúcej sudkyne na súde prvej inštancie, dovolací súd vyhodnotil námietku ţalobkyne o existencii vady podľa § 237 ods. l písm. g/ O.s.p. ako neopodstatnenú.
  45. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, keď v danom prípade prípustnosť dovolania ţalobkyne nemoţno vyvodiť z ustanovenia § 238 O.s.p., ani z ustanovenia § 237 ods. 1 O.s.p. najvyšší súd preto dovolanie ţalobkyne podľa § 447 písm. c/ CSP ako procesne neprípustné odmietol a nezaoberal sa napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti. 10 2 Cdo 68/2016
  46. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd v zmysle § 451 ods. 3 veta druhá CSP neodôvodňuje. O výške náhrady trov konania ţalovanej rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).
  47. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 :
  48. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave
  49. marca 2017 JUDr. Viera Petríková, v.r. predsedníčka senátu JUDr. Mária Trubanová, PhD., v.r. členka senátu JUDr. Jozef Kolcun, v.r. člen senátu Za správnosť vyhotovenia : Vanda Šimová

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.