stavu katastra nehnuteľností na žalobcu 5/, preukázali naliehavý právny záujem na podaní určovacej žaloby, avšak mimo to boli povinní aj preukázať, že určitým spôsobom oni alebo ich právni predchodcovia vlastníctvo k nehnuteľnostiam tvoriacim predmet sporu nadobudli. Dospel k presvedčeniu, že žalobcovia nepreukázali titul, na základe ktorého by vlastnícke právo nadobudli a len samotné užívanie a držba nie je spôsobilá na to, aby sa niekto stal vlastníkom nehnuteľností titulom vydržania. Ohľadne žalobcu 5/ žalobu zamietol pre nedostatok právnej legitimácie v spore s tým, že ako vlastník je na liste vlastníctva zapísaný S. R. - L. S., štátny podnik, pričom žalobcovia žalovaného 5/ žalovali ako L. S., š.p. B. B. a nie ako zástupcu evidenčne vedeného vlastníka. Žalovaní 1/ až 4/ náhradu trov prvostupňového konania priznať nežiadali, trovy prvostupňového konania si uplatnil iba žalovaný 5/, ktorému ako úspešnému účastníkovi v spore priznal účelne vynaložené výdavky spojené s prvostupňovým konaním v zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. Krajský súd v Žiline rozsudkom z 19. februára 2009 sp. zn. 9 Co 297/2008 postupom bez nariadenia pojednávania
októbra 2008, rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny
potvrdil. Žalobcom 1/, 2/ a 3/ uložil povinnosť každému v sume 42,65 eur zaplatiť žalovanému 5/ trovy odvolacieho konania k rukám JUDr. P. H., advokáta so sídlom v R., do troch dní. Žalovaným 1/ až 4/ náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. V odôvodnení uviedol, že žalobcovia žiaden doklad, ktorý by ich tvrdenia preukazoval, súdu nepredložili a výpis z pozemnoknižnej vložky, vzťahujúcej sa k sporným nehnuteľnostiam, osvedčoval úplne iné právne skutočnosti a popisoval vlastnícke vzťahy úplne odlišným spôsobom než ako tvrdili žalobcovia. Ďalej uviedol, že nedoloženým zostalo i tvrdenie žalobcov o tom, že by nehnuteľnosti z generácie na generáciu prechádzali od 16. storočia iba ústnymi darovacími zmluvami, pričom nimi uvádzané tvrdenia v tomto smere odvolací súd hodnotil ako účelové v snahe obchádzať zákonný postup pri prejednaní dedičstva a z vlastníctva, resp. 5 Cdo 340/2009 3 spoluvlastníctva nehnuteľností vylúčiť ďalšie osoby, ktoré by eventuálne ako dedičia prichádzali do úvahy. Za najpodstatnejšie však odvolací súd pri preskúmaní veci považoval skutočnosť, že ústna zmluva o prevode vlastníctva k nehnuteľnostiam nemôže objektívne v nadobúdateľovi vyvolať presvedčenie, že je, resp. že na jej podklade sa stal vlastníkom nehnuteľností a že takáto zmluva pre nadobudnutie vlastníctva postačuje. Za správny považoval aj záver súdu prvého stupňa o nedostatku vecnej hmotnoprávnej legitimácie žalobcu 5/. Proti rozsudku odvolacieho súdu v rozsahu, v akom bol rozsudok súdu prvého stupňa potvrdený, podali dovolanie žalobcovia 1/, 2/ a 3/. Navrhli, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vrátil vec odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnili tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v ustanovení § 237 písm. f/ O.s.p. tým, že odvolací súd rozhodol o ich odvolaní proti rozsudku súdu prvého stupňa bez nariadenia pojednávania napriek tomu, že výslovne oznámili, že nesúhlasia s rozhodnutím odvolacieho súdu bez nariadenia pojednávania. Ich ako účastníkov konania ani ich právneho zástupcu riadne nepredvolal, neoznámil termín pojednávania a rozhodol v ich neprítomnosti. Zároveň namietali aj nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom. V dôvodoch dovolania podrobne rozoberali skutkový a právny stav veci. Odvolaciemu súdu vytýkali aj nesprávne právne posúdenie veci vedúce k nesprávnemu záveru o nedôvodnosti žaloby. Žalovaní 1/ až 4/ sa k dovolaniu nevyjadrili. Žalovaný 5/ mal za to, že dovolanie nie je dôvodné. Navrhol, aby dovolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil a žalovanému 5/ priznal náhradu trov dovolacieho konania. Najvyšší súd S. R. ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), skúmal najskôr to, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním (§ 236 a nasl. O.s.p.), a bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) skúmal najskôr to, či jeho opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré ním možno napadnúť. V zmysle § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. 5 Cdo 340/2009 4 V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu.
1 O.s.p. je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci.
3 O.s.p. je dovolanie prípustné tiež vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, že dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu. V danom prípade dovolaním žalobcov nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu, ale taký potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd nevyslovil, že dovolanie proti nemu je prípustné. Dovolací súd v prejednávanej veci dosiaľ nerozhodoval, preto ani nevyslovil právny názor, ktorým by boli súdy viazané. Z týchto dôvodov dospel Najvyšší súd S. R. k záveru, že dovolanie žalobcov nie je
1 až 3 O.s.p. procesne prípustné. S prihliadnutím na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 O.s.p.) skúmať vždy, či dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou zo závažných procesných vád vedúcich k vydaniu tzv. zmätočného rozhodnutia, ktoré zistenie by viedlo k záveru, že dovolanie je prípustné bez ohľadu na procesnú formu rozhodnutia odvolacieho súdu a spôsob jeho rozhodnutia, neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania
O.s.p., ale sa zaoberal aj otázkou, či konanie a rozhodnutie odvolacieho súdu nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ až g/ O.s.p. (t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, o prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať, o prípad nedostatku návrhu na začatie konania vo veciach, ktoré možno začať len na návrh, či o prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo súdom nesprávne obsadeným). Z vymenovaných procesných vád je v dovolaní výslovne namietaná vada konania spočívajúca v tom, že žalobcom sa postupom odvolacieho súdu odňala možnosť konať pred súdom tým, že odvolací súd nenariadil pojednávanie. 5 Cdo 340/2009 5
ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p. dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. O túto vadu konania ide vtedy, ak súd postupoval v konaní tak, že znemožnil účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu poskytuje Občiansky súdny poriadok. Dovolací súd z obsahu spisu nezistil, že by v konaní došlo k odňatiu možnosti žalobcom konať pred súdom. Zo spisu vyplýva, že prípisom z
Občianskeho súdneho poriadku v tomto znení platilo ako zásada, že na prejednanie odvolania nariadi predseda senátu odvolacieho súdu pojednávanie (§ 214 ods. 1 O.s.p.); výnimky z tejto zásady boli vymedzené ustanovením § 214 ods. 2 a 3 O.s.p. Dňom 15. októbra 2008 nadobudol účinnosť zákon č. 384/2008 Z.z., ktorý novelizoval Občiansky súdny poriadok a to jeho ustanovenia § 214.
1 O.s.p. v znení od 15. októbra 2008, na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej nariadi predseda senátu odvolacieho súdu pojednávanie ak a) je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, b) súd prvého stupňa rozhodol
bez nariadenia odvolacieho pojednávania, c) to vyžaduje dôležitý verejný záujem.
2 O.s.p. v tomto znení, môže odvolací súd rozhodnúť aj bez nariadenia odvolacieho pojednávania. V zmysle § 372p O.s.p. sa na konania začaté pred
5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. So zreteľom na odmietnutie dovolania sa nezaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti. V dovolacom konaní procesne úspešným žalovaným vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho konania proti žalobcom, ktorí úspech nemali (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Žalovaný 5/ si náhradu trov dovolacieho konania uplatnil a ich výšku vyčíslil. Dovolací súd priznal žalovanému 5/ náhradu trov dovolacieho konania spočívajúcu v odmene advokáta za 1 úkon právnej služby, ktorú mu poskytol vypracovaním vyjadrenia k dovolaniu žalobcov (§ 14 ods. 1 písm. c/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb). Základnú sadzbu tarifnej odmeny za tento úkon právnej služby určil
1 vyhlášky vo výške 101,25 €, čo s náhradou výdavkov za miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške jednej stotiny výpočtového základu [§ 1 ods. 3 a § 16 ods. 3 vyhlášky (t.j. 6,31 €)] a po pripočítaní DPH v sume 20,44 € (§ 18 ods. 3 vyhlášky) predstavuje spolu 128 €. Dovolací súd nepriznal žalovaným 1/ až 4/ náhradu trov dovolacieho konania, lebo v dovolacom konaní nepodali návrh na uloženie povinnosti nahradiť trovy dovolacieho konania. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. 5 Cdo 340/2009 8 V Bratislave dňa 3. februára 2010 JUDr. Vladimír Magura, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Adriána Borovská
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.