f) O.s.p. Namietal, že až z rozhodnutia odvolacieho súdu sa dozvedel, že odvolací súd vyvodil svoj iný právny záver zo skutočností nikým netvrdených a súdom prvého stupňa nehodnotených. K dovolaniu sa vyjadril opatrovník žalovaného v piatom rade, ktorý navrhol dovolanie odmietnuť. 1 Cdo 200/2009 3 Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) ktorý je zastúpený advokátom 241 ods. 1 O.s.p.), skúmal bez nariadenie dovolacieho pojednávania (§243a ods. 1 O.s.p.) najskôr či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré ním možno napadnúť. Z ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. vyplýva, že dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa § 238 ods. 1 až 3 O.s.p. je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej, proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci, a proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, že dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu. Žalobca dovolaním napadol rozsudok odvolacieho súdu, ktorý nevykazuje znaky žiadneho z uvedených rozsudkov. Nejde o zmeňujúci rozsudok v zmysle § 238 ods. 1 O.s.p. Dovolací súd v tejto veci ešte nerozhodoval, teda ani nemohol vysloviť svoj právny názor, od ktorého by sa odvolací súd odchýlil (§ 238 ods. 2 O.s.p.). Dovolanie smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku, vo výroku ktorého odvolací súd prípustnosť dovolania nevyslovil (§ 238 ods. 3 O.s.p.). Z tohto dôvodu je zrejmé, že dovolanie nie je v zmysle § 238 O.s.p. procesne prípustné. Vzhľadom k zákonnej povinnosti (§ 242 ods. 1 O.s.p.) prihliadnuť na existenciu procesných vád konania, ktoré zakladajú tzv. zmätočnosť rozhodnutia, skúmal dovolací súd prípustnosť dovolania aj podľa § 237 O.s.p. Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. 1 Cdo 200/2009 4 Dovolateľ namietal existenciu dovolacieho dôvodu v zmysle ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p., pričom tvrdil, že odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa z iných právnych dôvodov. Uviedol, že ako žalobca nemal možnosť v konaní sa vyjadriť, záver odvolacieho súdu o tom, že ku kúpnej zmluve sú pripojené nejaké dokumenty nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Takýto postup súdu je krajne arbitrárny, odopierajúci mu spravodlivosť. Prirodzeným právom každého človeka a občana je právo aby v zložitom procese hľadania práva a spravodlivosti mu aspoň raz bolo umožnené predstúpiť pred nezávislý súd so svojou vecou, teda aby bol vypočutý. Ide o to aby mohol predstúpiť so svojou vecou pred konkrétneho sudcu, či sudcov, ktorí sú vybavený právom a povinnosťou zvážiť všetky okolnosti, ktorých individuálna a neopakovateľná povaha uplatneného nároku presahuje to, čo možno vložiť do abstraktnej právnej normy. Právo na vypočutie patri aj podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva medzi zásadné a základné práva na rešpektovaní ktorých treba bezvýhradne trvať. V predmetnej veci ako z rekapitulácie súdneho spisu vyplýva, žalobca mal možnosť vyjadriť sa v konaní už pred prvostupňovým súdom. K porušeniu podľa § 237 písm. f/ by došlo kedy súd prvého stupňa nenariadil pojednávanie na ktoré by nepredvolal účastníkov a všetkých, ktorých prítomnosť potreboval na riadne objasnenie veci. V danom prípade však prvostupňový súd vo veci nariadil pojednávanie a vypočul účastníkov konania čím bolo žalobcovi umožnené vyjadriť sa vo veci a nebola mu odňatá možnosť konať pred súdom, preto treba vysloviť záver, že podmienky prípustnosti dovolania podľa § 237 písm. f/ O.s.p. nie sú splnené. V danom prípade nejde ani o tzv. prekvapujúce rozhodnutie odvolacieho súdu, ktoré by zakladalo vadu podľa § 237 písm. f/ O.s.p. Odvolací súd v danom prípade postupoval správne a v súlade so zákonom. Potvrdzujúci rozsudok odôvodnil nedostatkom naliehavého právneho záujmu (§ 80 písm. c/ O.s.p.) zhodne ako súd prvého stupňa. Tento záver je z hľadiska prípadného ďalšieho sporu právne významný. Dovolanie preto ani podľa § 237 O.s.p. prípustné nie je. Vzhľadom k uvedenému dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že dovolanie je v prejednávanej veci procesne neprípustné, preto ho v zmysle § 243b ods. 5 O.s.p.
1 písm. c/ O.s.p. odmietol. Riadiac sa právnou úpravou 1 Cdo 200/2009 5 dovolacieho konania, otázkou vecnej správnosti napadnutého rozsudku odvolacieho súdu sa nezaoberal. V dovolacom konaní úspešným žalovaným vzniklo právo na náhradu trov konania voči žalobcovi ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 O.s.p.
1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd im však náhradu trov dovolacieho konania nepriznal, lebo nepodali návrh na ich priznanie (§ 151 ods. 1 O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 30. novembra 2009 JUDr. Jana Bajánková , v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Hrčková Marta
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.