2, písm. a/ O.s.p. a vec vrátil na ďalšie konanie. Žalobcovi a žalovaným v
listiny, alebo tomu, kto ju predložil a vyzve dotknuté osoby, aby uzavreli dohodu alebo podali na súde návrh na určenie práva k nehnuteľnosti, s poukazom, že takýto postup je prejavom princípu ochrany skôr zapísaného vlastníctva evidovaného v katastri nehnuteľností. Poukázal na to, že zrovnoprávnením vlastníckeho titulu na základe právoplatného osvedčenia o dedičstve s ktorýmkoľvek iným titulom, na základe ktorého vzniklo vlastnícke právo k nehnuteľnosti riadne zaevidované v katastri nehnuteľností, môže a evidentne aj spôsobuje konkurenciu dvoch vlastníckych práv k tejto nehnuteľnosti resp. jej časti, pričom tejto situácii je možné sa vyhnúť postupom, keď v prípade hroziaceho záznamu duplicitného vlastníctva vzniknutého na základe predloženého osvedčenia o dedičstve, by správny orgán pokračoval postupom stanoveným pre listinu nemajúcu povahu súdneho rozhodnutia.
názoru krajského súdu nie je bezpodmienečne nevyhnutná priama aplikácia odkazu na § 175zca O.s.p. ako určujúcej charakteristiky listiny majúcej dôsledky právoplatného súdneho rozhodnutia vo vzťahu k nehnuteľnosti, nakoľko takáto aplikácia je v danom kontexte nelogická. Poukázal na publikované stanovisko občianskoprávneho kolégia NS SR pod č. Rc 41/97 a na záver Ústavného súdu Českej republiky vyslovený v náleze I. ÚS 22/99 zo dňa 2.2.
druhej hlavy piatej časti O.s.p. daná ust. § 19 O.s.p. v spojení s § 250 ods.
Dôvodil, že odmietnutie zápisu záznamovej listiny
názoru žalobcu, s ktorým sa stotožnil aj krajský súd, naráža v praxi na absolútny odpor Notárskej komory, ktorá odmieta uznať takýto odvodený výklad § 36a katastrálneho zákona odvolávajúc sa na skutočnosť, že zápis
katastrálneho zákona je len evidenčný úkon, na ktorý sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, čiže správa katastra nemôže v rámci takéhoto úkonu prihliadnuť na takýto rozširujúci výklad § 36a, keď odkaz pod čiarou jednoznačne uvažuje
Uviedol, že čo sa týka takto vzniknutého vlastníctva, je treba si uvedomiť, že duplicitu nespôsobuje kataster zápisom, keďže k vzniku vlastníctva nedochádza
zápisom listiny, ale vydanie právoplatného rozhodnutia o dedičstve na nehnuteľnosť, ktorú už vlastní iný subjekt ako poručiteľ. Poukázal na riešenie problematiky otázok § 36a katastrálneho zákona uverejnené v Katastrálnom Bulletine č. 3/2005. Súčasne dôvodil, že tým, že správa katastra je povinná vyznačiť na predmetných listoch vlastníctva obmedzujúcu poznámku, ktorá spôsobí rovnaký následok, ako zápis duplicitného vlastníka s rozdielom, že obaja duplicitní vlastníci nie sú evidovaní na LV, zabráni vlastníkovi na dotknutom LV s nehnuteľnosťou nakladať a skomplikuje prípadné dedičské konanie, keďže niektorí notári duplicitné dedičstvo odmietajú prejednať, s poukazom na to, že pokiaľ účastníci nevyriešia spor súdnou cestou, zápis poznámky nebude možné zrušiť. Žalobca navrhoval napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že odvolanie žalovaného 1/ proti rozsudku súdu prvého stupňa
jeho názoru neobsahuje žiadne dôvody, pre ktoré by mohol byť rozsudok krajského súdu zmenený alebo zrušený. Nesúhlasil s dôvodmi uvedenými v odvolaní. Žalovaná 7/ navrhovala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Ostatní žalovaní sa na odvolanie žalovaného 1/ nevyjadrili, odvolací návrh nepodali. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací
ust. § 246c O.s.p. v spojení s ust. § 10 ods. 2 preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu a konanie mu predchádzajúce v zmysle ust. § 246c v spojení s §§ 211 a nasl. a dospel k názoru, že v danej veci odvolanie nie je dôvodné. Predmetom odvolacieho konania v danej veci bol rozsudok, ktorým krajský súd zrušil vykonanie záznamu žalovaného 1/ v časti, v ktorej správny orgán zapísal k nehnuteľnostiam vedených správou katastra na LV č. X., Y., Z.. pre kat. úz. Č. a na LV č. Q. pre kat. úz. M. spoluvlastnícky podiel v prospech žalovaných v 2/ a 3/ rade na základe dedičského rozhodnutia a vec vrátil na ďalšie konanie, a preto odvolací súd preskúmal rozsudok súdu 4 1Sžo 305/2009 prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu – žalovaný 1/ a konanie mu predchádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými námietkami uvedenými v žalobe Generálnej prokuratúry SR ako aj so vznesenými námietkami účastníkov preskúmavacieho konania a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia správneho orgánu. Odvolací súd dáva do pozornosti, že predmetom preskúmavacieho konania v danej veci je postup žalovaného správneho orgánu – žalovaný 1/, ktorým správny orgán vykonal záznam na list vlastníctva na základe dedičského rozhodnutia.
1, 2, 3 katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej len "vklad"), záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej len "záznam") a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri (ďalej len "poznámka"). Zápisom práv k nehnuteľnostiam sa rozumie vklad, záznam a poznámka. Zápisy práv k nehnuteľnostiam majú právotvorné, evidenčné alebo predbežné účinky
tohto zákona.
2 katastrálneho zákona záznam je úkon správy katastra plniaci evidenčné funkcie, ktoré nemajú vplyv na vznik, zmenu ani na zánik práv k nehnuteľnostiam.
1, 2 katastrálneho zákona v katastrálnom konaní sa zapisujú práva k nehnuteľnostiam, rozhoduje sa o zmenách hraníc katastrálnych území, o prešetrovaní zmien údajov katastra, o oprave chýb v katastrálnom operáte a o obnove katastrálneho operátu. Na katastrálne konanie je príslušná správa katastra, v ktorej územnom obvode sa nachádza nehnuteľnosť.
1, 2 katastrálneho zákona správa katastra posúdi, či je predložená verejná listina alebo iná listina bez chýb v písaní alebo počítaní a bez iných zrejmých nesprávností a či obsahuje náležitosti
tohto zákona. Ak je verejná listina alebo iná listina spôsobilá na vykonanie záznamu, správa katastra vykoná záznam do katastra.
katastrálneho zákona (účinného v čase vykonania záznamu) ak je vlastnícke právo k nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva a na vykonanie záznamu je predložená ďalšia verejná listina alebo iná listina, ktorá nevychádza z údajov katastra, správa katastra nevykoná záznam a vráti verejnú listinu alebo inú listinu tomu, v koho prospech právo k nehnuteľnosti svedčí
listiny, alebo tomu, kto ju predložil a vyzve dotknuté osoby, aby uzavreli dohodu alebo podali na súde návrh na určenie práva k nehnuteľnosti; záznam vykoná vždy, ak má verejná listina účinky právoplatného súdneho rozhodnutia 10f) o práve k nehnuteľnosti. ___________________ 10f) § 152 ods. 1, § 159, § 167 ods. 2 a § 175zca ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku
1, 2 katastrálneho zákona zápisy práv k nehnuteľnostiam v evidencii nehnuteľností vykonané do 31. decembra 1992 preukazujú pravdivosť skutočností v nich uvedených, ak sa nepreukáže opak. Ak sa preukáže opak, správa katastra opraví zápis. 5 1Sžo 305/2009 Zápisy práv k nehnuteľnostiam vykonané
zákona č. 265/1992 Zb. o zápisoch vlastníckych a iných vecných práv k nehnuteľnostiam v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 60/1994 Z.z. sa považujú za zápisy práv k nehnuteľnostiam vykonané
tohto zákona.
1 správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.
1, 2 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán.
názoru odvolacieho súdu žalovaný 1/ v danej veci nepostupoval v intenciách citovaných právnych noriem, vo veci síce zistil skutočný stav, avšak zo skutkových okolností nevyvodil správny právny záver, a preto jeho rozhodnutie je právne nesprávne, z ktorých dôvodov súd prvého stupňa postupoval v súlade so zákonom, pokiaľ žalobe vyhovel a preskúmavané rozhodnutie žalovaného 1/
2, písm. a/ O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Medzi účastníkmi konania ostala sporná aplikácia ustanovenia § 36a katastrálneho zákona, účinného v čase vykonania záznamu v znení zákona č. 173/2004 Z.z.. Odvolací súd z predloženého spisového materiálu súdu prvého stupňa, súčasť ktorého tvoril administratívny spis žalovaného správneho orgánu v danej veci zistil, že žalovaný 1/ - Správa katastra Dunajská Streda preskúmavaným záznamom zapísala k nehnuteľnostiam vedených správou katastra na LV č. X., Y., Z. pre kat. úz. Č. a na LV č. Q. pre kat. úz. M. spoluvlastnícky podiel po 1/16 v prospech žalovaných v 2/ a 3/ rade na základe osvedčenia o dedičstve 13D 230/2005, Dnot 126/2005 zo dňa 6.12.2005, právoplatného 22.12.2005, vydaného notárom ako súdnym komisárom po neb. I. na základe poverenia Okresného súdu v Dunajskej Strede a v dôsledku vykonania uvedeného záznamu došlo ohľadne nehnuteľností zapísaných na týchto listoch vlastníctva (LV č. X., Y., Z. pre kat. úz. Č. a LV č. Q. pre kat. úz. M.) k situácii, keď súčet spoluvlastníckych podielov podielových spoluvlastníkov nehnuteľností zapísaných na uvedených listoch vlastníctva prevýšil celok, t.j. 1/1 a to práve o 2/16, ktoré boli zapísané napadnutým záznamom, keďže pred vykonaním predmetného záznamu vlastníctvo k dotknutým nehnuteľnostiam bolo vyčerpané, pretože jednotlivé spoluvlastnícke podiely tvorili pri svojom súčte celok t.j. 1/1. Správe katastra ako orgánu štátnej správy súčasťou výkonnej moci štátu zákonodarca v právnej norme § 4 ods. 1 v spojení s § 36a katastrálneho zákona ustanovil kompetenciu rozhodovať, či sú splnené podmienky na zápis práv k nehnuteľnostiam do katastra na základe záznamu. Predpokladom zákonného postupu správy katastra, ktorým v danej veci vykonala záznam
1, 2 katastrálneho zákona, bola aplikácia uvedenej právnej normy v súčinnosti s aplikáciou právnej normy ustanovenej v § 36a, teda povinnosťou 6 1Sžo 305/2009 správy katastra bolo nielen posúdiť, či predložená verejná listina alebo iná listina bola bez chýb v písaní alebo počítaní a bez iných zrejmých nesprávností a či obsahuje náležitosti
katastrálneho zákona, ale súčasne, či predložená verejná listina alebo iná listina bola spôsobilá na vykonanie záznamu na základe splnenia zákonných podmienok na vykonanie záznamu ustanovených v § 36a. Vôľou zákonodarcu v citovanej právnej norme § 36a katastrálneho zákona v znení zákona č. 173/2004 Z.z. bolo zabránenie zápisov duplicitného vlastníctva a tým súčasne zabezpečenie ochrany vlastníctva resp. spoluvlastníctva tých osôb, ktoré boli zapísané v katastri nehnuteľností skôr, teda pred predložením verejnej listiny alebo inej listiny na záznam. Z uvedeného vyplýva, že zákonodarca správe katastra v tejto právnej norme ustanovil oprávnenie posúdiť predloženú verejnú listinu alebo inú listinu z hľadiska splnenia podmienok v nej ustanovených tak, že pokiaľ správa katastra zistí, že vlastnícke resp. spoluvlastnícke právo k nehnuteľnostiam je na liste vlastníctva už zapísané a na záznam je predložená ďalšia verejná listina alebo iná listina, ktorá nevychádza z údajov katastra, v dôsledku čoho by došlo k zápisu duplicitného vlastníctva resp. spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam zapísaných na tomto liste vlastníctva, záznam nevykoná a je oprávnená aj povinná postupovať v zmysle následnej právnej úpravy ustanovenej v tejto právnej norme, t.j. vráti verejnú listinu alebo inú listinu tomu, v koho prospech právo k nehnuteľnosti svedčí
listiny, alebo tomu, kto ju predložil a vyzve dotknuté osoby, aby uzavreli dohodu alebo podali na súde návrh na určenie práva k nehnuteľnosti. Pokiaľ aj zákonodarca v právnej norme § 36a katastrálneho zákona za bodkočiarkou ustanovil, že správa katastra záznam vykoná vždy, ak má verejná listina účinky právoplatného súdneho rozhodnutia o práve k nehnuteľnosti a v poznámke pod čiarou okrem iného uviedol aj ust. § 175zca ods. 4 O.s.p., je potrebné aj
názoru odvolacieho súdu takúto právnu úpravu vykladať v rozumných a logických súvislostiach s účelom tejto právnej úpravy a vôľou zákonodarcu, čo ňou sledoval. Vychádzajúc z uvedeného zákonodarca ustanovil správe katastra povinnosť vykonať záznam vždy, ak má verejná listina účinky právoplatného súdneho rozhodnutia o práve k nehnuteľnosti, avšak za rozhodnutie súdu o práve k nehnuteľnosti v zmysle § 36a je možné považovať rozsudok súdu (§ 152 ods. 1 v spojení s § 159 ods. 1, 2 O.s.p.), ktorým bolo právoplatne rozhodnuté o práve k nehnuteľnosti na základe návrhu
c/ O.s.p., pretože len z takéhoto súdneho rozhodnutia, ako výsledku vykonaného dokazovania v sporovom konaní, je zrejmé, komu svedčí alebo nesvedčí (pri negatórnych žalobách) vlastnícke resp. spoluvlastnícke právo k nehnuteľnosti. Pokiaľ teda aj zákonodarca pod čiarou ustanovenia § 36a odkazuje na ustanovenie § 175zca ods. 4 O.s.p. je možné prisvedčiť tvrdeniu žalovaného 1/, že osvedčenie o dedičstve vydané
4 je verejnou listinou, na základe ktorej sa vykoná záznam do katastra nehnuteľností, avšak nie je možné ho považovať za takú verejnú listinu, na základe ktorej sa záznam vykoná vždy, pretože osvedčenie o dedičstve vydané notárom povereným súdom
1 O.s.p., ktoré nadobúda v zmysle splnenia zákonných podmienok
4 O.s.p. účinky právoplatného uznesenia o dedičstve (§ 175q ods. 1, písm. a/ až c/, § 175l a § 175o) osvedčuje nadobudnutie dedičstva po poručiteľovi, pričom dedičské konanie nemá charakter sporového konania o vlastníctve, a preto aj osvedčenie o dedičstve nie je možné považovať za takú verejnú listinu, ktorá by mala účinky právoplatného súdneho rozhodnutia o práve k nehnuteľnosti naplniac účel, ktorý mal na mysli zákonodarca v právnej úprave ustanovenej v § 36a katastrálneho zákona. 7 1Sžo 305/2009 Aj
názoru odvolacieho súdu zhodne s názorom súdu prvého stupňa žalovaný správny orgán v danej veci pri posudzovaní splnenia všetkých zákonných podmienok pre vykonanie záznamu na základe predloženej verejnej listiny – osvedčenia o dedičstve, nedostatočne venoval pozornosť, či sú splnené zákonné podmienky pre zápis spoluvlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe predloženej verejnej listiny – osvedčenia o dedičstve. Správa katastra teda v danej veci nepostupovala v súlade s § 36 ods. 2 katastrálneho zákona v spojení s § 36a, keď vykonala záznam, ktorým zapísala spoluvlastnícky podiel po 1/16 v prospech žalovaných 2, 3 k nehnuteľnostiam na predmetných listoch vlastníctva na základe predloženého dedičského osvedčenia, napriek tomu, že
údajov katastra vlastníctvo skôr zapísaných spoluvlastníkov tvoril jeden celok (1/1), čím spôsobila zápis duplicitného vlastníctva, resp. spoluvlastníctva v podiele 2/16. Vzhľadom na uvedené nebolo možné prihliadnuť na námietky žalovaného 1/. Súčasne odvolací súd neprihliadol na tvrdenia žalovaného 1/ týkajúce sa nesúhlasu Notárskej komory s iným výkladom § 36a katastrálneho zákona, ako aj zápisu obmedzujúcej poznámky, považujúc ich za právne irelevantné pre predmetné konanie, pretože zákonodarca zveril štátnu správu na úseku katastra nehnuteľností správe katastra a nie Notárskej komore a posudzovanie obmedzujúcej poznámky nebolo predmetom konania o vykonanie záznamu a teda ani predmetom súdneho prieskumu. Pokiaľ v danej veci správa katastra postupovala a rozhodla v rozpore s uvedenou právnou normou, trpí jej rozhodnutie nezákonnosťou. Dodržiavanie zákonnosti a jej ochrana je základným predpokladom právneho štátu v zmysle článku 1 Ústavy Slovenskej republiky, pretože právny štát charakterizuje výkon štátnej moci na základe ústavne vydaných zákonov, ktoré majú za cieľ ochraňovať slobodu, spravodlivosť a právnu istotu. Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 a v spojení s § 219 ods. 1, 2 ako vecne správny a v súlade so zákonom potvrdil. Odvolací súd účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal v zmysle § 246c O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 a v spojení s § 250k ods. 1, pretože žalobca bol v tomto konaní síce úspešný, avšak náhradu trov konania si neuplatnil a žalovaným zákon náhradu trov konania nepriznáva. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave, dňa 21. apríla 2010 JUDr. Zdenka Reisenauerová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Peter Szimeth
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.