Najvyšší súd 3 Cdo 9/2009 Slovenskej republiky U z n e s e n i e Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu Š., bývajúceho v B., zastúpeného JUDr. J., advokátom so sídlom v B., proti žal

II. ÚS 261/06). To však neznačí, že by zároveň nevyhnutne platil aj opak, teda to, že 3 Cdo 9/2009 7 každé porušenie práva na spravodlivý súdny proces dosahuje vždy intenzitu vady konania v zmysle § 237 O.s.p. Ústava Slovenskej republiky neupravuje, aké dôsledky majú jednotlivé procesné nesprávnosti, ku ktorým v praxi dochádza v konaní pred súdmi, ani nestanovuje predpoklady ich možnej nápravy v opravnom konaní. Bližšiu úpravu ústavne garantovaného práva na súdnu ochranu obsahuje Občiansky súdny poriadok, ktorý vo svojich ustanoveniach predpokladá aj možnosť vzniku určitých procesných pochybení súdu v občianskom súdnom konaní. V nadväznosti na podstatu, význam a procesné dôsledky týchto pochybení upravuje Občiansky súdny poriadok aj predpoklady a podmienky, za ktorých možno v dovolacom konaní napraviť procesné nesprávnosti konania na súdoch nižších stupňov. Najzávažnejším procesným vadám konania, ktoré sú taxatívne vymenované v § 237 O.s.p., pripisuje Občiansky súdny poriadok osobitný význam – vady tejto povahy považuje za okolnosť zakladajúcu prípustnosť dovolania (

§ 237

O.s.p.) a zároveň tiež za prípustný dovolací dôvod (

§ 241ods.

2 písm. a/ O.s.p.). Aj niektorým ďalším procesným vadám konania, i keď nedosahujúcim stupeň závažnosti procesných vád v zmysle § 237 O.s.p., pripisuje Občiansky súdny poriadok význam. „Iné vady, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci“ považuje ale – na rozdiel od procesných vád vymenovaných v § 237 O.s.p. – (len) za relevantný dovolací dôvod (

§ 241ods.

2 písm. b/ O.s.p.), vady tejto povahy prípustnosť dovolania nezakladajú. Na posúdenie prípustnosti dovolania – aj z aspektov vyplývajúcich z ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p. – je zásadne príslušný dovolací súd (

IV. ÚS 238/07). Na základe uznesenia občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky bol v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky ako judikát R 111/1998 uverejnený rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z

1. augusta 1997 sp. zn. 2 Cdo 5/1997, z ktorého vyplýva, že „konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.) aj vtedy, ak odvolací súd svoj právny záver riadne neodôvodnil, takže jeho rozsudok zostal nepreskúmateľný“. Podľa právneho názoru dovolacieho súdu je názor zaujatý v uvedenom judikáte plne opodstatnený aj v prejednávanej veci a dovolací súd ani v danom prípade nemá dôvod odkloniť sa od tohto názoru. Dovolací súd nesúhlasí s tvrdením žalovaného, že je neudržateľný názor zaujatý v judikáte R 111/
2. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý rozhoduje v tejto veci, pri doterajšom rozhodovaní vždy dôsledne zastával 3 Cdo 9/2009 8 názor, že nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu zakladá (len) tzv. inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p., nie však procesnú vadu konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. (porovnaj napríklad rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 249/2008, 3 Cdo 290/2009, 3 Cdo 338/2009). Právna kvalifikácia nepreskúmateľnosti súdneho rozhodnutia súdu nižšieho stupňa ako dôvodu zakladajúceho (len) tzv. inú vadu konania pritom vyplýva aj z ďalších rozhodnutí iných senátov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (

napríklad rozhodnutia sp. zn. 1 Cdo 140/2009, 2 MCdo 18/2008, 4 MCdo 310/2009 a 5 Cdo 290/2009). Navyše (dovolací súd to len poznamenáva), odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol stručne rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská oboch procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania, obsah odvolania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku odvolacieho súdu nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Skutkové a právne závery odvolacieho súdu nie sú v danom prípade zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky; odôvodnenie dovolaním napadnutého rozsudku odvolacieho súdu ako celok spĺňa parametre zákonného odôvodnenia (§ 157 ods. 2 O.s.p.). Za porušenie základného práva zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v žiadnom prípade nemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv žalovaného. Dovolateľ neopodstatnene za odňatie možnosti konať pred súdom považuje postup odvolacieho súdu, ktorý sa údajne nevyporiadal s jeho námietkou uvedenou v odvolaní [kde namietal neodstránenie vady žaloby (jej petitu) v znení „s použitím písma a čo do veľkosti a druhu identického (vrátane nadpisu) s písmom použitým v predmetnom článku“ a tiež to, že súd prvého stupňa žalobcu nevyzval na odstránenie uvedenej vady (§ 43 O.s.p.), ale sám ju odstraňoval]. Z obsahu zmenenej žaloby (č.l. 282 spisu) vyplýva, že petit žaloby obsahoval aj slovné spojenie uvedené v zátvorke (vrátane nadpisu), súd prvého stupňa v tomto znení pripustil zmenu žaloby (z č.l. 284 spisu) a žalobu v tejto časti zamietol (

str. 132 prvostupňového rozsudku). Rozsudok súdu prvého stupňa nadobudol v tejto časti právoplatnosť. Zo spisu pritom nevyplýva, že by súd prvého stupňa odstraňoval uvedenú „vadu žalobného petitu“. 3 Cdo 9/2009 9 Žalovaný v dovolaní napokon namieta, že súd prvého stupňa mu v konaní odňal možnosť konať tým, že nerozhodol o jeho návrhu na prerušenie konania do právoplatného skončenia trestnej veci obžalovaných Z. a spol. Táto trestná vec bola vedená na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 5 T 444/

1. Dovolací súd považuje za nesprávne, pokiaľ o predmetnom procesnom návrhu žalovaného na prerušenie konania v zmysle § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. nebolo súdom vôbec rozhodnuté. Pre taký postup súdu nedáva opodstatnenie žiadne ustanovenie Občianskeho súdneho poriadku. Na tom, že ide o procesne nesprávny postup, nemení nič skutočnosť, že § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. neuvádza, dokedy (v akej lehote) má súd posúdiť opodstatnenosť návrhu účastníka na prerušenie konania. V dovolacom konaní ale pri zvažovaní, aké dôsledky mala táto procesná nesprávnosť na procesné oprávnenia žalovaného, nebolo možné prehliadnuť, že označené trestné konanie vo vzťahu k osobám uvedeným v návrhu na prerušenie konania bolo právoplatne skončené rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo
2. mája 2004 sp. zn. 2 To 267/2002 (

potvrdenie Okresného súdu v Trenčíne z

1. marca 2010 sp. zn. 5 T 444/2001), teda ešte pred vyhlásením rozsudku súdu prvého stupňa v preskúmavanej občianskoprávnej veci. So zreteľom na to dospel dovolací súd k presvedčeniu, že predmetný nesprávny procesný postup súdu v danom prípade nedosiahol (z materiálneho hľadiska) svojimi dôsledkami intenzitu, ktorú má procesná vada konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že v prejednávanej veci je dovolanie žalovaného podľa Občianskeho súdneho poriadku procesne neprípustné. Mimoriadny opravný prostriedok žalovaného preto odmietol podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako smerujúci proti rozhodnutiu, proti ktorému je dovolanie neprípustné. Pritom, riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nemohol sa zaoberať otázkou vecnej správnosti napadnutého výroku rozsudku odvolacieho súdu, ani opodstatnenosťou tých dovolacích námietok žalovaného, ktorými spochybňoval správnosť skutkových a právnych záverov odvolacieho súdu. V dovolacom konaní vzniklo procesne úspešnému žalobcovi právo na náhradu trov dovolacieho konania proti žalovanému, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 O.s.p., § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd nepriznal žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania, lebo v dovolacom konaní nepodal návrh na uloženie povinnosti 3 Cdo 9/2009 10 nahradiť trovy dovolacieho konania (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p.). P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
2. marca 2010 JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková