Výrok III. odôvodnil súd prvého stupňa tým, že „vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti vzájomný návrh odporkyne 1/ (na určenie neplatnosti dohody o vydaní veci) zamietol v celom rozsahu ako nedôvodný“. Výrok o trovách konania odôvodnil poukazom na § 142 ods. 1 O.s.p. 3 Cdo 104/2009 3 Na odvolanie odporkyne 1/ Krajský súd v Bratislave rozsudkom z
1 O.s.p. zamietnuť“. Pre prípad, že sa dovolací súd nestotožní s týmto názorom, odporkyňa 1/ namietala neopodstatnenosť dovolania. Poprela správnosť názoru dovolateľov, že rozsudok odvolacieho súdu „je na správe katastra nevykonateľný“. Podľa nej je rozsudok odvolacieho súdu v uvedenom zmysle „vykonateľný“, lebo na jeho základe ju správa katastra záznamom zapíše ako vlastníčku nehnuteľnosti v predmetnej časti. Dodala, že navrhovatelia 2/ a 3/ nemohli v priebehu konania nadobudnúť od navrhovateľa 1/ dom aj s bytom, lebo ani navrhovateľ 1/ sporný byt nevlastnil. Uviedla tiež, že dovolatelia sa vo svojej argumentácii vôbec nevysporiadali s teoreticko-právnou konštrukciou prevodu nehnuteľnosti vyplývajúcou z § 133 ods. 2 a § 47 ods. 1 Občianskeho zákonníka (t.j. s obligačnými a vecnými účinkami právneho úkonu o prevode vlastníctva nehnuteľnosti). Podľa jej názoru si navrhovatelia zle vysvetľujú § 9 zákona č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách a prehliadajú, že Bytový podnik B, š.p. previedol vec (byt) patriacu do predmetu reštitúcie ešte pred
1 O.s.p. dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. Z ustanovenia § 211 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 159 ods. 1 O.s.p. vyplýva, že rozsudok odvolacieho súdu nadobúda právoplatnosť doručením všetkým účastníkom konania. I keď sa rozhodnutie odvolacieho súdu zvyčajne doručuje účastníkom konania v rovnakom čase, z najrozmanitejších dôvodov im toto rozhodnutie nemusí byť riadne a s právnymi účinkami doručené v rovnakom čase – bežne sa vyskytujú aj dlhšie časové rozdiely. Účastník konania nemusí mať vedomosť o čase doručenia rozhodnutia inému účastníkovi (iným účastníkom) konania, preto ani nemusí vedieť, či a kedy rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť; z tohto dôvodu dovolanie spravidla podáva v závislosti od doručenia napadnutého rozhodnutia. Vzhľadom na to nie sú v praxi dovolacieho súdu zriedkavé prípady, v ktorých účastník konania podal dovolanie skôr, než napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nadobudlo právoplatnosť. Z ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. nevyplýva, že by takéto dovolanie bolo neúčinným alebo neprípustným procesným úkonom. Zistenie dovolacieho súdu, že dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nenadobudlo právoplatnosť, nie je dôvodom pre odmietnutie alebo zamietnutie dovolania. S uvedeným zistením je spojená povinnosť dovolacieho súdu vrátiť predčasne predložený spis za účelom doručenia napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu účastníkovi konania, ktorému ešte nebolo doručené (pozn.: Najvyšší súd Slovenskej republiky takto postupoval napríklad v konaní sp. zn. 1 Cdo 102/2009, 2 Cdo 190/2009, 3 Cdo 44/2009, 4 Cdo 206/2009, 5 Cdo 188/2009 a 6 Cdo 25/2010). V dovolacom konaní sa potom vychádza z toho, že 3 Cdo 104/2009 6 momentom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu má aj takéto (i keď pred právoplatnosťou podané) dovolanie účinky, ktoré Občiansky súdny poriadok spája s dovolaním podaným v lehote jedného mesiaca od právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu. Zo spisu vyplýva, že v danej veci bolo rozhodnutie odvolacieho súdu doručené všetkým účastníkom konania a nadobudlo právoplatnosť. So zreteľom na to dovolací súd konštatuje, že dovolanie navrhovateľov 2/ a 3/ má účinky, ktoré Občiansky súdny poriadok spája s dovolaním podaným v lehote uvedenej v § 240 ods. 1 O.s.p. Najvyšší súd Slovenskej republiky po zistení, že dovolanie podali včas účastníci konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpení advokátom (§ 241 ods. 1 O.s.p.), ktorí sú subjektívne legitimovaní napadnúť dovolaním rozsudok odvolacieho súdu uvedený v § 238 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu v rozsahu podľa § 242 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že toto rozhodnutie treba zrušiť.
2 O.s.p. môže byť dovolanie podané iba z dôvodov, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní uplatnenými dôvodmi; tieto dôvody neposudzuje podľa toho, ako ich dovolateľ označil, ale podľa obsahu dovolania. Osobitne treba zdôrazniť, že dovolací súd bez ohľadu na obsah dovolania a podstatu dovolacích námietok vždy skúma, či v konaní nedošlo k procesným vadám uvedeným v § 237 O.s.p. a tiež tzv. iným vadám konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (viď § 242 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd pripomína, že dovolacie konanie má prieskumnú povahu; dovolací súd v ňom dokazovanie nevykonáva (§ 243a ods. 2 veta druhá O.s.p.). Vzhľadom na zákonnú povinnosť vyplývajúcu z § 242 ods. 1 druhá veta O.s.p. dovolací súd najskôr skúmal, či v konaní nedošlo k procesným nesprávnostiam vykazujúcim znaky vád vymenovaných v § 237 O.s.p. Procesné vady tejto povahy a intenzity neboli v dovolaní namietané a ani v dovolacom konaní nevyšli najavo. 3 Cdo 104/2009 7 Rovnako so zreteľom na § 242 ods. 1 veta druhá O.s.p. dovolací súd – i keď to dovolatelia výslovne nenamietali – skúmal, či v konaní nedošlo k tzv. inej vade konania majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. O takú vadu ide tiež v prípade nepreskúmateľnosti rozhodnutia súdu (viď R 111/1998). Podľa právneho názoru dovolacieho súdu došlo v danom konaní k procesnej nesprávnosti vykazujúcej znaky tejto procesnej vady. Aj odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu musí mať náležitosti uvedené v § 157 ods. 2 O.s.p. (§ 211 O.s.p.). Odvolací súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tiež s poukazom na ním prijaté právne závery. Účelom odôvodnenia rozsudku je vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu musí byť zároveň aj dostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu v dovolacom konaní. Ak rozsudok odvolacieho súdu neobsahuje náležitosti uvedené v § 157 ods. 2 O.s.p., je nepreskúmateľný. Dovolatelia v ich mimoriadnom opravnom prostriedku namietli, že napadnutý rozsudok odvolacieho súdu (pozn.: bezpochyby v časti týkajúcej sa rozhodnutia o vzájomnom návrhu odporkyne 1/) „je na správe katastra nevykonateľný, pretože rieši reštitučnú dohodu a navrhovatelia 2/ a 3/ majú ako právny titul nadobudnutia zmluvu, ktorou kúpili celú nehnuteľnosť od navrhovateľa 1/“. Tým mali zrejme na mysli, že napadnutý rozsudok nemôže viesť k zápisu vlastníctva bytu v prospech odporkyne 1/ a že výrok napadnutého rozhodnutia súdu, ktorým bolo vyhovené vzájomnému návrhu odporkyne 1/, nie je v právnom vzťahu účastníkov konania žiadnym prínosom, lebo neodstraňuje neistotu tohto vzťahu. Uvedená argumentácia súvisí s otázkou, či odporkyňa 1/ mala naliehavý právny záujem na ňou požadovanom určení. Podľa § 80 O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä a/ o osobnom stave (o rozvode, o neplatnosti manželstva, o určení, či tu manželstvo je alebo nie je, o určení rodičovstva, o osvojení, o spôsobilosti na právne úkony, o vyhlásení za mŕtveho); b/ o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva; c/ o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. 3 Cdo 104/2009 8 Za určovací návrh
c/ O.s.p. považuje súdna prax aj (v prejednávanej veci podaný) návrh na určenie neplatnosti právneho úkonu. Právny záujem, ktorý je podmienkou prípustnosti takéhoto určovacieho návrhu, musí byť naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaný návrh je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany navrhovateľovho práva, či sa ním môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie. Určovací návrh je spravidla prípustný pri spornosti práv (právnych vzťahov) k nehnuteľnostiam evidovaných v katastri nehnuteľností, ak rozsudok vyhovujúci návrhu môže privodiť zosúladenie evidovaného a právneho stavu. Najvyšší súd Slovenskej republiky už v rozsudku sp. zn. 3 Cdo 98/2004 (na ktorý poukázal aj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Cdo 91/2006 a ktorý opätovne pripomenul v uznesení sp. zn. 3 Cdo 36/2007) uviedol, že ak právna otázka platnosti alebo neplatnosti právneho úkonu má povahu (len) predbežnej otázky vo vzťahu k existencii práva alebo povinnosti, nie je daný naliehavý právny záujem na vyriešení (určení) tejto predbežnej otázky. Stav ohrozenia práva navrhovateľa alebo neistota v jeho právnom postavení sa samotným vyriešením tejto (iba predbežnej) otázky definitívne neodstráni; želaný stav sa dosiahne až určením, či tu je alebo nie je právny vzťah alebo právo (povinnosť). V už spomenutom rozhodnutí sp. zn. 1 Cdo 91/2006 Najvyšší súd Slovenskej republiky dodal, že nedostatok naliehavého právneho záujmu „predstavuje samostatný a prvoradý dôvod, pre ktorý určovací návrh nemôže obstáť a ktorý sám osebe a bez ďalšieho vedie k zamietnutiu návrhu“. Existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení (§ 80 písm. c/ O.s.p.) skúma súd zo zákona v každom štádiu konania (porovnaj dôvody uvedené v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Cdo 44/2008). Povinnosť preukázať, že na určení právneho vzťahu alebo práva je naliehavý právny záujem, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha (t.j. navrhovateľa a v prípade vzájomného návrhu odporcu). V danom prípade sa určenia neplatnosti právneho úkonu domáhali tak navrhovatelia (žiadali určiť neplatnosť kúpnej zmluvy), ako aj odporkyňa 1/ (žiadala určiť neplatnosť dohody o vydaní veci). Medzi navrhovateľmi a odporkyňou 1/ navrhovanými určeniami je pritom taký vzťah, že prípadným záverom súdu o platnosti kúpnej zmluvy je zároveň vylúčený záver súdu o platnosti dohody o vydaní veci (a naopak). 3 Cdo 104/2009 9 V preskúmavanej veci účastníci konania odôvodňovali, v čom spočíva ich naliehavý právny záujem na nimi požadovaných určeniach (§ 80 písm. c/ O.s.p.), na pojednávaní pred Okresným súdom Bratislava I, ktoré sa uskutočnilo
2 katastrálneho zákona v tomto znení platí, že ak súd rozhodol o neplatnosti právneho úkonu, správa katastra vyznačí stav pred týmto právnym úkonom; to platí aj vtedy, ak právo k nehnuteľnosti bolo dotknuté ďalšou právnou zmenou a ak je rozhodnutie súdu záväzné pre osoby, ktorých sa táto právna zmena týka. Pokiaľ sa v tomto ustanovení uvádza, že správa katastra vyznačí stav pred týmto (neplatným) právnym úkonom, bezpochyby sa má na mysli stav, ktorý je právne podložený. „Stav pred týmto právnym úkonom“ (t.j. v danom prípade pred dohodou o vydaní veci) ale znamená stav svedčiaci v prospech vlastníctva subjektu odlišného od odporkyne 1/, 3 Cdo 104/2009 11 ktorá nebola účastníčkou dohody o vydaní veci, vec nevydala a „stav obnovený“ v dôsledku prípadného určenia neplatnosti dohody o vydaní veci by nesvedčal v prospech jej vlastníctva. Za právne podložený stav pred týmto právnym úkonom nemožno v prípade určenia neplatnosti dohody o vydaní veci považovať vlastnícky stav odporkyňou 1/ vyvodzovaný z uzavretia kúpnej zmluvy. Táto zmluva bola síce registrovaná štátnym notárstvom, Najvyšší súd Slovenskej republiky ale na základe sťažnosti pre porušenie zákona rozhodnutie o registrácii zrušil. Neskoršie rozhodnutie katastrálneho úradu o zamietnutí návrhu na vklad bolo zrušené rozsudkom súdu v konaní podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku a vec (rozhodnutie o návrhu na vklad) bola vrátená na ďalšie katastrálne konanie. Obsah spisu nedáva dostatočný podklad pre záver, či po vrátení veci na ďalšie konanie katastrálny úrad povolil návrh na vklad do katastra; pokiaľ bol ale vklad povolený, mohlo k nemu – v súlade s obsahom spisu – dôjsť až po vydaní rozsudku Mestského súdu v Bratislave z
ktorého „napriek internému stopu a tomu, že navrhovateľ 1/ písal na BP B, že sa chce uchádzať o tento dom, podarilo sa predmetnú zmluvu uzatvoriť“. Navrhovateľ 1/ poukazoval na to, že „bol vyvesený oznam v roku 1990 na verejnej tabuli a bol daný úradný stop na kúpu bytov“, takže „táto kúpa bola zakázaná“ (viď č.l. 31 spisu). Pozornosť súdu upriamil na to, že „predaj prebiehal cez D., ktorá mala vypracovať (kúpnu) zmluvu aj dohodu o vydaní veci. Je vylúčené, že by si nevšimla predaj bytu v objekte, ku ktorému sa spisovala dohoda o vydaní veci.“ (č.l. 71 spisu). Z týchto okolností navrhovatelia vyvodzovali, že „nešlo o omyl, ale podvod“ (č.l. 191 spisu). V predmetnej veci sa odvolací súd v odôvodnení rozsudku zameral na osobitné dôvody neplatnosti kúpnej zmluvy (rozpor s § 1 zákonného opatrenia č. 364/1990 Zb. a s § 9 zákona č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách), ktoré prichádzali do úvahy so zreteľom na spoločenské, politické a právne zmeny po roku 1989 (najmä začínajúce reštitúcie a pripravovanú privatizáciu). Vysvetlil tiež, prečo nepovažoval kúpnu zmluvu za neplatnú z dôvodov týkajúcich sa podpisu riaditeľky predávajúceho štátneho podniku a danosti jej vôle prejavenej v kúpnej zmluve. Popri existencii týchto osobitných dôvodov neplatnosti zmluvy o prevode určitého (v zákone osobitne označeného) majetku, prichádzala ale do úvahy tiež možnosť existencie všeobecného dôvodu neplatnosti každého právneho úkonu, „ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči záujmom spoločnosti“ (viď § 39 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia kúpnej zmluvy). Odvolací súd napriek uvedeným tvrdeniam navrhovateľov v odôvodnení napadnutého rozsudku nevysvetlil, na základe čoho dospel k záveru, že kúpna zmluva nie je neplatná z tohto všeobecného dôvodu. Aj v tomto zmysle nie je preto napadnutý rozsudok dostatočne preskúmateľný. 3 Cdo 104/2009 13 Z dôvodov uvedených vyššie (viď
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.