1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona a iné, na neverejnom zasadnutí konanom v Bratislave
1 písm. a/ Trestného poriadku z r u š u j e sa uznesenie samosudcu Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica z 10. októbra 2016, sp. zn. BB-4T/15/2016.
1 Trestného poriadku u k l a d á sa svedkovi R. J., nar. XX. E. XXXX., bytom U., P. XX, poriadková pokuta vo výške 50 eur (päťdesiat eur). O d ô v o d n e n i e Samosudca Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica uznesením z 10. októbra 2016, sp. zn. BB-4T/15/2016 rozhodol tak, že
1 Trestného poriadku uložil svedkovi R. J. poriadkovú pokutu vo výške 200 eur. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že špecializovaný trestný súd vedie pod sp. zn. BB-4T/15/2016, trestné konanie proti obžalovanému D. R. a spol. pre prečin podplácania
1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona a iné.V predmetnej trestnej veci bolo určené hlavné pojednávanie na
1 Trestného poriadku o možnosti uloženia poriadkovej pokuty. Samosudca Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica sa dňa
názoru svedka, nedošlo k rušeniu konania, ani sa voči súdu nesprával urážlivo a svoju neúčasť na hlavnom pojednávaní odročenom na 10. októbra 2016 riadne a včas ospravedlnil. Okrem toho v deň konania hlavného pojednávania sudca právnemu zástupcovi svedka oznámil, že ospravedlnenie neakceptuje a trvá na výsluchu svedka v daný deň, inak mu bude uložená poriadková pokuta. Svedok sa nemohol na výsluch dostaviť, pretože bol odcestovaný v zahraničí.
názoru svedka, neoznámenie časového rozpätia, počas ktorého sa mal nachádzať v zahraničí, nemožno považovať za dôvod nedostatočného ospravedlnenia, tak ako to uviedol konajúci súd v odôvodnení napadnutého uznesenia. Ospravedlnenie bolo dostatočné. O neospravedlnenú neprítomnosť ide vtedy, ak nebola neprítomnosť ospravedlnená riadne a včas, čo v danom prípade neprichádza do úvahy, keďže svedok sa riadne a včas ospravedlnil. K zmareniu hlavného pojednávania nedošlo. Svedok okrem iného oznámil, že žiada, aby jeho výpoveď bola na hlavnom pojednávaní prečítaná za účelom hospodárnosti súdneho konania. Nebolo v jeho úmysle zmariť hlavné pojednávanie, resp. spôsobiť prieťahy v konaní.Svedok je toho času študentom na A. v P., pričom nie je zárobkovo činný a nemá finančné zdroje na úhradu uloženej pokuty. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie zrušil.Najvyšší súd Slovenskej republiky na podklade podanej sťažnosti preskúmal v zmysle § 192 ods. 1 Trestného poriadku správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť, a konanie predchádzajúce tomuto výroku a dospel k záveru, že sťažnosť svedka R. J. je čiastočne dôvodná, avšak pre iné skutočnosti, ako uviedol vo svojej sťažnosti.
1 Trestného poriadku kto napriek predchádzajúcemu napomenutiu ruší konanie alebo kto sa voči súdu, prokurátorovi, alebo policajtovi správa urážlivo alebo kto bez dostatočného ospravedlnenia neposlúchne príkaz alebo nevyhovie výzve alebo predvolaniu
tohto zákona, toho môže sudca a v prípravnom konaní prokurátor alebo policajt potrestať poriadkovou pokutou do 1 650 eur; ak ide o právnickú osobu až do 16 590 eur. Na možnosť uloženia poriadkovej pokuty musia byť dotknuté osoby vopred upozornené.Najvyšší súd zo spisového materiálu zistil, že svedok R. J. sa nedostavil na určené hlavné pojednávania, pričom svoju neúčasť neospravedlnil hodnoverne a dostatočným spôsobom. Následne neuposlúchol ani výzvu súdu na predloženie doplnenia ospravedlnenia.Najvyšší súd poznamenáva, že z obsahu pojmu dostatočné ospravedlnenie vyplýva, že musí ísť jednak o vážny dôvod, ktorý bránil vyhoveniu príkazu a predvolaniu
zákona a jednak o včas podané ospravedlnenie (R 15/1990, R 83/2001). Za vážny dôvod, ktorý bráni svedkovi v účasti na úkone trestného konania, treba považovať taký dôvod, ktorý je porovnateľný s významom úkonu, s následkami jeho nevykonania a potrebou jeho opätovného nariadenia (R 35/1998).Ospravedlnenie svedka R. J., že sa nemôže zúčastniť hlavného pojednávania z dôvodu, že sa bude nachádzať v zahraničí, by bolo dostatočným ospravedlnením len vtedy, ak by svedok uviedol miesto pobytu v zahraničí, dobu pobytu v zahraničí ako aj dôvod jeho pobytu (napr. služobná cesta, dovolenka atď.).Hodnoverným ospravedlnením neprítomnosti je najmä ospravedlnenie neprítomnosti zo zdravotných dôvodov opretých o aktuálne lekárske potvrdenie alebo z dôvodov vážnej udalosti v rodine, ktorá vyžaduje prítomnosť svedka (obvineného), neodkladný pracovný úkon, zanedbanie ktorého môže mať pre svedka vážne (napr. finančné) dôsledky a pod. Samosudca špecializovaného trestného súdu preto postupoval v súlade so stavom veci a zákonom, keď vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností neuznal ospravedlnenie svedka za dostatočné a uložil mu
1 Trestného poriadku poriadkovú pokutu. Vzhľadom na to, že z hľadiska podmienok vymedzených v ustanovení § 70 ods. 1 Trestného poriadku pre uloženie poriadkovej pokuty nie je rozhodné len to, že svedok svoju neúčasť na určenom úkone včas ospravedlnil, ale aj to, či dôvod jeho neúčasti bol vážny a reálne existujúci (nie vymyslený).Najvyšší súd dospel k záveru, že v danom prípade boli splnené všetky zákonné podmienky na sankcionovanie neprítomného svedka poriadkovou pokutou, tak ako to vyplýva z ust. § 70 ods. 1 Trestného poriadku.K výmere uloženej poriadkovej pokuty najvyšší súd poznamenáva, že túto nemožno v danom prípade považovať za adekvátnu. Pri určovaní výmery ukladanej poriadkovej pokuty nestačí posudzovať len závažnosť zmareného procesného úkonu, ale aj sociálnu situáciu tejto osoby. Všetky tieto okolnosti musia byť vo vzájomnej proporcionalite, ktorá v konečnom dôsledku znamená pre osobu, ktorá je poriadkovou pokutou postihnutá, takú ujmu a sankciu, ktorá je pre ňu citeľná, nie však drakonická a dosiahne sa ňou sledovaný účel. Špecializovaný trestný súd postupoval len právne formalisticky, keď necitlivo určil neprimeranú pokutu svedkovi bez toho, aby prihliadol na sociálny status tohto svedka (študent A. v P., ktorý nie je zárobkovo činný) a jeho sociálne pomery. Takýto postup nezodpovedá prirodzenému a ľudskému chápaniu spravodlivosti a náležitému zohľadneniu proporcionality uloženej sankcie k sociálnym pomerom a závažnosti zmareného procesného úkonu.Na základe vyššie uvedených skutočností Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že účel, ktorý sa má dosiahnuť uložením poriadkovej pokuty, možno docieliť i pokutou v nižšej výmere, ktorá zohľadňuje sociálne pomery svedka. S ohľadom na uvedené okolnosti najvyšší súd napadnuté uznesenie
1 písm. a/ zrušil a sám vo veci rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.