Obsah (14)

§ 47§ 106§ 114§ 78§ 250§ 445§ 57§ 440§ 25§ 491§ 461§ 44§ 46§ 21

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 3Sžrk/2/2017 Identifikačné číslo spisu: 3014200559 Dátum vydania rozhodnutia: 2. augusta 2017 Meno a priezvisko: JUDr. Ivan Rumana Funkcia: ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017

§ 47ods.

2 O. s. p. sa uvedená zásielka považovala za doručenú dňom jej vrátenia 02.06.

2. Krajský súd ďalej konštatuje, že súd môže odpustiť zmeškanie lehoty len v prípade, ak sa adresát z ospravedlniteľného dôvodu na adrese,

§ 106zákona č.

160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "C. s. p.") nezdržiaval a v tejto súvislosti neporušil žiadnu právnu povinnosť vyplývajúcu z predpisov administratívneho práva. Z predloženého Potvrdenia o dočasnej práceneschopnosti právneho zástupcu žalobkyne, ako aj z Potvrdenia Sociálnej poisťovne, mal krajský súd za preukázané, že právny zástupca žalobkyne sa z dôvodu dočasnej práceneschopnosti, ktorá trvala od 09.05.2016 do 19.06.2016 nezdržiaval na adrese sídla svojej kancelárie. Krajský súd poukázal v tejto súvislosti na obsah pripojenej doručenky,

ktorej bol prvý neúspešný pokus o doručenie vykonaný u právneho zástupcu žalobkyne dňa 06.05.2015, teda v čase, keď ešte nebol práceneschopný, a teda neboli splnené zákonné predpoklady na odpustenie zmeškania lehoty

§ 114C. s.

p.

1. Proti rozhodnutiu krajského súdu o zamietnutí návrhu na odpustenie zmeškania lehoty podal právny zástupca žalobkyne v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť. Uviedol, že ako právny zástupca žalobkyne sa nemohol oboznámiť s doručením zásielky zo súdu dňa 06.05.2016, nakoľko odo dňa 05.05.2016 do 08.05.2016 (poznámka: od štvrtka do nedele) sa zdržiaval mimo územia Slovenskej republiky, konkrétne na Ukrajine, čo preukazuje fotokópiou cestovného pasu. Dňa 09.05.2016 mu bol vykonaný chirurgický zákrok. Dôvod, pre ktorý sa nemohol oboznámiť so zásielkou súdu považuje za ospravedlniteľný, a preto navrhuje, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že mu odpúšťa zmeškanie lehoty na podanie odvolania proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k. 13S/153/2014-41 zo dňa 06.04.
3. Ku kasačnej sťažnosti sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že mu ako účastníkovi konania neprináleží vyjadriť sa k otázke, či súd má, resp. môže prihliadnuť v konaní o kasačnej sťažnosti na to, že pôvodne tvrdený dôvod, pre ktorý podal odvolanie proti rozsudku súdu až po uplynutí zákonnej lehoty ho právny zástupca rozšíril o oznámenie, že v čase doručovania bol odcestovaný, až v samotnej kasačnej sťažnosti, keď ho mohol uviesť už v samotnom návrhu na odpustenie zmeškania lehoty.
4. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len "najvyšší súd") ako súd kasačný [§ 438 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len "S. s. p.")], po zistení, že kasačnú sťažnosť podal včas účastník konania, zastúpený v súlade s ustanovením § 449 ods. 1 S. s. p., bez nariadenia pojednávania (§ 455 S. s. p.) preskúmal vec a dospel k záveru, že kasačnú sťažnosť právneho zástupcu žalobkyne je potrebné odmietnuť, nakoľko smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je kasačná sťažnosť prípustná.
5. Podl'a § 439 ods. 1, 2 a 3 S. s. p. je kasačná sťažnosť prípustná proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu, ak tento zákon neustanovuje inak. Kasačná sťažnosť nie je prípustná proti uzneseniu, a) ktorým sa upravuje vedenie konania, b) proti ktorému je prípustná sťažnosť, c) o priznaní alebo nepriznaní postavenia osoby zúčastnenej na konaní, d) o právomoci, príslušnosti, poriadkovej pokute

§ 78

, o odmene znalca, tlmočníka a prekladateľa,

1. f)týkajúceho sa odkladného účinku žaloby,
2. g)o predlžení lehoty

§ 250ods.

2,

1. h)ktorým sa prerušuje konanie z dôvodu podania prejudiciálnej otázky,
2. i)o výške náhrady trov konania. Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak
3. a)sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440,
4. b)sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred krajským súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol,
5. c)smeruje len proti dôvodom rozhodnutia krajského súdu.8.

ust. § 440 ods. 1 S. s. p., Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, žea) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

1. b)ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
2. c)účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
3. d)v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
4. e)vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
5. f)nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
6. g)rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
7. h)sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
8. i)nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti aleboj) podanie bolo nezákonne odmietnuté.9.

ustanovenia § 441 S. s. p., v kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti. 10.

§ 445ods.

1 S. s. p., v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania

§ 57

uviesťa) označenie napadnutého rozhodnutia,

1. b)údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
2. c)opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov

§ 440

sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). 11.

ust. § 461 S. s. p., kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že nie je dôvodná. 12.

§ 25S. s.

p., ak tento zákon neustanovuje inak, použijú sa na konanie pred správnym súdom primerane ustanovenia prvej a druhej časti Civilného sporového poriadku, okrem ustanovení o intervencii. Ak niektorá otázka nie je riešená ani v Civilnom sporovom poriadku, správny súd postupuje primerane

základných princípov konania tak, aby sa naplnil účel správneho súdnictva.13. Ako vyplýva z dôvodovej správy k zákonu č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok kasačná sťažnosť je opravný prostriedok v správnom súdnictve, smerujúci proti právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu, ak v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon.

novej zákonnej úpravy, v správnom súdnictve rozsudok súdu a uznesenie vo veci samej nadobúda právoplatnosť jeho doručením poslednému z účastníkov. Riadny opravný prostriedok, ktorým bolo doteraz odvolanie proti rozhodnutiu krajského súdu (prípadne aj okresného súdu, ako súdu prvej inštancie vo veci samej, nie je zákonom upravený a nepočíta sa s ním. Opravným prostriedkom je kasačná sťažnosť; ktorá má povahu mimoriadneho opravného prostriedku. Neprípustnosť kasačnej sťažnosti je zákonom vymedzená taxatívne. Kasačná sťažnosť nie je prípustná proti procesným rozhodnutiam vrátane uznesení o postúpení veci [písm. a) až f)], proti uzneseniu o predložení prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru Európskej únie [písm. g)]., ani proti rozhodnutiu o výške trov konania [písm. h)]. 13. V danom prípade kasačný súd z obsahu kasačnej sťažnosti žalobkyne zo dňa 9. 12. 2016 zistil, že i keď nie výslovne, ale z popisu sa dá dedukovať, že dôvodom pre jej podanie je námietka voči nesprávnemu postupu súdu prvého stupňa

§ 445ods.

1 písm. c) S. s. p. a je teda prípustná. 14. Zo žiadosti žalobkyne, doručenej krajskému súdu dňa 14.09.2016 vyplýva, že túto podala z dôvodu, že v čase opakovaného doručovania rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k. 13S/153/2014-41 zo dňa 06.04.2016, čase od 09.05.2016 do 21.06.2016 sa jej právny zástupca nezdržiaval v sídle advokátskej kancelárie z dôvodu práceneschopnosti, o čom predložila príslušný doklad. Až v podanej kasačnej sťažnosti uviedla ďalší dôvod pre odpustenie lehoty,

ktorého sa jej právny zástupca nezdržiaval vo svojom sídle ani v čase prvého doručovania, dňa 06.05.2016, pretože sa nachádzal mimo územia Slovenskej republiky na Ukrajine.

1. Kasačný súd v tejto súvislosti konštatuje, že nové skutočnosti, ktoré právny zástupca žalobkyne uviedol až v kasačnej sťažnosti, nemôže účastník zo zákona uplatňovať. Tieto by však neboli relevantné ani v prípade, ak by ich žalobkyňa pripojila k pôvodnému návrhu na odpustenie zmeškanej lehoty na podanie odvolania.
2. V zmysle predchádzajúcej právnej úpravy, v ust. § 58 ods. 1 O.s.p., na ktorú nadväzuje právna úprava účinná od
4. 2016 (§ 70 S. s. p.), súd odpustí zmeškanie lehoty, ak ju účastník alebo jeho zástupca zmeškal z ospravedlniteľného dôvodu a preto bol vylúčený z úkonu, ktorý mu patrí. Návrh treba podať do pätnástich dní po odpadnutí prekážky a treba s ním spojiť i zmeškaný úkon. Prekážka v danom prípade odpadla dňa 19.06.2016, kedy bola právnemu zástupcovi žalobkyne ukončená dočasná práceneschopnosť. Keďže lehota na podanie návrhu na odpustenie zmeškanej lehoty začala plynúť za účinnosti predchádzajúceho procesného predpisu (Občiansky súdny poriadok), bolo potrebné zo strany žalobkyne, resp. jej právneho zástupcu, prihliadať na vtedy účinnú právnu úpravu s prihliadnutím na úpravu

§ 491ods.

2 S. s. p. Návrh na odpustenie zmeškania lehoty bol podaný na poštovú prepravu až dňa 12.09.2016, t. j. po takmer 3 mesiacoch od odpadnutia prekážky a súčasťou návrhu nebol zmeškaný úkon. Z obsahu spisu je zrejmé, že právny zástupca žalobkyne mal vedomosť o výsledku konania vo veci, pretože sa osobne zúčastnil na pojednávaní dňa

1. apríla 2016, na ktorom došlo k vyhláseniu rozsudku. Z jeho návrhu na odpustenie zmeškania lehoty, doručeného súdu dňa
3. 2016 zároveň nevyplýva, kedy sa dozvedel o doručovaní rozhodnutia Krajského súdu v Trenčíne č. k. 13 S/153/2014-41 zo dňa
4. apríla 2016, čo mohlo mať takisto vplyv na posudzovanie lehoty na podanie predmetného návrhu. Z uvedeného je nesporné, že podmienky pre odpustenie zmeškania lehoty na podanie odvolania splnené neboli, pretože žalobkyňa predmetný návrh, podaný po zákonom určenej lehote, nespojila so zmeškaným úkonom, t.j. s odvolaním voči rozsudku.
5. So zreteľom na vyššie uvedené najvyšší súd kasačnú sťažnosť právneho zástupcu žalobkyne, smerujúcu proti uzneseniu krajského súdu

§ 461S. s.

p., ako nedôvodnú zamietol. 18. O trovách kasačného konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky

ust. § 170 písm. a) v spojení s ust. § 467 ods. 1 S. s. p.19.

§ 44ods.

3 C. s. p. na najvyššom súde koná a rozhoduje senát alebo veľký senát. 20.

§ 46ods.

1 C. s. p. senát sa skladá z predsedu senátu a dvoch sudcov. 21. Zloženie senátu v tejto veci najvyšší súd odvodil z ustanovenia § 25 veta prvá S. s. p. a § 44 ods. 3 C. s. p. v spojení s § 46 ods. 1 C. s. p., v ktorých je upravené zloženie senátu najvyššieho súdu tak, že sa skladá z predsedu senátu a dvoch sudcov. Zároveň vychádzal i z obsahu dôvodovej správy k S. s. p., z obsahu ktorej vyplýva, že v správnom súdnictve päťčlenný senát najvyššieho súdu rozhoduje

§ 21písmeno bi S.

s. p. vo veciach uvedených v § 11 písm. a/ - g/ S. s. p., t.j. ako súd prvej inštancie. Veľký senát je inštitucionálnym zabezpečením princípu právnej istoty vyjadrený v čl. 2 C. s. p. a normatívne pokrýva prípady, ak sa senát najvyššieho súdu mieni odkloniť od konštantnej judikatúrnej línie najvyššieho súdu [odsek 1 písm. a)] alebo od právneho názoru orgánu verejnej správy [odsek 1 písm. b)] alebo na návrh generálneho prokurátora za podmienok stanovených týmto zákonom [ods. 1 písm. c)]. Nakoľko v tomto prípade bolo napadnuté procesné rozhodnutie krajského súdu, ako súdu prvej inštancie, ktorého napadnutie kasačnou sťažnosťou zákon nepripúšťa znamená to, že najvyšší súd tu nerozhoduje ako súd prvej inštancie, preto najvyšší súd rozhoduje v trojčlennom senáte, ktorý je zložený z predsedu senátu a dvoch sudcov. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.