Obsah (12)

§ 250j§ 38§ 108§ 39a§ 37§ 39§ 119§ 43a§ 10§ 157§ 221§ 224

Najvyšší súd 4Sžo/12/2010 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky, v právnej veci ţalobcu: R., s.r.o.B., zastúpeného JUDr. Ing. Ľ. N., K., proti ţalovanému: Krajský st

§ 250jods.

1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zamietol ţalobu zo dňa 10.02.2009, ktorou sa ţalobca domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutia ţalovaného č. 2009/00256 zo dňa 14. januára 2009, ktorým ţalovaný zmenil rozhodnutie obce Č. č. X. zo dňa 26.09.2008 o umiestnení stavby N. AUPARK Košice, časť E2 - vonkajšie inţinierske objekty, SO 200 Komunikácie, dopravné riešenie tak, ţe z výroku prvostupňového rozhodnutia vypustil pozemok parc. č. X. k. ú. S. M.a v ostatnej časti rozhodnutie potvrdil v celom rozsahu. Na základe obsahu ţaloby podanej dňa 10.02.2009 bolo potrebné preveriť zákonnosť rozhodnutia ţalovaného a vysporiadať sa s tvrdením ţalobcu, ţe prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu je v rozpore s § 38 a § 110 stavebného zákona.

názoru ţalobcu prvostupňový správny orgán a odvolací správny orgán nesprávne vykladajú ustanovenie § 38 stavebného zákona, pretoţe povolili umiestnenie stavby N. AUPARK Košice navrhovateľovi územného konania okrem iného aj na pozemku so stavbami na parcele č. X., k. ú. S., bez 2 4Sţo/12/2010 toho, aby sa vysporiadal s nesúhlasom ţalobcu ako vlastníka uvedených stavieb s umiestnením predmetnej stavby. Ţalobca má za to, ţe neboli splnené zákonné podmienky na vydanie územného rozhodnutia na umiestnenie spornej stavby, nakoľko

§ 38

stavebného zákona môţe stavebný úrad rozhodnúť len bez súhlasu vlastníka pozemku, ale nie bez súhlasu vlastníka stavby. Ţalobca vykladá ustanovenie § 38 stavebného zákona v tom zmysle, ţe bez súhlasu vlastníka príslušný správny orgán nemôţe umiestniť stavby na iných stavbách, ak k nim navrhovateľ územného konania o umiestnení stavby nemá vlastnícke alebo iné právo, a to bez ohľadu na to, či je moţné stavby na navrhovaný účel vyvlastniť. Ţalobca uviedol, ţe prvostupňový správny orgán správne zistil skutkový stav, pretoţe vo svojom rozhodnutí o umiestnení stavby navrhovateľa zaviazal, aby pred vydaním stavebného povolenia poţiadal príslušný stavebný úrad o odstránenie stavby na vyššie uvedenej parcele, no napriek tomu rozhodol v rozpore so zákonom a preskúmavaným rozhodnutím umiestnil stavbu aj na spornú parcelu č. X., k. ú. S., na ktorej stoja stavby vo vlastníctve ţalobcu. V doplnenej ţalobe podanej na krajskom súde dňa 19.3.2009 ţalobca rozšíril ţalobné dôvody nasledovne: a) ţalobca namietol miestnu príslušnosť Obce Č., ktorá vydala rozhodnutie o umiestnení stavby, číslo X., pretoţe

názoru ţalobcu táto nebola v zmysle § 117 ods. 1 stavebného zákona príslušná takéto rozhodnutie vydať, ako orgán prvého stupňa. Stavebným úradom prvého stupňa malo byť

ţalobcu Mesto Košice, keďţe sa stavba neumiestňuje v územnom obvode dvoch alebo viacerých stavebných úradov, Mesto Košice nie je ani stavebníkom, vlastníkom stavby, a ani navrhovateľom územného konania (§ 119 stavebného zákona), takţe ani krajský stavebný úrad nemohol určiť Obec Č. ako príslušný stavebný úrad,

1. b)prvostupňové rozhodnutie Obce Č., X., ani napadnuté rozhodnutie krajského stavebného úradu, č. 2009/00256, neurčujú vo výrokovej časti poţiadavky na odstup umiestnenej stavby od hraníc dotknutých pozemkov a od susedných stavieb (napr. od budovy ČSOB, a.s., od budovy vo vlastníctve ţalobcu), čo je v rozpore s § 39 ods.2 písm.
2. b)stavebného zákona. Taktieţ neobsahujú vecnú a časovú koordináciu jednotlivých etáp stavby, a ich nadväznosť na hlavný objekt výstavby "N.", čo je v nesúlade s § 39 stavebného zákona, ktorý vyţaduje, aby územné rozhodnutie určilo aj časovú koordináciu jednotlivých stavieb v území,
3. c)napadnuté rozhodnutie nie je v súlade s § 3b ods. 3 zákona č.135/1991 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) a § 140b ods.1 stavebného zákona, keďţe nebolo podporené nevyhnutným záväzným stanoviskom príslušného cestného orgánu, pretoţe predmetom konania o umiestnení stavby bolo aj pripojenie pozemných komunikácií, zriaďovanie, úpravy, resp. zrušenie vjazdov z cesty alebo miestnej komunikácie na susedné nehnuteľnosti,
4. d)napadnutým rozhodnutím stavebný úrad porušil zásadu nestrannosti, pretoţe pri sporných výrokoch sa opiera výlučne o názor odborne spôsobilej osoby Ing. P. T., projektanta, ktorý je súčasne aj spracovateľom dokumentácie pre vydanie územného rozhodnutia. Stavebný úrad neskúma alternatívne riešenia, varianty technických riešení a moţnosti usporiadania stavby. Preferovanie iba projektanta sa javí ţalobcovi, s prihliadnutím na vyjadrenia a stanoviská účastníkov konania, za nedostatočné,
5. e)napadnuté rozhodnutie je v rozpore s regulačným plánom lokality - Námestie 3 4Sţo/12/2010 osloboditeľov v Košiciach, ako aj s podkladmi predloţenými navrhovateľom AUPARK Košice, spol. s .r.o. ţalobcovi pred začatím územného konania v tom, ţe v územnom pláne je miestna komunikácia medzi objektmi H. vo vlastníctve ţalobcu a budúceho hotela S. vedená ako obojsmerná priamo s výjazdom na Palackého ulicu, no správny orgán v napadnutom rozhodnutí túto skutočnosť napriek námietkam ţalobcu a ÚRA Mesta Košice nerešpektoval, opierajúc sa iba o názor Ing. P. T., projektanta konajúcom výlučne v záujme navrhovateľa AUPARK Košice, spol. s r.o., no v rozpore s územným plánom, technickými normami a záujmami obyvateľov dotknutej lokality (v dôkazoch vyznačené oranţovým) a miestnu komunikáciu vytvoril iba ako jednosmernú (v dôkazoch vyznačené oranţovým). Krajský súd na základe zisteného skutkového a právneho stavu veci nezistil ţiadny dôvod na zrušenie ţalobou napadnutého rozhodnutia na základe námietok ţalobcu a pri svojom rozhodovaní dospel k záveru, ţe ţalobou napadnuté rozhodnutie ako i správne konanie, ktoré mu predchádzalo, boli v súlade so zákonom. K obsahu ţalobnej námietky ţalobcu uvedenej v ţalobe doručenej prvostupňovému súdu dňa 10.2.2009, krajský súd uviedol, ţe ţalovaný sa s touto námietkou dostatočne vysporiadal v ţalovanom rozhodnutí, jasne uviedol vo svojom rozhodnutí, ţe územné rozhodnutie môţe byt' vydané aj na majetkovoprávne nevysporiadaný pozemok, pokiaľ sú naplnené podmienky ustanovené v § 38 stavebného zákona. Z obsahu rozhodnutia ţalovaného vyplýva, ţe ţalovaný si je vedomý toho, ţe na pozemku, na ktorom existuje stavba nie je moţné povoliť stavbu, teda vydať stavebné povolenie, ktorým sa povoľuje stavba. V danom prípade však rozhodnutie ţalovaného je územným rozhodnutím, ktorým ako to vyplýva z ustanovenia § 39 ods. 1 stavebného zákona sa určuje stavebný pozemok, umiestňuje sa stavba na ňom, určujú sa podmienky na umiestnenie stavby, určujú sa poţiadavky na obsah projektovej dokumentácie a stanovuje sa stav platnosti územného rozhodnutia. Námietka ţalobcu uvedená v ţalobe by bola prekáţkou vydania stavebného povolenia nie prekáţkou vydania územného rozhodnutia. Je vecou navrhovateľa v stavebnom konaní, aby na základe vydaného ţalovaného územného rozhodnutia pred podaním ţiadosti o stavebné povolenie, resp. pred vydaním stavebného povolenia a po nadobudnutí právoplatnosti územného rozhodnutia pozemok, ktorý je vo vlastníctve navrhovateľa, buď odkúpil a v prípade nedohody na kúpe a predaji ho inak majetkovoprávne vysporiadal postupom

§ 108a nasl.

stavebného zákona, keďţe je zjavné, ţe dôvody na vyvlastnenie uvedené v ustanovení § 108 ods.2 písm.

1. a)a
2. f)sú nepochybne v danom prípade dané, nakoľko je tu splnená poţiadavka verejného záujmu, ako aj poţiadavka verejnoprospešnej stavby, ako aj poţiadavka výstavby miestnej komunikácie. Z obsahu administratívneho spisu ţalovaného vyplynulo, ţe navrhovateľ v stavebnom konaní sa pokúšal o dohodu pred podaním návrhu na vyvlastnenie, čo nie je sporné, avšak vzhľadom na to, ţe k dohode nedošlo bude nútený nadobudnúť právo k pozemkom a stavbám na základe návrhu na vyvlastnenie. Pretoţe napadnuté rozhodnutie ţalovaného, rieši výlučne umiestnenie stavby pri určení tam uvedených podmienok

§ 39a

stavebného zákona a nie povolenie stavby a toto rozhodnutie je v súlade s cieľmi a úlohami územného plánovania, nie je moţné povaţovať túto ţalobnú námietku ţalobcu za dôvodnú. Ţalovaný sa

názoru súdu s touto rozhodnou odvolacou námietkou ţalobcu dostatočne vysporiadal v odôvodnení ţalovaného rozhodnutia. 4 4Sţo/12/2010 K námietke ţalobcu uvedenej pod písmenom e) doplnenej ţaloby, v ktorej ţalobca namietal aj v predchádzajúcom správnom konaní - dodrţanie schválenej územnoplánovacej dokumentácie, tak aj s touto námietkou sa ţalovaný a prvostupňový správny orgán - stavebný úrad Obec Č. kvalifikovane,

názoru súdu, vysporiadal, pretoţe

§ 37

ods.1 stavebného zákona podkladom pre vydanie územného rozhodnutia sú územné plány obcí a zón a ako to vyplýva z ustanovenia § 37 ods.4 stavebného zákona, ak by stavebný úrad zistil, ţe návrh navrhovateľa v stavebnom konaní nie je v súlade s týmito podkladmi uvedenými v § 37 ods.1 stavebného zákona, návrh by musel zamietnuť. Pretoţe ustanovenie § 37 ods.4 stavebného zákona nebolo naplnené stavebný úrad v územnom konaní

§ 39

stavebného zákona vymedzil územie na navrhovaný účel, určil podmienky, ktorými sa zabezpečia záujmy spoločnosti v území, najmä súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania. Pretoţe námietky ţalobcu uvedené v doplnku ţaloby pod písmenami

1. a)aţ
2. d)ţalobca nenamietal v odvolaní v odvolacom konaní pred ţalovaným, ţalovaný sa s týmito námietkami ani nemohol vysporiadať, a preto ani krajský súd ich v uvedenom rozsahu s výnimkou námietky pod bodom
3. a)doplnku nemohol preskúmavať, lebo nie sú predmetom rozhodovania a obsahom rozhodnutia ţalovaného. K ostatným námietkam pod bodom
4. a)aţ
5. d)doplnku ţaloby prvostupňový súd poznamenal, ţe stavebný úrad mohol určiť Obec Č. za príslušný stavebný úrad v zmysle ustanovenia § 119 ods. 3 stavebného zákona, pričom prvostupňové rozhodnutie Obce Č. má náleţitosti uvedené v ustanovení § 39 a § 39a stavebného zákona, a ak by stavebný úrad nemal záväzné stanovisko príslušného cestného orgánu nemohol by vo veci rozhodnúť. Namietaná zásada nestrannosti nie je na mieste, pretoţe stavebný úrad vychádzal zo stanoviska odborne spôsobilej osoby projektanta. K ţalobnej námietke ţalobcu uvedenej v ţalobe podanej na krajskom súde 10.2.2009 prvostupňový súd dodal, ţe stavebný zákon dáva stavebnému úradu oprávnenie, aby správnym aktom vydaným v správnom konaní zasiahol do vlastníckeho práva jeho obmedzením alebo zmenou vlastníctva na základe vyvlastnenia alebo vydal prechodné opatrenie v súlade s ustanovením § 135 ods.1 stavebného zákona. Stavebný úrad je

zákona príslušný na konanie a rozhodnutie vo veciach spojených s územným plánovaním a stavebným konaním, pričom skončením stavebného konania kompetencia rozhodnutia stavebného úradu na zaloţenie nových práv končí. (pozri rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sţ-o-ks/93/2004). Aj vlastnícke právo k nehnuteľnosti chránené Ústavou Slovenskej republiky, od ktorého ţalobca odvíja túto ţalobnú námietku, nemoţno preto právne vnímať ako absolútnu a neodstrániteľnú právnu prekáţku pre umiestnenie a realizáciu stavby v prípade, keď vlastník susediacej nehnuteľnosti nesúhlasí s umiestnením stavby a územným riešením iných, najmä verejnoprospešných stavieb súvisiacich s výstavbou ciest a miestnych komunikácií, ako aj dopravnými riešeniami na nich a s umiestnením inţinierskych sietí s nimi súvisiacich. Proti rozsudku krajského súdu ţalobca podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie z dôvodu, ţe krajský súd na základe vykonaného dokazovania a listinných dôkazov nesprávne 5 4Sţo/12/2010 zistil skutkový stav a následkom toho nesprávne právne posúdil vec. Ţalobca petitom ţiada, aby odvolací súd zrušil rozhodnutie krajského súdu ako i rozhodnutie prvostupňového stavebného úradu Obce Č. č. 385/2008 zo dňa 26.09.2008, petit v časti navrhovaného zrušenia prvostupňového správneho rozhodnutia ţalobca rozšíril aţ na pojednávaní pred krajským súdom konanom dňa 06.05.2010. Zákonnosť odvolaním napadnutého rozsudku ţalobca namieta v dvoch zásadných bodoch: 1.

názoru ţalobcu krajský súd pri rozhodovaní len konštatoval, ţe územné rozhodnutie môţe byť vydané aj na majetkovo nevysporiadaný pozemok, pokiaľ sú splnené podmienky uvedené v § 38 stavebného zákona, pričom ţalobný dôvod by bol prekáţkou stavebného konania a nie územného konania, pretoţe v územnom konaní sa len určujú podmienky na umiestnenie stavby, určujú sa podmienky na obsah projektovej dokumentácie a určuje sa stav platnosti územného rozhodnutia. Prvostupňový súd sa vôbec nezaoberal tvrdením ţalobcu, ţe vyuţitie § 38 stavebného zákona v územnom konaní na umiestnenie novej stavby na pozemku, ktorý nie je vo vlastníctve navrhovateľa, ani k nemu nemá iné právo, nie je moţné v prípade, ak ide o pozemok uţ zastavaný inými stavbami, a navrhovateľ nemá súhlas vlastníka týchto stavieb a to bez ohľadu na to, či je moţné stavby na navrhovaný účel vyvlastniť. Ţalobca dôvodí, ţe prekáţkou na povolenie stavby na pozemku vo vlastníctve ţalobcu nachádzajúcom sa na parcele č. X., k. ú. S. je existencia stavieb na ňom stojacich a uţ existujúce skoršie rozhodnutie o umiestnení tejto stavby č. X. zo dňa 24.10.1986 ako i neskoršie rozhodnutie o uţívaní stavby č. P.X. zo dňa 31.05.1995. Z uvedeného dôvodu ţalovaný správny orgán ako i prvostupňový súd sa nesprávne vysporiadali s otázkou aplikácie § 38 stavebného zákona, nakoľko na predmetnom pozemku sa nachádzajú stavby vo vlastníctve ţalobcu, ktoré sú v prevádzke, a to parkovisko a hlavné vstupné schodisko do objektu Obchodného centra H.. 2. Ţalobca v odvolaní taktieţ namieta miestnu a vecnú príslušnosť Obce Č. na vydanie prvostupňového rozhodnutia o umiestnení stavby, pričom prvostupňový súd sa

ţalobcu nedostatočne vysporiadal s touto jeho námietkou a nebral do úvahy skutočnosť, ţe Mesto Košice v územnom konaní nebolo stavebníkom, pretoţe stavebníkom bol navrhovateľ územného konania - spoločnosť AUPARK Košice s. r. o.. Mesto Košice nebolo ani vlastníkom stavby, ktorej sa územné konanie malo týkať a nebolo ani navrhovateľom územného konania, ktorým bola spoločnosť AUPARK Košice s. r. o.. Ţalobca zastáva názor, ţe Krajský stavebný úrad v Košiciach v rozpore so zákonom určil Obec Č. za príslušný stavebný úrad, pretoţe stavebným úradom prvého stupňa malo byť Mesto Košice. Právny zástupca ţalobcu na súdnom pojednávaní konanom dňa 06.05.2010 vyjadril názor, ţe vzhľadom na existujúce skoršie rozhodnutia o umiestnení stavby č. X. zo dňa 24.10.1986 a rozhodnutie o uţívaní stavby č. P.X. zo dňa 31.05.1995, mal stavebný úrad ako prvostupňový správny orgán postupovať v súlade s ustanovením § 37 ods. 4 stavebného zákona a návrh stavebníka zamietnuť a územné konanie zastaviť. Právny zástupca ţalobcu na pojednávaní taktieţ rozšíril petit ţaloby a navrhol zrušiť aj prvostupňové rozhodnutie 6 4Sţo/12/2010 stavebného úradu. Ţalovaný vo svojom písomnom vyjadrení na odvolanie ţalobcu zo dňa 08.07.2010 uviedol, ţe vo veci namietaného porušenia § 38 zákona o stavebnom konaní sú tvrdenia ţalobcu neopodstatnené, odvolaním napadnuté rozhodnutie krajského súdu je v súlade s právnymi predpismi, a preto ţalovaný navrhuje, aby bol rozsudok krajského súdu v rámci odvolacieho konania potvrdený a ţalobcovi nebola priznaná náhrada trov konania. K namietanému porušeniu § 119 stavebného zákona pri určení prvostupňového správneho orgánu na rozhodnutie o umiestnení stavby ţalovaný uviedol, ţe tu bolo v súlade so skutkovým stavom aplikované ust. § 119 ods. 3 staveného zákona.

§ 119ods.

3 stavebného zákona, ak je na konanie príslušná obec ako stavebný úrad a je zároveň navrhovateľom, stavebníkom alebo vlastníkom stavby, určí krajský stavebný úrad, ktorý stavebný úrad vykoná konanie a vydá rozhodnutie. Mesto Košice je vlastníkom pozemkov a komunikácií na nich, na ktorých sa umiestňuje stavba uvedená vo výrokovej časti územného rozhodnutia Obce Č. č. X. zo dňa 26.09.2008.

§ 43aods.

3 písm. a) stavebného zákona diaľnice, cesty, miestne a účelové komunikácie, nábreţia, chodníky a nekryté parkoviská sú inţinierskymi stavbami. Všeobecná definícia stavby je uvedená v § 43 stavebného zákona. Z uvedeného dôvodu je naplnená skutková podstata pre konanie

§ 119ods.

3 stavebného zákona, pretoţe Mesto Košice je stavebným úradom a zároveň vlastníkom pozemkov a komunikácií. Ţalovaný zároveň poukázal na to, ţe ţalobca uvedenú skutočnosť nenamietal ani v územnom konaní ani v odvolacom konaní. Do súdneho konania krajským súdom pribratí účastníci Mesto Košice a AUPARK KOŠICE, spol. s r.o. vo svojich vyjadreniach k podanému odvolaniu ţalobcu navrhli potvrdenie odvolaním napadnutého prvostupňového rozsudku. Pribratý účastník ČSOB, a.s. listom zo dňa 07.07.2010 vyjadril súhlas s obsahom rozhodnutia ţalovaného ako i rozsudku krajského súdu a k odvolaniu ţalobcu sa nevyjadroval. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako príslušný odvolací súd

§ 10ods.

2 OSP preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 OSP), pričom deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu SR www.supcourt.gov.sk (§ 156 ods. 1 a 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP) a dospel k rozhodnutiu, ţe odvolaniu ţalovaného je potrebné vyhovieť. V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe ţalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP).

§ 157ods.

2 OSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne 7 4Sţo/12/2010 iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

§ 221ods.

1 písm. f) OSP odvolací súd rozhodnutie zruší, ak sa postupom súdu odňala účastníkovi moţnosť konať pred súdom.

§ 221ods.

2 OSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môţe

povahy veci vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, prerušiť konanie, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do právomoci ktorého vec patrí.

čl. 2 ods. 2 Ústavy SR štátne orgány môţu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

čl. 20 ods. 3 veta prvá a druhá Ústavy SR a čl. 20 ods. 4 Ústavy SR vlastníctvo zaväzuje. Nemoţno ho zneuţiť na ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom. Vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je moţné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu.

čl. 46 ods. 1, 2 a 4 Ústavy SR kaţdý sa môţe domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Kto tvrdí, ţe bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môţe sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd. Podmienky a podrobnosti o súdnej a inej právnej ochrane ustanoví zákon.

§ 119ods.

3 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov ( ďalej len „stavebný zákon“ ) ak je na konanie príslušná obec ako stavebný úrad a je zároveň navrhovateľom, stavebníkom alebo vlastníkom stavby, alebo ţiadateľom o povolenie terénnych úprav, prác alebo zariadení, ktoré sú predmetom konania, krajský stavebný úrad určí, ktorý stavebný úrad vykoná konanie a vydá rozhodnutie. Najvyšší súd SR v medziach ţaloby a odvolacích dôvodov s prihliadnutím na obsah námietok ţalobcu preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, rozhodnutie prvostupňového a druhostupňového správneho orgánu ako i dôvodnosť namietanej miestnej a vecnej príslušnosti prvostupňového stavebného úradu a nesprávnosť aplikácie ust. § 38 a § 119 ods. 3 stavebného zákona a dospel k záveru, ţe odvolaniu je potrebné vyhovieť.

ustálenej judikatúry ako aj z rozhodovacej činnosti Ústavného súdu Slovenskej republiky vyplýva, ţe nezávislosť rozhodovania všeobecných súdov sa uskutočňuje v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec 8 4Sţo/12/2010 predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu; jedným z týchto princípov, predstavujúcim súčasť práva na spravodlivý proces a vylučujúcim ľubovôľu pri rozhodovaní, je aj povinnosť všeobecných súdov svoje rozhodnutia odôvodniť (§ 157 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku) a to spôsobom zakotveným v ustanovení § 157 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Z odôvodnenia rozhodnutia všeobecného súdu totiţ musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej a preto odňatím moţnosti konať pred súdom (denegatio iustitie) je aj také porušenie práva na spravodlivý proces, kedy v hodnotení skutkových zistení súdom v napadnutom rozhodnutí absentuje určitá časť skutočností, ktoré vyšli v konaní najavo, ale súd ich náleţitým spôsobom v celom súhrne posudzovaných skutočností nezhodnotil a riadne sa s nimi nevysporiadal. Krajský súd sa v odôvodnení napadnutého rozsudku dôsledne nevyporiadal s námietkou ţalobcu, ţe rozhodoval miestne nepríslušný stavebný úrad – Obec Č., pričom na túto námietku ţalobcu, vznesenú aj v ţalobe a aj v odvolaní proti rozsudku, mal krajský súd reagovať a riadne sa s ňou vyporiadať v odôvodnení svojho rozhodnutia. Správne určenie vecne a miestne príslušného správneho úradu totiţ môţe mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia a preto bol súd povinný túto námietku ţalobcu preskúmať

§ 250jods.

3 OSP z úradnej povinnosti. Odvolací súd vychádzajúc z obsahu administratívneho spisu ţalovaného zistil, ţe

rozhodnutia ţalovaného číslo 2008/00700 zo dňa

1. apríla 2008 poţiadala spoločnosť HB REAVIS MANAGMENT, spol. s r.o., zastúpená na základe plnomocenstva z
2. októbra 2007 splnomocneným zástupcom – spoločnosťou JPC, spol. s r.o. o určenie stavebného úradu vo veci vydania územného rozhodnutia pre stavby „komunikácie, dopravné riešenie, statická doprava, vonkajšie inţinierske objekty“ v meste Košice, na ul. Štúrova – Palackého (č. dokladu 13 v administratívnom spise ţalovaného). Ţiadateľ (HB REAVIS MANAGMENT spol. s r.o.) o určenie stavebného úradu a navrhovateľ v konaní o ţiadosti o vydanie územného rozhodnutia – spoločnosť AUPARK Košice, spol. s r.o., ţiadajúci vydať územné rozhodnutie na stavbu N.AUPARK Košice, časť E2, vonkajšie inţinierske objekty v kat. území S.M., S., nie sú totoţné subjekty práv a povinností. Aj z označenia stavby nie je zrejmé, či ide o totoţnú stavbu (rozdielne pomenovanie stavieb v ţiadostiach). Keďţe si však krajský súd nevyţiadal a nepripojil v súdnom konaní aj spis ţalovaného číslo 2008/00700, nemohol odvolací súd povaţovať v tejto časti rozsudok za zdôvodnený ústavne konformným spôsobom

čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky a § 157 ods. 2 OSP. Toto spôsobuje nielen nepreskúmateľnosť rozsudku, ale je aj porušením práva na súdnu ochranu (čl. 46 ods.1 Ústavy SR) a práva na spravodlivý súdny proces (čl. 6 ods.1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd). Podstatou základného práva na súdnu ochranu

čl. 46 Ústavy SR je aj povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola súdmi poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktoré tento článok Ústavy SR vykonávajú. Z takto materiálne poňatého práva na súdnu ochranu potom rezultuje právo účastníka, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vysporiadal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci právne 9 4Sţo/12/2010 významné. Súd nemôţe opomenúť ţiadnu skutkovú alebo právne významnú otázku, pretoţe to je znak arbitrárnosti, ale musí vec posúdiť a svoje závery zdôvodniť zo všetkých do úvahy prichádzajúcich hľadísk. V konečnom dôsledku má účastník právo na to, aby sa súd vysporiadal s jeho námietkami, ktoré sú

jeho názoru relevantné. Námietka miestnej nepríslušnosti prvostupňového stavebného orgánu je právne relevantná, keďţe príslušnosť orgánu na vydanie rozhodnutia je základnou podmienkou jeho zákonnosti. S prihliadnutím na vyššie uvedené v spojení s citovanými ustanoveniami zákonov Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací po preskúmaní napadnutého rozhodnutia správneho orgánu v medziach ţaloby dospel k záveru, ţe námietky ţalobcu vznesené v odvolaní sú opodstatnené a preto

ust. 250ja ods. 3 veta druhá OSP v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. f) OSP napadnutý rozsudok Krajského súdu v Košiciach zrušil a vec mu vrátil na nové rozhodnutie. Úlohou súdu prvého stupňa bude v ďalšom konaní pripojiť si administratívny spis ţalovaného č. 2008/00700 a vo veci opätovne rozhodnúť, pričom sa vysporiada so všetkými relevantnými námietkami ţalobcu, najmä jeho námietkou, či rozhodoval zákonným spôsobom určený miestne príslušný správny orgán. Následne svoje rozhodnutie ústavne konformným spôsobom odôvodní. V novom rozhodnutí prvostupňový súd

§ 224ods.

3 OSP zároveň rozhodne aj o trovách odvolacieho konania. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 8. decembra 2010 JUDr. Ida H a n z e l o v á , v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Andrea Jánošíková