Obsah (5)

§ 241§ 237§ 7§ 4§ 242

Najvyšší súd 3 Cdo 176/2009 Slovenskej republiky U z n e s e n i e Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu I., bývajúceho v L., zastúpeného JUDr. J., advokátom so sídlom vo V., proti

§ 241ods.

2 O.s.p. môže byť dovolanie podané iba z dôvodov, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní uplatnenými dôvodmi. Obligatórne (§ 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237 O.s.p. a tiež tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje podľa toho, ako ich dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku. So zreteľom na § 242 ods. 1 O.s.p. dovolací súd skúmal, či v konaní nedošlo k vade konania

§ 237O.s.p.

O vadu tejto povahy ide vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Žiadna z týchto vád nebola v dovolaní namietaná a ani v dovolacom konaní nevyšla najavo. Rovnako vzhľadom na § 242 ods. 1 O.s.p. sa dovolací súd zaoberal tiež otázkou, či sa v konaní na súdoch nižších stupňov nevyskytla procesná nesprávnosť, ktorá vykazuje znaky tzv. inej procesnej vady konania majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 3 Cdo 176/2009 5 ods. 2 písm. b/ O.s.p.). Ani vada tejto povahy nebola v dovolaní namietaná a v dovolacom konaní nevyšla najavo. Žalobca namieta, že napadnutý rozsudok spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Z obsahu dovolania vyplýva, že žalobca tento dovolací dôvod vyvodzuje z nesprávnosti právnych záverov odvolacieho súdu, že žalobou uplatnený nárok má len fakultatívnu povahu a že konanie žalovanej bolo voči nemu diskriminačné. V sporoch o zaplatenie mzdy (alebo jej časti) je rozhodujúce, či sú naplnené predpoklady pre vznik nároku na ňu vyplývajúce zo mzdového predpisu alebo kolektívnej zmluvy alebo pracovnej či inej zmluvy. Treba skúmať, či žalobou je uplatnená zložka mzdy, ktorú je zamestnávateľ povinný zamestnancovi poskytovať (ide vtedy o nárokovú zložku mzdy), alebo zložka mzdy, na ktorú vzniká nárok až na základe osobitného rozhodnutia zamestnávateľa o jej priznaní (v takom prípade ide o nenárokovú zložku mzdy). Pre nenárokovú zložku mzdy je charakteristická fakultatívna povaha, ktorú táto zložka mzdy stráca až rozhodnutím zamestnávateľa o jej priznaní zamestnancovi. V uvedenom zmysle má také rozhodnutie zamestnávateľa konštitutívny účinok. Či zamestnávateľ uvedené rozhodnutie prijme alebo neprijme a aký bude mať jeho prípadné rozhodnutie obsah, záleží v prípade fakultatívnej zložky mzdy výlučne na úvahe zamestnávateľa.

§ 7ods.

3 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce so zamestnancom, ktorý je aj štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, dohodne podmienky podľa § 43 ods. 1 v pracovnej zmluve orgán alebo právnická osoba, ktorá ho ako štatutárny orgán ustanovila. 3 Cdo 176/2009 6 Zo spisu vyplýva, že účastníci konania uzavreli 9. mája 2002 zmluvu o výkone funkcie generálneho riaditeľa.

§ 4

tejto zmluvy pozostáva zmluvná mzda generálneho riaditeľa z a/ mesačného platu, b/ hmotnej stimulácie, c/ odmeny. Podľa § 6 uvedenej zmluvy sa podmienky, výška, spôsob kontroly plnenia a hodnotenia hmotnej stimulácie generálneho riaditeľa dohodnú v (osobitnej) zmluve. Vecný a osobný rozsah podmienok určených pre výkon funkcie generálneho riaditeľa, poskytovanie mesačného platu a výšku jeho hmotnej stimulácie upravili účastníci konania v zmluve o pracovných a mzdových podmienkach účinnej od

1. januára
2. Podľa nej bol žalobca odmeňovaný zmluvnou mzdou pozostávajúcou z mesačného platu, hmotnej stimulácie a odmien. V článku 3 ods. 1 tejto zmluvy účastníci dohodli výšku a podmienky hmotnej stimulácie generálneho riaditeľa percentom zo skutočne vyplateného mesačného platu žalobcu za obdobie výkonu funkcie v roku
3. Zmluvne dohodnutá výška hmotnej stimulácie predstavovala: a/ za dosiahnutie kladného výsledku hospodárenia spoločnosti 30 %, b/ za zabezpečenie dodržania splátkového kalendára úverov, dlhodobých záväzkov a ostatných záväzkov spoločnosti 20 %, c/ za zabezpečenie zavedenia informačného systému P. 30 %, d/ za zabezpečenie dopravnej obslužnosti územia 20 %. Podľa článku 3 ods. 3 tejto zmluvy rozhoduje o vyplatení celkovej výšky hmotnej stimulácie generálneho riaditeľa predstavenstvo spoločnosti na základe schválenia splnenia podmienok pre priznanie hmotnej stimulácie generálneho riaditeľa dozornou radou a na základe jej odporučenia odmenu vyplatiť. Obsah vyššie citovaných ustanovení zmluvy o pracovných a mzdových podmienkach neopodstatňuje záver, ku ktorému dospel odvolací súd, že žalobcom požadovaná zložka jeho mzdy mala len fakultatívny charakter. V uvedenej zmluve žalobca a žalovaná vzájomne dohodli konkrétne ukazovatele (pracovné úlohy), za splnenia ktorých žalobcovi patrí hmotná stimulácia v percentuálne stanovenej výške. Z ničoho nemožno vyvodiť, že by predstavenstvo žalovanej spoločnosti malo rozhodovať o priznaní hmotnej stimulácie generálneho riaditeľa bez ohľadu na splnenie predpokladov a podmienok stanovených pre jej poskytovanie alebo pre jej výšku. Z povahy a obsahu zmluvného dojednania účastníkov vyjadreného v článku 3 ods. 1 a 3 tejto zmluvy vyplýva, že účastníkmi v nich bola dohodnutá zložka mzdy generálneho riaditeľa spoločnosti predstavujúca jeho mzdový nárok, ktorý je zamestnávateľ 3 Cdo 176/2009 7 povinný v určenej výške uspokojiť, pokiaľ generálny riaditeľ splní stanovené predpoklady a podmienky. Odvolací súd, riadiac sa právnym názorom, ktorý dovolací súd nepovažuje za správny, rozhodol predčasne – bez toho, aby posúdil, či žalobca splnil zmluvne dohodnuté predpoklady a podmienky pre priznanie hmotnej stimulácie. So zreteľom na to dospel dovolací súd k záveru, že v dovolaní je opodstatnene uplatnený dovolací dôvod

§ 242ods.

1 písm. c/ O.s.p. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozsudok odvolacieho súdu zrušil (§ 243b O.s.p.) a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. V dovolacom konaní nebolo možné posúdiť opodstatnenosť námietky dovolateľa, že nevyplatenie žalobou požadovanej hmotnej stimulácie bolo voči nemu diskriminačné, lebo dovolací súd nemal dostatočný skutkový podklad pre posúdenie, či zamestnávateľ mal vecný dôvod na odlišné zaobchádzanie so žalobcom (viď aj § 13 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce). V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.). P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 15. apríla 2010 JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková