Najvyšší súd 3 Cdo 330/2009 Slovenskej republiky U z n e s e n i e Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne K., bývajúcej v K., zastúpenej JUDr. Ľ., advokátkou so sídlom v K., proti

toho, ako ich dovolateľ označil, ale

obsahu tohto opravného prostriedku. 1. Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 druhá veta O.s.p.) skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., zaoberal sa dovolací súd predovšetkým otázkou, či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ až g/ O.s.p. (t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať, alebo prípad rozhodovania vylúčeným sudcom či súdom nesprávne obsadeným). Treba uviesť, že z hľadiska § 237 O.s.p. sú právne významné len tie procesné nedostatky, ktoré vykazujú znaky procesných vád taxatívne vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia. Iné vady, i keby k nim v konaní došlo a prípadne aj mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, nezakladajú prípustnosť dovolania

tohto ustanovenia. Z hľadiska posúdenia existencie niektorej z procesných vád v zmysle § 237 O.s.p. ako dôvodu, ktorý zakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, nie je pritom významný subjektívny názor účastníka, že v konaní došlo k takejto vade, ale len jednoznačné, všetky pochybnosti vylučujúce zistenie, že konanie je skutočne postihnuté niektorou z taxatívne vymenovaných vád. Pokiaľ žalobkyňa v dovolaní uviedla, že odvolací súd rozhodol bez nariadenia pojednávania, z takto zvolenej formulácie možno vyvodiť, že namieta vadu uvedenú v § 237 písm. f/ O.s.p. Odňatím možnosti konať pred súdom v zmysle tohto ustanovenia sa rozumie procesne vadný postup súdu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie procesných práv účastníka konania (napr. práva zúčastniť sa na pojednávaní, vyjadrovať sa k veci, navrhovať dôkazy, podať opravný prostriedok alebo vyjadrenie, v stanovenej lehote urobiť procesný úkon a pod.). 3 Cdo 330/2009 -5- Dovolací súd z obsahu spisu nezistil, že by v konaní došlo k odňatiu možnosti žalobkyne pred súdom konať. Zo spisu vyplýva, že odvolací súd vec prejednal a rozhodol 16. apríla 2009 bez nariadenia odvolacieho pojednávania. V dovolacom konaní bolo potrebné posúdiť, či tým nedošlo k odňatiu možnosti žalobkyne konať pred odvolacím súdom.

§ 214ods.

1 O.s.p. v znení od 15. októbra 2008 na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej nariadi predseda senátu odvolacieho súdu pojednávanie ak a/ je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, b/ súd prvého stupňa rozhodol

§ 115a

bez nariadenia odvolacieho pojednávania, c/ to vyžaduje dôležitý verejný záujem.

§ 214ods.

2 O.s.p. v tomto znení ale v ostatných prípadoch (než sú uvedené v § 214 ods. 1 O.s.p.) môže odvolací súd rozhodnúť aj bez nariadenia odvolacieho pojednávania. Dovolací súd má za to, že pokiaľ v danom prípade odvolací súd prejednal odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p. v znení od

1. októbra 2009), odvolací súd postupoval v súlade so zákonom. Uvedený postup odvolacieho súdu nemal za následok procesnú vadu konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.
2. Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak nie je v dovolaní namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v § 237 O.s.p. nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná nesprávnosť, ktorej základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní. Vadu tejto povahy dovolateľka nenamietala a jej existencia nevyšla v dovolacom konaní najavo.
3. Žalobkyňa v dovolaní namieta, že napadnutý rozsudok spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. 3 Cdo 330/2009 -6- V zmysle § 705 ods. 1 Občianskeho zákonníka platí, že ak sa rozvedení manželia nedohodnú o nájme bytu, súd na návrh jedného z nich rozhodne, že sa zrušuje právo spoločného nájmu bytu. Súčasne určí, ktorý z manželov bude byt ďalej užívať ako nájomca.

§ 705ods.

3 Občianskeho zákonníka vezme súd pri rozhodovaní o ďalšom nájme bytu zreteľ najmä na záujmy maloletých detí a stanovisko prenajímateľa. V uvedených ustanoveniach zákon nedáva súdu záväzný návod, ako a ktoré konkrétne hľadiská má vziať na zreteľ pri rozhodovaní o budúcom nájme. Tým, že mu ukladá, aby vzal na zreteľ predovšetkým záujem maloletých detí a stanovisko prenajímateľa, nezbavuje ho povinnosti zistiť a následne vyhodnotiť celý komplex okolností relevantných pre rozhodnutie o ďalšom nájme. Aby súd tento komplex mohol zodpovedne posúdiť, musí nevyhnutne najskôr poznať všetky doň patriace okolnosti, pretože len na tomto základe môže potom so znalosťou veci vyhodnotiť ich význam, prípadne niektorým z nich priznať prioritu pred ostatnými, a zohľadniac ich zásadnú povahu, rozhodnúť v prospech toho účastníka, ktorému tieto okolnosti svedčia. V rámci už uvedeného komplexu patrí síce popredné miesto ukazovateľom, stanoveným priamo v zákone (§ 705 ods. 3 Občianskeho zákonníka), samotný zákon ale sám predpokladá, že súd prihliadne aj na iné okolnosti (viď v tomto ustanovení použité „najmä“). Zásada, že súd má pri rozhodovaní vziať na zreteľ najmä dve v zákone výslovne uvedené skutočnosti, je síce hlavným, nie však jediným hľadiskom pre úvahu, kto má byť ďalším (výlučným) nájomcom sporného bytu. Súčasťou zisťovania skutkových podkladov preto musí byť tiež šetrenie, aké sú skutočné (a nielen účastníkmi tvrdené) bytové záujmy a potreby samotných účastníkov, aký počet rodinných príslušníkov bude v byte bývať, z akých dôvodov a kým alebo čím zapríčinených opustil niektorý z nich byt, aké sú ich sociálne a zdravotné pomery a pracovné zaradenie, aké boli okolnosti rozvodu manželstva, ako sa jednotliví rozvedení manželia pričinili o nadobudnutie bytu, ako plnili povinnosti nájomcu, do akej miery sú v čase rozhodovania odkázaní na uspokojovanie bytových potrieb v byte, aké sú predpoklady kľudného a usporiadaného užívania tým – ktorým účastníkom ako možným budúcim nájomcom ako aj osôb, ktoré zostanú v byte bývať a aké je účelné využitie bytu. Zo širších hľadísk a súvislostí (s prihliadnutím na dosiahnutie účelu tohto ustanovenia a požiadavku účinnej ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov) treba pri tom vziať na zreteľ aj na individuálne možnosti účastníkov (spravidla ekonomické) zabezpečiť zodpovedajúcu bytovú náhradu druhému účastníkovi. 3 Cdo 330/2009 -7- Zo spisu vyplýva, že odvolací súd pri rozhodovaní o tom, kto bude ako člen družstva ďalším nájomcom bytu, zohľadnil spomedzi vyššie uvedených okolností iba skutočnosť, že žalovaný sa väčšou mierou zapríčinil o nadobudnutie bytu, keď vychádzal z toho, že byt bol žalovanému poskytnutý jeho zamestnávateľom ako družstevno-stabilizačný a na zaplatenie členského podielu bytu mu zamestnávateľom bola poskytnutá pôžička, ako i že u žalovaného, ktorý je zamestnaný, je väčší predpoklad zabezpečiť žalobkyni, ktorá je nezamestnaná, náhradný byt. Dovolací súd však zistil, že existencia vyššie uvedených skutočností, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie odvolacieho súdu o tom, ktorý z účastníkov bude ďalším nájomcom bytu a členom družstva z obsahu spisu v celom rozsahu nevyplýva. Z rozhodnutia o pridelení bytu z

1. novembra 1983 totiž nevyplýva, že išlo o byt družstevno-stabilizačný, ktorý bol pridelený žalovanému jeho zamestnávateľom, resp. na návrh jeho zamestnávateľa; túto skutočnosť zamestnávateľ nepotvrdil (viď č.l. 40 spisu). Len z tej okolnosti, že žalovanému na zaplatenie členského podielu bytu bola poskytnutá návratná bezúročná pôžička, nemožno dospieť k odvolacím súdom prijatému záveru o charaktere bytu a z neho vyvodiť zásluhovosť žalovaného o nadobudnutie bytu. Pokiaľ ide o poskytnutie pôžičky na zaplatenie členského podielu bytu, je pravdou, že zamestnávateľom žalovaného bola žalovanému poskytnutá návratná bezúročná pôžička. Len táto okolnosť, naviac keď pôžička bola splatená zo spoločných prostriedkov účastníkov, nemôže byť podkladom pre záver, že žalovaný sa pričinil o nadobudnutie bytu. Pokiaľ odvolací zohľadnil, že na strane žalovaného je väčší predpoklad zabezpečiť pre žalobkyňu náhradný byt z dôvodu, že je momentálne zamestnaný, zohľadnenie tejto okolnosti vzhľadom k tomu, že ďalšie okolnosti, ktoré sú významné z hľadiska aplikácie § 705 ods. 1 a 3 O.s.p. (viď predchádzajúci odsek), odvolací súd právne neposudzoval, je predčasné – nesprávne. Jeho rozhodnutie preto nemôže spočívať na správnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Odvolací súd úplne pominul vyporiadať sa s okolnosťami, ktoré pri rozhodovaní o určení ďalšieho nájomcu bytu a člena družstva zohľadnil súd prvého stupňa – počet rodinných príslušníkov, ktorí zostanú v byte bývať z hľadiska pokojného a usporiadaného spolužitia, keď bolo v konaní preukázané, že vzťahy medzi deťmi účastníkov a žalovaným sú dlhodobo negatívne, napäté, stresové a problematické. Z dôvodov uvedených vyššie je zrejmé, že dovolanie bolo podané opodstatnene. Vzhľadom na to Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil napadnutý rozsudok odvolacieho súdu (§ 243b O.s.p.) a vec vrátil Krajskému súdu v Košiciach na ďalšie konanie. 3 Cdo 330/2009 -8- Právny názor dovolacieho súdu bude v ďalšom konaní záväzný. V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.). P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
2. apríla 2010 JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková