zmluvy o dielo zo 12. septembra 2001, za zostatok faktúry č. 1X. vo výške 7.811,50 Eur, zostatok faktúry č. 2X. vo výške 1.157,08 Eur, ušlého zisku 6.026,33 Eur vzniknutého v dôsledku odstúpenia od zmluvy o dielo 2 5Obdo/46/2010 a z bezdôvodného obohatenia za pouţívanie lešenia ţalobcu na stavenisku ţalovaným vo výške 862,70 Eur. Súd prvého stupňa vec právne posúdil
ustanovení § 536 ods. 1 aţ 3 Obchodného zákonníka,
ktorého medzi účastníkmi konania bola uzatvorená písomná zmluva o dielo, predmetom ktorej bolo dielo – výstavba hrubej stavby kostola,
projektovej dokumentácie na existujúcich základoch, čo nebolo medzi účastníkmi v konaní sporné. Dielo sa realizovalo ţalobcom v zmysle Zmluvy o dielo, a to takým spôsobom, ţe ţalovaný zálohovite poskytol ţalobcovi finančné prostriedky, a tak mohol ţalobca dielo realizovať. Obaja účastníci zhodne potvrdili, ţe po istom čase mal ţalovaný problémy s uhradením vystavených faktúr, ktoré boli pokryté reálne odvedenou prácou zo strany ţalobcu, a preto začiatkom roku 2002 ţalovaný oznámil ţalobcovi, ţe z dôvodu insolventnosti nie je schopný zabezpečiť finančné pokrytie ďalšej realizácie diela. V zmysle § 340 ods. 1 Obchodného zákonníka a vychádzajúc z článku IV. bod 4.1 Zmluvy o dielo mal ţalobca povinnosť dielo ukončiť v decembri
l Obchodného zákonníka v spojení s ustanovením § 502 ods. l Obchodného zákonníka, zaviazal ţalovaného na zaplatenie úrokov z omeškania 18 % ročne od tohto dátumu l. mája 2002 aţ do zaplatenia. Úrok z omeškania 18% ročne je o 10 % vyšší, ako je základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska, uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu, teda 8 % + 10 %. Súd prvého stupňa o uplatnenom nároku titulom ušlého zisku 6.740,95 Eur dospel k záveru, ţe ţalobca v dôsledku toho, ţe nemohol dokončiť dielo a získať dohodnutú cenu diela, ţiadal od ţalovaného zaplatenie ušlého zisku z titulu náhrady škody. Súd prvého stupňa pri určení výšky ušlého zisku vychádzal z ceny diela, ktorá bola v Zmluve o dielo dohodnutá vo výške l.075.387,-- Sk s 10 % DPH, od ktorej odpočítal cenu diela, ktorú dielo malo ku dňu prerušenia prác ţalobcom k
2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) tak, ţe ţiaden z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo, pretoţe ţalobca mal v konaní úspech čiastočný, trovy konania neţiadal a úspech ţalovaného v konaní bol nepatrný.
l O. s. p. súd prvého stupňa uloţil ţalovanému zaplatiť na účet súdu prvého stupňa z titulu preddavkovaných trov konania 351,65 Eur za vyplatené znalečné a svedočné pri výsluchu znalca zo štátnych prostriedkov. Na odvolanie ţalovaného Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací, rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o povinnosti ţalovaného zaplatiť ţalobcovi 7.189,40 Eur s 18 % úrokom z omeškania od
p. konštatoval správnosť napadnutého rozsudku a jeho odôvodnenia vo výroku, ktorým súd prvého stupňa zaviazal ţalovaného zaplatiť ţalobcovi 7.189,40 Eur s 18 % úrokom z omeškania od
Zo sumy 203.078,-- Sk za predpokladané vykonané práce, by ţalobcovi vznikol zisk ako ekonomická veličina, po odpočítaní skutočných finančných nákladov na materiál ţalovaného, mzdy, pouţité stroje, náradie, ktoré by ţalobca musel vynaloţiť na to, aby pre ţalovaného vykonal práce za 203.078,-- Sk. Teda ušlým ziskom je odpočet skutočných nákladov potrebných na získanie ceny za dielo 203.078,-- Sk. Ušlý zisk je hmotná škoda, spočívajúca v tom, o čo sa majetok poškodeného – ţalobcu nezväčšil, pretoţe dielo nebolo dokončené. Ak by dielo bolo dokončené, jeho majetok by sa nezväčšil o sumu 203.078,-- Sk, ale o túto sumu zníţenú o náklady, ktoré by musel ţalobca vynaloţiť. Súd prvého stupňa výšku týchto nákladov ţalobcu nezisťoval, ani ich neodpočítal od sumy 203.078,-- Sk, a preto nesprávne zaviazal ţalovaného na zaplatenie ušlého zisku vo výške 6.740,95 Eur (203.078,-- Sk). Úlohou súdu prvého stupňa bude v ďalšom konaní zistiť, či si ţalobca v tomto konaní 6 5Obdo/46/2010 uplatňuje skutočnú výšku ušlého zisku, alebo namiesto skutočného ušlého zisku poţaduje náhradu zisku dosahovaného spravidla v poctivom obchodnom styku za podmienok obdobných podmienkam porušenej zmluvy v okruhu podnikania, v ktorom podniká v zmysle § 381 Obchodného zákonníka a zistiť výšku nákladov, ktoré by ţalobcovi vznikli na to, aby vykonal pre ţalovaného zvyšnú časť diela v rozsahu 203.078,-- Sk. Súd prvého stupňa v novom rozhodnutí rozhodne
3 O. s. p. aj o trovách tohto odvolacieho konania. Proti rozsudku odvolacieho súdu, a to proti výroku, ktorým odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o povinnosti ţalovaného zaplatiť ţalobcovi sumu 7.189,40 Eur s 18 % ročným úrokom z omeškania od
znaleckého posudku hodnota diela ku dňu prerušenia prác ţalobcom bola 872.309,-- Sk. Súd prvého stupňa z tejto sumy odpočítal 655.721,-- Sk, a tak dospel k sume vo výške 216.588,-- Sk (7.189,40 Eur). Odvolací súd v odôvodnení uviedol, ţe nepovaţuje za dôvodné tvrdenie ţalovaného, ţe na stavbe pracovali aj pracovníci ţalovaného. Súd prvého stupňa správne zistil, ţe veriaci pomáhali, aby sa kostol postavil čím skôr. Dovolateľ uviedol, ţe túto skutočnosť súd prvého stupňa ani odvolací súd nevyhodnotili správne. Do sumy 872.309,-- Sk bola zahrnutá aj hodnota práce, ktorá bola vynaloţená na vyhotovenie diela. Z toho dôvodu ţalovaný ţiadal, aby súd prvého stupňa dotazoval Sociálnu poisťovňu o počte zamestnancov ţalobcu v čase výstavby kostola za účelom zistenia, či ţalobca disponoval potrebnou kapacitou pracovnej sily na realizáciu 7 5Obdo/46/2010 diela. Hodnota práce na vykonanie diela je súčasťou celej hodnoty diela a je moţné konkrétne ju vyčísliť.
názoru dovolateľa, v prípade ustálenia, ţe práca na vykonanie diela bola realizovaná inými osobami, tak táto hodnota nepatrí ţalobcovi, nakoľko by išlo o plnenie bez právneho dôvodu. Zamestnanci ţalovaného práve preto pracovali na stavbe, aby hodnotou svojej práce zníţili výdavky na výstavbu kostola. Práve táto skutočnosť je jednou z dôvodov, prečo ţalovaný navrhol vo veci nariadiť kontrolný znalecký posudok. Ďalším dôvodom na nariadenie kontrolného znaleckého posudku je zistiť objektívnu hodnotu vykonaného diela do prerušenia prác ţalobcom.
dovolateľa hodnota diela do prerušenia prác ţalobcom vo výške 872.309,-- Sk, je neprimerane navýšená. Dokonca sám znalec na pojednávaní uviedol, ţe takto určená hodnota diela do prerušenia prác je odhadom a nemusí byť objektívna. O opodstatnenosti tvrdenia dovolateľa o nereálnosti určenej hodnoty diela do prerušenia prác svedčí aj tá skutočnosť, ţe cena vyčíslená v prípade úplného vykonania diela, je 1.098.740,-- Sk. Do prerušenia prác na stavbe ţalobcom išlo o vyhotovenie iba časti kostola, a to o hrubú stavbu na existujúcich základoch (múry, priečky). Rozdiel peňaţnej hodnoty medzi cenou časti diela vyhotovenú ţalobcom do prerušenia prác (hrubá stavba na jestvujúcich základoch) 872.309,-- Sk a cenou celej stavby za predpokladu, ţe by sa stavba realizovala ţalobcom 1.098.740,-- Sk, je neprimerane nízky, iba 270.007,50 Sk. Aj z toho vyplýva, ţe hodnota časti ceny diela do prerušenia práce, je neprimerane vysoká s poukazom na skutočnosť, ţe do sumy 872.309,-- Sk nebola zahrnutá peňaţná hodnota vnútorného a vonkajšieho omietnutia, ako aj úprava staveniska po ukončení stavby. Dovolateľ ďalej uviedol, ţe odstúpením od zmluvy
Obchodného zákonníka zmluva zaniká a zanikajú všetky práva a povinnosti strán zo zmluvy. S poukazom na túto skutočnosť
dovolateľa súd prvého stupňa vec neprávne právne posúdil. Pokiaľ ide o určenie hodnoty diela do prerušenia k 26. februára 2002 s takou sumou dovolateľ nesúhlasí, nakoľko išlo o vybudovanie hrubej stavby kostola a veţe na existujúcich základoch, ktorých hodnota v celom rozsahu zodpovedá sume výške 655.721,-- Sk, ktorá bola ţalobcovi zaplatená. Ţalobca vo svojom vyjadrení k dovolaniu ţalovaného uviedol, ţe v danej veci rozsudok odvolacieho súdu nevykazuje znaky rozsudku uvedeného v § 238 ods. 1 a 3 O. s. p., pretoţe nejde o zmeňujúci, ale potvrdzujúci rozsudok, vo výroku ktorého odvolací súd nevyslovil, ţe dovolanie proti nemu je prípustné a nerozhodoval o neplatnosti zmluvnej 8 5Obdo/46/2010 podmienky
3 a 4 O. s. p. Dovolanie nie je prípustné ani
ustanovenia § 238 ods. 2 O. s. p., z dôvodu, ţe dovolací súd vo veci doposiaľ nerozhodoval. Ţalovaný pokiaľ namieta, ţe konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, túto inú vadu v podanom dovolaní nešpecifikuje. Je moţné sa domnievať, ţe týmto namieta a vytýka nedostatočné posúdenie návrhu na dokazovanie. Posúdenie návrhu na dokazovanie a rozhodnutie, ktoré z dôkazov vykoná, je vţdy vecou konajúceho súdu a nie účastníkov konania. Ţalobca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uverejneného v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov Slovenskej republiky pod č. 37/1993, v ktorom zaujal názor, ţe prípadné nevykonanie určitého dôkazum, môţe mať za následok len neúplnosť skutkových zistení vedúce k vydanie nesprávneho rozhodnutia, nie však procesnú vadu v zmysle § 237 O. s. p. Nevykonanie všetkých navrhovaných dôkazov tieţ neznamená samo o sebe odňatie moţnosti konať pred súdom a nie je samostatným dovolacím dôvodom ani vtedy, keď je dovolanie procesne prípustné (§ 241 ods. 2 písm. a ) aţ c) O. s. p.). Dovolaním sa nemoţno úspešne domáhať revízie skutkových zistení urobených súdmi prvého a druhého stupňa, ani prieskumu nimi vykonaného dokazovania. Skutočnosť, ţe by rozhodnutie spočívalo na nesprávnom právnom posúdení veci, môţe byť len odôvodnením dovolania v zmysle § 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p. v prípade, ak je dovolanie prípustné a nie dôvodom jeho prípustnosti
p. Ţalobca navrhol, aby dovolací súd dovolanie ţalovaného ako neprípustné zamietol a ţalovaného zaviazal k náhrade trov konania dovolacieho konania pozostávajúce z dvoch úkonov právnej sluţby v zmysle Vyhlášky MSSR č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov (prevzatie a príprava zastupovania, podanie stanoviska k dovolaniu) v hodnote 220,74 Eur za 1 úkon právnej sluţby, 7,21 Eur reţijný paušál, spolu 489,10 Eur + 19 % DPH, trovy právneho zastupovania spolu vo výške 582,03 Eur. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) po zistení, ţe dovolanie bolo podané v lehote stanovenej v § 240 ods. 1 O. s. p. a po preskúmaní veci v zmysle § 242 ods. 1 O. s. p. dospel k záveru, ţe v danej veci dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné.
1 O. s. p. dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. 9 5Obdo/46/2010
1 O. s. p. dovolanie je tieţ prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej.
3 O. s. p. dovolanie je prípustné tieţ proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky
3 a
3 a 4 O. s. p., a preto prípustnosť dovolania
3 O. s. p. nie je daná. V zmysle § 242 ods. 1 O. s. p. (druhá veta), ktoré dovolaciemu súdu ukladá povinnosť prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 O. s. p. (či uţ to účastník namieta alebo nie), sa dovolací súd neobmedzil iba na skúmanie podmienok prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku
p., ale sa zaoberal sa aj otázkou, či podané dovolanie nie je prípustné aj
zákona bol potrebný, odňatia moţnosti účastníka konať pred súdom a rozhodovanie vylúčeným sudcom alebo súdom nesprávne obsadeným). Dovolací súd nezistil, ţe by konanie pred súdmi niţších stupňov bolo postihnuté niektorou z uvedených vád. Dovolateľ v dovolaní namietal, ţe súd prvého stupňa aj odvolací súd nesprávne vyhodnotili skutočnosť, ţe na predmetnej stavbe pracovali aj pracovníci ţalovaného. Do sumy 872.309,-- Sk, bola zahrnutá aj hodnota práce pracovníkov ţalovaného. Ţalovaný navrhol, aby súd prvého stupňa vykonal ďalší dôkaz, aby dotazoval Sociálnu poisťovňu o počte zamestnancov ţalobcu, na účely zistenia, či ţalobca disponoval potrebnou kapacitou pracovnej sily na realizáciu diela a navrhol vo veci nariadiť kontrolný znalecký posudok. Dovolateľ neuviedol, ţe by napadnutý rozsudok odvolacieho súdu trpel niektorou z vád uvedených v § 237 O. s. p. Nevykonanie dôkazov navrhnutých účastníkom, nie je postupom, ktorým by súd odňal účastníkovi moţnosť konať pred súdom. Platí to aj o takom dôkaze, ktorý účastník zo svojho subjektívneho hľadiska povaţuje za vysoko významný. Rozhodovanie o tom, ktoré z navrhovaných dôkazov budú vykonané, patrí výlučne na posúdenie súdu a nie účastníkovi konania (§ 120 ods. 1 O. s. p.). Aj v prípade, ţe by súd nevykonal taký dôkaz, ktorý by bol
účastníka spôsobilý privodiť zvrat v skutkových zisteniach, mohol by mať tento jeho postup za následok neúplné zistenie skutkového stavu (vedúce k vydaniu nesprávneho rozhodnutia), nie však odňatie moţnosti konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p.). Dovolací súd dospel k záveru, ţe v predmetnej veci nedošlo postupom súdov k odňatiu moţnosti ţalovaného konať pred súdom. Súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníka konania. Procesný postoj účastníka konania zásadne nemôţe bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť všeobecného súdu akceptovať jeho návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať
nich. Všeobecný súd 11 5Obdo/46/2010 je však povinný na všetky tieto procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom účastník konania uplatňuje svoje nároky alebo sa bráni proti ich uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu. (IV. ÚS 329/04) Správnosť skutkových a právnych záverov zaloţených na dokazovaní, bez vykonania navrhnutých dôkazov, by bolo moţné v dovolacom konaní posúdiť aţ v prípade, ak by bolo dovolanie prípustné (ide o dôvody, ktoré síce môţu zakladať dôvodnosť dovolania, nie však jeho prípustnosť). O taký prípad v prejednávanej veci nešlo. Z uvedeného teda vyplýva, ţe posúdenie, či konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, prichádza do úvahy iba vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné. To platí i vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu
2 písm. c/ O. s. p. Dovolací súd nezistil, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu je postihnuté vadou taxatívne uvedenou v § 237 O. s. p. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dovolanie ţalovaného odmietol
5 O. s. p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p, ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je tento opravný prostriedok prípustný. Právo na náhradu trov dovolacieho konania vzniklo ţalobcovi v zmysle § 243b ods. 5, § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O. s. p., t. j
úspechu účastníkov v dovolacom konaní. Ţalobca si uplatnil 2 úkony právnej sluţby (prevzatie a príprava zastúpenia, vyjadrenie k dovolaniu ţalovaného), odmena vo výške 220,74 Eur za 1 úkon právnej sluţby + reţijný paušál 7,21 Eur + 19 % DPH spolu trovy dovolacieho konania 582,03 Eur. Dovolací súd ţalobcovi priznal náhradu trov dovolacieho konania (trovy právneho zastúpenia) tak ako si ich vyčíslil za 1 úkon právnej sluţby – vyjadrenie k dovolaniu ţalovaného, tarifnú odmenu vo výške 220,74 Eur + reţijný paušál 7,21 Eur + 19 % DPH
Vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v platnom znení. Spolu trovy dovolacieho konania sú 271,26 Eur. Odmenu za úkon právnej sluţby prevzatie a príprava zastúpenia nemoţno ţalobcovi priznať, pretoţe právny zástupca ţalobcu zastupoval ţalobcu v konaní aj pred súdom prvého stupňa a s celou vecou bol oboznámený. Aj keď právoplatnosťou rozhodnutia účastníkovi a jeho právnemu zástupcovi voči súdu zaniká plnomocenstvo na zastupovanie účastníka v tomto konaní,
12 5Obdo/46/2010 dovolacieho súdu, táto skutočnosť nezakladá priznanie trov právneho zastúpenia za úkon právnej sluţby - prevzatie a príprava zastúpenia. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 29.novembra 2010 JUDr. Anna M a r k o v á , v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Zuzana Štofaniková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.