1, ods. 2 písm. d/, písm. e/ Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e/, § 140 písm. a/ Tr. zák. a iné, o sťažnosti obžalovaného N. G. proti uzneseniu Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica, sp. zn. BB-4T/13/2017, zo dňa 22. júna 2017, takto r o z h o d o l :
1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť obžalovaného N. G. sa zamieta. O d ô v o d n e n i e Uznesením Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica, sp. zn. BB-4T/13/2017, zo dňa
1 písm. b/, § 80 ods. 1 písm. b/, ods. 2 Trestného poriadku súd písomný sľub obžalovaného N. G. na nahradenie väzby, neprijal a
1 písm. b/, § 80 ods. 1 písm. c/, ods. 2 Trestného poriadku väzbu obžalovaného dohľadom probačného a mediačného úradníka, nenahradil.
1 písm. b/, § 81 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného poriadku, súd ponuku otca obžalovaného N. G., na nahradenie väzby zložením peňažnej záruky, neprijal a
1 písm. b/, § 82 ods. 1 Trestného poriadku väzbu obžalovaného N. G. uložením primeraných povinností a obmedzení, nenahradil. Voči predmetnému uzneseniu podal obžalovaný sťažnosť, v ktorej uviedol, že špecializovaný trestný súd v napadnutom uznesení nepreukázal ani jeden skutočný a hlavne reálny dôvod, pre ktorý by nemohlo dôjsť k vyhoveniu žiadosti v zmysle § 79 ods. 3 Tr. por.. Súd sa dostatočne nezaoberal možnosťou nahradenia väzby poskytnutou peňažnou zárukou zo strany rodiny obžalovaného, nakoľko vôbec neuviedol, pre ktoré skutočnosti túto peňažnú záruku neprijal. Len existencia tvrdenia zo strany súdu o obave z možnosti pokračovania v trestnej činnosti obžalovaného, ktoré by mali preukazovať splnenie podmienok väzby
1 písm. c/ Tr. por., automaticky neznamenajú nemožnosť nahradenia väzby niektorým z dostupných inštitútov. Obžalovaný poukázal na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (Caballero c/a Spojené kráľovstvo z 8. februára 2000, S.B.C. c/a Spojené kráľovstvo z 19. júna 2001 ),
ktorej by bolo v rozpore s Dohovorom o ochrane ľudských opráv a a základných slobôd, ak by vnútroštátne právo vylučovalo v prípade niektorých trestných činov vôbec možnosť záruky. Tiež poukázal na rozhodnutia Ústavného súdu (I. ÚS 239,/04, II. ÚS 38/05 a II. ÚS 60/08) a rozhodnutie R 42/2007,
ktorého neprijatie peňažnej záruky ako takej, resp. vo výške sumy, v ktorej bola ponúknutá, musí byť dostatočne odôvodnené zo všetkých hľadísk, ktoré súd viedli k záveru, že nahradenie väzby obžalovaného prijatím peňažnej záruky, resp. vo výške, ktorá bola ponúknutá, je vzhľadom na osobu obžalovaného a povahu prejednávanej veci, resp. jeho majetkové pomery alebo majetkové pomery osoby, ktorá peňažnú záruku ponúka, nedostatočné. Taktiež nemožno súhlasiť s argumentáciou súdu, že od času rozhodovania Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uznesením, sp. zn. 4 Tost 17/2017, zo dňa 06.júna 2017 sa pre relatívne krátky čas nič nezmenilo, nakoľko obžalovaný dovtedy neponúkol peňažnú záruku na nahradenie väzobného stíhania. V súvislosti s odôvodnením existencie väzobného dôvodu
1 písm. c/ Tr. por. je možné skonštatovať, že podstatnou a zároveň jedinou skutočnosťou, na základe ktorej konajúci súd dospel k existencii dôvodnej obavy, že obžalovaný bude pokračovať v páchaní trestnej činnosti, sú jeho predchádzajúce odsúdenia ako i fakt, že sa voči jeho osobe vedie trestné konanie aj pre trestný čin
2 Tr. zák.. Dôvody preventívnej väzby môžu existovať len po určitú dobu a nie je možné odvolávať sa na obavu z pokračovania v trestnej činnosti počas celého konania. Prokurátor sa k dôvodom sťažnosti nevyjadril.Najvyšší súd preskúmal v zmysle § 192 ods. 1 Tr. por. správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť ako i konanie, ktoré týmto výrokom predchádzalo a zistil, že sťažnosť obžalovaného nie je dôvodná.
1 písm. c/ Tr. por. obvinený môže byť vzatý do väzby len vtedy, ak doteraz zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie, bol spáchaný, má znaky trestného činu, sú dôvody na podozrenie, že tento skutok spáchal obvinený a z jeho konania alebo ďalších konkrétnych skutočností vyplýva dôvodná obava, že bude pokračovať v trestnej činnosti, dokoná trestný čin, o ktorý sa pokúsil, alebo vykoná trestný čin, ktorý pripravoval alebo ktorým hrozil.
1 písm. b/ Tr. por. rozhodnutím o väzbe sa rozumie rozhodnutie o prepustení z väzby a o zamietnutí žiadosti o prepustenie obvineného z väzby; za takúto žiadosť sa považuje aj žiadosť o nahradenie väzby.
1 písm. a - písm. c/ Tr. por. ak je daný dôvod väzby
1 písm. a/ alebo písm. c/, môže súd a v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie ponechať obvineného na slobode alebo prepustiť ho na slobodu, ak
osobitného predpisu.
tretej vety § 80 ods. 2 Trestného poriadku ak je obvinený stíhaný pre obzvlášť závažný zločin, je daný dôvod väzby
3 písm. a/ až písm. c/ alebo písm. e/, alebo obvinený bol vzatý do väzby
odseku 3 alebo
4, možno záruku alebo sľub prijať, alebo uložiť dohľad, len ak to odôvodňujú výnimočné okolnosti prípadu.
druhej vety § 81 ods. 1 Trestného poriadku ak je obvinený stíhaný pre obzvlášť závažný zločin, je daný dôvod väzby
3 písm. a/ až písm. c/ alebo písm. e/, alebo obvinený bol vzatý do väzby
odseku 4 alebo
3, možno peňažnú záruku prijať, len ak to odôvodňujú výnimočné okolnosti prípadu.
1 písm. c/ Tr. por. nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná.Uznesením sudcu pre prípravné konanie zo dňa
1 písm. b/ Trestného poriadku a obžalovaní N. G. a V. R. aj z dôvodu § 71 písm. c/ Trestného poriadku. Ďalším uznesením sudcu pre prípravné konanie zo dňa
1, ods. 2 písm. d/, písm. e/ Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e/, § 140 písm. a/ Trestného zákona v jednočinnom súbehu so zločinom porušovania domovej slobody
1, ods. 3 písm. a/ Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e/ Trestného zákona a v druhom bode obžaloby aj pre prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi
2 Trestného zákona, u obžalovanej I. M. pre účastníctvo vo forme organizátorstva
1 písm. a/, k obzvlášť závažnému zločinu úkladnej vraždy
1, ods. 2 písm. d/, písm. f/ Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e/ Trestného zákona, u obžalovanej V. R. pre účastníctvo vo forme návodu
1 písm. b/, k obzvlášť závažnému zločinu úkladnej vraždy
1, ods. 2 písm. d/, písm. f/ Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e/ Trestného zákona a u obžalovaného N. R. pre účastníctvo vo forme objednávateľstva
1 písm. c/, k obzvlášť závažnému zločinu úkladnej vraždy
1, ods. 2 písm. d/, písm. f/ Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e/ Trestného zákona. Špecializovaný trestný súd uznesením zo dňa 30. mája 2017, č. k. BB-4T/13/2017-3221,
3 Trestného poriadku všetkých štyroch obžalovaných ponechal vo väzbe. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo 6. júna 2017, sp. zn. 4 Tost 17/2017, obžalovaných I. M., V. R. a N. R. prepustil z väzby na slobodu a obžalovanému N. G. zmenil dôvody väzby tak, že vypustil dôvod väzby
1 písm. b/ Trestného poriadku a ponechal ho vo väzbe iba
1 písm. c/ Trestného poriadku. Z uvedeného je zrejmé, že v tejto trestnej veci sa vo väzbe nachádza už len obžalovaný N. G., a síce z dôvodu § 71 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku a väzbu si vykonáva v Ústave na výkon väzby v Banskej Bystrici. Následne obžalovaný N. G. prostredníctvom svojho obhajcu písomným podaním zo dňa
1 písm. c/ Tr. por., teda pokračovacej väzby, je správne a zákonné, pričom dôvod na prepustenie z väzby nie je daný. Obžalovaný N. G. bol v minulosti dvakrát súdne trestaný (pre falšovanie úradnej listiny a podielnictva) a ide o osobu, ktorá má byť drogovo závislá (dňa 25. októbra 2016 bolo voči nemu vznesené obvinenie pre prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov a prekurzorov, ich držania a obchodovanie s nimi
2 Trestného zákona) a za tento trestný čin bola na neho podaná aj obžaloba. Z uvedeného dôvodu existuje dôvodné podozrenie, že obžalovaný bude po prepustení z väzby pokračovať v páchaní trestnej činnosti, nakoľko dve predchádzajúce právoplatné odsúdenia a súčasne prebiehajúce trestné stíhania vytvárajú k tomu viac než len dôvodný predpoklad. Keďže obžalovaný je trestne stíhaný pre obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy, pričom je zároveň splnený aj dôvod väzby
71 ods. 1 písm. c/ Tr. por., môže súd v tomto prípade nahradiť väzbu dohľadom probačného a mediačného úradníka, prijať sľub ako i peňažnú záruku, či uložiť primerané povinností a obmedzenia
por., ale len vtedy, ak to odôvodňujú výnimočné okolnosti. Nadriadený súd poznamenáva, že prepustenie obžalovaného z väzby alebo jeho ponechanie na slobode nahradením väzby prostriedkom prípustným
vnútroštátneho práva, ktorý je miernejší ako obmedzenie osobnej slobody (§ 80 a § 81 a § 82 Tr. por.) a ktorý je zároveň spôsobilý zabezpečiť účel väzby, je možnosťou, ale nie právom obžalovanej osoby, ktorej sloboda je alebo má byť obmedzená. Pri rozhodovaní musí súd zvažovať, či nahradenie väzby preváži nad dôvodnou obavou vyjadrenou v ustanoveniach § 71 ods. 1 písm. a/ až písm. c/ Tr. por.. Výnimočné okolnosti prípadu sa posudzujú z hľadiska pomerov páchateľa a určitých okolností prípadu. Pomermi páchateľa treba rozumieť okolnosti týkajúce sa osoby páchateľa, jeho osobných a rodinných pomerov, ktoré nesúvisia so spáchaním trestného činu a existujú v čase rozhodnutia. Pri posudzovaní osoby páchateľa sa pozornosť venuje najmä celému jeho predchádzajúcemu životu (vek, recidíva, postoj k spáchanému trestnému činu a pod.). V podstate sa hodnotia rodinné a osobné pomery, ktoré existujú v čase rozhodovania o väzbe (napr. zdravotný stav jeho rodiny, ktorá je na neho odkázaná, starostlivosť o početnú rodinu a pod.). Za pomery páchateľa možno tiež považovať viac významných skutočností, ktoré možno subsumovať do kategórie tzv. poľahčujúcich okolností pri nedostatku tzv. priťažujúcich okolností. Okolnosťami prípadu sú všetky skutočnosti, ktoré majú vplyv na posúdenie povahy, charakteru a závažnosti trestného činu. Okolnosti prípadu z hľadiska aplikačnej praxe, judikatúry a literatúry predstavujú okolnosti spoluurčujúce spoločenskú škodlivosť toho - ktorého trestného činu a ako také plnia v širšom slova zmysle funkciu materiálneho vyjadrenia protiprávnosti činu. Za dôležitú okolnosťou pri posudzovaní tohto znaku ustálila konštantná judikatúra napríklad to, že páchateľ sa dopustil obzvlášť závažného trestného činu v afekte úzkosti a strachu vyvolaného dlhodobou partnerskou disharmóniou a chronickou konfliktnou situáciou, ktorá v podstate znížila jeho schopnosť ovládať svoje konanie (primerane Rt 111/1999). V tomto prípade uvedené podmienky neboli splnené. Čo sa týka záruky, tak Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze, sp. zn. I. ÚS 100/04, z 8. októbra 2004 vysvetlil, že pokiaľ ide o výklad samotného pojmu „záruka" v zmysle čl. 5 ods. 3 Dohovoru, treba z doterajšej judikatúry vyvodiť, že má autonómny obsah, ktorý je nezávislý od terminológie používanej vo vnútroštátnom práve. Zárukou treba rozumieť akýkoľvek prostriedok prípustný
vnútroštátneho práva, ktorý je miernejší ako obmedzenie osobnej slobody. V danom prípade Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil z predloženého spisu také okolnosti, ktoré by mohli byť považované za výnimočné v zmysle ustanovení § 80 ods. 2 tretia veta Trestného poriadku, a preto považuje rozhodnutie súdu prvého stupňa za správne. Obžalovaný vo svojej sťažnosti uviedol, že neprijatie peňažnej záruky vo výške sumy, v ktorej bola ponúknutá, musí byť dostatočne odôvodnené zo všetkých hľadísk, ktoré súd viedli k záveru, že nahradenie väzby obžalovaného prijatím peňažnej záruky vo výške, ktorá bola ponúknutá, je vzhľadom na osobu obžalovaného a povahu prejednávanej veci, resp. jeho majetkové pomery alebo majetkové pomery osoby, ktorá peňažnú záruku ponúka, nedostatočné. Súd sa bez ďalšieho nezaoberal odôvodnením výšky peňažnej záruky, ktorá bola za obžalovaného ponúknutá, nakoľko nebola splnená existencia výnimočných okolností prípadu, na základe ktorých by súd mohol skúmať, či výška ponúknutej peňažnej záruky sa javí ako dostatočná. Pokiaľ obžalovaný v sťažnosti namietal, že špecializovaný trestný súd sa nedostatočne vysporiadal s jeho argumentmi v žiadostiach, je na mieste uviesť, že súdne rozhodnutie má byť odôvodnené tak, aby bolo stručné, prehľadné, zrozumiteľné a presvedčivé. Odôvodnenie má obsahovať také argumenty, ktoré sú významné pre rozhodnutie a ktoré sú rozhodné pre komplexné odôvodnenie výroku rozhodnutia. V dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa tvoria jednotu. Z rozhodnutia špecializovaného trestného súdu možno
názoru najvyššieho súdu zrozumiteľne vyvodiť prečo a z akých dôvodov bolo rozhodnuté o zamietnutí žiadosti obžalovaného o prepustenie z väzby na slobodu. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany v konaní, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, návrhmi a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý proces neznamená právo na to, aby bola strana konania pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkami a právnymi názormi. Súd neporuší žiadne práva strany v konaní, ak si neosvojí ňou navrhnutý spôsob hodnotenia stavu veci a ak sa neriadi jej výkladom všeobecných záväzných právnych predpisov (III. ÚS 339/08, II.ÚS 197/07, II.ÚS 78/05, IV.ÚS 252/04).Na základe vyššie uvedených skutočností nadriadený súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia. P o u č e n i e : Proti tomto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.