Obsah (9)

§ 250j§ 126§ 40§ 31§ 212§ 250b§ 250i§ 219§ 250k

Najvyšší súd 2 Sžo 163/2009 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a členiek se

§ 250jods.

1 Občianskeho súdneho poriadku zamietol ako nedôvodnú žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutí žalovaného v prvom rade ako právneho nástupcu správneho orgánu, ktorý napadnuté rozhodnutia vydal, a to preskúmania rozhodnutí 2 Sžo 163/2009 2 služobného úradu bývalého Krajského úradu v Bratislave číslo: OSU-144/9/2007 a číslo: OSU-144/8/2007 zo dňa

1. augusta
2. Rozhodnutím číslo: OSU-144/9/2007 bolo zamietnuté odvolanie žalobkyne a bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie vedúceho služobného úradu Krajského úradu v Bratislave číslo: 71068/BAHS999/2007 zo dňa
3. mája 2007 o odvolaní žalobkyne z funkcie predstaveného vydané

§ 126v nadväznosti na § 31 ods.

1 písm. a/ zákona č. 312/2001 Z.z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o štátnej službe“) a rozhodnutím číslo: OSU-144/8/2007 bolo zamietnuté odvolanie žalobkyne a bolo potvrdené rozhodnutie vedúceho služobného úradu Krajského úradu v Bratislave číslo: 71068/BAHS999- 1/2007 zo dňa 31. mája 2007 o skončení štátnozamestnaneckého pomeru žalobkyne odvolaním

§ 40ods.

2 písm. b/ v spojení s § 40 ods. 4 zákona o štátnej službe. Žalobkyňa v žalobe ako žalovaného v druhom rade označila Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky so sídlom v Bratislave, Pribinova

1. Zároveň žiadala, aby súd uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi náhradu funkčného platu vo výške 23 571 Sk od
2. júna 2007, ako aj trovy konania a trovy právneho zastúpenia. Voči žalovanému v druhom rade a v časti žaloby o zaplatenie náhrady funkčného platu žalobkyne vo výške 23 571 Sk súd konanie zastavil. Žalobkyni nepriznal právo na náhradu trov konania. Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že súd sa pri posudzovaní veci najskôr zaoberal otázkou prechodu práv a povinností zrušeného krajského úradu v súvislosti so skončením štátnozamestnaneckého vzťahu žalobkyne a s poukazom na ustanovenie §§ 2 a 3 zákona č. 254/2007 Z.z. o zrušení krajských úradov a o zmene a doplnení zákona č. 515/2003 Z.z. o krajských úradoch a obvodných úradoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 263/2006 Z.z. konštatoval, že právnym nástupcom zrušeného Krajského úradu v Bratislave, ktorého rozhodnutia boli predmetom súdneho prieskumu, sa stal žalovaný v prvom rade, ktorého služobný úrad je oprávnený vo veci konať. S ohľadom na späťvzatie žaloby voči žalovanému v druhom rade, ktorý z vyššie uvedených dôvodov nebol v konaní pasívne legitimovaný, súd konanie zastavil (§ 250h ods. 2 v spojení s § 96 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku ). Rovnako súd postupoval v tej časti predmetu konania, v ktorej sa žalobkyňa domáhala zaplatenia náhrady funkčného platu vo vyčíslenej sume 23 571 Sk. Pokiaľ ide o vecnú stránku napadnutých rozhodnutí, je súd toho názoru, že odvolanie žalobkyne z funkcie predstavenej – vedúcej oddelenia odvetvových činností na odbore odvetvových činností a vnútornej prevádzky Krajského úradu 2 Sžo 163/2009 3 v Bratislave prebehlo v súlade so zákonom, nakoľko z obsahu administratívneho spisu jednoznačne vyplýva, že dňom
3. júna 2007 sa na Krajskom úrade v Bratislave právne bezchybným spôsobom uskutočnila organizačná zmena spočívajúca v zrušení oddelenia odvetvových činností a oddelenia vnútornej prevádzky, v dôsledku čoho zaniklo funkčné štátnozamestnanecké miesto zastávané žalobkyňou. Z pohľadu zákonnosti teda boli splnené všetky podmienky pre odvolanie žalobkyne z funkcie predstavenej

§ 31ods.

1 písm. a/ zákona o štátnej službe, nakoľko sa zmenou organizačnej štruktúry služobného úradu zrušil útvar, ktorý riadila. Skutočnosť, že po odvolaní žalobkyne z funkcie predstavenej nemal služobný úrad k dispozícii pre žalobkyňu iné štátnozamestnanecké miesto odborného radcu na danom odbore štátnej služby, nebola v konaní spornou, a preto sa jej súd osobitne nevenoval. Ako ďalej uviedol krajský súd, z pohovoru vykonaného dňa 31. mája 2007 so žalobkyňou vyplynulo, že medzi žalobkyňou a služobným úradom nedošlo k inej dohode, ktorej výsledkom by bolo zotrvanie žalobkyne v štátnozamestnaneckom vzťahu s Krajským úradom v Bratislave. Je treba poznamenať, že zákon služobnému úradu neukladá, v súvislosti s umiestnením odvolaného štátneho zamestnanca na základe inej dohody, žiadne špecifické povinnosti a nehovorí ani o tom, ktorá zo strán má iniciovať takúto dohodu alebo predkladať návrh. Pre splnenie podmienok vyžadovaných zákonom postačuje záver, že pre inú dohodu zúčastnených bol vytvorený adekvátny priestor, no k jej uzavretiu nedošlo. Tak tomu bolo aj v danom prípade, a preto v postupe služobného úradu nie je možné vytknúť žiadnu nezákonnosť. Preto súd konštatoval, že nakoľko po odvolaní žalobkyne z funkcie predstavenej nedošlo k jej zaradeniu na štátnozamestnanecké miesto odborného radcu v odbore financie a nedošlo ani k uzavretiu inej dohody, boli splnené zákonné podmienky aj pre rozhodnutie o skončení štátnozamestnaneckého pomeru žalobkyne.

odôvodnenia rozsudku krajského súdu pokiaľ ide o načasovanie rozhodnutí o odvolaní žalobkyne z funkcie predstavenej a skončení jej štátnozamestnaneckého pomeru pred nadobudnutím účinnosti organizačnej zmeny, v dôsledku ktorej boli tieto opatrenia prijaté, sa súd v podstate stotožnil s argumentáciou služobného úradu a ani tu nenašiel dôvod zakladajúci nezákonnosť vydaných rozhodnutí. Je nepochybné, že v čase odvolania žalobkyne z funkcie predstavenej už bolo o organizačnej zmene rozhodnuté, a z toho faktu vychádzali napadnuté personálne opatrenia. Skutočnosť, že organizačná zmena nadobudla účinnosť až nasledujúci deň po vydaní rozhodnutí o odvolaní žalobkyne a skončení jej štátnozamestnaneckého pomeru, nemá

názoru súdu zásadný právny význam. 2 Sžo 163/2009 4 Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu a navrhla napadnutý rozsudok krajského súdu zmeniť a zrušiť rozhodnutia žalovaného, alternatívne zrušiť rozsudok krajského súdu s poukazom na ustanovenie § 205 ods. 2 písm. a/, b/, d/, f/ Občianskeho súdneho poriadku v spojení s ustanovením § 221 ods. 1 písm. h/ Občianskeho súdneho poriadku. Zopakovala tvrdenia zo žaloby. Uviedla, že vedúci služobného úradu pri odôvodnení svojho rozhodnutia jednoducho použil citáciu zákonného ustanovenia, na ktorý sa odvolával § 40 ods. 2 písm. b/ zákona o štátnej službe, pričom len skonštatoval, bez uskutočnenia konkrétnych krokov, že služobný úrad nemá k dispozícii voľné štátnozamestnanecké miesta s funkciou a odborom akú mala žalobkyňa. Tiež skutočnosť, že sa so žalobkyňou nedohodol inak žiadnym spôsobom nedeklaroval. Návrh ani žiadna dohoda so žalobkyňou nebola uzavretá. Rovnako poukázala na skutočnosť, že nová organizačná štruktúra bola

potvrdenia služobného úradu uskutočnená s účinnosťou od 1. júna 2007, avšak jej odvolanie sa uskutočnilo ešte pred touto organizačnou zmenou. Nebolo teda možné aplikovať na danú situáciu vyššie uvedené právne predpisy.

jej názoru, ak vedúci služobného úradu odvolal z funkcie prestaveného žalobkyňu

§ 31ods.1 písm.

a/ zákona o štátnej službe, v ktorom sa hovorí o zrušení útvaru, potom mal mať na mysli organizačnú zmenu celého organizačného útvaru, ktorým bol obvodný úrad. V takomto prípade by mohol skonštatovať, že nie je žiadne voľné miesto, nakoľko organizačný útvar bol zrušený. Ale nešlo o takéto zrušenie. Takže nie je možné konštatovať, že nebolo žiadne voľné miesto. V štvrtom mesiaci roku 2007 bol prijatý do služobného pomeru na oddelenie odvetvových činností obvodného úradu p. Ing. V. Š. Súčasne p. prednosta G. v tom istom mesiaci žiadal MV SR o zníženie nákladov krajského úradu a obvodného úradu z dôvodu zníženia počtu zamestnancov odvolaním, konkrétne JUDr. R. – žalobkyne. Taktiež žalobkyňa má vedomosť o ďalších dvoch miestach na Odbore odvetvových činností a vnútornej prevádzky, a to vedúci odboru a druhé voľné miesto – odborný radca. Naviac so vzdelaním žalobkyne bolo možné jej ponúknuť i iné ďalšie voľné miesta. V doplnení odvolania, ktoré bolo Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky doručené dňa 11. júna 2009 žalobkyňa poukázala na to, že v čase od 1. januára 2007 sa prijalo 10 samostatných a odborných radcov, z ktorých na miesto každého mala žalobkyňa kvalifikáciu.

funkcií a titulov je vidieť, že každé miesto mohlo byť 2 Sžo 163/2009 5 ponúknuté žalobkyni v máji roku 2007, keď sa jej oznámilo, že nie je žiadne miesto voľné na Krajskom rade v Bratislave. Žalovaný navrhol rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že vedúci odboru odvetvových činností a vnútornej prevádzky ukončil štátnozamestnanecký pomer

1. marca 2007 z dôvodu prvého odchodu do starobného dôchodku. Od
2. apríla 2007 bol poverený zastupovaním predstaveného odboru odvetvových činností a vnútornej prevádzky vedúci kancelárie prednostu na obdobie do ukončenia výberového konania. Výberové konanie na uvedené miesto predstaveného odboru odvetvových činností a vnútornej prevádzky bolo vypísané Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky VK2007/11/
3. Na ďalšie voľné štátnozamestnanecké miesto bol
4. apríla 2007 prijatý Rozhodnutím o prijatí do dočasnej štátnej služby na dobu určitú do ukončenia výberového konania do funkcie odborný radca Ing. V. Š. (Rozhodnutie o dočasnej štátnej službe č. 71176/BAHS907/2007 z
5. apríla 2007 v zmysle § 25 ods. 2 písm. c/ zákona o štátnej službe). Žalovaný v druhom rade odvolanie nepodal. K podanému odvolaniu žalobkyne sa vyjadril len vtom smere, že žalobkyňa akceptovala ako žalovaného a pasívne legitimovaného vo svojom odvolaní proti rozsudku krajského súdu žalovaného - Obvodný úrad v Bratislave, Staromestská 6, Bratislava. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku) preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania

§ 212ods.

1 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku bez nariadenia pojednávania

§ 250ja ods.

2 a § 214 Občianskeho súdneho poriadku v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku s tým, že deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 24. februára 2010 (§ 156 ods. 1 a 3 Občianskeho súdneho poriadku v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku). Rozsah preskúmania rozsudku krajského súdu je daný odvolaním žalobkyne, a to posúdenie, či boli splnené zákonné podmienky odvolania žalobkyne z funkcie predstaveného

§ 31ods.

1 písm. a/ a skončenia jej štátnozamestnaneckého pomeru odvolaním

§ 40ods.

2 písm. b) zákona o štátnej službe. 2 Sžo 163/2009 6

§ 250b

ods.1 Občianskeho súdneho poriadku žaloba sa musí podať do dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. Až do rozhodnutia súdu môže žalobca rozsah napadnutia správneho rozhodnutia obmedziť; rozšíriť ho môže len v lehote

§ 250b(§ 250h ods.

1 Občianskeho súdneho poriadku). Rozšírenie rozsahu napadnutého rozhodnutia správneho orgánu znamená nielen rozšírenie žaloby na ďalšie výroky napadnutého rozhodnutia, ale aj vytknutie ďalšieho rozporu so zákonom alebo uvedenie ďalšieho porušenia práv žalobcu.

§ 250i

ods.1 Občianskeho súdneho poriadku pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia.

§ 31ods.

1 písm. a/ zákona o štátnej službe vedúci úradu odvolá predstaveného, ak sa zmenou organizačnej štruktúry služobného úradu zrušil útvar, ktorý riadi.

§ 40ods.2 písm.

b/ citovaného zákona v stálej štátnej službe alebo v dočasnej štátnej službe služobný úrad skončí štátnozamestnanecký pomer odvolaním aj z dôvodu nezaradenia odvolaného vedúceho úradu alebo predstaveného na vykonávanie štátnej služby na štátnozamestnanecké miesto toho istého odboru štátnej služby a na tú istú funkciu (§ 16 ods. 3) z dôvodu, že služobný úrad takéto miesto nemá alebo sa so štátnym zamestnancom nedohodne inak, pričom sa poskytne predstavenému náhrada vo výške dvojnásobku jeho funkčného platu; vedúcemu úradu a predstavenému, ktorý bol odvolaný

§ 31ods.

2 sa poskytne náhrada vo výške trojnásobku jeho funkčného platu. Odvolací súd zhodne s názorom krajského súdu udáva, že organizačná zmena na Krajskom úrade v Bratislave, ktorej výsledkom boli napadnuté rozhodnutia, bola súčasťou rozsiahlych racionalizačných opatrení v štátnej správe, ktorých účelom bolo znížiť počet štátnozamestnaneckých miest a dosiahnuť tak úsporu nákladov na výkon správy. Zmenou organizačnej štruktúry Obvodného úradu v Bratislave, ktorá sa týkala odboru odvetvových činností a vnútornej prevádzky a spočívala v tom, že odbor s účinnosťou od

1. júna 2007 sa nečlení na dve oddelenia, a to oddelenie odvetvových činností a oddelenie vnútornej prevádzky, došlo k uvedenému termínu 2 Sžo 163/2009 7 k zníženiu o jedno funkčné štátnozamestnanecké miesto, a tým aj k zrušeniu štátnozamestnaneckého pomeru štátneho zamestnanca – predstavenej JUDr. I. R., vedúcej oddelenia odvetvových činností odboru odvetvových činností a vnútornej prevádzky Obvodného úradu v Bratislave. Po vydaní rozhodnutia o odvolaní predstavenej JUDr. I. R. dňom
2. mája 2007 riešil služobný úrad otázku štátnozamestnaneckého pomeru odvolanej predstavenej v spojení s § 40 ods. 2 psím. b/ zákona o štátnej službe. Služobný úrad vzhľadom na vykonanú organizačnú zmenu nemal štátnozamestnanecké miesto v tom istom odbore štátnej služby 2.02 Financie, a v tej istej funkcii – odborný radca a s JUDr. I. R. sa nedohodol inak. Musel skončiť štátnozamestnanecký pomer odvolaním

§ 40ods.

2 písm. b/ zákona o štátnej službe. Z obsahu záznamu z pohovoru zo dňa

1. mája 2005, ktorý sa uskutočnil s JUDr. I. R. (ktorý žalobkyňa vlastnoručne podpísala) vyplýva, že menovaná bola vedúcim služobného úradu oboznámená s Dodatkom č. 4/2007 k Organizačnému poriadku Obvodného úradu v Bratislave a s Rozhodnutím prednostu – vedúceho služobného úradu číslo OSU – 84/2/2007/ALI zo dňa
2. mája 2007, v zmysle ktorého sa dňom
3. júna 2007 vykonala organizačná zmena v štruktúre Obvodného úradu v Bratislave pri odbore odvetvových činností a vnútornej prevádzky. V štruktúre Obvodného úradu v Bratislave sa v členení odboru odvetvových činností a vnútornej prevádzky zrušili oddelenia – oddelenie odvetvových činností a oddelenie vnútornej prevádzky odboru odvetvových činností a vnútornej prevádzky. Tiež bola oboznámená, že organizačná zmena sa vykonala v súvislosti s plnením úloh vyplývajúcich z bodu C.15 uznesenia vlády SR č. 856 z
4. októbra 2006, ktorého súčasťou sú opatrenia na zníženie nákladov verejných prostriedkov a racionalizačné opatrenia zníženia plánovaného počtu zamestnancov. Z predloženého záznamu nevyplýva, že by JUDr. I. R. navrhla konkrétne riešenie situácie služobného úradu. Odborová organizácia vyjadrila súhlas s postupom služobného úradu, ktorý bol v súlade so zákonom o štátnej službe. So všetkými relevantnými námietkami žalobkyne sa vyporiadal už žalovaný správny orgán v odôvodnení preskúmavaných rozhodnutí ako aj krajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto nebude opakovať odôvodnenie preskúmavaného rozhodnutia žalovaného správneho orgánu a ani odôvodnenie napadnutého rozsudku krajského súdu, ale na ne ako na vecne správne a postačujúce odkazuje (§ 219 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku v znení zákona č. 384/2008 Z. z., účinnom od 15.októbra 2008). V súdnom 2 Sžo 163/2009 8 odvolacom konaní nevyšli najavo žiadne také nové skutočnosti, s ktorými by bolo potrebné osobitne sa zaoberať. Pokiaľ žalobkyňa namietala v odvolaní ďalšie skutočnosti, tieto odvolací súd nezohľadnil s poukazom na ustanovenia § 250b Občianskeho súdneho poriadku. Keď teda krajský súd dospel k právnemu záveru totožnému so záverom správnych orgánov oboch stupňov a rozhodol, že preskúmavaným rozhodnutím žalovaného správneho orgánu nedošlo k porušeniu zákona a chránených záujmov žalobkyne, tento jeho názor považoval aj odvolací súd, z dôvodov uvedených vyššie, za správny. Preto Najvyšší súd SR ako súd odvolací napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny

§ 219Občianskeho súdneho poriadku potvrdil.

Pritom sa stotožnil s právnym posúdením a dôvodmi krajského súdu, viazaný tiež rozsahom a dôvodmi odvolania

§ 212ods.

1 Občianskeho súdneho poriadku ako aj rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (§ 249 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku). O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol

§ 250kods.

1, § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal. Neúspešnej žalobkyni náhrada trov odvolacieho konania nepatrí a žalovanému správnemu orgánu nevznikol zákonný nárok na ich náhradu. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave dňa 24. februára 2010 JUDr. Jana Henčeková, PhD., v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Nikoleta Adamovičová