Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 4Sžo/45/2016 Identifikačné číslo spisu: 5015201178 Dátum vydania rozhodnutia: 6. júna 2017 Meno a priezvisko: JUDr. Jana Zemková Funkcia: ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:5

prvostupňovým rozhodnutím č. ORPZ-ZA-ODI2-440/2015-P zo dňa 05.10.2015 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 240,42 € a náhradu iných trov konania vo výške 70,- €, na účet právneho zástupcu žalobcu, JUDr. Ivana Glovniaka, Žilina, do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. O d ô v o d n e n i e 1.1.1 Krajský súd v Žiline (ďalej len „krajský súd" alebo „súd prvého stupňa") napadnutým rozsudkom podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.") zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-ZA-KDI-SK- 76/2015 zo dňa 13.11.2015, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie o priestupku Okresného dopravného inšpektorátu, Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Žiline č. ORPZ-ZA-ODI2-440/2015-P zo dňa 05.10.2015 podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) (ďalej len „správny poriadok"). Prvostupňový správny orgán svojim rozhodnutím o priestupku uznal žalobcu za vinného zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. g/ a k/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch a uložil mu pokutu vo výške 250,- €.1.2 Krajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku zhrnul skutkový stav tak, ako bol zistený správnymi orgánmi a konštatoval, že námietka žalobcu ohľadom nedostatočne zisteného skutkového stavu je nedôvodná. 1.3 Vo vzťahu k námietke žalobcu, že v danom prípade sa nejednalo o dopravnú nehodu, ale o škodovú udalosť, krajský súd považoval za potrebné uviesť, že zákonodarca povinnosť účastníka dopravnej nehody a škodovej udalosti explicitne definoval v § 66 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 8/2009 Z. z."). Z citovaného ustanovenia zákona č. 8/2009 Z. z. vyplýva, že dopravná nehoda je udalosť v cestnej premávke, ktorá sa stane v priamej súvislosti s premávkou vozidla, a pri ktorej sa usmrtí alebo zraní osoba, alebo na niektorom zo zúčastnených vozidiel, vrátane prepravovaných vecí alebo na inom majetku vznikne hmotná škoda. Krajský súd preto s poukazom na § 64 ods. 1 písm. a/ zákona č. 8/2009 Z. z. konštatoval, že v danom prípade udalosť je považovaná za dopravnú nehodu, nakoľko sa jedná o udalosť v cestnej premávke, ktorá sa stala v priamej súvislosti s vedením motocykla značky Suzuki Burgman, pri ktorej došlo k zraneniu osoby, a to vodiča O.. Predmetnú námietku žalobcu teda krajský súd vyhodnotil ako nedôvodnú.1.4 Pokiaľ žalobca namietal nedostatočné zdôvodnenie výšky pokuty, krajský súd aj túto námietku vyhodnotil ako nedôvodnú vzhľadom k tomu, že mal za to, že prvostupňový správny orgán pri uložení pokuty podľa § 22 ods. 2 písm. c/ zákona o priestupkoch za priestupok podľa ods. 1 písm. e/, g/ až i/ kde možno uložiť pokutu od 150,- € do 800,- € a zákaz činnosti do troch rokov, postupoval zákonne, keď uložil pokutu vo výške 250,- €. Krajský súd zároveň poukázal na dostatočné zdôvodnenie výšky pokuty z dôvodu, že prvostupňový správny orgán zvážil všetky hľadiská pred určením výšky pokuty, a to charakter protiprávneho konania, závažnosť porušenia povinnosti, spôsob spáchania priestupku a jeho následky, na okolnosti, na čas trvania protiprávnej činnosti, za ktorý bol spáchaný, na mieru zavinenia, na pohnútky a na osobu páchateľa. Správny orgán prihliadal na vyjadrenie žalobcu, ktorý uviedol, že na vedenie motocykla ešte nebol zvyknutý z dôvodu, že bol jeho držiteľom iba jeden deň, t.j. 20.07.2015 a taktiež správny orgán prihliadal aj tú skutočnosť, že žalobca nemal na motocykli riadne upevnené evidenčné číslo, ktoré mal uložené v kufri. Krajský súd pri preskúmaní výšky uloženej pokuty vychádzal zo základných rovín pre ukladanie sankcie - individuálnej a generálnej, pričom v preskúmavanej veci podľa názoru krajského súdu nebola pokuta uložená v zjavne neprimeranej výške vo vzťahu k spáchanému priestupku. Výšku pokuty je potrebné diferencovať, individualizovať, pričom uloženú pokutu vo výške 250,- € v spodnej hranici zákonom stanovenej sadzby považoval prvostupňový súd za primeranú. Uložená pokuta má plniť úlohu výchovnú a represívnu a postihovať protiprávne konanie, preto je žiaduce, aby bola cítiť na majetku aj v sfére páchateľa priestupku.1.5 Z uvedených dôvodov krajský súd dospel k záveru, že prvostupňový správny orgán zistil dostatočne skutkový stav veci, vyvodil z neho správny záver a rozhodnutie riadne odôvodnil. Následne v rámci odvolacieho konania sa žalovaný dôvodne stotožnil so skutkovým a právnym posúdením veci prvostupňovým správnym orgánom. Žalobca v konaní nepreukázal splnenie povinnosti pre kvalifikáciu uvedeného skutku ako škodovej udalosti, ktorá je vymedzená v ustanovení § 66 zákona č. 8/2009 Z. z.2.2.1 Proti uvedenému rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a navrhol, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie. 2.2 V dôvodoch odvolania žalobca v prvom rade namietal, že krajský súd rozhodol o žalobe bez nariadenia pojednávania z dôvodu, že boli splnené podmienky podľa § 250f ods. 1 a 2 O.s.p. Žalobca bol však toho názoru, že na takýto postup neboli splnené podmienky, pretože s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania súhlasil žalobca iba v prípade, že krajský súd žalobe vyhovie. Vzhľadom k tomu, že krajský súd žalobe nevyhovel, neboli splnené podmienky na prejednanie veci bez nariadenia pojednávania, a teda krajský súd svojím postupom odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom. Žalobca ešte poukázal aj na skutočnosť, že ani žalovaný nesúhlasil s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania, a to vo vyjadrení zo dňa 12.01.2016. 2.3 K odňatiu možnosti konať pred súdom došlo podľa žalobcu aj z dôvodu, že krajský súd bez akéhokoľvek odôvodnenia neprihliadal na doplnenie žaloby zo dňa 22.01.2016. Krajský súd sa podľa žalobcu v odôvodnení rozsudku absolútne nevenoval podstatným dôvodom žaloby najmä vo vzťahu k nezákonnosti dokazovania vykonaného správnymi orgánmi. 2.4 Žalobca mal teda za to, že krajský súd vychádzal z nezákonne získaných dôkazov, a teda ako prvostupňový súd, tak aj správne orgány, podľa žalobcu, nesprávne právne posúdili zákonnosť získania a vykonania predmetných dôkazov, na základe čoho dospeli k nesprávnym skutkovým zisteniam. 2.5 Žalobca taktiež namietal, že krajský súd sa nevyjadril k námietke neurčitosti skutkovej vety napadnutého rozhodnutia správneho orgánu, nakoľko táto iba všeobecne odkazuje na zákonné ustanovenie, ale neurčuje, akým spôsobom malo dôjsť k neprispôsobeniu rýchlosti jazdy a ktorým konkrétnym okolnostiam, pričom z vykonaného dokazovania takýto záver podľa žalobcu nevyplýva. 2.6 Krajský súd sa podľa žalobcu odchýlil od ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, keď ako dopravnú nehodu posudzoval situáciu, keď si vodič sám sebe spôsobil zranenie. Žalobca poukázal predovšetkým na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžd/4/2014 a sp. zn. 10Sžd/30/2012. 3.3.1 Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdil v plnom rozsahu a zároveň zotrval na svojich doterajších vyjadreniach a názoroch zdokumentovaných v príslušných spisoch. Žalovaný uviedol, že v podanom odvolaní nie sú uvedené nové skutočnosti, ku ktorým by bolo potrebné osobitne sa vyjadrovať. 4.4.1 Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach podaného odvolania žalovaného (§ 246c ods. 1 prvá veta O.s.p. a § 212 ods. 1 O.s.p.), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 O.s.p.), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p.

§ 246cods.

1 veta prvá a § 211 ods. 2 O.s.p.). 4.2 Podľa 244 ods. 1, 2 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené záujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté.4.3 Podľa § 247 ods. 1 O.s.p. v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu, súd postupuje podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti O.s.p.4.4 Odvolací súd z obsahu administratívnych spisov zistil, že žalobca dňa 20.07.2015 viedol motocykel značky Suzuki Burgman 400, EČ: R. (tabuľka s evidenčným číslom nezodpovedala umiestnením na vozidle predpisom podľa zákona č. 8/2009 Z. z., po c I/64) v smere zo Žiliny na Rajec. Približne o 19:00 hod., keď sa nachádzal pri autokempingu a išiel rýchlosťou 90 km/h, havaroval. Pri dopravnej nehode došlo iba k poškodeniu motocykla, ktorého vlastníkom je žalobca. Žalobca sa zranil ľahko. Žalobca bol podrobený dychovej skúške s výsledkom 0,00 mg/l. 4.5 Žalobca k okolnostiam nehody dňa 26.08.2015 do Záznamu o podaní vysvetlenia uviedol, že na presné okolnosti si nespomína, spomenul si iba na to, že tesne míňal zvodidlo a následne s motocyklom zišiel mimo vozovku vpravo, potom spadol s motocyklom na ľavú stranu. Na ďalšie okolnosti si nepamätal. Na otázku, prečo nemal riadne upevnenú EČ na motocykli uviedol, že v deň nehody mu skúter prihlásil kamarát a od neho si EČ a OEV prevzal v Rosine, pričom nemal pri sebe potrebné náradie na namontovanie EČ. Príčinu dopravnej nehody videl v tom, že s takou kubatúrou nemal skúsenosti. 4.6 Zo Záznamu dopravnej nehody Č. p.: ORPZ-ZA-ODI1-328/2015-P zo dňa 20.07.2015 o priebehu dopravnej nehody vyplýva, že vodič viedol motocykel po c I/64 v smere od Žiliny na Rajec, kde pri autokempingu predchádzal autobus a následne neprispôsobil rýchlosť jazdy svojim schopnostiam, načo zišiel vpravo mimo cestu. Okresný dopravný inšpektorát skutok vyhodnotil ako priestupok podľa § 22 ods. 1 písm. g/ a k/ zákona o priestupkoch. Na ústnom pojednávaní pred Okresným dopravným inšpektorátom v Žiline dňa 05.10.2015 žalobca uviedol, že sa stotožňuje so svojou výpoveďou zo dňa 26.08.2015.4.7 Na základe vyššie uvedeného Okresný dopravný inšpektorát v Žiline rozhodol rozhodnutím o priestupku č. ORPZ-ZA-ODI2-440/2015-P zo dňa 05.10.2015, že obvinený z priestupku - žalobca, je uznaný vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. g/ a k/ zákona o priestupkoch a uložil mu pokutu vo výške 250,- €. Žalovaný napadnutým rozhodnutím zamietol odvolanie žalobcu a prvostupňové rozhodnutie o priestupku potvrdil.4.8 Podľa § 4 ods. 1 písm. a/ zákona č. 8/2009 Z. z., vodič je povinný použiť na jazdu len vozidlo, ktoré možno prevádzkovať v cestnej premávke.4.9 Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z., vodič je povinný rýchlosť jazdy prispôsobiť najmä svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla a nákladu, poveternostným podmienkam, stavu a povahe vozovky a iným okolnostiam, ktoré možno predvídať. Vodič smie jazdiť len primeranou rýchlosťou, aby bol schopný zastaviť vozidlo na vzdialenosť, na ktorú má rozhľad. 4.10 Podľa § 64 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z., dopravná nehoda je udalosť v cestnej premávke, ktorá sa stane v priamej súvislosti s premávkou vozidla a pri ktoreja) sa usmrtí alebo zraní osoba,

1. b)sa poškodí cesta alebo všeobecne prospešné zariadenie,
2. c)uniknú nebezpečné veci alebod) na niektorom zo zúčastnených vozidiel vrátane prepravovaných vecí alebo na inom majetku vznikne hmotná škoda zrejme prevyšujúca jedenapolnásobok väčšej škody podľa Trestného zákona. 4.11 Podľa § 64 ods. 2 zákona č. 8/2009 Z. z., za dopravnú nehodu sa považuje aj škodová udalosť podľa odseku 3, aka) nie je splnená niektorá z povinností podľa § 66 ods. 6,
3. b)je vodič zúčastneného vozidla pod vplyvom alkoholu alebo inej návykovej látky alebo sa odmietol podrobiť vyšetreniu na zistenie ich požitia aleboc) sa účastníci škodovej udalosti nedohodli na jej zavinení. 4.12 Podľa § 64 ods. 3 zákona č. 8/2009 Z. z., ostatné udalosti v cestnej premávke, pri ktorých vznikla škoda v priamej súvislosti s premávkou vozidla, sa na účely tohto zákona nepovažujú za dopravnú nehodu. Takéto udalosti sú škodovou udalosťou.4.13 Podľa § 65 zákona č. 8/2009 Z. z., vodič, ktorý sa zúčastnil na dopravnej nehode, je povinnýa) bezodkladne zastaviť vozidlo,
4. b)zdržať sa požitia alkoholu alebo inej návykovej látky po nehode v čase, keď by to bolo na ujmu zistenia, či pred jazdou alebo počas jazdy požil alkohol alebo inú návykovú látku.4.14 Podľa § 66 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z., účastník dopravnej nehody je osoba, ktorá sa priamo aktívne alebo pasívne zúčastnila na dopravnej nehode.4.15 Podľa § 66 ods. 2 zákona č. 8/2009 Z. z., účastník dopravnej nehody je povinnýa) ohlásiť dopravnú nehodu policajtovi,
5. b)poskytnúť podľa svojich schopností a možností zranenej osobe prvú pomoc a bezodkladne privolať záchrannú zdravotnú službu,
6. c)urobiť potrebné opatrenia na záchranu osoby alebo majetku ohrozeného dopravnou nehodou,
7. d)zotrvať na mieste dopravnej nehody až do príchodu policajta alebo sa na toto miesto bezodkladne vrátiť po poskytnutí alebo privolaní pomoci, alebo po ohlásení dopravnej nehody,
8. e)zdržať sa konania, ktoré by bolo na ujmu vyšetrenia dopravnej nehody, najmä premiestnenia vozidiel,
9. f)urobiť vhodné opatrenia, aby nebola ohrozená bezpečnosť cestnej premávky na mieste dopravnej nehody,
10. g)umožniť obnovenie cestnej premávky, najmä premávky vozidiel pravidelnej verejnej dopravy osôb,
11. h)preukázať svoju totožnosť na požiadanie iného účastníka dopravnej nehody,
12. i)bezodkladne upovedomiť osobu, ktorá nie je účastníkom dopravnej nehody, o hmotnej škode, ktorá jej bola spôsobená dopravnou nehodou, a oznámiť jej svoje osobné údaje; ak to nie je možné, upovedomenie a oznámenie zabezpečí prostredníctvom Policajného zboru.4.16 Podľa § 66 ods. 6 zákona č. 8/2009 Z. z., účastník škodovej udalosti je povinný bezodkladne zastaviť vozidlo, preukázať svoju totožnosť inému účastníkovi škodovej udalosti, poskytnúť údaje o poistení vozidla, vyplniť a podpísať tlačivo zavedené na zabezpečenie náhrady vzniknutej škody podľa osobitného predpisu, zdržať sa požitia alkoholu alebo inej návykovej látky a urobiť vhodné opatrenia, aby nebola ohrozená bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky. Ak účastník škodovej udalosti spôsobil hmotnú škodu osobe, ktorá nie je účastníkom škodovej udalosti, je povinný o tom túto osobu bezodkladne upovedomiť a vyplniť s ňou a podpísať tlačivo zavedené na zabezpečenie náhrady vzniknutej škody podľa osobitného predpisu.4.17 Podľa § 123 ods. 5 zákona č. 8/2009 Z. z., bez pripevnenej tabuľky s prideleným evidenčným číslom alebo s nečitateľnou alebo poškodenou tabuľkou sa vozidlo nesmie používať v cestnej premávke ani nechať stáť na ceste.4.18 Podľa § 137 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z., porušenie povinností ustanovených týmto zákonom sa považuje za porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky.4.19 Podľa § 22 ods. 1 zákona o priestupkoch, priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, ktoa) ako vodič vozidla sa odmietne podrobiť vyšetreniu na zistenie požitia alkoholu alebo inej návykovej látky spôsobom ustanoveným osobitným predpisom, hoci by také vyšetrenie nebolo spojené s nebezpečenstvom pre jeho zdravie,
13. b)ako vodič vozidla, ktorý sa zúčastnil na dopravnej nehode, bezodkladne nezastavil vozidlo, nezdržal sa požitia alkoholu alebo inej návykovej látky po nehode v čase, keď by to bolo na ujmu zistenia, či pred jazdou alebo počas jazdy požil alkohol alebo inú návykovú látku, alebo nezotrval na mieste dopravnej nehody až do príchodu policajta alebo sa na toto miesto bezodkladne nevrátil po poskytnutí alebo privolaní pomoci, alebo po ohlásení dopravnej nehody,
14. c)vedie motorové vozidlo bez príslušného vodičského oprávnenia, bez osoby spolujazdca alebo počas zadržania vodičského preukazu okrem prípadu, ak sa učí viesť motorové vozidlo v autoškole, podrobuje sa skúške z vedenia motorového vozidla alebo má v čase zadržania vodičského preukazu povolenú jazdu,
15. d)vedie motorové vozidlo v stave vylučujúcom spôsobilosť viesť motorové vozidlo, ktorý si privodil požitím alkoholu,
16. e)ako vodič počas vedenia vozidla požije alkohol alebo vedie vozidlo v takom čase po jeho požití, keď sa na základe vykonaného vyšetrenia podľa osobitného predpisu 3a) alkohol ešte nachádza v jeho organizme,
17. f)ako vodič počas vedenia vozidla požije inú návykovú látku alebo vedie vozidlo v takom čase po jej požití, keď sa na základe vykonaného vyšetrenia podľa osobitného predpisu 3a) návyková látka ešte nachádza v jeho organizme,
18. g)poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda,
19. h)ako vodič motorového vozidla prekročí rýchlosť ustanovenú v osobitnom predpise alebo prekročí rýchlosť ustanovenú dopravnou značkou alebo dopravným zariadením v obci o 20 km/h na -1 a viac alebo mimo obce o 30 km/h na -1 a viac,
20. i)použije vozidlo, ktorého najväčšia prípustná celková hmotnosť vozidla, najväčšia prípustná hmotnosť jazdnej súpravy, najväčšia prípustná celková hmotnosť prípojného vozidla alebo najväčšia prípustná hmotnosť pripadajúca na nápravy vozidla je prekročená,
21. j)ako vodič vozidla s najväčšou prípustnou celkovou hmotnosťou vozidla prevyšujúcou 12 000 kg alebo ako vodič jazdnej súpravy s najväčšou prípustnou hmotnosťou prevyšujúcou 12 000 kg vojde na pozemnú komunikáciu, na ktorej je jazda takéhoto vozidla alebo takejto jazdnej súpravy zakázaná,
22. k)iným spôsobom ako uvedeným v písmenách a/ až i/ sa dopustí porušenia pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom podľa osobitného predpisu,
23. l)iným konaním, ako sa uvádza v písmenách a/ až k/, poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky.4.20 Podľa § 22 ods. 2 zákona o priestupkoch, za priestupok podľa odseku 1a) písm. a/ až c/ sa uloží pokuta od 300,- € do 1.300,- € a zákaz činnosti od jedného roku do piatich rokov,
24. b)písm. d/ a f/ možno uložiť pokutu od 200,- € do 1.000,- € a zákaz činnosti do piatich rokov,
25. c)písm. e/, g/ až i/ možno uložiť pokutu od 150,- € do 800,- € a zákaz činnosti do troch rokov,
26. d)písm. j/ sa uloží pokuta 1.500,- €,
27. e)písm. k/ možno uložiť pokutu od 60,- € do 300,- € a zákaz činnosti do dvoch rokov,
28. f)písm. l/ možno uložiť pokutu do 100,- €.4.21 Podľa § 250f ods. 1 a 2 O.s.p., súd môže rozhodnúť o žalobe bez pojednávania rozsudkom, ak to účastníci konania zhodne navrhli alebo ak s tým súhlasia a nie je to v rozpore s verejným záujmom. Súd môže vyzvať účastníka, aby sa vyjadril k prejednaniu veci bez nariadenia pojednávania do 15 dní od doručenia výzvy. Súd môže k výzve pripojiť doložku, že ak sa účastník v určitej lehote nevyjadrí, bude sa predpokladať, že nemá námietky.4.22 Odvolací súd považoval za potrebné vysporiadať sa najskôr s námietkou žalobcu procesného charakteru, konkrétne s námietkou o tom, že neboli splnené podmienky pre rozhodnutie bez nariadenia pojednávania a pre vydanie rozsudku krajským súdom.4.23 Hospodárnosť konania pred správnym súdom sa prejavuje v možnosti rozhodnúť o žalobe rozsudkom aj bez pojednávania. Účastníci môžu taký postup zhodne navrhnúť alebo s ním súhlasiť. Takýto postup nesmie byť v rozpore s verejným záujmom. Formulácia citovaného ustanovenia § 250f O.s.p. ods. 1 a 2 nevytvára priestor na podmienenie súhlasu pre rozhodnutie veci bez nariadenia pojednávania tým, že súd žalobe vyhovie. Námietka žalobcu, že neboli splnené podmienky pre rozhodnutie bez nariadenia pojednávania je teda podľa názoru odvolacieho súdu neopodstatnená. Naviac krajský súd postupoval v súlade s ustanoveniami O.s.p. a keďže žalobca vyslovil súhlas len podmienečne a žalovaný s rozhodnutím bez pojednávania nesúhlasil, krajský súd vo veci nariadil na deň 27. apríla 2016 o 11.30 hod. riadne pojednávanie. Žalobca bol riadne predvolaný prostredníctvom jeho právneho zástupcu dňa 14.03.2016, rovnako i žalovaný. Skutočnosť, že žalobca ani jeho advokát sa nariadeného pojednávania pred krajským súdom nezúčastnil, nie je dôvodom, pre ktorý by správny súd nemohol konať a aj vo veci rozhodnúť (§ 250g ods. 2 O.s.p.).4.24 Pokiaľ ide o rozhodnutie vo veci samej, kľúčovým je ustáliť, či udalosť, ku ktorej došlo dňa 20.07.2015 je škodou udalosťou alebo dopravnou nehodou. V doprave teda rozlišujeme dva základné druhy udalostí, ktoré pri strete vozidla s prekážkou možno kvalifikovať ako dopravné nehody a škodové udalosti. Zákon č. 8/2009 Z. z. v jednotlivých ustanoveniach podrobne tieto pojmy vysvetľuje, pričom jednoznačne uvádza, že za dopravnú nehodu sa považuje aj škodová udalosť, ak nie je splnená niektorá z povinností podľa § 66 ods. 6 zákona č. 8/2009 Z. z. V zmysle § 66 ods. 6 zákona č. 8/2009 Z. z. je účastník škodovej udalosti povinný bezodkladne zastaviť vozidlo, preukázať svoju totožnosť inému účastníkovi škodovej udalosti, poskytnúť údaje o poistení vozidla, vyplniť a podpísať tlačivo zavedené na zabezpečenie náhrady vzniknutej škody podľa osobitného predpisu, zdržať sa požitia alkoholu alebo inej návykovej látky a urobiť vhodné opatrenia, aby nebola ohrozená bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky. Ak účastník škodovej udalosti spôsobil hmotnú škodu osobe, ktorá nie je účastníkom škodovej udalosti, je povinný o tom túto osobu bezodkladne upovedomiť a oznámiť jej svoje osobné údaje. 4.25 Najvyšší súd Slovenskej republiky v súvislosti s ustanovením § 66 ods. 6 zákona č. 8/2009 Z. z. judikoval: „účelom ustanovenia § 66 ods. 6 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov je zabezpečiť, aby pri škodovej udalosti bolo umožnené rýchlo a bezproblémovo zaistiť náhradu škody v prospech poškodeného účastníka škodovej udalosti" (R 29/2013).4.26 Žalovaný, ako aj prvostupňový súd kvalifikovali udalosť, ktorá je predmetom tohto konania, ako dopravnú nehodu, a to predovšetkým s poukazom na to, že sa jedná o udalosť v cestnej premávke a súčasne udalosť, ktorá sa stala v priamej súvislosti s vedením motocykla zn. Suzuki Burgman, pri ktorej došlo k zraneniu žalobcu. Krajský súd v podstate doslovne zopakoval konštatovanie žalovaného, s ktorým sa stotožnil. 4.27 Žalovaný v napadnutom rozhodnutí argumentoval aj tým, že zákonodarca v ustanovení § 64 ods. 1 písm. a/ zákona č. 8/2009 Z. z. uvádza pojem „zraní osoba", za čo možno podľa žalovaného považovať každé zranenie osoby, ktoré sa stane v priamej súvislosti s premávkou vozidla, t.j. aj spôsobenie vlastného zranenia, k čomu v danom prípade aj došlo. 4.28 Odvolací súd v tejto súvislosti považuje za nevyhnutné vysporiadať sa s ustálenou rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v otázke posudzovania dopravnej nehody a škodovej udalosti. V rozsudku sp. zn. 10Sžd/4/2014 zo dňa 07.05.2014 najvyšší súd uviedol, že „napriek zneniu § 64 ods. 1 ZCP, ak dôjde k usmrteniu alebo zraneniu osoby, nemožno toto ustanovenie formalisticky vykladať tak, že aj usmrtenie vodiča vozidla, resp. jeho zranenie, keď inak nenastal škodlivý následok, je tou podmienkou, ktorú predpokladal zákonodarca pre posúdenie takej udalosti ako dopravnej nehody ... už zo znenia zákona o cestnej premávke, ale aj z koncepcie priestupku uvedenej v citovanom § 2 ods. 1 ZP je zrejmé, že dopravnou nehodou (resp. priestupkom, ktorý je založený na spôsobení dopravnej nehody) nemôže byť udalosť v cestnej premávke, ktorou účastník spôsobí zranenie sebe a škodu (ani ak by presahovala súčasných 3990,- Euro) tiež len sebe". 4.29 Odvolací súd dôkladne preštudoval administratívny spis a na základe toho mal za preukázané, že žalobca dňa 20.07.2015 viedol motocykel zn. Suzuki Burgman a približne o 19:00 hod. zišiel s motocyklom mimo vozovky, následne spadol a spôsobil si zranenie a škodu na motocykli. Žiadne iné osoby počas tejto udalosti zranené neboli, taktiež nedošlo k poškodeniu inej veci či verejného priestranstva. Žalobca si po spôsobení predmetnej udalosti splnil povinnosti podľa § 66 ods. 6 zákona č. 8/2009 Z. z., nebol pod vplyvom alkoholu alebo inej návykovej látky a taktiež nedošlo k nezhode ohľadom zavinenia udalosti. Spôsobená udalosť teda nespĺňa predpoklady dopravnej nehody podľa § 64 ods. 2 zákona č. 8/2009 Z. z. 4.30 Pokiaľ ide o sporné ustanovenie § 64 ods. 1 písm. a/ zákona č. 8/2009 Z. z., odvolací súd sa prikláňa k ustálenej rozhodovacej praxi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, a teda má za to, že priestupok ako taký nemožno vykladať príliš formálne, pričom hľadieť treba aj na účel jednotlivých právnych predpisov a ustanovení. Konajúci súd sa stotožňuje s názorom, že dopravnou nehodou nemôže byť udalosť v cestnej premávke, ktorou účastník spôsobí zranenie výlučne sebe a škodu tiež len sebe. Krajský súd, ako aj žalovaný a prvostupňový správny orgán teda nesprávne právne posúdili zistený skutkový stav, keď udalosť, ku ktorej došlo dňa 20.07.2015 posúdili ako dopravnú nehodu a nie ako škodovú udalosť. 4.31 Ak odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie správneho orgánu v medziach žaloby nie je v súlade so zákonom a súd prvého stupňa žalobu zamietol, môže rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť tak, že zruší rozhodnutie správneho orgánu a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie. Inak o odvolaní rozhodne spôsobom podľa § 219 až 221 tohto zákona (§ 250ja ods. 3 O.s.p.)4.32 Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu podľa § 250ja ods. 3 O.s.p. zmenil a rozhodnutie žalovaného č. KRPZ-ZA-KDI-SK-76/2015 zo dňa 13.11.2015

prvostupňovým rozhodnutím č. ORPZ-ZA-ODI2-440/2015-P zo dňa 05.10.2015 zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie pre nesprávne právne posúdenie veci. 4.33 Úlohou žalovaného bude správne právne posúdiť a kvalifikovať udalosť ku ktorej došlo dňa 20.07.2015 ako škodovú udalosť, zohľadniť pri tom ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ako aj účel a cieľ predmetných ustanovení a právnych predpisov a opätovne vo veci rozhodnúť. 4.34 Správne orgány sú viazané právnym názorom súdu (§ 250ja ods. 7 O.s.p.).4.35 O náhrade trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p., § 224 ods. 1, 2 O.s.p.

§ 246cods.

1 veta prvá O.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný priznal náhradu trov konania proti žalovanému za celé konanie, t.j. za prvostupňové aj odvolacie konanie, keďže rozsudok súdu prvého stupňa bol zmenený.4.36 Úspešnému žalobcovi je priznaná náhrada uplatnených a účelne vynaložených trov konania podľa § 246c ods. 1 O.s.p. a § 250k ods. 1 O.s.p. Právny zástupca žalobcu predložil vyčíslenie trov konania v podaní zo dňa 08.02.2016, ako aj v odvolaní doručenom krajskému súdu dňa 08.06.2016. 4.37 Trovy konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia za tri úkony právnej služby podľa predloženej špecifikácie a to za prevzatie a prípravu právneho zastúpenia v roku 2015 vo výške 64,53 € podľa § 11 ods. 4 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, v znení účinnom v čase vykonania úkonu právnej služby (ďalej len „vyhláška")

§ 13aods.

1 písm. a/ vyhlášky vo výške 1/13 výpočtového základu, ktorý bol v roku 2015 vo výške 839,- €, režijný paušál 8,39 €, podanie žaloby doručenej súdu dňa 22.12.2015 vo výške 64,53 € podľa § 11 ods. 4 vyhlášky

§ 13aods.

1 písm. c/ vyhlášky vo výške 1/13 výpočtového základu, ktorý bol v roku 2015 vo výške 839,- €, režijný paušál 8,39 €, písomné podanie na súd - odvolanie zo dňa 06.06.2016 vo výške 66,- € podľa § 11 ods. 4 vyhlášky

§ 13aods.

1, písm. c/ vyhlášky vo výške 1/13 výpočtového základu, ktorý bol v roku 2016 vo výške 858,- €, režijný paušál 8,58 €. Celkovo trovy právneho zastúpenia za tieto tri úkony spolu s režijným paušálom predstavujú sumu 240,42 €.4.38 Podľa § 150 ods. 1 O.s.p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.4.39 Pri priznávaní náhrady trov konania úspešnému žalobcovi je potrebné prihliadať na účelnosť vynaložených nákladov. Odvolací súd nepovažoval za účelný úkon žalobcu - doplnenie žaloby a vyjadrenie k vyjadreniu žalovaného, a teda náhradu trov konania mu za tieto úkony nepriznal. Podľa názoru odvolacieho súdu nie je účelné podať žalobu a následne ju ešte doplniť ďalším podaním a za oba tieto úkony si uplatňovať náhradu trov konania. Nemôže byť na ťarchu trov žalovaného, aj keď nebol v konaní úspešný, to, že žalobca nestihne zrealizovať kvalifikované podanie - žalobu v zákonom stanovenej lehote. Pokiaľ ide o podanie zo dňa 08.02.2016, žalobca sa prostredníctvom predmetného podania vyjadroval k vyjadreniu žalovaného k žalobe, žalobca však na nič také vyzvaný nebol. Odvolací súd mu vyjadrenie žalovaného k žalobe zaslal iba na vedomie, nakoľko pre rozhodnutie súdu nebolo potrebné, aby sa žalobca ďalej vo veci vyjadroval. Podaní obdobného charakteru môže žalobca urobiť neobmedzené množstvo, avšak priznať mu náhradu možno len za účelne vynaložené podania. Aj napriek tomu, že žalobca mal v konaní vo veci samej úspech, odvolací súd konštatuje, že nemožno navyšovať trovy konania na ťarchu žalovaného podaniami, ktoré nie sú pre rozhodnutie súdu vo veci samej potrebné, ako aj podaniami, na ktoré žalobca nebol vyzvaný a mohol ich obsiahnuť do jedného podania. 4.40 Žalobcovi bola priznaná aj náhrada trov konania za zaplatený súdny poplatok za podanú žalobu vo výške 35,- € a zaplatený súdny poplatok za podané odvolanie vo výške 35,- €, spolu vo výške 70,- €.4.41 Celkom boli priznané žalobcovi na náhradu trovy konania vo výške 70,- € a trovy právneho zastúpenia vo výške 240,42 €, ktoré je žalovaný povinný zaplatiť právnemu zástupcovi žalobcu na jeho účet.5.5.1 Podľa § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP"), odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.5.2 Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť nový procesný predpis - Správny súdny poriadok. Vzhľadom k tomu, že predmetné odvolacie konanie začalo predo dňom nadobudnutia účinnosti SSP, dokončilo sa podľa doterajších predpisov, t.j. procesne podľa O.s.p. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.